Ako vysvetliť rodine, že nechceme návštevy?

Ahojte. Chcela by som sa vyspovedať. Bola by som rada aj za vaše názory či už pozitívne alebo negatívne.
Takmer od začiatku tehotenstva mám problém s komunikáciou s ľudmi. Hlavne to začalo od druhého trimestra. Nechce sa mi s nikým stretávať, mat nejaké návštevy nehrozí a keď mi neustále niekto vola tak už krútim očami že zase mi zvoní telefón a už dopredu viem čo prídu za otázky.
Chápem že sa ľudí o mna zaujímajú. Som prvý krát tehotná a pre každého je to nové. Aj pre mna, partnera, moju mamu, babku… každého. Mne ale riadne lezú na nervy tie opakujúce sa otázky ako sa mám a ako sa cítim a či je všetko v poriadku ako sa ma dieťa …
No teraz keď mám pár dni pred porodom mám sto chuti si vypnúť telefón a obmedziť akýkoľvek kontakt. Zrazu ma každý chce vidieť a telefonáty sa čoraz viac stupňujú hlavne od mojej mami. Ja ju ľúbim najviac na svete ale už sa mi ju nechce počúvať. Nie len ju nikoho. Otázky stále tie iste od každého a stále dokola “už sa ti to kráti čo? Ako sa cítiš? Zvládneš to neboj sa. Už sa veľmi tešíme. Nevieme sa dočkať. Už aby to bolo. Musíš sa šetriť.…” ja som už na nervy. Cez víkend chce prísť babka na návštevu ze ma chce vidieť. Ale ja ich nie. Nie je to tým ze by som ich nemala rada ale jednoducho nechcem byt s nikým.
A priateľ? S ním by som bola 24/7 nonstop. Chyba mi keď ide do práce alebo keď chce ísť s kamarátmi von. Chyba mi vždy keď nie je pri mne. On je moja opora, všetko. Neviem či je to tým ze predsa čakám s ním prvé vymodlene dieťatko o ktoré sme sa snažili dlhé roky alebo čím neviem. Jednoducho jeho hrozne milujem a užívam si každú jednu sekundu s ním.
Mám strach ze sa to po pôrode nezmení. Že nebudem chcieť návštevy. Lebo momentálne neplánujem žiadne a každému čo sa už nominuje k nám domov po príchode z pôrodnice hovorím ze ešte neviem ako to bude a snazim sa na to moc neodpovedať aby som ich neranila ze ich jednoducho určite nezavolám na návštevu keď sa vrátime z nemocnice. Každý sa na malé teší. Ja to chápem ale momentálne mám taký vnútorný pocit ze s ním chcem byt sama s partnerom.
Myslite ze sa tie pocity potom zmenia? Že budem rada keď nás niekto príde pozriet a budem s tým okej keď niekto bude chcieť prísť? Lebo naozaj nikoho tu nechcem mat. Chcem si užívať dni keď budeme spolu ako rodina a budovať si puto my traja a nie tu nonstop niekoho mat. Je to sebecké voči dieťaťu? Ja neviem fakt.
Som z toho celého nervózna lebo si to uvedomujem ale ja s tým nič neviem spraviť. Nedokážem sa s nikým normálne porozprávať a odpovedať na ich otázky ktoré mi lezú na nervy.