• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám strach, že druhé dieťa nebudem ľúbiť tak ako prvé

23. septembra 2008 
Ahojte mamicky.. prosim vas nejako ma podrzte..Mam rocnu dcerku a dalsie( mozno dvojicky) su na ceste.. budete si mysliet ze som asi blazon ale moj najvacsi strach je ze stale budem lubit viac moje prve dietatko ako to co pride v marci..Ja si totizto neviem predstavit ze budem lubit niekoho tak ako moju dcerku :frowning2: A potom sa bojim toho ze ked sa to malinke narodi budem si cely zivot vycitat ako som pocas tehotenstva rozmyslala
23. sep 2008 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
shela, presne toto som si myslela aj ja. aj kamoska, co uz ma tiez 3 deti. hovorili sme si, ako mozem lubit dalsie dieta, ked uz toto lubim na 1000% ?to budem musiet tu lasku rozdelit? kde sa ta laska vo mne vezme, mam este miesto vo svojom srdci? pri tretom som uz vedela, ze je to zariadene tak, ze ak by si mala hoci aj 10 deti, budes ich lubit vsetky.
akurat mi v porodnici bola za malou strasne smutno, mala vtedy 19 mesiacov, na stoliku som mala jej fotku a vsetky sestricky ju obzerali. bola so mnou na izbe maminka, co mala dievcatko a doma maleho syna a plakavala za nim. teraz zase podobny pripad bol so mnou na izbe, maly ked prisiel na navstevu /myslim, ze mal tak do 2 rokov/ hral urazeneho, k mame ani nechcel ist a mala sestra ho nezaujimala, babenka bola z toho dost rozhodena. aj moja dcera na navsteve bola cudna, asi nechapala, preco som ju opustila kvoli inemu dietatu. ak mozem poradit, najlepsie bude, ak to budes malemu vysvetlovat a na navstevu do porodnice nech ho ani nevodia, tych par dni vydrzis.
uvidis, ono to pride, mam doma 3 male lasky a urcite ti napisu aj ine maminy rovnako :slight_smile:
23. sep 2008 o 12:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
bambusko..presne si to vystihla ako sa citim..presne :frowning2: vies ja ked si predstavim ze budem bez malej v porodnici chce sa mi plakat...aj lekarka mi vravela to iste co ty...vravela ze najtazsie je mat to druhe dieta, tretie je potom uz bez problemov...ale aj tak sa strasne bojim..
23. sep 2008 o 12:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som sa tiež "bála" no práve strach to nebol, ale u nas to bolo tak, že naše 2. dieťa bolo také vytúžené, a mali sme ho s tolkými problemami, že som sa na babo nesmierne tešila....
Je pravda, že sú take chvíle, pridu a odídu, ked rodič viac inklinuje k jednému alebo druhému dieťaťu. Halvne ked je jedno furt urevané, mrzuté, naštvané na cely svet, su s nim same problemy, den neprejde bez kriku a to druhé je usmievavý anjelik, miláčik....
Ale je na nas, aby sme taketo stavy vedome ovplyvnovali a snažili sa...
Ja myslím, že ako malé uvidíš, všetky obavy budu preč a budeš sa tešiť z 2 (alebo 3 :slight_smile: ) krásnych detičiek.
23. sep 2008 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bambusko, to je pravda, v porodnici s dcerkou som stale myslela na synceka u babky, najprv som tiez mala pocit, ze jeho lubim viac, potom zrazu som chytila opacny dojem a prve mesiace, ked syn poobede este spaval, sme si vsetci traja lahli do manz.postele, vtedy som si poplakala od statia . Naozaj lubis kazde na tisic percent aoni tebatiez. Syn zozaciatku ziarlil, ale nic hrozne, proste si hajil svoje miesto a sestru tak vycepoval, ze ak jej vezme hracku, tak sa nerozplace, ale hajde za nim a uz sa otlkaju, a zasa jeden place, ked on sa druhy rozplace, obcas sa spolu doslova maznaju, su uzasni. Jedna kamaratka ma tri deti, druha styri deti, tiez jedny dvojicky a miluju ich stale vsetky rovnako naplno. Neboj, sa
23. sep 2008 o 12:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neboj, drobec v brusku vsetko citi, ved sa predsa na neho tesis, ber ho uz ako sucast rodiny, ze existuje, aj ked ho nie je vidiet. teraz ste vsetci spolu a v marci budete par dni len sami pre seba. uzi si tie zostavajuce chvile s 1 dietatom, to je vysada najstarsich, mat vsetok cas a pozornost rodicov len pre seba, ziadny dalsi surodenec to nebude mat, len v porodnici. zase ale ti prvi si to v inom odskacu - su to take pokusy a testy nasich rodicovskych schopnosti :grinning:
23. sep 2008 o 12:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Inak tiež radím 1. dieťa do nemocnice nevodiť, celkovo v nemocnici deti nemajú čo hladať (iba na ošetrenie).
Je to neprirodzzené prostredie, lepšie je privítať noveho surodenca doma. Naša dcerka reagovala naozaj krásne povedala "mami, on je fakt dosť zlatý" Ale mala už vyše 5 rokov a tiež s atešila na súrodenca, bez neho naša rodina nebola nikdy kompletná... Niekdy mam dojem, že tu bol vždy s nami, taký neviditelný ... a lásku pre neho sme nehladali, vždy tu bola...
23. sep 2008 o 12:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
shela mm takmer rovnky rozdiel medzi detmi ako Ty a mala som dokonca aj podobne myslienky.. a vies co? Pokojne na ne zabudni! Som absolutny blazon do oboch deticiek :slight_smile:
23. sep 2008 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Mamicky ja zijem vo Svedsku a tu ked sa malinke narodi -mamicka, ocko+ popripade prve babo dostavaju vlastnu izbu...tu nemocnice vyzeraju kusok inac...su tu restauracie, kadernictva...proste vsetko...tu izbu co sme mali tak to bolo ako v hoteli- vlastna kupelna, kuchynka...dokonca je tu aj moznost vziat dieta k porodu( manzel je samozrejmostou) ale toto by som nikdy nespravila zeby malinka na mna pozerala ake mam bolesti..sak by dostala traumu... :pensive: ja len neviem ci ju mam vobec vziat potom na izbu aby spinkala s nami...viete ja tu nemam nikoho..svokra este ani raz nepostrazila malu...aj ked som mala zdravotne problemy a lezala som v nemocnici manzel musel vybrat volno z prace pretoze svokra musela nakupovat :pensive: ...a ja si neviem predstavit byt v nemocnici bez manzela iba sama s novym miminkom...mne srdce puklo
23. sep 2008 o 12:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Podla mna mas zbytocne obavy, to by potom musela riesit kazda viacnasobna mamicka :sweat_smile: Druhe budes lubit takou istou silnou laskou ako to prve :slight_smile: Cim viac deticiek tym viac dokozov ze vies rozdavat lasku rovnako. Ved to druhe je tak isto tvoje, tak isto zide s teba ako to prve, tak nie je dovod na strach, mozno teraz to tak je, mozno je to aj tym ze si tehu ( tehotensku citlivost pozna kazda :grinning: ) ale ak sa na toho cloviecika pozries v marci booom laska je na svete. drzim palce :slight_smile:
23. sep 2008 o 12:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby moje pocitiy su asi take, že odkedy mam dve deti dokažem lubiť ovela viacej..a moja laska nabrala zase ine , vačšie a dalšie dimenzie.. :slight_smile:
takže ja skôr naopak si myslim že lubim ešte viac aj princeznu..ked vidim medzi nimi rozdiely a to ich robí vynimočnými v každom okamihu...ked su spolu a ja sa na nich iba pozeram ako si niečo vysvetluju, ako sa po sebe valaju....
ťažko slovami vyjadriť..to sa ani neda....
23. sep 2008 o 13:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
shela - naozaj je pravda, čo Ti tu babenky radia :slight_smile: . Môžem len súhlasiť. Keď som minulý rok mala ísť do pôrodnice, tak som stále smoklila, že čo bude s prvorodenou, veď bola stále so mnou. Jej fotku som si zobrala so sebou a týždeň čo som ležala na pôrodnici, som v kuse plakala. Veľmi som sa bála, že druhé bábo nebudem mať rada. Myslela som si, že sa už nedá mať niekoho radšej ako som mala prvorodenú :frowning2: Ale neboj sa, keď uvidíš to malinké stvorenie (príp. dve), zabudneš na tie pocity a budeš ľúbiť všetkých a ešte viac :dizzy_face:
A mňa boli pozrieť manžel aj s dcérkou a bolo to krásne. Malá konečne videla, prečo som v nemocnici a nie doma a nevedela sa vynadívať. Stále chcela malinkú hladkať, to sme jej síce nedovolili, ale bolo dobre, že tam bola.
Moc Ti držím palce, aby si to zvládla. A vychutnávaj si malú Nathalie naplno teraz :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: . A rozprávaj jej o bábätku v brušku, aby potom nemala veľký šok :slight_smile: :wink:
23. sep 2008 o 13:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ja som si užívala naplno tie 4 dni, čo som boal s malým sama v porodnici. Bola som na nadšetandardnej jednotke. Navšetvy nechodili, lebo bola chrípková epidemia, tak mali karanténu. No napodiv som to zvládla velmi dobre aj bez tých návštev (teda bol za mnou manžel 2x - a potom som ho poslala nech pracuje, a nech si vezme volno radšej ked prídeme domkov).
Nikdy viac totiž nebude šanca byť s malinkým tak intenzívne, sama, aby si sa mohla venovať len sebe a jemu, budovanie vzťahu je na začiatku strašne dôležité.
Bola som rada, že som sama, a nie s dalšími 2 maminkami na izbe, lebo tam človek nema súkromie, nie som samotár, ale moc spoločnosti tiež neiekdy škodí.
No a mala som v nemocke 2 kamošky, čo rodili po mne 1-2 dni, tak som aj s nimi pokecala, aj na obede.

MOja dcerka mala v tom čase už 5,5 roka, takže som sa o nu nebála, bola so starkími, je na nich zvyknutá, teda nemusela som sa vobec obávať, čo s nou je, a aj sme si pravdaže denne volali, čo robí doma a čo robí babatko, ako spinká, papá ....
23. sep 2008 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
shela, uvidíš, ono sa to nedá opísať, ale ver, že ani na okamih nebudeš mať problém s tým, či jedno, alebo druhé, alebo tretie dieťatko budeš ľúbiť o čosi viac, či menej, lásku nebudeš deliť, je jej v tebe toľko, že si to ani nevieš predstaviť. To je ako, keď sa ma Filipko opýta koho mám najradšej- tak mu odpoviem. Najradšej mám Filipka, najradšej mám Danka, najradšej mám Veronku, najradšej mám ocinka, všetkých Vás mám rovnako najradšej.
Keby som ja mala takú možnosť ako píšeš, tak jednoznačne, by som brala j manžel a j deti k sebe. veď Tvoje prvé dieťatko nemusí byť pri Tebe presne v tom okamihu bolestí, práve vtedy sa môže niekde prejsť s ockom, kamarátkou. A s tebou môže byť zatiaľ manžel a potom môžete byť spolu.
Píšem to preto, že pre mňa bolo najťažšie len to, že som bola 7 dní bez mojich milovaných, nemohli za mnou prísť, lebo už sme mali skúsenosť, pri Dankovi, že akonáhle ma raz navštívil v pôrodnici tak to potom veľmi zle znášal a len plakal. Tak sme si teraz pri Veronke v jednom kuse telefonovali a dokonca som s Dankom cez telefón aj písala úlohy. Ale to my sme takí všetci na seba nalepení, u Vás tomôže prebiehať v úplnej pohodičke.
Upokoj sa a teš sa, lebo uvidíš, aké šťastie je mať zdravé krásne detičky. Všetko bude dobré, vychutnávaj si to a nedaj šancu obavám.
23. sep 2008 o 14:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
shela,,,uplne ti rozumiem,,,tiez ked som cakala druhe som si nevedela predstavit ze by som ho mohla lubit rovnako ako prve babo. mala som z toho skutocne strach,,,ale vsetko bola len zbytocna obava,,,moju malu som lubila neskutocne hned ako som ju zbadala a drzala v naruci. a maleho sme na sestricku pripravovali hned od zaciatku a mozno aj preto sme vobec nemali problem v nemocnici zeby plakal,,kukol na malu a vraj,,,boze to je taka mala? ako sa s nou budem hrat? :grinning: a bolo po probleme,,,vedia obaja ze ich lubim najviac ana svete a na tom sa nikdy nic nezmeni,,,preto sa tym vobec netrap,,uvidis ze hned ako sa babo alebo babatka narodia budes vsetky nadovsetko milovat uplne rovnako :wink:
23. sep 2008 o 18:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neboj shella, budeš mať rada obidve, či obitri deti- veď sú tvoje.
23. sep 2008 o 18:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok