• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Čo vníma a prežíva nenarodené dieťa

1. júla 2013 
má vedomie
Thomas Verny a John Kelly v roku 1981 vydali knihu Tajomný život dieťaťa pred narodením a podľa nich sa: " Jedna skupina bádateľov domnieva, že čosi ako vedomie jestvuje už od prvého momentu počatia. Dôkazom toho sú tisíce zdravých žien, ktoré opakovane spontánne potratili. Jestvujú úvahy, že už veľmi skoro, počas prvých týždňov, možno dokonca hodín, po počatí si oplodnené vajíčko môže byť vedomé, že ho materský organizmus zavrhuje a je schopné na to reagovať.

stotožňuje sa s matkinými túžbami
Naši predkovia si veľmi dobre uvedomovali, že matkine skúsenosti sa vštepujú jej, ešte nenarodenému, dieťaťu. Preto aj pred tisíc rokmi Číňania zakladali prvé prenatálne kliniky. Zmienky o prenatálnych vplyvoch môžeme nájsť v mnohých starých textoch, počínajúc Hippokratovými spismi až po bibliu. V jednej udalosti , ktorú živo opisuje sv. Lukáš (Lukáš 1,44), napríklad Alžbeta zvolá: "Lebo hľa, ako zaznel hlas Tvojho pozdravu v mojich ušiach, dieťa v mojom tele poskočilo od radosti.
Prvý človek, ktorý vystihol túto myšlienku vo všetkých jej dimenziách, nebol však ani svätý, ani lekár, ale veľký taliansky filozof, vynálezca a génius Leonardo da Vinci. Leonardovo Quaderni hovorí o prenatálnych vplyvoch viac než mnohé z najnovších lekárskych článkov. V jednej pasáži, ktorá sa obzvlášť vyznačuje jeho hlbokým prienikom do problémov, napísal: "tá istá duša ovláda dve telá... veci, ktoré si matka praje, sa často vtláčajú do jej dieťaťa, ktoré nosí v čase svojej túžby... jedna vôľa, jedno najvyššie želanie, jeden strach, ktorý matka pociťuje, alebo duševná bolesť má väčšiu moc nad dieťaťom ako nad ňou samou.
je formované emóciami matky
Freudove práce sa dotkli dieťaťa pred narodením iba okrajovo. Podľa vtedajších tradičných neurologických a biologických názorov dieťa nebolo do druhého až tretieho roku života dostatočne zrelé na to, aby cítilo a malo zmysluplné zážitky. Preto sa aj Freud nazdával, že osobnosť sa dovtedy nemôže začať vyvíjať. Freudove práce, aj keď nepriamo, však zaznamenali v jednom ohľade pre prenatálnu psychológiu dôležitý prínos; preukázal, že negatívne emócie a city majú nepriaznivý účinok na fyzické zdravie. Tento poznatok označil za psychosomatické ochorenie. Ústrednou myšlienkou bolo jeho presvedčenie, že emócia môže vyvolať bolesť, a dokonca aj fyzické zmeny v tele. Ak by to tak bolo - uvažovali niektorí bádatelia - nemohli by potom emócie formovať aj osobnosť ešte nenarodeného dieťaťa?


je počujúca, vnímajúca a cítiaca bytosť
V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch bádatelia Igor Caruso a Sepp Schindler z Univerzity v Salzburgu, Lester Sontag a Peter Fodor zo Spojených štátov amerických, D. W. Winnicott z Londýnskej univerzity a Gustav Hans Graber zo Švajčiarska boli presvedčení, že emócie matky práve takto pôsobia na nenarodené dieťa. Nemohli to však dokázať laboratórne. To, čo potrebovali, bol spôsob bezprostredného skúmania a testovania dieťaťa v maternici. V polovici šesťdesiatych rokov však lekárska technika pokročila natoľko, že takýto výskum umožnila. Práce neurológov Domonika Purpuru z Lekárskej univerzity Alberta Ensteina v New York City a Marie Z. Salamovej a Richarda D. Adamsa z Harvardu, foniatra Erika Wedenberga zo švédskeho Karolínskeho ústavu, pôrodníkov Antonia J. Ferreiru z Ústavu pre výskum duševnej činnosti v Paolo Alto, Dr. Alberta Lileyho z Postgraduálnej školy pri Štátnej ženskej klinike v Aucklande na Novom Zélande a Dr. Margarety Lilestrovej, jeho ženy, napokon poskytli to, čo tak veľmi chýbalo - solídne, nevyvrátiteľné fyziologické dôkazy, že nenarodené dieťa je počujúca, vnímajúca a cítiaca bytosť. V skutočnosti nenarodené dieťa, ktoré odhalili práce týchto mužov a žien, bolo emocionálne, intelektuálne a fyzicky dokonca vyspelejšie, než si predstavovali priekopníci Winnicott a Kruse. Štúdie napríklad ukázali, že nenarodené dieťa si v piatom týždni života vytvára podivuhodne zložitý repertoár reflexných úkonov. V ôsmom týždni života nielenže ľahko pohybuje hlavičkou, rúčkami, trupom, ale z týchto pohybov vytvára aj určitú telesnú reč- vyjadruje svoje záľuby a nevôľu cielenými pohybmi a kopaním.
má vyvinutý sluch a všetkéme načúva
V štvrtom mesiaci vie dieťa mraštiť čelo, žmurkať a škľabiť sa. Približne v tom istom čase získava aj základné reflexy. O štyri až osem týždňov je na dotyk citlivé ako jednoročné dieťa.
Súčasne štúdie ukazujú, že počínajúc dvadsiatym štvrtým týždňom nenarodené dieťa stále načúva. Škŕkanie v matkinom žalúdku je najhlasnejší zvuk, ktorý počuje. Matkin hlas, hlas otca a iné občasné zvuky sú tichšie, ale počuje ich. Zvuk, ktorý ovláda celý jeho svet, je rytmický tlkot matkinho srdca. Pokiaľ je tento rytmus pravidelný, nenarodené dieťa vie, že všetko je v poriadku ; cíti sa bezpečným a tento pocit istoty uňho pretrváva. Dr. Albert Lilley je presvedčený, že z rovnakého dôvodu väčšina ľudí, ktorých požiadali nastaviť metronóm na najviac vyhovujúci rytmus, si obyčajne zvolí rytmus 50 až 90 úderov za minútu, čo je približne to isté ako rytmus ľudského srdca. Iný odborník, Elias Carnetii sa domnieva, že tlkot matkinho srdca, ktorý si človek podrží v prvotnej pamäti, vysvetľuje mnohé z našich hudobných záľub. Zdôrazňuje, že všetky bubnové rytmy, ktoré poznáme, majú dva základné vzory: buď rýchly dupot zvieracích kopýt, alebo pravidelný rytmus ľudského srdca.
je sčasti aj divákom
Zrak nenarodeného dieťaťa sa vyvíja omnoho pomalšie, a to z pochopiteľných dôvodov. Hoci v maternici nie je úplná tma, nie je vôbec ideálnym miestom pre videnie. To však neznamená, že takéto dieťa nevidí. Počínajúc šestnástym týždňom vnútromaternicového života začína byť veľmi citlivé na svetlo. Istý bádateľ vyvolal u dieťaťa neuveriteľné výkyvy srdcového rytmu, keď len blikajúcim svetlom ožaroval brucho tehotnej ženy.
To znamená, že dieťa skryté v matke sa neskryje pred blikaním televízora, ktoré je evidentné najmä v kontraste s nočnou tmou. To pochopí každý, kto sa v noci prechádza popri panelákoch. Blikanie televízora pôsobí priam fanaticky.

má vedomie
Dieťa v maternici príma veľké množstvo správ a musí vedieť rozlíšiť, ktoré sú podstatné a ktoré nie sú - na ktoré treba reagovať a ktoré možno zanedbať. Napokon si musí zapamätať, čo tieto správy hovoria. Dr. Domonik Purpura kladie začiatok vedomia medzi dvadsiaty ôsmy a tridsiaty druhý týždeň vnútromaternicového života. V tomto čase, uvádza Purpura, sú nervové dráhy v mozgu vyvinuté už tak ako u novorodenca. Približne v rovnakom čase mozgová kôra dozrieva natoľko, že môže vzniknúť vedomie. Pomocou nej myslíme, cítime a pamätáme si.

udržuje s matkou emocionálny dialóg
Ľudia sa zväčša pýtajú, ako dieťa dokáže dešifrovať matkinu správu, ktorá hovorí o "láske" a "pohode", keď nijako nemôže vedieť, čo tieto citové stavy znamenajú. V roku 1925 americký biológ a psychológ W. B. Cannon ukázal, že strach a úzkosť možno navodiť biochemicky injekciou skupiny chemických látok zvaných katecholamíny, ktoré sa bežne vyskytujú v krvi vystrašených zvierat a ľudí. V prípade nenarodeného dieťaťa pochádzajú od jeho matky, ktorá je rozrušená. Len čo prejdú cez bariéru placenty, takisto vystrašia dieťa.
Tieto látky začínajú vzbudzovať v dieťati primitívne vedomie seba a vedomie čisto emocionálnej stránky jeho citových stavov. Postupne, ako jeho mozog dozrieva, začne nachádzať odpovede, a to nielen na fyziologickej úrovni matkiných citových stavov, ale aj na emocionálnej úrovni. V šiestom alebo siedmom mesiaci je nenarodené dieťa už schopné celkom jemne rozlišovať matkine postoje a city, a čo je dôležitejšie, začne na ne reagovať.
Neurohormonálne väzby sú preto také životne dôležité, lebo sú jednou z mála ciest, ktorou matka a jej nenarodené dieťa udržujú svoj emocionálny dialóg.

chráni láska
Ak dieťa cíti lásku, vytvára si tým okolo seba ochranný štít, ktorý môže znižovať alebo niekedy neutralizovať vplyv vonkajších napätí.
V krátkosti: vonkajšie stresy, ktoré pôsobia na ženu, sú dôležité, najdôležitejší je však jej citový vzťah k nenarodenému dieťaťu. Jej myšlienky a city sú látkou, z ktorej sa nenarodené dieťa formuje. Ak sú pozitívne a smerujú l ochrane dieťaťa, môže dieťa čeliť akýmkoľvek rizikám. No nenarodené dieťa nemožno klamať. Ak dobre vníma, čo má jeho matka vo všeobecnosti na mysli, tým lepšie vycíti postoj k sebe.

bude vnímať vonkajší svet tak, ako vnímalo maternicu
Maternica je prvým svetom dieťaťa. Spôsob, akým tento svet naň pôsobí, či priateľsky, alebo nepriateľsky, predurčuje jeho povahu a osobnosť. V skutočnom zmysle slova maternica vytvára základ pre očakávania dieťaťa. Ak bola teplým, milujúcim prostredím, dieťa bude pravdepodobne očakávať, že vonkajší svet bude rovnaký. To vytvára predpoklady pre dôveru, otvorenosť, extrovertnosť a sebadôveru. Svet bude preň ochrannou škrupinou, rovnako, ako ňou bola maternica. Ak bolo toto prostredie nepriateľské, dieťa bude svoj nový svet pokladať za rovnako nehostinný. Bude skôr podozrievavé, nedôverčivé a introvertné. Vzťahy k iným ľuďom si bude vytvárať ťažšie a ťažšie sa bude aj presadzovať. Život bude preň ťažší než pre dieťa, ktoré si z maternice odnieslo dobré skúsenosti.
je ohrozené strachom matky
Istý vedecký pracovník preskúmal okolnosti vyše 400 spontánnych potratov a dospel k názoru, že strach zo zodpovednosti a strach z toho, aby sa nenarodilo defektné dieťa, zvyšuje pravdepodobnosť, že žena potratí.
Je jasné, že stavy úzkosti, ktoré sa priamo dotýkajú dieťaťa, tehotenstva, partnera alebo nedostatku sebadôvery a schopností, majú najväčší vplyv na nenarodené dieťa.

"Od tej doby, kedy genetický výskum odhalil tajomsvto dedičnosti, je na otázku začiatku života možná len jediná odpoveď. Ľudský život začína okamžikomsplynutia ženskej pohlavnej bunky (vajíčka) a mužskej pohlavnje bunky (spermie)."
Jiří Pavlín, Zdeňka Rybová Trhací kalendář pro těhotné Computer Press 2006

Smysly plodu
Novorozenec není slepý – je jen oslepován. Není hluchý, je jen ohlušován.
Frederic Leboyer
Jak tedy dobře věděli naši předkové v různých kulturách, a jak si bohužel stále nevšimli někteří naši porodníci, plod a novorozenec není necitelný uzlíček hmoty. Co cítí, vidí, slyší v děloze? David Chambelain sestavil jakýsi přehled toho, co zatím víme o smyslech plodu.
Hmat
Děloha je pro člověka optimálním, stimulujícím a interaktivním prostředím. Plod není nikdy izolován, děloha funguje bez přestání. Hmat, smysl pro dotek, je prvním a v děloze tím nejdůležitějším smyslem. První projevy hmatu se projevují už v 8. týdnu sérií ochranných pohybů, přičemž stačí jen dotek vlasu na tvářičce. Smysl pro dotek se pak rychle rozvíjí, v 10. týdnu začne být citlivá i oblast genitálií, v 11. týdnu ruce a ve 12. týdnu chodidla. Právě tyto oblasti jsou nejcitlivější i v dospělosti. V průběhu 17. týdne jsou citlivé oblasti břicha a zadečku. Kůže těla je zázračně komplexní systém stovek různých buněk s různou citlivostí na teplo, chlad, tlak a bolest. Kolem 32. týdne je prakticky každá část těla citlivá na pouhý dotek vlasu.
Pohyb plodu
Prvním dramatickým pohybem, symbolizujícím život sám o sobě, je první tlukot srdce v době asi tří týdnů po početí. Tato rytmická aktivita pak pokračuje, i když všechny ostatní části srdce se teprve vyvíjejí – ilustruje to důležitý fakt každého vývoje: různé části, jakmile jsou k mání, jsou okamžitě funkční. Nebo jinak, sama potřeba je pro důležitá pro vývoj.
Mezi šestým a desátým týdnem se tělo plodu začíná různě pohybovat. Objevují se různá natahování, kruhové pohyby hlavy, paží a nohou. Ruce se dotknou hlavy, obličeje, úst, ústa sama se otevírají a zavírají a to vše již v desátém týdnu. Okolo 14. týdne je možno zaznamenat prakticky kompletní repertoár pohybových možností plodu. Pohyby jsou spontánní, vrozené a projevují se v typických cyklech, rozdělených na aktivitu a odpočinek. Objevují se už dechové pohyby a pohyby čelistí. Ruce začínají interagovat s ostatními částmi těla a pupeční šňůrou.
Od těchto raných stádií je pohyb plodu jeho primární, někdy spontánně, někdy vnějšími událostmi vyprovokovanou aktivitou. Spontánní pohyby se vyskytují dříve a pravděpodobně vyjadřují čistě individuální zájmy a potřeby. Vyprovokované pohyby zrcadlí citlivost k prostředí. Např. když během 10. a 15. týdne těhotenství matka zakašle nebo se zasměje, plod se začne během vteřin hýbat.
Vestibulární systém vyvinutý k registraci pohybů hlavy a těla, stejně jako ke zvládání gravitace, se objevuje okolo 8. týdne.
Chuť a čich
Tělesné struktury pro rozeznávání chutě se začínají vyvíjet okolo 14. týdne těhotenství a vědci věří, že už tehdy je plod schopen vnímat chuť. Testy ukazují, že polykání se zintenzívňuje sladkou chutí a zeslabuje hořkou nebo kyselou chutí. V tekutém světě dělohy je k mání velký výběr chutí, včetně kyseliny mléčné a citronové, kreatininu, aminokyselin, proteinů a solí. Testy, provedené při porodu odhalily již velmi vyvinutý smysl pro chuťové rozeznání nejrůznějších látek.
Donedávna téměř nikdo nepovažoval za možné, že plod může čichat, protože se předpokládalo, že čich závisí na vzduchu a dýchání. Poslední výzkumy avšak odhalily nový svět možností. Nosní systém je daleko komplexnější, než se předpokládalo a je tvořen neméně než čtyřmi podsystémy (čich, trigeminální, vomeronasální a terminální systém), které poskytují plodu komplexní čichové hody.
Nos se začíná rozvíjet mezi 11. a 15 týdnem. Stěnami placenty procházejí nejrůznější chemické složeniny, poskytující tak plodu nejrůznější chutě a vůně. Děložní tekutina obklopující plod omývá usní, nosní a krční dutiny, dítě je vdechuje a polyká, což umožňuje přímý přístup k receptorům několika smyslových systémů. Asociace zformované v děloze mají vliv na následné chování plodu a promítají se i do života po narození. Důkaz přímého i nepřímého učení se čichovým vjemům v děloze byl již několikrát podán. Výzkum naznačuje výjimečně široké spektrum čichových vjemů (nejméně 120). Navíc se přes stěny placenty k dítěti dostávají i složky matčiny potravy. Prenatální zkušenost s vůněmi je tak pravděpodobně přípravou smyslového systému k umění hledat a rozlišovat určité vůně nebo typy vůní. Při jednou experimentu byly děti v děloze schopné odpovídat změnou plodového dechu a srdečního tepu na to, jestli matka pila obyčejnou nebo bezkofeinovou kávu. Novorozenci jsou lákáni vůní mateřského mléka, ačkoliv s ní nikdy před tím nepřišly do styku.
Sluch
Ačkoliv je plod oddělen od vnějšího světa několika bariérami – děložní tekutinou, embryonickými membránami, dělohou a břichem matky – žije ve velmi stimulujícím světě zvuků, vibrací a pohybu. Stačí si uvědomit, že voda vede zvuk třikrát rychleji než vzduch. Dnes již nesčetné studie prokazují, že přes všechny možné hluky, vytvářené matkou a placentou, plod velmi zřetelně slyší hlas své matky. Právě tak bez významných zkreslení je schopen rozeznávat intonační vzory a výšky tónů, rytmus řeči, stres a dokonce i hudbu. Protože je hlas matky do dělohy přenášen přímo, je silnější než všechny vnější zvuky.
Zvuk má překvapivý vliv na srdeční tep plodu. I jen několikavteřinový zvukový podnět vyvolá změny v srdečním tepu a následné pohyby, které trvají i celou hodinu. Některé hudební zvuky vyvolávají i metabolické změny. Při jednom testu s zjistilo, že šestkrát denně přehraná Brahmsova ukolébavka zapříčinila rychlejší přibírání na váze, než v podobném rytmu a v podobné četnosti přehrávaný jeden lidský hlas.
Výzkumy v Belfastu prokázaly, že reakce na zvukové podněty začínají už v 16. týdnu těhotenství, tedy téměř dva měsíce dříve, než naznačovaly jiné studie. Tamní lékaři pracovali se čtyřmi sty plody a při svých testech (pomocí ultrazvukového měření) nalezli reakce na zvukové podněty o dvěstěpadesáti až pěti stech herzích již v 16. týdnu těhotenství. Toto zjištění je velmi významné, protože naznačuje, že plod reaguje na zvukové podněty již 8 týdnů před tím, než je dokončená struktura ucha (okolo 24. týdne).
To vše naznačuje velmi složitou komplexnost sluchu a slyšení a podporuje ideu, že vývoj sluchu začíná zároveň s vývojem kůže a kostry. Kůže je jakýsi multismyslový orgán receptorů tepla a bolesti, integrující vlivy vibrace. Tento primární systém vnímání zvuku je pak, jakmile je to vývojově možné, zesilován vestibulární a kochleární informací. Spolu s touto schopností reagovat na zvuky již v šestnáctém týdnu je schopnost sluchu zcela jednoznačně hlavním informačním kanálem. Současné studie prokazují, že počínaje dvacátým čtvrtým týdnem nenarozené dítě v podstatě stále naslouchá. A že má čemu... Mateřské bříško a děloha jsou velmi hlučné části těla. Kručení žaludku je vůbec tím nejhlasitějším zvukem, které dítě slyší. Matčin a otcův hlas, stejně jako jiné občasné zvuky, jsou tišší, ale dítě je slyší velice dobře. Zvukem, který jeho svět ovládá, je však něco zcela jiného - rytmický tlukot matčina srdce. Když je pravidelný, i nenarozené dítě ví, že všechno je v pořádku. Cítí se v bezpečí a ten pocit jistoty přetrvává.
Podvědomým zapamatováním si tlukotu matčina srdce můžeme vysvětlit, proč se dítě cítí příjemně, když je přivinete k sobě, proč klidně usíná při podobně pravidelném zvuku tikajících hodin a proč ani dospělé v rušné kanceláři nerozptyluje rytmický klapot psacích strojů či běžící klimatizace. Dr. Albert Liley je přesvědčen, že ze stejného důvodu většina lidí, kteří měli možnost nechat si nastavit metronom, za nejpříjemnější hodnotu považuje rytmus 50 až 90 úderů za minutu, což je přibližně stejný rytmus, jakým pracuje lidské srdce.
http://www.baraka.cz/baraka/Marek/knihy/nova_doba_porodni/kapitola_07.htm


Je plod skutočne ľudskou bytosťou?
Veda umožňuje podrobne skúmať plod za rôznych podmienok a dáva kladnú odpoveď na otázku, či je plod skutočne ľudskou bytosťou. Nový ľudský život začína v okamihu spojenia vajíčka (oocytu) so spermiou. Nijaké iné ohraničenie vzniku života neexistuje. Od tejto chvíle začína kontinuálny vývoj, ktorý sa končí až smrťou. Pôrod je iba prechodom. Už na 15. deň vývinu sa objavujú prvé cievy a o niekoľko dní neskôr sa vytvára primitívne srdiečko, ktorého kontrakcie začínajú byť pravidelné od 21. dňa po počatí. Pri veľkosti necelých dvoch milimetrov embryo má vlastný mozog, ktorý riadi ďalší vývin. A keď na 25. deň po počatí meria 3,5 milimetra, má už všetky orgány: srdce, pľúca, centrálny nervový systém, kožu, pečeň, pohlavné orgány.
V 7. týždni mozog vytvára kontaktné miesta, ktoré odovzdávajú informácie medzi jemnými nervovými vláknami o polohe v maternici, tlaku na svoje telo, o rozdieloch teploty. Akonáhle vznikne ktorýkoľvek orgán, ihneď je „daný do prevádzky“. Embryonálny vývin je koncom 8. týždňa ukončený, jeho telo je už vytvorené a je dlhé 3 cm. Moderná definícia počiatku nového života by teda mohla znieť: nový individuálny život s vlastným genetickým programom.
Nositeľmi genetickej informácie sú chromozómy, ktoré boli identifikované ako špecificky ľudské. Tým je biologicky jasne dokázané, že človek je od prvopočiatku človekom a nemusí - ako to tvrdil Haeckel - prechádzať počas vnútromaternicového vývinu skrátene všetkými vývinovými štádiami živočíšnych druhov. Blechschmidt na základe embryologických štúdií dokazuje, že práve rané štádiá ľudského vývinu sa veľmi líšia od raných štádií vývinu iných druhov. Biologické vzťahy dieťaťa k matke a naopak sa začínajú vyvíjať ihneď po oplodnení. Podľa prof. Dr. J. Trapla oplodnením vajíčka vzniká nové indivíduum, ktoré je už od počatia ľudským jedincom, novým členom ľudskej spoločnosti. Aj keď spočiatku ešte nemá dokonale vyvinuté tvary, v zárodku má všetko podstatné, ba dokonca i osobné črty, ktoré sa rastom len rozvíjajú . Je to vysoko vyvinutá bytosť, ľudsky nezameniteľná, so všetkým, čo robí človeka človekom. Tak embryo, ako aj plod, treba považovať za citlivého človeka, ktorý hromadí skúsenosti a potrebuje lásku.
Moderné vyšetrovacie metódy - molekulárna biológia, ultrasonografia a fetoskopia - nám potvrdzujú fakt, že neexistuje žiadny morálny ani biologický rozdiel medzi zabitím plodu a zabitím novorodenca. A tak nič na svete nás nemôže zbaviť zodpovednosti za počatý život a za jeho zničenie v tele jeho vlastnej matky.

MUDr. Imrich Benický

http://www.rytier.sk/rytier/2002/3-02/plod.html

http://tvnoviny.sk/zeny/top-tema/vegetarianstvo-moze-ohrozit-nenarodeny-plod.html



BBC Ľudské telo 1, Príbeh života, Každodenný zázrak
Emma DeAth, Liesel Evans

V dokumente je nenarodené dieťa prirovnané k pijavici. Záber prisatej pijúcej pijavice sa prelína so zábermi krvného riečišťa tehotnej protaginistky. Vraj tak, ako pijavici, aj dieťaťu v matke stačí k pržitiu jej krv, z ktorej čerpá všetky potrebné stavebné látky

V knihe Hovory s nenarozeným dítětem Mirabelle Coudrisovej a René Coudris je prevažným autorom knihy nenarodené dieťa. To počas meditácie jeho matky nadviazalo kontakt a šesť týždňov viedlo jej ruku s perom po papieri. Predstavilo sa ako Emanuel -bdelá bytosť s dosiaľ neovplyvneným nezaujatým vnímaním. Emanuel prehováral k najčastejšie k svojej matke, ale veľká časť pozornsti bola venovaná aj jeho otcovi a skrz matku radil aj ich rodinnej známej ako si má poradiť s neuspokojujúcim životom.
V knihe sa prestavil v niekoľkých polohách. Ako inkarnovaná bytosť, ako embryo, radca, aj silná podpora matky:
"Môj príbeh je hlboký, ťažký a krásny. Nechcel by som vám rozprávať len o tom, čo som, ale tiž o svojich skúsenostiach, zážitkoch, minulosti a hlavne o svojom momentálnom stave. Ten je veľmi zvláštny, pretože ako jeden z prvých nenarodených detí už môžem byť aktívny. Teraz vám ďakujem za veľkú vnímavosť a ozajstný úžas. Je mojím prianím pomôcť všetkým ženám v pochopení toho, čo sa deje, keď jeden z nás - nevidený, nenarodený, a pre vás neurčitý - už napriek tomu medzi bami fyzicky existuje. Až na základe mojich slov začnete tušiť, ako málo o tom vy, pozemšťania viete. Hovorím tu menom mnohých ešte neviditeľných, nepatrných človiečikov. Každý z nás vás všetkých nekonečne miluje. A náš rozum nemá hraníc, pretože niečo ako myslenie u nás ešte - alebo lepšie povedané - už neexisuje. Skôr cítime svojím celým bytím a sme absolútne súčasní. Aj keď podľa vašich predstáv bývame veľmi obmedzení a neslobodní v malom chráme svojich matiek, napriek tomu sme vo svojom prežívaní nekonečne slobodnejší, než vôbec tušíte. Ešte sme neprebralo váš spôsob myslenia a vaše predstavy. Ešte nepoznáme žiadnu nenávisť a strach. Ale zažívame to rpestredníctvom svojich matiek a je podivuhodné, čo prežívame. Tak počúvajte. Chcel by som začať pri svojom poslednom pozemskom živote, potom budem informovať o svojom pobyte "v nebi", ako tomu hovoríte, a nakoniec veľmi podrobne o svojom momentálnom živote."
str.64

V 26. týždni tehotenstva vypovedal o tom, čo ho obklopuje:
"Ležím naprieč v matkinom bruchu. Prsty na nohách sa dotkýkajú teplého, pevného miesta, ktoré ma chráni. Je mi teplo a som najedený, ako by ste povedali vy. Príjemná tekutina obklopuje moje telo. Uprostred som pevne spojený šnúrou, ktorá sa pohupuje vo vode. Hrajem sa s ňou, keď sa dotkne mojich prstov, potom ju cmúľam, alebo si ju dávam na tvár. Moje uši už veľmi dobre počujú a na hluk nreaguje celé telo trhnutím alebo sťahom. Najradšej počúvam matkin hlas keď ku mne hovorí. Od samého začiatku ju dôverne poznám
, pretože som sa naučil rozličovať zvuky. Jej hlas je mäkký a ukľudňujúci. Keď kričí, viem, že to nie je na mňa, sú to úplne iné tóny, než keď hovorí s niekým iným...Ústa sú prvý otvor do môjho tela, ktorý som našiel a pozoroval. Bol to pre mňa zázrak! Prsty sa môžu dostať do vnútra svojho tela. Je to hlboký zážitok a dodáva sebavedomie".str 71-72

V 26. týždni tehotenstva opisuje to, ako prežíva čas:
"Ako som vám už hovoril, neexiszuje pre embryo ( celý čas sa nazýva embryom) ani minulosť ani budúcnosť. Nemyslí tak, ako vy to chápete. Cíti a prežíva reálne, to znamená, vždy len teraz. Čo ale naozaj robí je, že sa učí. str. 73
Dokonca opisuje komunikikáciu s inými bytosťami, napríklad nenarodeným dieťaťom:
"Môj priateľ, malý Daniel, je v brušku svojej mamičky rovnako ako ja. Často si posielame imlulzy. Darí sa mu dobre a teší sa na svoj príchod na svet ako jeho mamička. Nekomunikuje s ňou tak ako my, ale darí sa mu rovnako dobre, pretože ho chcú a milujú. Jeho mamička si myslí, že musí ešte počkať, než ho uvidí, aby s ním mohla hovoriť. Ale jeho malá sestrička s ním v sne často hovorí. Potom o tom mamičke rozpráva." str. 77

Emanuel vypovedá aj o tom, ako vníma ultrazvuk:
Ty si potrebovala akési technické zariadenie, aby si stratila svoju hranú, navonok predstieranú neistotu o mojom pohlaví??!!! Prestaň so svojou neistotou vzhľadom k negatívnym vibráciám!! str. 145

a mnohom inom. Je to prvý ešte nenarodený autor. Vyjadril prianie, aby o jeho kontaktovaní vyšla kniha a jeho rodičia knihu vydali na vlastné náklady v roku 1985. Presne v tomto roku vyšla aj kniha Thomasa Vernyho, ktorú spomíname aj v teoretickej časti práce. Ako prvá priniesla dôkazy o tom, že dieťa vníma, počuje, učí sa - jednoducho o všetkom tom, čo o sebe píše Emanuel.


Zaujíma ma, ako to vnímate vy?
Ja som napríklad nadviazala komunikáciu s mojim dieťatkom od momentu, keď som sa dozvedela z testu, že nás navštívila nová bytosť. Jeho reč som vnímala formou vnútorného hlasu. Nevedela som, či sú to moje fantázie, ale prikladala som tomu absolútnu vierohodnosť. Bol úžasný. Vždy ma povzbudzoval, radil, ukľudňoval, bol oveľa silnejší ako ja. Veľa ma naučil a stále učí..
11. mar 2009 o 13:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
super tema, velmi zaujimave...

chcela som sa opytat skusenejsich mamiciek - ked ste boli pocas tehotenstva pozitivne naladene, prezivali ste pocity stastia a pod, narodilo sa vam zdrave, stastne, optimisticke dietatko? a naopak, ked ste mali negativne myslienky, negativne emocie, stresy, spozorovali ste, ze babatko je chorlave, mrzute a pod?

ja koncim prvy trimester a zial, necitim sa dobre - nevolnosti, 2x som bola chora, problemy v praci, nedari sa mi (zatial) optimisticky sa naladit, aj ked viem, ze by som mala... dakujem za prispevky
13. mar 2009 o 14:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
didi ja som bola cele tehu kao baranok, bez akychkolvek vykyvov nalad, vsetci ma hyckali a vychadzali mi v ustrety nech sa nesznepokokujem, neenrvacim.
MOzem spokojne povedat, ze nas maly je ako anjel. od bbinka malinkeho, dobrucky, krasne spinka, pekne sa hra, neplace(plkaal v noci, ked mu isli zubky), obcas mrnka(ked si pyta pit)
Mylsim, ze to ma urcit enejaky vplyv.
Teraz planuje druhe baby a tesim sa na to pokojne obdobie!
13. mar 2009 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Sasha, knihu Nova doba porodni mam doma a prave citam a je uplne super :slight_smile:
ja tiez verim na to, ze babatko nas vnima uz od uplneho zaciatku :slight_smile:
13. mar 2009 o 20:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
inak, keby vas zaujimalo, ja som na zaklade novej doby porodnej objavila knihu tajomstvo zivota: od pocatia k porodu...ja ju mam v nemcine a je uzasna...tu mala ochutnavka: http://www.lennartnilsson.com/
13. mar 2009 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
nasla som ju v slovencine za par korun, dakujem za tip;)
13. mar 2009 o 23:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tiež si myslím ze male nas vnima a teraz v 7 mesiaci dokonca reaguje na svojho otca ale dosť divným spôsobom... aby som to vysvetlila moj manžel je vodič kamionu a ked sa vracia po niekolkých dnoch domov malý intuitívne sa vždy vtedy zobudí a kopka aj v noci a kedže ja nikdy neviem kedy presne dojde tak som to odpoozorovala.
a tiež može byť pri mne ktokolvek a rozpravať a nič ale ked je pri mne jeho otec a niečo rozprava vtedy sa malý preberie a tie pohyby su ine ako normalne
a pri dotykoch brucha je to tiež tak...
alebo sme skušali ked sme lažali a manžel ležal na jednej strane tak dieťatko bolo prevalene na tu stranu kde bol on a ked si lahol na opačnu stranu malý sa prevalil zas tam kde bol jeho otec (samozrejme ze niečo rozpraval aby ho bolo počuť)
takže mam teoreiu že dieťatko nieje prpojene len s matkou ale asi aj s otcom... neviem síce ako ale u nas to funguje a zakaždým...
14. mar 2009 o 08:27  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
didi, zuzka, dievčatá: No ak by to malo závisieť len od toho, v akom stave je matka počas tehotenstva, tak moje dieťa by bolo na tom dosť úboho. Že som tehotná, som zistila až po rozchode s jeho autorom (konečne na asi 4. pokus sa mi to podarilo, že to aj on akceptoval). Keď sa to dozvedel, poza môj chrbát to roztrúbil po mojej aj jeho rodine bez toho, aby sme sa dohodli na riešení, a do svadby ma takto vlastne dotlačil, hoci som ho nechcela. Bola som mladá, sprostá a nedokázala som už povedať nie. Po svadbe sme spolu vlastne ani nežili, hoci sme boli spolu, ale len občasné stretnutia. Vtedy ho už totiž hľadala polícia a on sa zatajoval a mne celý čas klamal, čo sa deje. No proste tehotenstvo som brala ako nutné zlo, bola som apatická, celý čas mi bolo zle a krútila sa mi hlava. Manžela vtedy nakoniec chytili a zavreli ešte pred pôrodom a ja som šla ležať do nemocnice. Na revers som sa vypýtala domov, stretla sa s mužovým právnikom, ale ešte aj toho spracoval tak, že ani právnik mi nepovedal poriadne, čo sa deje. No a v takomto stave som šla rodiť. K dieťaťu v bruchu som nemala žiadny vzťah, trvalo pár dní po pôrode, kým som si k tomu malému čudu našla cestu. Ani menom som dcéru nedokázala hneď oslovovať. O rozvod som požiadla pár mesiacov po jej narodení, keď som sa už naplno dozvedela, čo všetko ten môj podarený manžel narobil a že aj mňa a moju rodinu podvodom obral o peniaze. Zostala som s dieťaťom sama a prepytujem "s holou riťou". Boli aj ďalšie rodinné problémy s mojimi rodičmi, ale to už nebudem rozoberať.
A čuduj sa svete - moje dieťa bolo veselé, zdravé, bezproblémové dievčatko. A pritom žiadne "kde ma vrhni-tam ma drhni", ale čertík.
14. mar 2009 o 16:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Velmi zaujimavá téma. Ja som od prírody človek ktorý sa hneď rozčertí a rozčúli. Síce len na chvilú ale teraz mi všetci hovoria že by som to nemala že to malému nerobí dobre,ale ja sa aj snažím a nejde to. Osobne si myslím že ked si takto ventilujem stres tak je to lepšie ako nosiť ho v sebe a tváriť sa že je všetko OK a vnútri by to vrelo. Aký mate vy na to názor?
14. mar 2009 o 21:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
No nemala by si sa nechať rozčúliť. Ale keď už ťa niečo rozčúli, tak by si to mala vyventilovať, nech je to rýchlo preč. :slight_smile: ...keď ti je to tak prirodzené.
14. mar 2009 o 21:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som mala velmi tazke, stresove tehotenstvo. bolo rizikove, cely cas som ho prelezala, kopec vselijakych problemov, krvacanie, tvrdnutie brucha... hospitalizacia v nemocnici v 6tt - to sme presne jeden den vedeli, ze cakame dve, na druhy den som zacala krvacat, prijali ma do nemocnice, lekarka na prijme ma pozerala, druhe babo nenasla, tak mi oznamila, ze cakam uz len jedno... bolo to horzne, velmi sme sa na dvojicky tesili. prijali ma v piatok, takze cely vikend sa tam so mnou nic nedialo. cely som ho preplakala, najprv som smutila za tym jednym,. potom som zacala mat strach, ze pridem aj o druhe... samy stres. nastastie v pondelok na utz boli obe, ale vikend bol komplet preplakany. potom som mala este kopec inych starosti, vazne ochoreli obaja moji rodicia, obaja mali v case mojho tehu velmi vazne, tazke operacie... tie hodiny, a dni cakania, trapenia sa, strachu... cele tyzdne v strese a napati, zvlast ked som lezala doma a mala som more casu nad vsetkym dokola rozmyslat. bohuzial, moja mama v aprili odisla, to som bola v osmom mesiaci tehu. bolo to strasne, nikto neveril, ze tie deti donosim. nakoniec som rodila v 38tt, spontanne, narodili sa dvaja krasni, zdravi chlapci. neviem, ako je to s vnimanim babatiek v brusku, ale ja nepoznam vo svojom okoli nikoho, kto sa v tehotenstve naplakal a nastresoval tolko, co ja. a moji mali? hotovi anjelici, dobrucki, kludni, no neskutocne nieco. su to moje poklady, netvrdim, ze vobec neplacu, alebo ze sa nezvyknu nervacit niekedy, ale vzhladom k mojmu nelahkemu tehotenstvu, su skratka NAJLEPSIE deticky na svete :slight_smile: :dizzy_face:
15. mar 2009 o 11:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Nana77, drž sa a nech ti dvojičky dávajú čo najviac radosti.
15. mar 2009 o 17:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dievcata dakujem vam velmi velmi za uprimne spovede.nie je to nieco, o com sa ludia bezne bavia, preto ma zaujimalo, ako to funguje u ostatnych a ci to zapada do teorii, ktore ma celkom oslovili..ale prichadzam na to, ze naozaj tie deticky su schopne poradit si so vsetkym, ze to nie su len take bytosti, ktore vsetko prijmaju a nevedia filtrovat, vase skusenosti su toho dokazom. Mne este napadlo, ze ked sme syncekovi spievali v tehotenstve tie iste vlastne skladby, tak po narodeni ich vedel okamzite rozpoznat a vzdy sa pri nich ukludnil, ako by seklo - zo sekundy na sekundu...A tiez si spominam, ze ked som sedela za pocitacom, tak sa strasne mrvil, vobec sa mnu to nepacilo..
16. mar 2009 o 09:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ani nas malicky pocitac nema rad...teraz ked sedim za stolom mu to uz tak velmi nevadi, ale ked som mala niekedy notebook polozeny na kolenach, tak to boli poriadne prostesty :slight_smile:
Co sa vplyvu stresu tyka...som v siedmom mesiaci a konecne mozem povedat ze nastal klud...doteraz som bola nonstop v strese, v prvom trimestri mi byvalo strasne zle, bola som vycerpana, vystrasena a znechutena, v novej robote kde boli na mna nadmierne naroky. Ked mi zmluvu nepredlzili aj som bola docela rada, ale iba chvilu, lebo to bol zaciatok dalsich problemov, financne potiaze stahovanie, vybavovanie si uradnosti, nekonecne navstevy uradu prace a este k tomu sme byvali u svokrovcov, co som tiez neznasala dobre. Stresov a obav a nervov som teda mala hojne, ale chcem verit ze sa nam nenarodi uplne vynervovanec...velmi v to dufam, hlavne ked citam vase pribehy
16. nov 2011 o 19:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@didi35 ja som bola cele tehotenstvo vystresovana a nestastna a narodilo sa mi krasne zdrave a spokojne dietatko...citala som nedavno najnovsie studie vedcov o tom, ze nie je pravda, ze stres v tehotenstve dietatu skodi, prave naopak, adrenalin je pre nenarodene dieta vraj velmi dolezitou latkou...a celkom to na mna pasuje.Jedla som vsetko od prvej po poslednu chvilu, aj plesnive syry, aj poaralen, aj ibalgin, aj za pohar vinka som si dala, ci piva, ci hocico ked sa oslavovalo a fakt nevidim rozidely na malom oproti prvemu synovi, kotreho som cakala v klude , zila som maximalne zdravo a podobne...myslim, ze mnohe veci su veeeeelmi prehnane, ohladom tehotenstva, nase telo je tak dokonale, ze si novy zivot v nom sa vyvyjajuci maximalne chrani a negativne veci vie dokonale od babatka odburavat a je to jeho prirodzena funkcia
3. feb 2012 o 22:05  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tu neide o stres....ked babetko je chcene a lubene ono to citi urcite!!!!matkine pocity su pre ne vsetko. :slight_smile: ak ked si poplaceme,mama starosti,zly den aj tak je mu ok ak citi matkinu naklonnost! :wink:
6. feb 2012 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, presne nad touto otázkou si lámem hlavu.Som v 19tt, na bábätko sa veľmi tešíme, ale priateľov otec nám začal zo života robiť peklo.V piatok ma dokonca v zamestnaní fizycky napadol.Našťastie sa nám nič nestalo, ale preplakala som už tri dni.Žijem v zahraničí, a keďže priateľ sa na z neznámych dôvodov vôbec nezastal, a argumentuje to tým, že on za to zodpovedný nie je, rozhodla som sa odísť na Slovensko.Po zistení sa mi začal vyhrážať, že ked odídem, tak sa zabije no napriek tomu vraví, že veď nič také sa vlastne nestalo.(Čo si osobne nemyslím!V živote som nepočula aby vlastný dedko siahol na tehotnú ženu) Domov k mame ísť však nemôžem, lebo ma tam nechce, keďže má obavy, že by nás musela živiť z dôchodku a otec je chorý, a býva s priateľkou v jednoizbovom byte.Zostať tu nemôžem, pretože mám strach, že z toho celého ochoriem.Už mi radili rôzne organizácie pre opustené matky, ake zrovna nie som typ, čo by som zniesla nejaké podobné podmienky a životný údel.Zároveň pre mňa ostáva otázne správanie sa môjho priateľa , ktorého nechcem stratiť.Najviac ma mrzí, že títo ľudia si neuvedomujú, že ubližujú vlastne nevinnému bábätku.Každý deň ho prosím o odpustenie, a hovorím mu ako ho milujem a že čoskoro bude dobre! Fakt len dúfam, že raz sa to neozrkadlí na našom zdravotnom stave! Držím palce babule a nevytáčajte sa za hovadiny!!!! <3
14. feb 2012 o 01:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tarifa ja som na 100% presdvedcena ze je omnoho lepsie byt teraz v organizacii pre opustene matky, ako trochu neskor v organizacii pre tyrane matky. Este len potom to bude mat dopad na dieta.
Utekaj dievca kym sa da.
14. feb 2012 o 06:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
cele tehu som si hladkala brusko aj s mm . Marek je pre nas vysnivanym babatkom. ked sme mali problemy a boli v nemocnici, stale som sa s nim zhovarala a hovorila mu ze si ho nedam a dam nanho pozor.. ked som momentalne problemy zdravotne nemala, tak som vsade chodila vysmiata a doslova som mala keramicky usmev nonstop na tvari ... no na kilometer bolo zo mna citit ze som tehu a som stastna . a k babatku v brusku som sa spravala akoby uz bol na svete . a teraz? Marek je kludnucke pokojne babatko. stale sa len usmieva, malokedy zaplace . je strasne vnimavy a vsimla som si ze ked som nervozna alebo niekto v okolo, Marek spozornie a sleduje situaciu, neplace len je ticho a sleduje co sa okolo neho robi ...
takze od zaciatku tehu som si bola vedoma ze babatko ma vedomie a vnima uz v brusku a to od prvych tyzdnov tehotenstva
14. feb 2012 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte kocky...no ja tiez niekedy rozmyslam ze ci neskodim babatku ked sa tak velmi rozculim,lebo niekedy mam fakt take nervy ze sa neviem ovladat.,ale to sa nestava casto a potom mam velke vycitky,ze ako to vplyvalo na mojho drobca,tak dufam ze sa ma ok.Prajem Vam krasny den
4. mar 2012 o 13:53  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sashka.mst hmmm zaujimave, ja som za to ze dieta citi uplne vsetko
17. aug 2012 o 17:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Velmi sa tesim z tejto temy...tak si dovolim tu pridat moje skusenosti z uzdravovania vnutornych zraneni.

Je to charizmaticke uzdravovanie a je to aj o tom...ze naozaj niekedy clovek prepada zufalstvu ked si uvedomi co v sebe nosi..co tie nase mamky citlive v tehotenstve prezivali.
Ak verite , viete ze to nemusi byt zufale lebo Boh posobi kdekolvek v case..prenho nie je problem sa vratit v case a uzdravit to co bolo zranene este pred nasim narodenim.. :wink:

http://www.svmichael.sk/files/SM2008.pdf
1. júl 2013 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@didi35 nemyslim si zeto az tak suvisi - ja som prve tehotenstvo mala stresove ale na konci velmi pokojne - mala je velmi ziva, hlucna, vesela a pozitivna... druhe nenormalne pohodove - malinky mal velmi problematicky start do zivota a aj prvy polrok - teraz je to tiez velmi zive a vesele dietatko:wink: cize u nas povahy velmi podobne ale priebeh tehotenstva velmi odlisny - aj subjektivnym aj objektivnym prezivanim:wink:
1. júl 2013 o 13:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok