Ako vysvetliť rodine, že nechceme návštevy?
Ahojte. Chcela by som sa vyspovedať. Bola by som rada aj za vaše názory či už pozitívne alebo negatívne.
Takmer od začiatku tehotenstva mám problém s komunikáciou s ľudmi. Hlavne to začalo od druhého trimestra. Nechce sa mi s nikým stretávať, mat nejaké návštevy nehrozí a keď mi neustále niekto vola tak už krútim očami že zase mi zvoní telefón a už dopredu viem čo prídu za otázky.
Chápem že sa ľudí o mna zaujímajú. Som prvý krát tehotná a pre každého je to nové. Aj pre mna, partnera, moju mamu, babku… každého. Mne ale riadne lezú na nervy tie opakujúce sa otázky ako sa mám a ako sa cítim a či je všetko v poriadku ako sa ma dieťa …
No teraz keď mám pár dni pred porodom mám sto chuti si vypnúť telefón a obmedziť akýkoľvek kontakt. Zrazu ma každý chce vidieť a telefonáty sa čoraz viac stupňujú hlavne od mojej mami. Ja ju ľúbim najviac na svete ale už sa mi ju nechce počúvať. Nie len ju nikoho. Otázky stále tie iste od každého a stále dokola “už sa ti to kráti čo? Ako sa cítiš? Zvládneš to neboj sa. Už sa veľmi tešíme. Nevieme sa dočkať. Už aby to bolo. Musíš sa šetriť.…” ja som už na nervy. Cez víkend chce prísť babka na návštevu ze ma chce vidieť. Ale ja ich nie. Nie je to tým ze by som ich nemala rada ale jednoducho nechcem byt s nikým.
A priateľ? S ním by som bola 24/7 nonstop. Chyba mi keď ide do práce alebo keď chce ísť s kamarátmi von. Chyba mi vždy keď nie je pri mne. On je moja opora, všetko. Neviem či je to tým ze predsa čakám s ním prvé vymodlene dieťatko o ktoré sme sa snažili dlhé roky alebo čím neviem. Jednoducho jeho hrozne milujem a užívam si každú jednu sekundu s ním.
Mám strach ze sa to po pôrode nezmení. Že nebudem chcieť návštevy. Lebo momentálne neplánujem žiadne a každému čo sa už nominuje k nám domov po príchode z pôrodnice hovorím ze ešte neviem ako to bude a snazim sa na to moc neodpovedať aby som ich neranila ze ich jednoducho určite nezavolám na návštevu keď sa vrátime z nemocnice. Každý sa na malé teší. Ja to chápem ale momentálne mám taký vnútorný pocit ze s ním chcem byt sama s partnerom.
Myslite ze sa tie pocity potom zmenia? Že budem rada keď nás niekto príde pozriet a budem s tým okej keď niekto bude chcieť prísť? Lebo naozaj nikoho tu nechcem mat. Chcem si užívať dni keď budeme spolu ako rodina a budovať si puto my traja a nie tu nonstop niekoho mat. Je to sebecké voči dieťaťu? Ja neviem fakt.
Som z toho celého nervózna lebo si to uvedomujem ale ja s tým nič neviem spraviť. Nedokážem sa s nikým normálne porozprávať a odpovedať na ich otázky ktoré mi lezú na nervy.
Stručné zhrnutie
- Mnohé ženy preferujú pred pôrodom a v šestonedelí obmedziť návštevy a telefonáty a ako jednoduché riešenie odporúčajú nastaviť telefón na tichý režim alebo ho vyradiť z dostupnosti.
- Konkrétne hranice odporúčané v diskusii zahŕňajú priame oznámenie „ozveme sa, keď budeme pripravení“, poverenie partnera, aby komunikoval s príbuznými, a v čase pandémie požadovanie AG testu a nosenie rúška pre návštevy.
- Skúsenosti ukazujú dve bežné potreby: niektoré matky si po pôrode želajú dlhší súkromný čas, iné neskôr potrebujú pomoc — preto sa odporúča flexibilný, dohodnutý plán s partnerom.
Q: Ako povedať rodine, že nechcem návštevy pred alebo po pôrode?
A: Odporúčané formulácie sú napríklad „Pripravujem sa psychicky na pôrod a potrebujem kľud“ alebo „Ozveme sa, keď budeme pripravení,“ prípadne požiadať partnera, aby rodine situáciu vysvetlil.
Q: Ako dlho si nárokovať pokoj po pôrode?
A: Viaceré príspevky odporúčajú rešpektovať šestonedelie (6 týždňov) ako obdobie bez návštev; niektoré rodiny povoľovali len návštevu matky alebo posielanie fotografií namiesto priamej návštevy.
Q: Môžem od návštev požadovať test alebo ochranu počas pandémie?
A: Áno; konkrétne odporúčanie z diskusie bolo požadovať AG test a povinné nosenie rúška (rúško) pre návštevy pred vstupom do domácnosti.
Q: Čo robiť s opakovanými otázkami typu „Ako sa cítiš?“ alebo „Kedy to príde?“
A: Praktické taktiky sú nastaviť telefón na tichý režim alebo ho nevzťahovať, odpovedať stručne vetami typu „Som unavená, všetko je v poriadku, ozvem sa,“ alebo požiadať partnera, aby komunikoval miesto vás.
Q: Musím prijať návštevy, ktoré ponúkajú „pomoc“?
A: Nie; niektoré matky uviedli, že návštevy prezentované ako „pomoc“ boli skôr záťažou, zatiaľ čo iné skúsenosti ukazujú, že po pôrode môže byť potrebné zavolať príbuzným o pomoc — riešenie je dohodnúť pomoc „na vyžiadanie“.
Q: Ako nastaviť hranice s dotieravou členkou rodiny (napr. mamou)?
A: Konkrétne taktiky z diskusie sú prestať zdvíhať telefonáty od tej osoby, požiadať partnera, aby jej vysvetlil situáciu, alebo narovinu povedať „prosím, dajte nám priestor, ozveme sa, keď to bude vhodné.“
Závery z diskusie
Zhoda
- Pred pôrodom a v šestonedelí je bežné a povolené žiadať o pokoj a obmedziť návštevy.
- Nastavenie jasných hraníc slovami typu „ozveme sa, keď budeme pripravení“ je odporúčaný spôsob komunikácie s rodinou.
- Partner často figuruje ako sprostredkovateľ komunikácie s rodinou a môže zjednodušiť nastavenie hraníc.
Sporné názory
- Návštevy sú buď vítané ako pomoc pri starostlivosti o bábätko, alebo sú vnímané ako vyčerpávajúca záťaž; niektoré matky tvrdia, že budú neskôr vďačné za pomoc, iné hovoria, že návštevy im bránia vytvoriť si vlastný režim.
- Niektorí diskutujúci považujú silné naliehanie na partnera za nadmerné pripútanie a varujú pred viazaním sa výlučne na jednú osobu, zatiaľ čo iní považujú intenzívnu potrebu partnera za bežnú a pochopiteľnú v tehotenstve.
Otvorené otázky
- Zostanú pocity potreby súkromia po pôrode, alebo sa prirodzene zmenia?
- Ako nastaviť hranice tak, aby rodinu neurážali, ale zároveň sa chránilo psychické zdravie matky?
- Ako presne koordinovať návštevy a požiadavky na testovanie počas pretrvávajúcej pandémie?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
tichý režim, vypnutie telefónu, AG test, rúško, šestonedelie, PN, vákuum
Miesta a osoby
žiadne
Ahoj, mám to isté, som mesiac po pôrode, a nemám potrebu vidieť ľudí....pred pôrodom a počas tehotenstva to isté, ale ja mám aj diagnózu psych.
Keď mi niekto zavolá, strašne sa vyhováram až mi je to blbé....teta volá chce nás vidieť a ja stále len niečo vymýšľam .....jediná koho môžem je mamka moja .
A s partnerom ti isté mám....len on on on....jemu to už ale asi aj vadí neviem...stále som pri ňom s ním....nechcem byť bez neho....ale dnes bola čudná situácia, ako keby mi naznačil že chce byť chvíľku aj bezomna... Strašne som sa cítila on to nepovedal priamo aké cítila som to tak....asi mu musím dať vydýchnuť....
Podla mna vobec nie si precitlivela a prilis naviazana na partnera, ako tu niekto pisal. Pre teba je dolezita vasa primarna rodina a tou si ty, partner a babo. Ono sa to po case zmeni, ale teraz si upnuta na tuto predstavu a takto to chces mat. Skus po 600nedeli akceptovat najuzsiu rodinu, ale zacni zlahka 🙂 ja som mala rizikove tehu a tiez som vacsinou bola sama a maximalne mi ro vyhovovalo a tesila som sa jedine na muza 😅