Neplánovane som otehotnela - nestranný názor

Ahojte dievcata, idem si k vam po nestranny nazor. Na objasnenie situacie musim toho o sebe napisat viac, takze sa vopred ospravedlnujem za rozsiahlejsie pisanie. Ani neviem kde zacat. Som rozvedena, z prveho manzelstva mam 1 dceru, dnes 10 rocnu. Viac ako rok po rozvode som sa zoznamila s muzom, s ktorym sme po case pocali nasu druhu dceru, ta ma dnes 2,5 roka. Zo zaciatku bol tento vztah pre mna uzasny. Bola som po usi zamilovana, prehliadala som vsetky mozne varovne signaly. On pracoval v zahranici, domov (teda ku mne) chodil raz za mesiac na taky tyzden. Po roku zahlasil, ze uz nechce pracovat vonku a ze si nasiel pracu v nasom meste a ostava tu byvat s nami. Viac menej ma dotlacil do spolocneho byvania. Neplanovane som otehotnela. Ano, neplanovane. Brala som roky antikoncepciu. Vynechala som 2 tabl. Brala som to tak, ze ked to beriem roky, nic sa nestane. Navyse mi moja onkogynekologicka povedala, ze zbytocne beriem antikoncepciu, ze ja pri mojom stave maternice uz aj tak deti mat nikdy nebudem. Na co som jej argumentovala, ze mam noveho partnera, tak ich pre istotu brat budem. No a co cert nechcel, pri vsetkych mojich povinnostiach som sa pozabudla a v jeden mesiac som neuzila 2 tabl. Nie dva dni po sebe, proste najprv som zabudla jednu a o par dni druhu. Ked som nedostala ms, tak som sla k mojej lekarke, ze sa asi nieco opat deje, lebo som to nedostala a ta ma sokovala (aj seba) s tym, ze som tehotna. Ostala som v soku a nevedela sa k tomu hned postavit. Lekari ma nutili si dat babatko zobrat, kvoli mojim zavaznym zdravotnym problemom v minulosti. Napriek tomu som sa rozhodla to dietatko mat a som za to vdacna. Uz vtedy som riesila dilemu, ci to partnerovi povedat a ako. On ma dieta z predosleho vztahu a velmi zle vztahy s jeho matkou, dieta si od ich rozchodu nevidel. Proste on dieta ani nechcel. Nakoniec sa k tomu postavil tak, ze s nami ostal, malej sa velmi tesi, zboznuje ju. No on je strasny manipulator, vzdy ma dotlaci do veci, ktore sa mne nepacia ale nakoniec sa im podvolim. Stale sa hladim na to, ze nebudem aj dalsej dcere brat otca a rodinu. Ale aku rodinu? Zobrat si ma nezobral, zijeme v mojom 3 izbovom byte, ktory mam na hypo. Na tu mi neprispieva. Vlastne aj do domacnosti prispieva skor minimalne. Rozhodne nie pravidelne a rozhodne nie na polovicu. Stale je nevrly, tych svetlych dni, ked ma dobru naladu je ako safranu. Vie po mne neskutocne kricat a nadavat mi. On sa tak sprava ku vsetkym, ako tak vnimam. K vlastnej matke, k otcovi, k bratovi. Ja som z neho uplne na prasky uz. Deti to vnimaju. Starsia rebeluje, mladsia je cim dalej tym viac placliva. Nasla som riesenie. A o tom sa chcem poradit. Moj byvaly muz mi navrhol, aby sme sa vratili do mesta, kde zije aj on. Ja som si nasla lukrativnu pracu, z ktorej nas tri v pohode uzivim a ex manzel by mi s detmi pomahal. Ale znamena to predat tento byt. Vyplatit hypoteku a zacat odznova v novom meste, v podnajme, bez vlastneho byvania. Trochu sa toho bojim, Po roku sice planujem kupit nam trom vlastne byvanie, ale aj tak mam z toho celeho strach. Na otazku, ci nemozem ostat tam kde som.... mozem, ale potom sa nedokazem odstrihnut od sucasneho partnera. Dotlaci ma do toho, aby sme ostali spolu. Uz som to viackrat skusala a dopadlo to tak, ako pisem. Nakrical do mna, vsetko zvalil na mna, zdeptal ma natolko, ze som tomu vsetkemu uverila a prisposobila sa. Ja uz takto nevladzem. On cele dni nic nerobi. Pride domov z prace, vyvali sa na gauc a zoberie si telefon do ruky ... nic a nikto ho nezaujima. Kde co polozi, tam to necha. Neodprace si po sebe nic, ani veci, ani riad zo stola, ani vyzlecene ponozky. Do starsej furt huka, aby si po sebe odpratavala a on sam to nerobi. Vecne je len na tom posratom mobile. Mne v domacnosti nepomoze absolutne s nicim, este ma zdrbe, ze je neporiadok alebo nenavarene a pod. A co sa mam rozdvojit? Tak som este nestihla .... No proste, tazko sa to opisuje. Co mam robit? Mam vystavit deti riziku, ze odideme a budeme zit niekde rok v podnajme? Starsia sa tomu bude tesit, nakolko by sme byvali len kusok od jej otca. Na sidlisku, kde ona vyrastala. Malinka to este nevnima. Ja mam to miesto rada, ale mesto, kde zijem teraz milujem. Mam to risknut? Nie som uz najmladsia, mam 42 rokov. Ale vyzera to tak, ze mi zivot ponuka sancu zacat odznova... ale mam strach