• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako zvládať nervozitu a zlosť v tehotenstve?

2. októbra 2016 
Ahoj, chcem sa spýtať na nejaké dobré rady ako zvládať nervozitu a zlosť v tehotenstve.. Som na začiatku, asi tak 7tt a všetko ma dosť vytáča. Moc sa s nažím a moc ma to mrzí, že som ako parný hrniec pred výbuchom :frowning2: Prosím máte s tým niekto skúsenosti? Mozete mi niekto pomocť? Nechcem mimi ublížiť, tak moc ho chceme a tešíme sa, nechápem, prečo si to neužívam :confounded:
28. feb 2009 o 19:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vericka je to uplne normalnze ze s tebou lomcuju hormony. v tvojom tele nastavaju zmeny a si max. rozhadzana. ja som pri prvom tehu bola strasne neprijemna, urazila som sa za kazdu blbost a nedalo sa so mnou vobec bavit...no musi to tvoje okolie pochopit ze sa v tebe zrodil novy zivot a ze to nie je lahke...a uzivat si to zacnes tak po tretom mesiaci, vtedy sa to ustali a bude to dobre. drzkaj sa. :wink:
28. feb 2009 o 19:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Emily ďakujem.
A čo dieťatko? Nebolo potom moc uplakané? Vieš ja nemám ani nevolnosť ani žiadne iné príznaky (zatial :wink: ) len to, že som zlá.. chudák manžel ešte že je to taký dobráčisko :sweat_smile:
Musím sa teda spolahnúť na to, že to prejde.. Myslela som, že to možem niečím utlmiť..
Cvičením, správnym dýchaním alebo tak..
28. feb 2009 o 21:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahooj ja som v tehu nebola vôbec nervózna mávala som super nálady počas celého dňa len som bývala strašne unavená a ospalá ale je to úplne normálne, veď sa menia hormóny
28. feb 2009 o 23:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vericka no je to normálne :wink: ja som v prvom tehotenstve bola hrozne uplakaná, citlivá, ale zas bola som až nadmieru kludná a malý je poriadny nervák :confounded: celá ja (teda keď som v "normálnom" stave) :sweat_smile:
teraz v druhom tehotenstve som zas hrozne až neprirodzene nervózna, na všetkých a na všetko :pensive: trocha pomáha magnézium a pijem medovkový rajec alebo čajík :slight_smile: tak dúfam, že druhé bábo bude zas kludné :grinning:
1. mar 2009 o 11:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Vericka, ja som do stvrteho mesiaca tehotenstva pracovala ako ucitelka s detmi v specialnych triedach, kde nervozita a hnev, koniec skolskeho roka do toho a vsetko okolo toho - jednoducho stres, nervozita, hnev ... upokojila som sa cez prazdniny, povedala som si stale, ze mam v sebe babatko a ked ma niekto vytocil tak som ratala do desat, niekedy za jednu vyucovaciu hodinu aj desatkrat, ale stalo to za to... Je to aj o tebe, ci si pripustis, ze mozes byt nervozna, ja som sa snazila ukludnit za kazdu cenu a islo vsetko jednych uchom dnu a druhym von...vela trpezlivosti a sil prajem :slight_smile:
1. mar 2009 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som tiez bola dost nervak a maly je dobrucky ako anjelik :slight_smile:
1. mar 2009 o 15:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som tiež stále nervózna :frowning2: Som v 15 t.t. a neako tá nervozita nie a nie odísť :unamused:
1. mar 2009 o 16:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj vericka ak by som ti mohla poradit tak sa skus nenervovat. ja som si to prezila . ostala som tehui a moji svokrovci to nemohli prezit tak po mne cele tyzdne hucali a ja som chodila uz ako bez duse lebo nic co som spravila nebolo dobre. a v 11tt som potratila a dokonca aj doktor mi povedal ze to mohlo byt kvoli stresu a nervozite. tak teraz ked budem tehu tak sa to dozvedia az ked to bude na mne uz vidiet.skor urcite nie.

prepac nechcem ta strasit ale nepodcenuj to. papa a drzim palce aby si dopadla super a mimi bolo zdrave a krasne. papa :sweat_smile:
1. mar 2009 o 17:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bobatko je mi luto co si si prezila...ale asi je to aj to ako to zena zoberie a nenecha sa zbytocne vytacat. drzim ti palce aby si dalsuie teho mala bez problemov a v klude. ja som to este svokrovcom nehovorila ze cakame dalsie dieta , a tiez nemam chut im to hovorit.
teraz somk skor velmi placliva00, rozplace ma kazda blbost.
1. mar 2009 o 17:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ahoj holky,
ďakujem moc za rady. Budem si dávať pozor. Vo štvrtok ráno idem k doktorovi a dúfam, že mi už konečne tehu potvrdí.. (krvné výsledky nepočítam :grinning: ) Trvá to celú večnosť. Trošku sa aj obávam, ale chcem už vedieť, či všetko pokračuje tak ako má. Tak držte palčeky.
3. mar 2009 o 15:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bobatko...to je sila co dokazu svokrovci s nami dorobit co?juuuj aj ja sa stresujem casto pre nich,este aj teraz.
zuzka...to prejde neboj to su hormony :wink:
emily...obdivujem ta ze mas 3deti,aj ja chcem tolko.
vericka...potvrdi neboj. :dizzy_face:
4. mar 2009 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
skús sa sama nahlas rozprávať s dieťatkom, pekne mu povedz, aby sa nebálo, že sa naňho tešíš a ľubiš ho...pekne si užívaj tehu, je to rkásne obdobie
4. mar 2009 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj...som iba v 5tt, ale uz mam take vybuchy hnevu...hlavne na partnera...dufam to dietatku nejak neublizi a prinajlepsom bude z neho iba tak trosku temperamentnejsi clovek ako ja :slight_smile: ...niekedy mi je to luto ale vzdy mu poviem ze jeho sa to vobec netyka a ze tam v brusku je uplne v bezpeci :wink: ...
5. mar 2010 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby tak ja som cele tehu velmi naladová, a citlivá plačlivá... Niekedy sa viem tak lutostivo rozplakať až mam výčitky svedomia voči malému... Určite sa tie pocity dostavaju malinkému, ale nemyslím si že to by mohlo spôsobiť potrat. V prvom trimestri žena potratí plod aj vtedy ked by proste nemal byť zdravý a takto sa to vyselektuje. Je podla mna velmi opovažlive povedať že niekto potratil v 11 tt kvôli stresu. Je milion iných príčin ktoré mohli potrat vyvolať. Keby mala potratiť každá žena čo je zo začiatku tehu zlostná alebo naopak upklakaná tak ani polovica z nás nieje na svete. Moja mamina zažívala takmer v každom tehu stres no najviac pri mojom bratovi. OTec ho nechcel a robil jej zo života peklo až tak že musela odísť ku svojej mame lebo sa nedalo pri nom žiť. A brata nepotratila, aj napriek tomu že prekonala v prvom trimestri silnu chrípku a popri tom ešte kojila mna. PRoste ked mal prežiť tak prežil.
5. mar 2010 o 11:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
TAk ja som toto mala Vericka prve tyzdne asi okolo 8 t zacalo, uplne som citila jak som podrazdena a chudak muz alebo syncek. A potom som sa spamatala, lebo napr sa mi stalo, ze ma lahko vytocil Patrick kravinou a som nan kricala ci capla ho po ritke. NO a ma to strasne strapilo potom takze som aj trpela ale hlavne on trpel, lebo sa ma bal, ked kricim. Ale nech nezahovaram, naucila som sa to zvladat a aj pokrok v tehu pomohol. Lebo som si vravela naco tak vytuzene cakam na druhe babo, ked jedno capem po ritke a kricim nan. A fakt to pomohlo.

Uz hoc mam hnev tu atam, tak to rozdycham a hlavne ma take tie prkotinky ze sa cely umaze ci cosi rozleje nevytacaju, lebo sak to staci hodit do pracky ci utriet podlahu, no nie? Aj som sa naucila skor rezignovat a pockat.

A nemyslim, ze kvoli takemu stresu sa da potrati. Ten druh stresu na potrat musi byt iny ako nervozita ci zlost. Napr. poznam babu, ktorej zomrel priatel s ktorym cakala dieta a kratko na to potratila. Takze proste ten velky nestastny stres na to isto vplyv moze mat. A napr. moja mamina bola sialene nervozna pri tehu so sestrou a stale na nas kricala a stale vravela ze sestra vyrastie nervak - a figu borovu. Ako to babo citi co citi mamina ale isto to neznamena ze to z neho vyrastie.

Ano suhlasim s Venujulou, potrat v prvom semestri je vlastne take triedenie prirody. Tazko sa s tym zmieruje, ale je to tak. /som potratila v 6 t takze viem o com hovorim/. Proste plod nie je dostatocne ukotveny alebo vyzivovany alebo je s nim nieco zle. A tak sa tam neudrzi. :frowning2: A ak si to to date rozumne vysvetlit, tak je lepsie ak sa to stane takto skoro nez by sa mala cosi stat neskor alebo ked je miminko uz na svete. Ako jasne ze to bolesti neulavi, ale da sa stym viac zmierit.
8. mar 2010 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
no ja mam dnes maximalne neuroticky den....
8. mar 2010 o 16:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj máš nejaký dôvod happy alebo máš len zlú náladu??
8. mar 2010 o 16:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
no neuroticka mozes byt ale nejako mierne ventilovat treba, nech tym nikto netrpi. Lebo sak aj ty by si nerada znasala niekoho naladove stavy, no nie?
8. mar 2010 o 21:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dobra tema,ja som na zaciatku tehu bola zla jak cert..vsetci mi strasne liezli na nervy a vsetko ma vytacalo :frowning2: ja som normalne podla toho vedela ze som tehu..ja som bola stale podrazdena..ale potesim ta,asi po dvoch mesiacoch to uplne preslo a teraz som jak med,uplne kludna,stale mam dobru naladu :wink: :wink:
8. mar 2010 o 22:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ajojko mirka tak to ti zavidim ja som bola cele tehu nervozna ale zrejme kvoli tomu ze som nevedela co ako bude kedze som 2x potratila,dokonca ani po cisarskom reze som sa neukludnila a teraz ked idem niekde s malou k lekarke tak mi povie aaale aka je malicka pokojna urcite ste mali krasne prezite tehotenstvo :grinning:
9. mar 2010 o 07:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mirka aj u mnna tak, po tom prvom trimestri uz je fajn. Ako med nie som /maly drak mi dokaze riadne skusat trpezlivosti/ ale neda sa to porovnat s tou nerovozitou co som v sebe nosila.

Len ja som napr. od prirody nervozny typ. Neposedi, stale aktivny. Aj preto som take tintitko. Ja ani po 5 detoch nepriberiem. Napr. pri prvom tehu som nabrala 25 kg a zuzhodila do 1O t 27. Proste to je tym nepokojom,lebo to nie je nervozita v pravom slova zmysle.
9. mar 2010 o 09:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zdenkam aspon sa nemusis trapit dietami :grinning:
9. mar 2010 o 11:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte tehu!! no ja som momentalne 33 tyz, tehu, a presla som vsetkym od placu a precitlivosti az k nervovym amokom ako to moj priatel nazyva,,, on je uz nestastny ,,,ani sa necujem,,,obas ma chytaju z nicoho nic nervy vsetko mi vadi na kazdeho nadavam a splechnem do tvare bez otalania aj to najhorsie co si o nom myslim ,,,,,no a o par mintut pohodicka!!! takze musia byt to hormony albo volaco pretoze pred otehotnenim som bola flegmos,,,, mohli bomby padat .......... takze vydrme to tie co sme nervozne a ani nevieme preco,,,, ved nosime dar pod srdieckom !!!!
12. mar 2010 o 15:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte dievčence, iba teraz som našla tuto tému, a trošku som spokojná, že nie som sama taký nervák. Je to fakt hrozné, sa čudujem, že muž ešte neušiel odomna, chudák až ho ľutujem. Ale nedá sa to ovládať, myslím, že som alergická na všetkých okolo mna. Viem že to už neprejde do konca tehu, ale dufam, že po pôrode hadám ano.? Neviem si to už ani predstaviť, že ake je to byť v poho. :frowning2:
17. mar 2010 o 11:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte :slight_smile: ...tak ja sa musím poriadne ovládať aby som nevybuchla, vytočí ma hocičo...dúfam, že to čoskoro prejde pretože to nerobí dobrotu ani doma ani v robote...
17. mar 2010 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je tu este niekto kto to so sebou a ani s nikym inym nevie vydrzat??
ja mam dost velke depresie s mojim muzom sa len hadame a aj ked sa snazim byt mila o chvilku som zase neprijemna
Pripadam si uz ako zly clovek ,som s toho nestastna ,stale sa mi chce len plakat
15. apr 2010 o 19:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte, hlasim sa do klubu nervoznych a zdepkovanych tehuliek. U mna je to tak, ze som v pohode, v klude, ked som s ludmi, co mam rada...akonahle ostanem sama, rozmyslam nad vsetkymi negativnymi vecami, co existuju, pochyti ma strasny strach a nervacim a placem. Tiez si uvedomujem, ze robim babu zle, ale neviem s tym prestat... :angry:
26. apr 2010 o 10:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
whitelily, mozme si ruky podat :slight_smile: ja niekedy rozmyslam, ci sa skor ako do porodnice nedostanem na psychiatriu - stale by som len revala, strasne som na vsetko citliva a potom pridu vybuchy zlosti.. a popri tom vsetkom citim ako strasne potrebujem mat toho mojho chlapa blizko... chudak, nema to so mnou lahke, ale niekedy mi to pride, ze aj on uz je na nervy - takze nas na tej psychine hospitalizuju spolu :slight_smile:
bavila som sa s doktorkou, ako tie nalady vplyvaju na babo - netreba to vraj brat az tak strasne vazne... a ja si myslim tiez, ze zalezi aj od toho do akej miery my same dovolime, aby to ovlyvnilo drobca. ja verim, ze moja malinka v brusku citi, ze ju lubim najviac na svete aj napriek tomu, ze uz pozna moj plac aj krik... nooo - a je to tu, zas by som revala....
29. apr 2010 o 15:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
pridávam sa aj ja, zatiaľ som ešte nikomu nevynadala, len pocitacu a tak podobne :rolling_eyes:
9. júl 2010 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok