Ako podporiť psychickú rovnováhu v tehotenstve?
Ahojte dievčatá, aktuálne v očakávaní a už mamicky. Čo Vám pomáhalo a pomáha udržať sa v tehotenstve v psychickej pohode? Ja som pred troma dňami zistila tehu a teda verím, že bude všetko v poriadku, ale zároveň riešim každe pichnutie v podbrušku a bojím sa každej návštevy toalety či sa predsa len nerozbehne MS. Som vcelku optimista a myslela som si, že toto má akosi minie. Čo Vám pomáha dostať sa do stavu pohody? Zažívate tiež takéto strachy? Hlavne sa bojím a verím, že je všetko v poriadku a vyvíja sa všetko tak ak má. Za každú pozitívnu správu budem vďačná 🙂.
to sa neda... ak su kocky, ktore to zvladaju v pohode, tak klobuk dole... vzdy je nieco, pretoze tu bublinku/fazulku, drobceka... nazvi to ako chces, lubime uz od tych dvoch ciarok na tehotenskom teste... a tak vlastne zacina materstvo, strach o dieta kazdodenny... treba sa naucit s tym zit a nenechat sa tym znicit, pretoze tento strach bude sucastou zivota a bola by skoda, keby Ta pripravil o to pekne, keby sa stal tou dominantnou castou, zatial co jeho uloha je len niekde v kutiku. Treba si povedat ze strach a obavy to zle nezazehnaju, treba sa sustredit na to prijemne a hlavne prestat citat internet a fora, respektive ich starostilvo vytriedit, pretoze na jednej strane su super vec, najdes info, podelis sa, na druhej strane sa zblaznis, lebo najdes tolko zlych skusenosti....
do tej polohy sa musis naladit ty, mala by si sa z tehotenstva tesit, lebo ak sa budes zbytocne bat a stresovat, nebude to prinosne ani plod a vobec si toto uzasne obdobie tvojho zivota neuzijes. nesmies sa bat vsetkeho
@deti95060810
@cookie29
@maruski99 uvedomujem si, že máte pravdu a presne do takého štádia sa chcem dostať. Určite u mna stred a strach umocňuje aj chorý strach zo všetkých lekárov. Verím, že sa mi to nejako podarí, lebo keď volám lekárom mám normálne ľadové ruky ako sa bojím a ide to všetko spolu potom ruka v ruke. Zo stresu sa zabudnem opýtať kopec veci a potom hľadám informácie na nete a presne dočítam sa rôzne negatívne veci a som z toho potom mimo.
@javiemneviem vies, zivot a dieta Ta naucia. Ja som tiez neznasala lekarov. A nedarilo sa otehotniet... jedina moznost bolo CAR... takze som to musela prekonat... jednoducho treba hladat jednoduche, riesenia. Ides volat lekarovi ci k nemu? Urob si check-list, takto nic nezabudnes.
@javiemneviem ja som sa velmi bala pocas tehu, aby bolo vsetko ok. Realne som sa ukludnila az v 20tt po vsetkych genetickych testoch a morfologickom ultrazvuku, ked uz sme vedeli ze babatko je zdrave a nechame si ho. Vtedy som sa zacala uz tesit a aj kupovat prve veci. Velmi mi pomahalo tehu cvicenie, jednak fyzicky ale aj mentalne. Je super stretavat sa so zenami, kt maju rovnake “problemy” a vidiet ze to mi vlastne nesibe, ale je to normalne. Mne pomahal velmi manzel kt je velky optimista a absolutne nepripustal moznost, ze by nieco mohlo byt zle. Drzim palce nech mas pekne tehotenstvo.
@javiemneviem musíš si hovoriť, že všetko bude v poriadku a tešiť sa z tehotenstva! Keď si to ty nastavíš v hlave, tak uvidíš, že bude všetko v pohode a aj v poriadku.
Veriť , že všetko bude v pohode, proste neriešiť to tak strašne, nesledovať sa tak strašne. Nevidieť problém aj tam kde nie je. Proste ber to tak, že všetko je okay, keby sa fakt vyskytlo nejaké špinenie alebo čo tak treba ísť k lekárovi ale pichanie, pobolievanie bruška to je úplne normálne. Neboj sa
Záleží od povahy človeka, mňa takéto veci ani len v zlom sne nenapadli a to som bola 2x tehotná po 40.tke. Takže neviem si predstaviť že by ti naše rady aj reálne pomohli, ak sa a ťa stresuje asi všetko okolo tehotenstva.
Skús navštíviť nejaké meditácie, predporodny kurz, nákup si knihy k dieťatku a čítaj. Nemysli na hovadiny ktoré neexistujú.
Čo sa stane, sa žiaľ stane či už budeš v pohode alebo nie.
nebrať tehotenstvo až tak vážne, neupínať sa príliš..... Ak sa niečo náhodou stane , brať to racionálne.....
To sa chceš pozorovať a kontrolovať 40 týždňov? to je 3/4 roka. Je to dlhá doba , psychicky ťa to ubije..... ďalšie možno ešte ťažšie obdobie príde po pôrode....
Držím palce...