Iracionálny strach počas tehotenstva

@ink fakt je to normálne? Ja sa inak naozaj väčšinou cítim dobre, teším sa, dokonca som im už pár vecičiek kúpila 🙂)) ale občas, keď som sama, akoby ma ten strach úplne posadol a mám pocit, že sa zbláznim.. občas ho "prijmem" a on odoznie.. ale občas som z toho úplne mimo. Sestra aj mama mi vravia že sa tak budem báť už celý život..

@janulka257 Ja som mala počas tehotenstva tie najšialenejšie sny, strhávala som sa zo sna a kontrolovala, či nemám pod sebou mokrú postel, či nekrvávcam, alebo či mi neodišla voda. 🙏 Je to tak, asi sa chystáš na to byť obozretná ako maminka.
Ale, vlastne mám jeden nápad. Počula si o mindfulness? 🙂

Kup si Angel Sound alebo fettal dopler... Myslim ze to velmi pomoze na psychiku 😊

@janulka257 strach do urcitej miery v tvojom pripade by pochytil kazdu z nas. Avsak, ak by ti branil v normalnom fungovani, poradila by som sa z lekarom.Nie je hanba riesit aj psychiku z odbornikom, popripade aj po porode.

@hennyinnsbruck souhlasím...já jsem taky zmatkar a hrozně mi to pomohlo..nevím jak to funguje u dvojcatek,jestli je člověk shopny najít obě srdicka,ale určitě by to mohlo pomoct uklidnit se!

@codal na to som aj ja myslela ze dvojicky.. Ja som mala fettal a to je lepsie ako Angelsound.
Tiez som sa bala koli 2 biochemickym. Ale toto ma veeelmi ukludnovalo
Aj neskor ked uz boli pohyby. Ked bola lenivsia... 😊😊🥰🥰

@ink
@hennyinnsbruck
@meandbaby
@codal
Ďakujem vám žienky ❤️ možno je môj problém aj v tom, že som zdravotník... človek všeličo v nemocnici vidí a potom mu z toho hrabe

@ink o mindfulness som čo to počula... ale zabúdam na to.. najmä po takejto noci. Vždy je to lepšie keď idem z poradne, lebo ich vidím na sone 😍 potom som nejaký čas v pohode 😁😁

@janulka257 mne zase hrabalo z kona🤦‍♀️ bola som doma takze som vselico citala tu, aj co son nechcela 😂😂😂

@janulka257 tak toto mi je uplne blizke, mama je zdravotnik a tiez ma tie pocity ako ty. Cim ma clovek viac informacii, tym je vacsi chudak😂. Sladka nevedomostDrzim palceky.Urcite bude vsetko v poriadku a budete sa tesit spolocnym chvilam.

@meandbaby ❤️

@janulka257 tvoje pocity sú pochopiteľné. Sestra čakala tiež dvojčatá a po psychickej stránke to bolo pre ňu veľmi náročné tehotenstvo. A to už jedno úspešné mala za sebou a dvojky počali prirodzenou cestou. Tiež mala strach, aby boli dievčatá v poriadku, aby sa narodili zdravé, aby ich vydržala donosiť čo najdlhšie. Od chvíle keď sa dozvedela že čaká dvojčatá, mala veľký problém sa s tým vyrovnať, veľa krát sme sa o tom nemohli ani rozprávať. Fotky z pôrodu a pôrodnice videla prvý krát po troch rokoch od narodenia dcér. Naozaj prežívala veľké obavy a strach. No a teraz máme dve krásne nezbednice, ktoré sú úplne rozdielne a robia nám všetkým veľkú radosť. No ale nie je to ľahké, tehotenstvo, prvý rok po narodení. Boli noci, keď bola sestra s manželom za noc 17 x hore. Pri troch deťoch. Ale nemenila by. Je to fakt drina ale ocenená tým najkrajším.

@dudos tak, my sme boli od začiatku "pripravení", že budú dve, lebo vkladali 2 embryjka. Najprv som sa bála, či sa uchytia obe, potom či sa budú vyvíjať, potom či im bijú srdiečka.. no furt niečo. Chcem sa už tešiť a nestrachovať sa. Vždy mám stres keď sa blíži poradňa, potom keď ich vidím na sone sa zas na nejaký čas ukludnim. Rozmýšľam že si kúpim angel sounds ako mi radili žienky tu, že by ma mohlo ukľudniť keď ich budem počuť v čase psychickej krízy 🙂)

Nedá mi nenapísať, že chápem..... ja som bola tehotná s tretím dieťaťom s vetou”pani vy v tejto maternici už dieťa nevynosite”, som zdravotník a tak to bol jeden horor a strach a úzkosť a najhroznejsie obdobie až do konca. A teraz má náš zázrak 11mesiacov a stále tomu neviem uveriť. Zázraky sa dejú🙂

@ozuzka1 veru dejú sa 🙂 tiež som zdravotník, tak chápem.... človek keď vie, čo všetko sa môže stať, tak aj z toho je potom vystresovaný.
Som rada, že vám všetko dobre dopadlo 🙂

@janulka257 áno strach počas tehotenstva je prirodzený aj pre nás ktoré máme bezproblémove tehotenstvo, tiež som chytila zopár krát úzkosť a paranoiu či nekrvácam, alebo že sa mi bábätko nehýbe a utekala som k doktorovi. Je to v psychike. A v tvojom prípade - píšeš že si skoro o ne prišla a že cesta k nim bola náročná..tak sa vôbec nečudujem, prenasledujú ťa vlastné emócie ako tieň. Tvoja myseľ si to všetko jednoducho pamätá a premieta ti to do súčasnosti v podobe ,,scenárov" ktoré by sa podľa nej mohli stať - tá myseľ (+emócie) to nemyslí zle snaží sa ťa ,,chrániť" preto strachy rastú - ako ale píšeš je to iracionálne - tieto strachy vyplývajú z minulých skúsenosti a máš ich niekde hlboko ,,zakorenené" v hlave. Ja osobne by som sa pýtala samej seba ,,čoho presne sa bojím" a prečo ? Lebo ten strach si vytvára človek sám nevedome a potom nevie čo s tým tak má strach zo strachu a už sa to nabaluje...Sledovala by som vlastné pocity a emócie...to ale hovorím samozrejme za seba, ak by to nefungovalo tak súhlasím - neboj sa vyhľadať odborníka alebo sa veľa na tú tému rozprávaj s človekom ktorému dôveruješ alebo ti rozumie ....určite by som to nedusila v sebe a nenechala tie strachy rásť a ovládnuť ma, aby sa nedaj bože nestalo že to vzrastie v silnú depresiu či paranoiu...niesi prvá ani posledná strachy sú síce prirodzené v tehotenstve ale ak sa to už vymyká zpod kontroly a deje sa to čoraz častejšie nebrať to na ľahkú váhu ....tak isto ako si vyžaduje starostlivosť naše telo je to aj s mysľou...nemáš sa vôbec prečo cítiť ako psychopat, ale ako matka ktorá má po tom všetkom starosť o svoje detičky a chce aby to dobre dopadlo ( dopadne držím palce ) 🙂 🙂
Ps: pardon že sa rozpisujem, samozrejme berte to ako môj osobný pohľad, názor - nikomu nasilu neradím čo má alebo nemá robiť
Prajem pokojné tehotenstvo bez stresu a krásny život 🙂

@zdenkamalinovskaya ďakujem veľmi pakne ❤
veľmi sa bojím potratu, že by sme o ne mohli prísť, lebo sú ešte malinké...ja viem, že hocikedy sa môže niečo stať, aj ku koncu tehotenstva, pri pôrode, alebo keď už budú na svete..
teraz mám v pohode obdobie, toľko sa nepozorujem, cítim sa dobre, už začínam cítiť pohyby, a každým dňom som si istejšia že sú to pohyby, lebo postupne silnejú 🙂 len ten strach tam stále kdesi občas je, ale zas budem kľudnejšia, keď sa vrátim z poradne :D
dakde som čítala citát, že "V živote som prežil veľmi veľa zlých vecí ale stali sa mi z nich len niektoré"... tak sa snažím myslieť pozitívne 🙂 a tešiť sa z toho, že cítim ako sa mrvkajú ❤

@janulka257 áno 99% vecí ktorých sa ľudia obávali sa nikdy nestali 😁💓 to iba strach je veľmi silná emócia ale dá sa s ňou pracovať. Aj mňa keď to prepadne nieje to príjemné ale nenechám to v hlave rásť....ľahnem si snažím sa upokojiť seba i myseľ, sústredím sa nato že ten strach je iba ilúzia a ja mám v sebe úplný pokoj, sústredím sa aj na pokojné dýchanie a ten strach už len pozorujem nestotožňujem sa s ním, ďalej mi pomáha keď nahlas rozprávam s drobčekom - ,,ja viem že si tam, viem že si v poriadku, ty si veľmi silný chlapček ja ti verím..s tým že si ho predstavujem a preciťujem .. napríklad - to mi veľmi pomáha vždy lebo ma to s ním spája, ukľudňuje myseľ dodá pocit väčšej istoty 💓 to mne funguje odvrátiť pozornosť od paranoí 😊😊

ahojte žienky, len vám chcem povedať, že už cítim pohyby cca týždeň 🙂 rozoznávam, ktoré bábo kopká, pekne cítiť obe, aj horné aj dolné :D veľmi sa teším 🙂 som už kľudnejšia. Už to len dobojovať úspešne do konca 🙂