Nulový vzťah k dieťaťu na konci tehotenstva
Najde sa tu niekto na tom podobne? Som na konci tehotenstva, cele tehotenstvo som prezivala v strese, ci uz v praci, rodine, alebo v partnerstve bez akejkolvek podpory a zaujmu. Po niekolkonasobnych potratoch som uz dalsie tehotenstvo neplanovala, a ani nechcela (proste som uz nevladala). kedze ale manzel velmi tuzil po dietati, ustupila som a snazili sme sa dalej, teraz to hodnotim ako chybu pretoze teraz sa sprava akoby sa ho cele tehotenstvo nijako netykalo. Po pozitivnom teste som cakala na dalsi potrat, tak ako v minulosti, presiel mesiac, 2, 3, nic sa nedialo, ale nevedela som si vytvorit puto, pretoze som v podvedomi stale cakala, ze o dieta prideme ako vzdy doteraz... v 4. mesiaci nam 1 lekar tvrdil, ze dieta bude postihnute, zacala som k tomu krvacat, a tak som sa dopovala liekmi (zo zotrvacnosti) a dalsie testy neskor potvrdili, ze sa lekar mylil a dieta je zdrave, krvacanie po case ustalo. Takto presiel dalsi mesiac s tym, ze som vnutorne odmietala puto, aby som sa z dalsieho potratu nezblaznila.
Momentalne prenasam, a ja kazdym dnom, ked ma len pichne placem, ze ide porod a spravila som najvacsiu chybu zivota, ze som to dieta vlastne vynosila. Necitim k nemu nic, vidim len velke brucho, vidim pohyby,ale nemam ziaden vztah a placem, ze si dieta taku matku nezasluzi a nici mu zivot tym, ze na svet prichadza nechcene. S lekarom som to riesila, lieky mozem nasadit az po porode a ako bonus nemozem potom ani kojit, za co ma niektore matky chcu rovno ukrizovat, aj ked same nikdy nekojili...Vsade vidim hyperpozitivne mamicky, kt. milovali aj prvy pozitivny test, co ma len utvrdzuje v tom aka som hrozna zenaska. Ale ja, popritom vsetkom co za tieto roky a mesiace prezivam sa s tym dietatom neviem spojit, nutim sa, snazim sa a modlim sa, aby to prislo po porode, ale co ak nie? pride to neskor? pride to vobec? Som v tom naozaj sama?
Citim sa ako najhorsia matka a zena, hlavne ked som oplakala kazdy jeden potrat, a teraz, ked po tolkych rokoch budem mat dieta, ho vlastne ani nechcem a bojim sa, ze ma zivot zniceny este pred narodenim...pre moralistky, ano, uvedomujem si, ze ine matky nemozu mat deti roky (bola som jedna z nich), ze dieta si zasluzi lasku, a podobne o to ma to cele boli este viac
Nič sa neboj, nie každá nastavajuca matka je zamilovaná do baba od jeho počatia. Každá žena je iná a nič nie je správne a nesprávne, je to tak dobre ako to cítiš. Ja som teda žiadne čaro na tehotenstve nevidela, keď sa deti narodili ok a postupne som si s nimi vytvárala vzťah. Žiadne city typu konečne sa cítim naplnená a podobne, cítila som sa úplne normálne po narodení žiadna láska so mňa netriestila. A to som výborná mama.
Ahoj pocuj poradim ti jedno... Na vsetko sa VYSER (S PREPACENIM) a neries.... Neeeeeries.... A zapamataj si, dietatko cche teba, len teba potrebuje... A neboj sa nie si sama... Moj manzel sa stara o vseeeeetko ale co sa tyka star. O babatko nebola ziadna... No a co..zvladnes to a aj dietatko si zamilujes len mu dajsancu a hlavne neries....absokutne nikoho a nic a necitaj modry konik... Ano matky supremotivovane ale ci veris čci nie. Malo percent mam je faktmam oddanych... Toe ostatne tolen hraju na internete...takze bud normalna mama a neries.