Myšlienky na samovraždu v 9. mesiaci

Co čakáš tu od nás keď všetko čo ti môže pomôcť odmietas?

@klarissa25 Potrebujem asi len nejakú útechu,záujem, pekné slová… znie to detinsky, ale je to asi to jediné čo naozaj potrebujem. Skúšam už nejakú dobu internetovú poradňu IPčko, ale nedá sa pripojiť.

Je mi ľúto čo prežívaš. Neboj sa, my ženy sme take, že vidíme vždy najhorší možný scenár, pravda je ale taká, že to väčšinou dopadne lepšie ❤️❤️❤️ buď silná a bude lepšie. Neviem aké veľké problémy máš, ale si tehotná a hormóny tomu asi nepomáhajú ❤️

@klarissa25 keď nevieš pomôcť čo i len slovom, tak nekomentuj. Hlavne nie v takejto situácii akú autorka opisuje.

Nikdy sa nehanbi poziadat o pomoc. Rodina ti je najblizsia,nebud hrda a popros o pomoc. Ulavi sa ti a bude ti lepsie,ked na to nebudes sama. Co ta tak velmi trapi,ze mas az myslienky na samovrazdu? Musis mysleit na to,ze je to len obdobie. po akejkolvek zlej situacii pride zase dobre. Ver mi a budes potom hrda na seba ako si to zvladla a posilni ta to.

Skus sem zavolat: https://alexisporadna.sk
A ked budes super zle,tak 112..Hlavne si nic nerob,bude dobre,vsetko zvladnes,toto je len skuska,obdobie,ty to vybojujes a bude lepsie!

Neboj sa, dostanes sa z toho! Ja som mala tiež zlé obdobie, teraz keď cakam babo myšlienky sú všelijaké, tiež to nemám v živote ľahké, kopu sra**ek čo nejsu vyriešené a rozmyslam iba ako to zvládnuť. Ale to malinké, čo kope, dáva o sebe vedieť mi dodáva silu a nádej, že sa to zvládne. Je chvila, keď si poviem, že to nedám ale musím. Buď silná prosím a mysli na to, ze na svete nie si sama čo ma problemy a ze sa to vždy dá nejako zvládnuť. Aj keď ťažko ale dá. Držím ti palce aby si bola silná a nevzdávala sa.🙏🏼

Ahoj. Ako ti je po pár dňoch...? Skús isto poradňu Alexis zavolať. A nehanbí sa psychiatra... To nie je že skončiť v blazninci. Práveže aby si v ňom neskončila, treba začať so psychiatrom. Inak aj liečenie môže byť nový začiatok. Ja som mala depresiu a len vďaka skorej liečbe som nemusela na liečenie do nemocnice, ale vlastne v tom čase by mi to možno bolo aj pomohlo, keďže som potrebovala kus aj kľud, vypnúť, vypadnúť ..

@any_soj Ahoj. Bolo to lepšie aj horšie. Zo záchvatov smiechu plač a stále dookola. Včera plač a dnes je to opäť ako na horskej dráhe. Každý deň sa mi musí niečo diať :( . Mám pocit, že si zo mňa život robí len srandu. Obdivujem ťa, že si to všetko zvládla. Ty sa máš teda už dobre? Berieš aj nejaké lieky? (ak nevadí že sa pýtam)

Nevadí 🙂 áno, beriem teraz lieky. Brala som v "akútnej fáze" antidepresíva. Postupne som vystriedala tri druhy, zabrali mi už prvé, ale najlepšie to bolo potom s týmito. Každému sadne niečo iné. Mám teraz takú slabú udržiavacie davku. V tehotenstvách som ich vysadzala, hoci by sa nemuselo, ale nebolo mi nejako veľmi zle. Skôr ku koncu tehotenstva, a hlavne vždy po pôrode (3 pôrody za 3 roky), čiže hneď po pôrode som si ich znovu nasadila. Teraz uvidím, ako sa to utrasie, či ich časom skúsim vysadiť, mozno ani nie. Pointa antidepresív je, že ony nemenia človeka, práveže s nimi som viac ja. Dodávajú telu tie látky, ktoré mu chýbajú, aby mohlo správne fungovať - ako i Žilina pri cukrovke. To je inak celkom dobré prirovnanie, lebo okrem iného aj depresia presne ako cukrovka sa môže vyskytovať aj čisto počas/po tehotenstve, hoci inokedy ju žena nemá. Že inokedy má jej telo dostatok (serotonínu, noradrenalinu, či v prípade cukrovky inzulinu). Ja som sa nespoznavala v akútnej fáze depresie, bála som sa ísť sama niekde autobusom a podobne, čo teda rozhodne prena nie je bežné. Lieky mi pomohli byť znovu naplno sebou.