Podpora pri strachu z ďalšieho pôrodu kvôli traume
Ahojte, prosím vás žiadne urážanie ani nič myslím že sa niečo takéto deje v hlave viacerých žien hlavne po zlých skúsenostiach. Čakáme tretie dieťatko som v 6.mesiaci, pri prvej dcére som mala celkom dobrý pôrod nakoľko mi pichli na požiadanie epidural ktorý mi pomohol sa do necelej pól hodiny úplne otvoriť, a porodiť hladko. Pri malom som rodila v inej nemenovanej nemocnici kde epiduralku nechcú pichať, nechali ma trápiť sa a bol to fakt horor nevedela som už z vyčerpania tlačiť, ani držať na bondingu malého už nikdy nechcem zažiť niečo také, teraz už mám panický strach z pôrodu od začiatku a začínam mať z toho totálnu depresiu. Lekár mi na to povedal len že si mám vybrať zase inú nemocnicu, lenže ja už nechcem rodiť prirodzene myslela som že to prekonam a prejde to ale tá skúsenosť a všetka trauma z predchádzajúceho pôrodu ma dohnala, mávam zlé sny a občas úzkosti pri myšlienke že by som mala zase rodiť. Neviem čo robiť na koho sa obrátiť nakoľko lekár to nejako nerieši, som len citlivá? A mala by som sa vzchopiť? Prosím je tu niekto kto mi na to môže niečo odporučiť ako s týmto strachom pracovať?
Ďakujem
Nájdi si dulu. Toto fakt pomôže, nielen v tehotenstve ale aj pri pôrode. A ak máš možnosť cestovať, vyberte spolu na základe jej skúseností a tvojich možností porodnicu do ktorej sa nebudeš báť. Ja som prvý krát tehotná, na porodnicu v mojom bydlisku sú otrasné recenzie a tiež sa bojím. Preto som rozhodnutá ísť rodiť inde (ak budem môcť) - v pôrodnici, kde sú ženy rešpektované a podporované.
Viem, píšeš, že nechceš prirodzene, avšak ak sa ti nepodarí vybaviť sekcia, budeš mat aspoň dulu, ktorá ťa pripraví na pôrod, budeš jej dôverovať a bude to jednoduchšie. Možno budeš môcť mať sekciu, avšak pre istotu budeš pripravená na všetko. Ona ťa všetkým prevedie, poradí, vypočuje. Určite už pracovala so ženami ako si ty a má skúsenosti ako pomôcť.
Nie si citlivá, ani by si sa nemala vzchopiť keď sa pýtaš. Žiadna nevieme čo si si prežila, možno by sme boli na tom ešte horšie, byť v tvojej koži. Možno aj ten psychológ by pomohol, za pôrodnu traumu sa netreba hanbiť. Je hrozné, že aj v tomto storočí si ju ženy musia odnášať z pôrodu.
Ja som prvy mala tiez prirodzeny ale nechali ma roztrhnut, sili ma a cele zle po 3 rokoch som si to dala opravit v aprili mam termin estw bude len rok od operacie a chcem ist na cisarsky ale samozrejme nieje to take lahke si to vybavit.
@anonym_autor ahoj , prvý pôrod traumatizujúci a nechcela som deti už žiadne , jedine že by vynosila a hlavne porodila iná
Nakoniec po 4rokoch sme sa rozhodli, že ideme do toho
Vyliečená som zďaleka nebola, ale volako som to dala
Tiež otrasný pôrod
A ešte aj postihnuté dieťa. Niekedy si hovorím, že to mám za trest, lebo som vlastne povedala , že už nikdy viac a tak ...
Dodnes si to vyčítam , cítim sa otrasne, že oba pôrody som mala také na hovno a cítim sa ako slabý kus. A ešte aj postihnutie druhého dieťaťa..
Myšlienky na pôrody, celkovo akože vaaav všetci ospevujú ako zabudneš , no ja zase nezabudla
Neznášam to
Áno, mala by som sa ísť o tom s niekým porozprávať
A ty tiež
Smer psychiater a stempel od neho na cisarak, alebo zazmluvnit a proste sa dohodnut a dovi. Tretia moznost v at Wunschkaiserschnitt
Ja som mala prvý pôrod hrozný, tiež som ho vnímala ako traumatický. Na druhý pôrod som sa veľmi pripravovala najmä psychicky. Prvé dieťa som šla rodiť s tým, že idem do nemocnice odovzdaná, oni vedia, čo majú robiť a to bola fatálna chyba, lebo nebol štandard vnímať ženu ako bytosť a pôrod ako prirodzený proces, bola som vnímaná iba ako kus a tak to aj dopadlo. Druhý pôrod bol poznačený tým, že som sa snažila pochopiť, čo pôrod vlastne je. Že je to prirodzená vec a telo vie, čo má robiť, ale musíš ho vnímať, musíš rozumieť, čo sa deje. Musíš mu veriť a musíš veriť sebe, že to zvládneš. Ako znie to tak hippisácky, ale ono to tak je. Ja som sa po pvom pôrode cítila totálne neschopná, že ani decko si neviem normálne porodiť. Psychika v keli asi 9 mesiacov. Čo to spravilo s bábom, s kojením … škoda reči. Epidurál mi prvý pôrod zastavil a mala som brutálne komplikácie kvôli tomu, takže pri druhom pôrode som ho odmietla. Pri druhom pôrode mi veľmi mi zmeniť vnímanie bolesti, nepotláčať bolesť, predývhava, rôzne dýchacie techniky a malá nemocnica, kde rešpektovali ani nie že moje priania, ale mňa ako človeka. Manžel mohol byť celý čas so mnou, personál bol veľmi podporujúci, veľmi dobrá armosféra, v ktorej som sa cítila bezpečne a rodilo sa mi super. Ako … ja by som si dobrovoľne brucho rezať nenechala. To by som na tvojom mieste volila dulu, prípadne psychológa. Ale to som ja, no.
Ja som mala prvy hrozny porod. Podvecer Odtiekla voda a nic. V noci mi zacali mini kontrakcie a nic. Tak zacali cez den vyvolavat. Zacali kontrakcie. Pichli epi-nezabrala. Zacali aj oxytocin... hroza. Nakoniec sekcia po 28 hodinach. Totalne znicena.
Dalsi porod som. Chcela prirodzene. Bola to taka moja "naplast" na dusu a na to cim som si presla pri prvom. Bolo to lepsie. Ale az treti porod to vsetko "zachranil".
Neviem na tvojom mieste by som sa do sekcie nehrnula. Tiez to nie je lahke ako si to mnohe predstavuju. Jasne menej pritomnej bolesti a stresu z toho ake velke bolesti. Ake dlhe kontrakcie a neviem co.
A sekcia to je doslova hodinova zalezitost. A potom s bolestou uz kazda nalozi ako vladze.
Stretnúť sa s psychológom alebo dula by bola tiež veľmi dobrá voľba. Vedela by vás podporovať a poradiť celé tehotenstvo a byť aj pri pôrode ak by ste si sadli ludsky