Ako zvládnuť nečakané tehotenstvo krátko po pôrode?
Dievcata ahojte. Ja sa idem asi aj len vyrozpravat lebo mi uz dekel odpali. Mam 2krasne zdrave deticky, obe po IVF. Syn 4r a dcerka 8mes. Pred par dnami vyskocili take dve jasne ciarky ze mi oci vypichli. Prirodzene. Je to pre mna sok. Absolutny. Stake nvm tuto situaciu pobrat. Ja som mala nasu 4clennu rodinu za konecny pocet clenov. Manzel ten detto z toho mimo lebo ved "takmer neplodny". Ja sa priznam mele sa to vo mne strasne a to aj myslienky nad ukoncenim tehotenstva. Syn je ukazkovy co sa tykalo prichodu surodenca doteraz velmi pekny vztah k dcere, nunka su ju, pomaha, taky maly sbs co sa dcerky tyka. Ani raz neboli od neho nejake ziarlivostne vylevy. Skor ja som zle znasala zaciatky ze musi byt na druhej kolaji ked som sa mu nemohla venovat ako predtym. Jedine co sa s narodenim surodenca riesilo a trvalo to cca 5mes bola jeho "trauma" ze som sla do porodnice. Mal pripravu,rozpravalisme sa, chystala som ho na to, aj preco tam pojdem a pod len teda ked prisiel den D nieco sa zmenilo a dost dlho som ho musela po navrate ubezpecovat ze uz neodidem. V noci som nevstavala k novorodencovi tak ako k nemu co sa budil s placom a vykrikom ci som doma. No hrozne. Teraz ked si predstavim ze by som mala rodit ked bude mat dcerka cca rok a pol, v podstate 2babatka a jeden co vsetko objavuje a tiez ma predsa potrebuje ma mrakoty beru. tiez nemam uolne idealny vek. Mam 38r 🤦. Manzela mam pracujuceho v zahranici takze uz teraz som viac menej na deti sama. Rodicia su este stale pracujuci, pomahaju co sa da ale no tiez nemozu kazdy den a cely den.. predchadzajuce tehu som mala bez super bez zdrav komplikacii ked odmyslim taku klasiku unava do zblaznenia. Ja si toto prostr nedokazem predstavit ze ako fungovat tehotna pri babatku co zacina lozit, za kratko behat, starsi uz teraz trpezlivo pocuva viac ako dost ze musi chvilu pockat, ze musim najprv to a tamto babatku a potom pridem k nemu atd. Ja si to ozaj nvm predstavit, na ukor potrieb babatka budu obe deti odsunute a to teda aj 1,5r dcerka. Prosim zeny najde sa v tejto situacii nejaka co to ma/mala podobne? Vo mne sa to bije. Vsetky bunky v tele mam nastavene na nazor ze ved som otehotnela prirodzene, je to zazrak tes sa ale zaroven moja hlava kruti len nie a nie. Ja viem ze nerozhodnete za mna ale naozaj by mi pomohli vase pribehy, mozno ze aj pocut z kazdej strany pohlad. No akoze mam pocit ze zivit sa mi tymto rehoce do ksichtu a ja prisaham ze prvykrat v zivote nvm absolutne co robit.
Áno. Je to zázrak a teš sa. Spomeň si na dni, keď si čakala, či sa to podarí po IVF. Isto šok a prekvapenie. Ale tiež veľký dar. Držím palce k správnemu rozhodnutiu.
aspon prvy mesiac na striedačku maminy či by neprišli pomôct ,dovolenku si zobrat
manžel tiež nejak aby ti pomohli ...
skusit niekoho najat s mladšou aby šiel von na dve hodiny , syn bude chodit do škôlky ... pripadne niekoho kto ti ho ráno zanesie ..poobede s kočikom vyzdvihneš ...
ano bude to náročne ale dáš to ... nejak ale dáš to ...
chápem je to šok , tak len už po pôrode radšej antikoncepciu..
ked budu väčšie tak sa to zrovna ...
a to máme všetky tak že najstaršiemu sme sa venovali proste najviac ... potom to už proste delíš ....
Ja som otehotnela tiež prakticky hneď. Mam medzi deťmi 15 mesiacov ako prvé mesiace boli masaker nespiaci novorodenec plus som mala voči staršiemu hrozne výčitky, s ním ten začiatok nebol úplne jednoduchý, bol týždeň na jiske bez nás a vyčítala som si to potom ze hneď sa musí o mna deliť s babom ale ako starší začal chodiť do škôlky sa všetko zlepšilo našťastie máme aj opatrovateľku na pár hodín do týždňa a teraz uz vezme aj dvoch. Majú super vzťah a vedia sa uz spolu aj zahrať.
Teraz mam podozrenie ze som zas tehotná tak neviem úplne čo s tým 🙈
@galakorbel Ja som otehotnela tiež, ako ty 8 mesiacov po cisárskom, a prvé dve detí rovnako staré ako tvoje. Len som mala 32 rokov. Rozmýšľali sme tiež čo urobiť. Vtedy bola kríza, muž nemal prácu. Kúpili sme predtým dom a pomaly sme ho rekonštruovali. Kúpila som si súrodenecký kočiar a vozila som ich spolu, keď sme chodili dávať najstaršieho do škôlky. Prvý rok bol najťažší. Môžem povedať, že najmladší bol najlepšie dieťa. Teraz sú už v puberte, ale viem si aj teraz povedať, že ďakujem že ho mám. A že sme sa rozhodli si ho nechať. Vy keďže ste nemohli otehotnieť predtým prirodzene , tak by som ho brala, že si vas vybral. Ale rozhodnutie je na vás s manželom.
Ak je to za takych okolnosti ako pises... obzvlast by som sa tesila. Je to niekto kto tu silou mocou chce byt. Pre vas ❤️ napriek vsetkym "nemoznym".
Mam kamaratky ktore do roka boli v porodnici. Aj taku co mala 3deti rok po roku.
Bože,akoby som citala moj príbeh....IVF neúspešne, adoptovali sme si dieťa a teraz som tehotná v 37rokoch....tiež sa nejak neteším, lebo fakt som už dieťa nechcela žiadne, mala som.uplne iné plány už q toto je pre mňa taky sok,ktorý som stále nevstrebala....moja rodina je ďaleko,manžel tiež v zahraničí a mňa chytajú až mdloby.....áno,mala by som sa tešiť, ale necítim to tak.....nie si v tom sama....q tie rady, že nejak bude...to nejak treba každý deň žiť....a bez pomoci je to náročné.
Ja napíšem z pohľadu neplánovaného dieťaťa.. mamina mala už 3 deti, 1 potrat za sebou. Nebola by som tu, keby nenabrala odvahu, a nenechala by si ma (mala vtedy 41 rokov). Ocino trávil veľa času v práci, tiež bola v podstate sama na deti + domácnosť. Teraz sa môže tešiť z vnúčat 🙂. Zvládneš to, ber to ako dar od Boha. Určite o par rokov nepovieš, že prečo si si to dieťa nechala, aj keď prvé mesiace (a možno roky) budú náročné. Raz sa s vďačnosťou pozrieš, že si to zvládla.
Moja sestra má prvého cez IVF, narodil sa predčasne so 640 gramami, musel byť dlho v nemocnici a podstúpiť operácie (teraz je to 4-ročný pokojný, zdravý a veľmi šikovný chlapec), ale o 3 mesiace po pôrode prirodzene otehotnela 🙂 Takže má aj 3-ročnú dcéru (je hyperaktívna, náročná). Zozačiatku to bolo náročné, ale dali to a za nič by ich nevymenila. Obaja sú zázrak. Ale chápem aj ten vek. Už to bude aj v tom náročnejšie, ale ja by som sa ho aj tak nevzdala. Ak ti niekto vie pomôcť z rodiny so starostlivosťou o deti či domácnosť, tak pomoc prijmi 🙂
Ja mam vsetky deti prirodzene, my sme velmi plodni s manzelom, prve dve deti, rozdiel 21 mesiacov, potom pauza 5 rokov a zase dvojica s rozdielom 2 rokov a cakame dieta cislo 5.
Ten maly vekovy rozdiel je velky masaker, narocne, ale keby sa mi taketo stalo ako Vam, urcite viem, ze by ma napadlo aj to, co Teba - prerusenie, teda ukoncenie, lenze hned by som to zahnala tu myalienku kdesi do kuta a ucila sa doverovat zivotu, ja som veriaca, takze Bohu. A tesila sa z toho. Aj toto piate je obrovsky bonus pre nas, ja uz mam pomaly 43 rokov, Ty mas uplne v pohode vek este. A to ja mam uz aj zdravotne problemy, takze rizikove tehotenstvo. Ten zaciatok bude fakt narocny, 1,5 rocne je este mini babatko pre mna, ale ked musis, tak musis. Mozno by babky mohli nejak na striedacku skusit pomoct alebo zohnat niekoho na strazenie tych vacsich deti, uz skor, aby si na danu osobu zvykli a brali ju prirodzene ako sucast rodiny. Aby Ti pomohla v tych zaciatkoch, hlavne venovanim sa tym starsim detom. Drzim Vam palce.
Moja dcéra mala 1,5 roka tiež keď sa nám narodilo druhé dieťa .Keď som šla do nemocnice tiež to ťažko znášala a ja detto .Denno denne som za ňou plakala .Muž robí v zahraničí,rodina ďaleko takže sama na nich skoro nonstop.Poviem bolo to náročné fyzicky aj psychicky ale nedala by som ich za nic na svete .Snažila som sa dcére venovať rovnakým dielom ako malému bábätku aby nemala pocit že je mimo
@galakorbel skús si nájsť nejakú opatrovateľku, buď študentku alebo dôchodkyňu, ktorá by ti vedela s deťmi pomôcť, zobrať bábo na prechádzku alebo malého zaniesť do škôlky, určite ti to pomôže. Viem, že na Slovensku to nie je veľmi v móde, ale v zahraničí úplne bežné, hlavne pokiaľ nemáš pomoc od rodiny a manžel ďaleko. Držím palce, dáš to.
Ahoj,ja ti napíšem takto,ja mám medzi deťmi 18 ročný rozdiel.Druhé som mala v 37,tiež to nebolo plánované a ver mi,že dobre rozumiem tým pocitom,ja som síce neriešila malé deti,ale zase dlhoročnú prácu,zabehnutý život atď.Trápila som sa celý mesiac,jedeň deň som si hovorila áno zvládnem to,druhý deň nie nechcem to…Nakoniec som sa rozhodla a podnes deň za to Ďakujem.Začiatky boli náročné,netvrdím,že nie,úplne niečo iné a Luki bol naozaj “urevanec”,ale ako som písala nikdy som neľutovala,proste som si povedala pre niečo sa to deje a ak to takto malo byť,nech to tak je🩵
@galakorbel no už nie ste štyria, ale piati... Bola som v podobnej situácii, akurát všetci traja boli prirodzene. Tretí prišiel dva roky po druhom, ktorý bol extrémne náročné dieťa. Nebudem klamať, bolo to náročné, ale teraz sú už dvaja dospelí, tretí má 15 a rozumejú si perfektne, sú to takí partizáni, veľa veci si riešia medzi sebou, nás ani nezaťažujú, majú sa radi a pomáhajú si.
Neboj sa, teraz je to šok, bude to ťažké, ale aj krásne 🥰
Držím palce, aby všetko dobre dopadlo 🙏