Neviem prijať tehotenstvo - máte niektorá podobnú skúsenosť?
Ahojte.
Nechodim tu casto,ale zo zufalstva som presla aj starsie diskusie tohto typu.
Vopred pisem,ze sa nechcem dotknut zien,ktore sa o dieta snazia,alebo ktorym sa nedari,ci presli spontannym potratom. A tiez nechcem,aby sa to zvrtlo do “hadok” medzi ostatnymi,ci do atakov na moju osobu.
Ostala som tehotna-neplanovane. Nie,HAK som nebrala kvoli zdrav.problemom,prezervativ-alergia. A tak som/sme sa spoliehali na “davanie si pozor”. A nevyslo. Mam svoj vek,nemam 20,25 a ani 30...no s nim som kratko. Ked som to zistila-plac. A trva to uz 10 tyzdnov. Ziadna radost,skakanie po plafon,neviem to prijat a vyrovnat sa s tym,ze to prislo po kratkej dobe a ze to nebolo v plane. K tomu uz nemam chut na partnera,najradsej som sama,nemam chut na dotyky,milovanie,objatia...mrzi ma,ze vsetci to prijali super a tesia sa,aj priatel...no a ja?nic,iba prazdno...neviem si to cele predstavit,neviem to prijat,neviem sa s tym vyrovnat a co ma desi viac? Ze aj ked sa to narodi,tak neprecitim...verte mi,ze taketo pocity som si nepredstavovala ani v zlom sne...kiezby to viem zmenit,ale umelo sa pretvarovat nechcem. Vie o mojich pocitoch aj on...a ovplyvnuje to samozrejme cely vztah...bojim sa,ze sa to nezmeni ani po narodeni a to dieta a vsetci vlastne tym budeme trpiet...ma s tym prosim niekto realnu skusenost?s takymi pocitmi?
Dakujem
Ahoj,no veru prešla..žiaľ...u nas to bolo ale 4.a skor to bolo,ze co povedia ludia v dnešnej dobe,bola som pripravená psychicky nastúpiť do prace a zrazu...asi do 16.t som sa nevedela zmieriť vobec a az ked začali prve pohyby drobca tak sa to zlepšilo...a ked som sa dozvedela,ze to bude chlapec po 3 babach,tak to bolo este o nieco lepsie...a vlastne az po narodení som sa dáko spamätala a začala sa tešiť...tak ozajstné...teraz ma 2,5 roka a nedala by som ho za nic na svete.
Ňuc krajšie a.lepsie sa nam nemohlo pritrafit😍 a to budem mat tento rok 43 a muz 46 ..
A zivam sa tieto roky u drobcov (5a 2,5) uplne inak ako ked som mala baby (17a 16) a mala som 24 😊
Zienky,dakujem za kazdu jednu reakciu,aj ked veru,jeden pribeh mamicky sa mi cital dost tazko...dufam,ze sa z toho “vymotam” aj ja...a prestanem sa obavat,ze ak teraz sa “netesim” a nemulijem tie 3 cm vo mne,tak narodenim to pride ako nejaky pud ci instinkt...a som rada,ze viem,ze nie som jedina s tymto pocitom,lebo uz som sa zacinala citit z toho zle,priam nenavidiet,ze ako mozem byt taka bezcitna,ved takto by to predsa nemalo fungovat...a ano,mali pravdu aj tie,ktore pisali,ze som tzv.planovac. Ak nieco nejde tak,ako som si vysnivala,stracam podu pod nohami a citim sa akoby neschopne...
Vsetko je tak ako ma byť ❤🍀 je fajn, ze to nedusis v sebe. Casom dostanes znamenie alebo pochopis novu etapu, preco sa to udialo takto 😇 budes skvelá mamina 💚
@ibajaanikiny centrum pre.rodinu kvapka v BA skus ich psychologicky da sa aj online skype s nimi
@ibajaanikiny Tvoje pocity su normalne. Odporucam knihu Cesta od Brandon Bays, celkom zrozumitelne tam popisuje ako sa ponorit do seba, a hladat povod tych pocitov, co prezivas. Ale normalne, racionalne, ziadne nadprirodzeno. Myslim si, ze by Ti to velmi pomohlo sa zorientovat.
Moja starsia dcera bola totalne neplanovana, syn mal 9 mesiacov ked som otehotnela, brala som HAK, a dozvedela som sa to v asi 10tt, kedze som este aj MS mala 😁 A vies co? Ona je absolutne za odmenu. Mudra, laskava, sikovna, krasna, no nechapem, cim som si ju zasluzila. Daj Vam sancu ❤
@ibajaanikiny ja si myslím, že to začneš cítiť skôr ako sa narodí. Uvidíš čo v tebe nastane pri prvých pohyboch. Začneš si uvedomovať, aká si dôležitá, ako ta potrebuje, že rastie v tebe, rastie iba vďaka tebe. Nádherný pocit, keď dáš na bruško ruku a ono ta kopne presne tam. A otvoria obchody, začneš pokukovat po vecičkach, kocikoch...hovoris,ze si není najmladšia... Chod do toho a uvidíš, že neolutujes😉... A ten level laskyyyy, ktorý ťa zaplaví keď si porodís to nádherné stvorenie je neopísateľný. Budeš hrdá, pyšná mama, ktorá dala život láske na celý zivot❤️
@ibajaanikiny My sme dieta planovali, dokonca sa nam dlhsie nedarilo a ked sa konecne zadarilo, tak som sama bola prekvapena zo svojich pocitov. Manzel sa tesil, ja som ostala sokovana, ziadne nadsenie, ci specialna radost alebo co. Zvlastne to bolo do konca 1.trimestra. Potom sok mala pocit, ze sa pocity znormalizovali, asi hormony. Jedna je extremne stastna, dalsia vela place, hormony s naladami a pocitmi jednoducho robia vela. Ak si dieta aj tak raz chcela, tak tvoje pocity budu asi len hormonalne. Pocitmi sa neda v tehotenstve velmi riadit.
@ibajaanikiny
Ahoj, necitala som vsetky prispevky, ale chcela by som sa s tebou o niečo podeliť.Mozno ti to pomôže.
*Nič viac ako prítomný okamih neexistuje.* Minulosť s budúcnosť sú len taká ilúzia. Je to vlastne len minulý prítomný okamih, ktorý sa ti uložil ako spomienka. Budúcnosť je zas len tvoja predstava "jak možno raz veci budú". Ale nie je to realita. Takže to, že si sa netešila na dieťatko nemusí nič znamenať. Môžeš sa kedykoľvek rozhodnúť to zmeniť. A tá budúcnosť, čo si si vysnivala. Pravdepodobne si nechcela hneď dieťatko. Nechces sa s tým zmieriť. Ale momentálne ti nič ine neostava. Si tehotná. Musíš to prijať. Máš len tento prítomný okamih. Nevzpieraj sa mu. Nemusíš sa na dieťatko tešiť. Stačí, že vnímaš to tohotenstvo. Lebo toto je realita a toto sa ti deje. Tak sa netrestaj za svoju prvotnú reakciu a nepremyslaj nad tým, čo bude alebo čo by bolo keby si nemala to bábo. Tie myšlienky ťa akurát budú ubijat a nedovolia ti zmieriť sa s realitou. A tou je len prítomný okamih. 🙂)
Byť tebou by som si v prvom rade uvedomila, že všetko ako to ty cítiš cíti aj tvoje bábätko. Chceš aby takéto pocity prežívalo? Byť nechcené? Neľutuj sa. Ako čítam máš partnera a nebudeš na to bábätko sama. Koľko žien je v horšej situácii ako si ty.Všetko bude dobré a verim,že zachvíľku nájdeš lásku k svojmu bábätku. Už teraz si preňho najvzácnejší človek na svete ❤️ nech je aj ono pre teba
Ale tak,ved sa nejako premoz,ked porodis sa to zmeni,uvidis a uz sama pises ze niesi najmladisa.Nvm nepremyslaj o tom uz tolko,ber to ako skutocnost a naplnuj sa tak ,plknienad rozliatym mliekom ti uz nepomoze,skor takymto spravanim si mozes od seba odohnat partnera a moze sa stat ze ked porodis budes bez neho,tak popremyslj aj nad touto moznostou,bolo by ro estw horsie ako to co teraz prezivas
@ibajaanikiny som tretí krát tehotná. Prvé spontánny potrat hneď na začiatku, vtedy som bola zo zdravotných dôvodov veľmi tučná (113kg) a keď som zistila, že som tehotná, skôr som sa zľakla že ako to bude kvôli tomu. Potom sa tri roky nedarilo. Pred pol rokom som porodila mrtvu dcéru. Polovicu tehotenstva som mala nejakú tehotenskú depresiu alebo ako to nazvať (strach a pocit že nedokážem dieťa milovať a mať s ním vzťah a tak, nevedela som vôbec precítiť, že vo mne žije moje dieťa). Pôrod bol pre mňa neskutočným zážitkom, tým najsilnejším, najkrajším a zároveň najťažším čo som kedy zažila. A tak pocitovo zo mňa urobil mamu... Hoci Sára už bola mŕtva a pôrod bol vyvolavany a žiadne kojenie samozrejme a tak, a predsa som cítila obrovskú lásku a úžas a vďačnosť, keď som ju porodila a keď sme ju s manželom držali na rukách. Teraz som znovu tehotná, 4.mesiac. Znovu na začiatku tie isté depkoidné pocity a že nedokážem milovať dieťa a tak... Tak som zvedavá 🙂 už to beriem s rezervou... Ale toto tehotenstvo je kus iné v tom, že si viac uvedomujem skutočnosť žijúceho dieťaťa vo mne a viac ma to fascinuje a teší... Okrem poporodnej existuje aj tehotenská depresia, nemusí byť strašne silná, ale možno tieto tvoje pocity sú spôsobené z veľkej miery hormónmi... Je pravda, že nie všetky ženy zažijú po pôrode lásku na prvý dotyk a pohľad. Ale aj tam časom hormóny urobia svoje, pomôžu... A podľa mňa je to niečom ako iné vzťahy... Nie všetky boli láskou na prvý pohľad, mnohé skvelé manželstva vznikli z lásky, skutočnej lásky, ktorá chce dobro druhého a nie je len o chémii, a ktorá sa rodila dlhšie. A neexistuje lepšia či horšia cesta v tomto.