Rodila som v 6. mesiaci a bábätko mi zomrelo

@osky este jedno mame,zamrazene ale mam velky strach,😢

Ahoj ešte zatial deti nemám, ale túžim po nich, mám staršieho partnera, tak uvidim ako sa bude dariť nám..Človek si nevie predstaviť čo prežívaš, počuj nie je hanba navštíviť psychologa, pretože toto je naozaj nápor na psychiku. Nie je hanba isť k odborníkovi, práveže častokrat je to to najlepšie čo ti pomôže s pomocou partnera a odbornika prekonať tvoju stratu.

Aj ja som prišla o bábätko v 24 tt. Už sú to skoro štyri roky 😔 je to velmi ťažké sa s tým zmieriť. Ale nesmiete strácať nádej. Raz sa vám aj váš sen splní. Veľmi vám držím palce. Držte sa

@e3v3a3 ďakujem❤

@errarichi úplný suhlas. Preto sú odborníci, ktorý pomôžu človeku pozbierať sily a nazbierať chuť do dalsieho života. Niektoré situacie si az doslova pýtajú odbornú pomoc.

Nechcem sa nikoho dotknúť,ale vy čo ste prišli o detičky v takýchto vyšších štádiách,aj vám zistili čo bolo príčinou?

Mám kamarátku ktorá je psychologička mala som aj pohovor s ňou, vravela že nepotrebujem liečbu,lebo vidí že som sa stoho dostala to potrebuje čas aby sa ta bolesť troškou zmiernila hoci ,malej nezistili nič bola predčasne narodená narodila v 25tt dostala krvacanie do mozgu a baktériou ktorá jej spôsobila zápal pľúc ,musim byť silna ,len som sa chcela stoho vypísať lebo to najdôležitejšie som jej nepovedala ,že môj manžel je neplodny o to ťažšie že musime veriť , a modliť že ďalšie vajíčko čo je zmrazené aby to vyšlo,lebo by som musela zase pristúpiť to všetko z umelým oplodnenim, manžela veľmi milujem neopustila by som ho ho pre jeho neplodnosť ,musí prísť ten správny čas kedy pôjdeme po to ďalšie vajíčko

Veľa síl ti prajem...aby ste sa čoskoro dočkali vytúženého dieťatka.. dôležité je aby ste si boli najmä s manželom oporou

Ked sa obzriem 16 rokov dozadu, kedy mi zomrelo mesacne dietatko, tak az vtedy som zistila, co vsetko nam zivot prinasa. Je mi to luto, kazda inak spracovavame bolest ci strach, ale zial aj toto je zivot. Je to pre vas obidvoch nesmierne tazke, bolestne. V prvom rade to chce cas, nechat bolest vyplavit. A hlavne nesmiete dopustit, aby to islo na ukor vasho vztahu a je velmi dezite, aby ste si boli oporou a drzali spolu. Ak je tam stale presvedcenie, ze chcete, tak bojujte a nevzdavajte sa. Ten strach tam uz bude vzdy, kazde dalsie tehotenstvo, ale na konci verim, ze pride usmev a radost. Drzte sa a nevzdavajte sa.

Ďakujem Vám za podporu 😘

To co prezivas je hrozne. Ale tym, ze si uz bola tehotna, sa to urcite podari znova. A teraz to uz musi dopadnut. Drzim ti palce. V mojom okoli sa vo finale vsetkym podarilo - aj po velkych starostiach. ❤️

Viem, co asi prezivas, lebo som prežila niečo podobné v 21. tyzdni pred par rokmi. Pamatam sa, kolko ma to stalo bolesti a slz, nic ma nezujimalo, pytala som sa preco... Casom som sa s tym zmierila, prijala som to ako skutocnost, ze to ma mozno nejaky dovod, preco sa to stalo. Cas naozaj pomohol, aj ked samozrejme som nezabudla a myslim na nu kazdy den. Ked sa Vam to podarilo raz, zase sa Vam to podari, ked bude ten spravny cas. Bude lepsie, len to chce cas a budete stastni, aj ked to tak teraz mozno nevyzera. Aj my mame teraz 2 deticky. Drzim Vam palceky a prajem vela sil 🙂

@lenyto ❤

Mozno mi pomohlo aj pochopit, ze malicka sa ma v nebicku dobre (lepsie ako by sa mala tu na zemi trapit, keby bola napr. chorucka). Ja som v tom obdobi zacala dost citat a niekedy som fakt len čumela do TV, len aby som na nic nemyslela a vyplnila si cas, chodili sme na prechadzky do prirody... ale cas naozaj lieci 🙂

Ahoj, my sme sa snazili 6 rokov. Presli sme si kadecim, podarilo sa a v 22tt som potratila. Prve 2 mesiace boli velmi tazke, vela veci som si vycitala, ale zariadila to tak priroda, asi to tak malo byt. Inak som potratila uplne zdrave dievcatko. Neboj, psychika sa ti napravi a budes pripravena ist do toho znovu. Mysli hlavne pozitivne a ver, ze vsetko dobre dopadne. Mne dost pomohlo to, ze som si poslednu foto od gynekologa zaramovala na kuchynsky pult, dala som k nej anjelicka a zapalujem sviecky. Takto je nas anjelik stale s nami. Drzim ti palce, vsetko bude dobre.

@dollyzv ja som mala oslabeny krcok. Zacala som v nedelu krvacat, v pondelok ma hospitalizovali, od stredy som mala kontrakcie, v piatok mi odisla hlienova zatka a prisla som o mimco. Bola som v 22tt a tym, ako rastlo, tlacilo hlavickou na krcok, tak sme o neho prisli. Ale co zena, to iny pripad. Nemusi to byt len krckom. Plod moze odumriet, mozu sa tvorit protilatky, telo moze reagovat na dieta, ako na cudzy predmet, mozu tam byt ine anomalie v spojitoati s krvou. Cokolvek. Ale hlavne, ak nemas problemy v tehotenstve, nestresuj sa tym, co moze byt.

Veľa síl prajem. Ja som musela rodiť akutnou sekciou 26+5tt. Timejka zomrela po 46h56min krvácanie do mozgu. Bolí to stále veľmi a už sú to viac ako dva roky. Mám syna zajtra 5mesacneho a stojí to za to skúsiť to znova. Bolesť neodíde nikdy,ale s novým bábätkom je nová nádej, radosť, zážitky 🙂 určite to skús,mňa to stálo veľa síl, neskutočne veľa od toho ako som zistila,že som znova tehotná až po pôrod,ale určite by som to skúsila aj na tvojom mieste. Držím palce, nech to dobre dopadne všetko a hlavne,aby si dala tomu ešte jednu šancu

Ďakujem Vám za podporu a mile slova 😘❤

Drzim palce aby sa to druhykrat podarilo az do konca. Mas uzasneho muza ak suhlasil s darovanymi spermiami, je to co povedat, lebo muzske ego je ako svet ale vidiet, ze je to chlap na spravnom mieste. Aj keby sa to nepodarilo, tak sa da zit aj bez dietata krasny zivot, to si treba uvedomit. Mam kopec znamych, ci uz z vlastnej volby alebo zo zdravotnych dovodov ziju si svoje uzasne zivoty pre seba. Nie sme stastni tym, ze niekoho mame ale stastie je uz len to, ze vstaneme kazdy den a mame co jest, kde byvat a nic nas neboli.

poznam zeny co absolvovali ivf viackrat. keby nahodou bolo treba urcite to zvladnes aj ty. ja som sa pocas ivf utesovala ze je to dobry trening na rodicovstvo. ze rodicovstvo je este tazsie ako ivf. mozno by ti pomohlo urobit nejaku rozlucku symbolicku s dietatkom. spravit jej pomnicek pamatnicek. napisat jej list a hodit ho do rieky. zakopat pod strom a zasadit strom na jej pocest. pustit balon do neba s odkazom. drzim ti palce.

@juliet86 ma svoj hrobček chodím na cintorín zapalovať sviečky ,tam sa vyplačem a idem dalej úľavy sa mi tak, keď som pri nej, nosim jej kvety, a spominam ako som ju videla v inkubatore ,😢

si uzasna ze si tak zdravo dovolis orezivat svoju bolest. liecis sa tym. rozumiem ze ti chyba ta strata musi byt obrovska. manzel to preziva ako?

Manžel po smrti dcerky vybavoval pohreb farara matriku ja som ležala v nemocnici s infekciou po sekcii ,ja by som to nezvladla velmi mi pomohol sa stoho dostať aj tak isto rodina, mama ma psíkov yorsirou tak aj ich láska mi pomohla ,manžel to na sebe nedá vedieť a viem , že ho to ťaží strata našej dcérky len nechce mňa ešte viac zaťažovať aby som sa netrapila ,Vianoce boli ťažké a vtedy som ho videla plakať lebo to nevydržal,😢

Ahoj, viem ako sa cítiš 😢 je mi to veľmi ľúto..
Nam sa podarilo tiež až po IVF.. V 6.mesiaci som prirodzene porodila svoje prvé vysnívané dieťatko. Tiež už nežilo. Je to veľká bolesť, ktorá tu bude s nami už navždy. Ja už som na tom trošku lepšie. Snažím sa to prijať tak, ako to je. Všetko sa deje pre niečo. Prosím drž sa, myslí na to, že budúcnosť bude určite krajšia..
A tiež máme ešte 1 embryo v centre 😊 pomaly rozmýšľame, že do toho pôjdeme. Ale všetko chce čas. Zase bude dobre.

Posielm veľa sily ❤️🍀

Drzim palce a zelam hlavne vela sil...opatrujte sa a urcite sa to uz nabuduce podari a nakoniec budete stastna..🙂

Cítim s Vami, tiež som v 22 tyzdni prišla o mojho synčeka...bolest je stale😢

@juliet86 to záleží od osobnosti, nie každý potrebuje trpieť...
moje druhé tehotenstvo sa predčasne ukončilo v 32 tt kvôli príliš krátkemu pupočníku, ktorý bol príliš tesne obtočený okolo krku. jednoducho ten biologický materiál zostal tam a neboli okolo toho ani žiadne ceremónie. postavila som sa k tomu vecne a prakticky. rozhodla som sa žiť a veriť v pozitívnu budúcnosť, nie topiť sa v slzách a žiali. podľa mňa nie je dobré stále si to pripomínať a týrať seba aj svojich najbližších.
nie, nie som bezcitná a ani to nebolo jednoduché. od začiatku snaženia som po 2 rokoch mala najskôr spontánny potrat v 8tt, po roku skúsenosť opísanú vyššie. trvalo potom ešte asi jeden a pol roka a dočkali sme sa zdravej a krásnej princeznej, ktorá bude mať čochvíľa 6 rokov.
jednoducho som sa rozhodla žiť pre prítomnosť a budúcnosť, nie žialiť nad minulosťou, ktorú nemôžem zmeniť...

@tanyan som rada ze si to prezila vo fyzickom a psychickom zdravi. samozrejme kazdy mame ine prezivanie. bodaj by zdielanie tvojej skisenosti autorke pomohlo.