Bojím sa, či sa budem z bábätka po pôrode tešiť

@mabenn ďakujem ❤️ to som potrebovala počuť, od niekoho kto je podobny typ. Ja tiež stresujem cely život, no babo je fakt vytužene najviac na svete a najviac sa na ňho tešim ale keď mam take myšlienky potom si to vyčitam

ja som si citala stale, co ma robit v danom mesiaci, potom prikrmy som studovala a oblecenie kupovala, a tym som si robila radost, proste zamerat sa na nieco

@autorka Bola som na tom podobne. Po pôrode boli niektoré dni lepsie a niektoré zas horšie. Bola som do konca v stave, že mi neprekážalo keď moje dieťa plakalo. Ale čo je najdôležitejšie, prešlo to. Prešlo to keď sme si obaja našli systém, a začala som robiť veci tak ako som ich cítila ja (nie podľa rád svokrovcov). Tým sa mi veľmi uľavilo a myslím že aj drobec je skrz mojej pohody kľudnejší.

@rebekah61 a pociťovala si to vyslovene po pôrode alebo v tehu už? Ja verim, že sa to po pôrode zvrati, že keď uvidim to babo, tak to bude všetko inak a že zas mam len zbytočne obavy. Uečite budu ľahšie a horšie dni..Ale určite je doležite sa riadiť sam sebou a urobiť si svoj system ako pišeš, najhoršie je žiť podľa niekoho predstav.

Podla mna je to individualne. Ja som sa do oboch deti zamilovala po porode 2.raz (1.raz, ked som zistila, ze som tehotna). Pocity po 1. a 2. porode ale boli rozdielne (to je ale na dlhsie a ina tema). Mam kamosku, ktora vravela, ze po 1.porode mala pocit, ze drzi nejake cudzie dieta

@autorka Tieto pocity som mala už počas tehotenstva. Keď som mala zlý deň, niekedy aj týždeň, tak som si brusko ani nepohladkala. Nepáčilo sa mi moje telo, nevládala som ani len chodiť a zo všetkého mi bolo zle a toto vsetko som dávala za vinu drobcovi.
Čas v pôrodnici bol celkom znesiteľny, tam som si vždy vedela vypýtať pomoc od zdravotných sestier. Tie horšie dni začali až doma. Nebudem klamať, tie začiatky boli naozaj náročné ale akonáhle si matka nájde systém, spozná svoje dieťa a naozaj robí veci podľa vlastného uváženia tak je to najkrajšie obdobie života.

@mimi3008 ďakujem!🙏

@rebekah61 ano, presne. Niekedy sa už zobudzam bez nalady a viem, že to bude zas na nič deň a že budem depresivna totalne, inokedy je týždeň super a inokedy ma zas počas dňa rozladi myšlienka, že neviem ani mlieko zarobiť a čo keď nebudem kojiť a už to ide🙄🙈 Som ale rada, že to je normalne a že nas je viac. Čakam, že to bude naročne a možno aj toho sa tak bojim. Ktovie tych strachov je tam niekde hlboko v hlave podvedome veľa

@rybkoava ďakujem pekne za skusenosť. To by som tiež chcela, aby sme boli sami a nehrnuli sa hneď navštevy no ale neviem či to bude možne. Každeho chcem odpinknuť max raz🙄🙈
Ach verim, že to budem mať ako ty, že to bude laska a všetky tieto myšlienky pominu.

Ale jasne, podla mna kazda jedna zena ma pochybnosti a z toho zlu naladu. Koli zlej nalade netreba stresovat a vobec sa netreba toho bat. Ber to ako normalnu sucast zivota. Dnes mam smutny den a tak budem smutna. Neportebujem sa nasilu snazit rozveselit. Jednoducho pockam az pride nieco co ma rozveseli.
Ja ked som prvy krat videla soje dieta po porode, tak mi hlavou prebleskla taka myslienka ze ci by sa nedalo dat spat do maternice, lebo ma to dost vyplasilo ze je uz tu a odteraz sa budem musiet o neho non stop starat.
A potom kopec dni ked si povzdychnem pri myslienke ako sa mi pohodovo zilo pred dietatom a ze by som to chcela mat spat a ze mi to chyba. Ale ak by som mala moznost vratit svoj zivot, urcite by som sa znova rozhodla pre dieta.
Ale pozri si nieco o poporodnej depresii. Ak budes mat prilis vela takych dni, ked ta nic nebude bavit a nebude sa to zlepsovat, treba to riesit s doktorom.

@andreatytler ďakujem za fakt pekný komentár🙏❤️
Presne tak, ja s tým bojujem a neviem prečo, možno preto že doteraz som bola vždy veselá kopa a že som sa tak nesmierne veľmi tešila na bábatko 🙏 a teraz zrazu prišli tieto negativne myšlienky, strachy, pocit nepripravenosti…áno, čítam, že je to viacmenej bežné, že naozaj má takmer každá žena nejaké strachy v tehu, ale nečakala som to vôbec a dosť sa bojím, keď to mám teraz pri konci, čo bude po pôrode.
No a tej popôrodnej depresie sa veľmi bojim, práve kvôli týmto myšlienkam, ktoré teraz mávam.

myslim si, ze to, co pocitujes, je velmi bezne. ale malo zien je ochotnych si to priznat, lebo ved "tehotenstvo je najkrajsie obdobie, ako sa mozes netesit" a podobne reci.
ja mam prave doma cerstve babatko, druhy kus. pocas tehotenstva s nim som velakrat rozmyslala, ake to bude s dvomi, a ci vobec nam to bolo treba, ved jedno je uplne fajn.. potom aj vycitky, ze prve uz nebudem si tak moct uzivat (to mam aj teraz), a ze vlastne sa mi vobec do toho celeho kolotoca okolo mimina nechce, ani rodit sa mi nechcelo ist 😅
ale ked sa uz babo narodi, nejako nabehnes na tu vlnu a ides. jasne, su dni horsie a lepsie, ale ver, ze vsetko je do casu. decka ozaj rychlo rastu a rychlo sa vyvijaju. najnarocnejsie je zvyknut si na ten novy rezim, ze zrazu vsetko sa bude tocit okolo babatka a jemu sa prisposobovat vo velkej miere.
a ano, ako bolo vyssie spomenute, mam a aj som mala s prvym fazy, ked som bola taka otupena, ze som sa pozerala na to revajuce babo a nejako mi to bolo jedno. a potom zase pride pohodovy den, ked je vsetko fajn a budes si to uzivat.
netreba mat ruzove okuliare, je to cele tak paradoxne krasne a kurva narocne zaroven. a budu tebou lomcovat emocie a budes mat pocit, ze ti nikto nerozumie,budu ti liezt vsetci na nervy a budes sa citit sama, nepochopena. to je okej. pokial to samozrejme nebude nonstop stav!!! to uz treba hladat pomoc.
ale neboj sa, bude vsetko ok ☺️

Ja mám napríklad najväčší strach z kojenia a to už mám pred 40 tkou. Prvú som žiaľ nemohla kojiť, lebo som dostala po pár dňoch silný zápal prsníkov. Teraz sa hlavne nato pripravujem. Elektrická aj ručná odsávačka sú prichystané. Pri toľkom mlieku som ručnú už nevládala stláčať. Niekedy som sa ňu len tak pozerala, že aká je maličká a pritom mala normálnu váhu.

@nairia bože ďakujem 🙏❤️ ste fakt super.
Presne tak, 90% žien o tomto nehovorí, ja o tom hovorím každému, kamarátkam a pod. a až potom sa polovica rozhovorí, aké tehu mali a že to vobec nebolo ružové, že mali samé strachy a podobne..a druhá polovica sa tvári, že všetko oki a nechapu o čom hovorim…presne ako hovoríš, no chvalabohu to mám len sem tam ale tie dni sú hrozné a “stoja za to” 🙈🙄 strašne to veľa riešim a veľa premýšľam, to je moja chyba, že nemam veľmi čo robiť cele dni, už sa necitim zrovna najlepšie tak ležim doma cely deň a potom mi napada kadečo🙄🙈 Neviem prečo som vôbec začala uvažovať o tom, či sa budem z baba tešiť, či budem pociťovať radosť. Samej sa mi nad tým rozum zastaví. Minulý týždeň som sa radovala a chodila nadšená, celé dni hladkala bruško, tešila sa na babo a dnes zas vybuch emócií, rev a totalne zle myšlienky, že sa obávam, potom že netešim, čo keď sa ani nebudem a pod. 🙈 každopádne ďakujem za podporu naozaj..musim si asi nejako urovnať myšlienky, aj keď toto asi je hormonálneho charakteru😃

@rybkoava ja mam strach zo všetkeho asi už🙈 aj ja mam všetko nachystane ale strach a stres tam je veľky.

Na mňa keď pride depka si spomeniem nato, čím všetkým som si už počas tohto tehotenstva prešla ( furt nejaké zlé výsledky, až odber plodovej vody a morfo sono v 20 týždni potvrdili, že je malá zdrava) a že to najhoršie už mám za sebou.🙂

Ja by som sa pripravila na to ze to po porode bude ovela horsie. Ta starostlivost o novorodenca a stres je podla mna velmi narocna aj ked mas pohodove babo. Len take krmenie ti sposobi ze budes kazde 2-3 hodiny hore a moze to trvat aj 2 roky. Ten deficit spanku sposoby ze budes velmi vycerpana a pojdes na doraz svojich sil a cele dni budu len o tom aby si ich prezila. Jedna mamicka tu rozpravala ze si musela den rozdelit do etap a rano si povedala ze musi vydrzat do obeda a potom zase ze musi vydrzat do vecera. Proste uz rano sa budis s tym ze si nevies predstavit ze prezijes nasledujucich 12 hodin a musis si ich rozdelit na mensie useky. Budes tuzit po tom aby si niekto dieta zobral a ty si mohla byt bez neho. A tento pocit je UPLNE v poriadku. Vobec to neznamena ze si zla mama. Vobec koli tym pocitom nestresuj. Naopak, nacuvaj im a riad sa nimi. Zavolaj mamu, sestru a daj im dieta kocikovat na 2 hodiny. A hlavne muz nech ta pravidelne odbremeni hned od zaciatku.
A potom pocas toho unavneho kolotoca sa na teba babo usmeje a ty v sekunde zabudnes na unavu a stres a pojde ti srdce roztrhnut od radosti.
Aj ja som sa bala poporodnej depresie. Ale bola som pripravena to okamzite riesit ak by to prislo, lebo najhorsie co mozes urobit je trpiet a cakat.

Ano, asi pridu take dni, ale to nevadi. Z babatka sa nemusis neustale tesit, to sa ani neda. Materstvo nie je o tom, ze musis byt stale stastna, inak si nevdacnica a zlyhala si. Je to normalne pokracovanie zivota, ktory vzdy prinasa vsetko mozne. Neboj, dieta bude citit, ze je chcene a lubene, lebo evidentne podla tvojho prispevku je to pravda...a o.to ide hlavne.

Ja myslim, ze by si sa mala hodit trochu do kludu a nemat ziadne ocakavania a predstavy. Len to potom brat tak ako zo pride. Nebyt nestastna, ak nieco z tvojich predstav nevyjde tak ako si si to idealizovala
Je to prve babo a vsetok cas budes moct venovat len jemu (aj muzovi, ale babo je babo 🙂) a najdete si svoju cestu a system. Ja som do takeho pol roka hladala nejaky ten rezim

Ja som sa netesila a prijala fakt ze mam dieta a toto je moj zivot ked mal syn 9 mesiacov. Vtedy som sa nejak prebrala. Ale mne tehotenstvo znicilo zdravie natrvalo a bol to boj o zivot, doslova . Navyse, syn vkuse vkuse vkuse reval . Ach
Vobec dopredu nad touto otazkou nerozmyslaj. Naco je to dobre ???

Ahoj. V prvom rade - zvládneš to.
V druhom rade - píšeš "či taketo dni nepridu aj po porode, že sa nebudem vedieť tešiť z vlastneho dieťatka, že proste budem mať pocit že som neschopna a nerozveseli ma ani to babo". Podľa mňa také chvíle a dni určite prídu a je úplne normálne, že prídu. Nie vždy sa budeš pocitovo z neho tešiť. A keby takých chvíľ bolo veľa, bolo veľa, že by ťa to valcovalo, a bola by to popôrodné depresia, tak treba vyhľadať pomoc a prejde to.