Sklamanie z pohlavia

Mna by zaujimalo či máš dievčatá alebo chlapcov, chcem vedieť kto sa má v živote horšie 🤔

riesila by som to s odbornikom/ckou. my sme chceli dievca, ale ked nam na ultrazvuku oznamili, ze to bude chlapec, moje "zmierovanie sa" so situaciou netrvalo viac ako 24 hodin. ak to trva takto dlho, zrejme tam nie je nieco ok a treba si to v sebe vyriesit. drzim palce.

Ja sem mozno nepatrim, lebo mam obe pohlavia. Ale...mali sme chlapca a dievca a cakali sme tretie - dcerka velmi chcela sestricku, svagrina a sesternica v to istom case ako ja, cakali dievcatko. Dcerka po sone v 20tt., sa rozplakala a stale spominala, keby to tak bolo dievcatko. Tak ma to zmohlo a bola som aj ja sklamana, kvoli nej a bala som sa, ako to bude po porode. Braceka strasne zboznuju obaja, bude mat 2 roky a vsetci ho velmi lubime, je to zlaticko. No a dcerka neprestala rozpravat o sestricke, ze ved maminka, nabuduce to hadam bude dievcatko. Chytala som sa za hlavu, ze uz teda nie, uz tento treti sa narodil, ked som mala 37 rokov. No a co sa stalo? Dieta si nejakym zazracnym sposobom vymodlilo dalsieho surodenca, mam 39 rokov, som v 32 tt., a konecne sa docka sestricky. Alebo, ak sa pomylil doktor, tak dalsieho brata 😅🤣.
Tak takto sme sa s tym vyrovnali, neviem, zozierat sa cely zivot kvoli takejto veci, to je velmi zvlastne.
Moja mama napriklad citila, ze vsetky potraty boli chlapci, mala som starsieho braceka, ten sa narodil niekedy zaciatkom siedmeho mesiaca a zomrel po 5 dnoch zivota. Potom horko-tazko donosila mamina mna a po 3 rokoch este sestru. Prelezala vela casu v nemocnici s nohami hore, zasita, aby predcasne neporodila. Aj to som ledva mala 2700g, ked som sa narodila. Takze jej bolo jedno, ake pohlavie. Mohla sa aj na hlavu postavit a nic sa s tym robit nedalo. Samozrejme, ze vzdy place, ked si spomenie na synceka a tie dalsie deticky, potom plakala so sestrou, ked potratila babatko. Vies, toto je presne to, co sa Ti tu zeny snazia vysvetlit, ze ak to chces zmenit a vyrovnat sa s tym, musis sa na to zacat pozerat z ineho uhla.
Tak moja svokra ma len chlapcov a moja mama len dievcata. A ako to dopadlo po takmer 40 rokoch? Obe su stastne, ze ich deti si nasli dobrych manzelov a manzelky. Mna moj svokor na svadbe objal a povedal mi, ze konecne ma dceru, aku vzdy chcel. A potom dostali dalsie 2, to iste moja mama, mojho muza a svagra povazuje za svoje deti. Takto sa s tym da vyrovnat - ten pohlad do buducna, ze to takto moze dopadnut.
Kazdy jeden z nas ma svoje miesto tu na svete, keby nie, nie sme tu a nasa uloha je chtiac ci nechtiac, viazana aj na konkretne pohlavie. Tak to ma byt. Ked sa pozries dobuducna, tak sa pozeraj na uz dospele tie deti, ktore sice stale budu Tvojimi detmi, ale zaroven samostatnymi ludskymi bytostami. Nie je to o nas ako matkach a o nasich prianiach. Ja som veriaca, takze ja si myslim, ze deti mame len zhora pozicane, na urcity cas, aby sme z nich vychovali dobrych a slusnych ludi, nepatria nam. A s tymto sa potom lepsie vyrovnava, lebo hoci prepozicias jedno vajicko a muz spermiu, nie su naveky moje a manzelove, su Bozie a On konkretne to chce takto. A pre nas je dolezite pochopit, ze je to mozno isty druh terapie pre nas, pre rodicov, aby sme konkretne, mozno aj to menej zelane pohlavie, vychovavali a naucili sa ho prijat a pochopit, hlavne, ak si mala zle skusenosti v rodine, treba to uzdravit. Ja tiez inklinujem viac k dievcatam a chlapcov sa ucim milovat ich sposobom, chapat ich, ich rozmyslanie...Poznam vela tvrdych, protivnych chalanov v synovom veku a ja sa prave snazim podporit tu jeho citlivejsiu cast, empatiu,...ku mne ako dievcatu sa chalani vzdy spravali hrozne, a prave toto nechcem, mam moznost vychovat slusnych chlapcov, co nebudu hulvati. Napriklad. Tak zjednodusene. Viac uz nestiham pisat o tom...

@poopsie ...stopro má chlapcov....

Vždy sme túžili po dievčatku,prvé bol chlapec reku šak prvé druhé bude dievca....druhé mi na prvom utz povedali že dievča....boli sme šťastní prestastni....druhé utz že je tam pipík....videla som sklamanie na chlapovi,aj keď povedal že sa teší že to je jedno,nech je len zdraví,mne bolo do plaču aj som si poplakala. Milujem svoje deti najviac na svete....áno hlavne že pri mojich problémových tehotenstvach sú zdraví.....Túžba po dievčatku však ostala stále...aj si myslím,že ostane,že sa toho nezbavím....vždy som chcela mať svoje dievčatko...

A nemôžeš nám prezradiť, prečo tak veľmi túžiš po druhom pohlaví? Čo myslíš, že myslíš že bude iné?

@zuzitko74, perfektny a vystizny komentar! 👏 Uplne suhlasim s vami.

@orangiiina ano, asi to uzavrime v zmysle "kazdy sme nejaky" 🙂...

Ja som tento problém nemala, lebo som si nikdy neidealizovala tehotenstvo a "netuzila" po pohlaví, lebo som si bola vedomá, že sanca je 50/50 a nie to co si dupnem nohou. Ale túžila som aby dieťa bolo zdravé, to je pravda.
Mam aj aj, ale u nás je skôr muž ten prudic, čo chcel syna, mne to bolo fakt jedno. 😅

"Chápem dôvody prečo preferujem to pohlavie, sú naozaj hlboko vo mne a pramenia zo skúseností a vzťahov v detstve až do dospelosti + súčasná niekoľkoročná skúsenosť s mojimi deťmi a v poslednom rade ten racio pohľad do budúcna v rozdielnosti života rodiča tohto pohlavia oproti tomu druhému. Ani po uvedomení si dôvodov mojich pocitov sa mi za roky nepodarilo s tým vyrovnať. Skúsim ešte psychologické sedenia." Sama si si odpovedala...Problém nie je pohlavie dieťaťa, ktoré máš alebo nemáš, ale Tvoje nespracované pocity, vzťahy...Namiesto diskusie na MK hľadaj terapiu u psychológa alebo nejakú alternatívnu metódu, ktorá sa venuje rozpúšťaniu starých záťaží, blokov...

Niektore tie komentare fakt neviem ako maju autorke pomoct 🤦🏼‍♀️ Ked cloveka nieco taketo trapi tak s tym treba pracovat a nie jej nalozit aka je hrozna kvoli svojim pocitom. Ved ona nemoze za to ako to citi, urcite by sa radaej tesila z deti a nie riesila taketo s*acky. A kto to nezazil tak naozaj nepochopi.
Autorka, zvaz psychologa, urcite vyrozpravat sa z toho moze pomoct. Manzel sa tesi z pohlavia alebo tiez dufal v ine? Rozpravate sa o tom? Zverila si sa niekomu, ze mas taketo pocity alebo si to drzis v sebe?

No... chapem ta. My sme boli dve dievky, mama stale hovorila,ze radsej 10 dievcat,ako chlapca. Sestre sa tiez narodilo dievca. Skratka som vyrstala v dievcenskej rodine a atmosfere,takze som si priala tiez dievca. Ked som konecne po ivf otehotnela a mal to byt chlapec, bolo to brutal sklamanie. Vôbec som si nevedela predstaviť, ako sa s nim hrat,ako ho obliekat,kedze som si chcela dievcatko cipkat ako babiku... ale casom som si tak zvykla,ze ked som otehotnela druhykrat,bolo mi jedno,co to bude, dokonca som vnutorne bola nastavena na chlapca. zvykla som si na chlapcensky svet.a veru mame opat chlapa... chlapci su jednoduchši,i ked viem,ze vsetko zavisi od povahy i výchovy. No a moja mama po rokoch priznala,ze sa mylila.ze ake dobre je mat syna, lebo nema kto otcovi okolo domu pomôcť. Vzdy to robila ona. S nami.

Mam chlapčeka a nikdy som nepomyslela ze mohlo to byť dievča. Dievčatko mi k šťastiu nechýba. Malý ma 3,5 roka o ďalšom neuvažujem a nebola som sklamaná. Na pohlaví som si nezakladala bolo mi to jedno. Príde mi to až chorobné ako ženy túžia po dievčatách najlepšie aspoň 3 😵‍💫 a potom sú sklamane. Nechápem ako keby dievča bolo niečo viac pritom chlapcekovia sú úžasný partaci.

ak je tu tolko zien co nechcu pohlavie ktore dostali, preco si to proste nevymenite? ja teraz ako nehovorim presne o tebe ale su tu zeny z ktorych vyslovene trieska depresia a spravaju sa jak rozmazlemi spratkovia, ked v obchode im mama nekupi zuvacku...akoze ak to ma tym detom pomoct a budete k nim lepsie, proste si ich vymente deti spokojne, matky spokojne....alebo rada cislo dva dopredu pocitam aj s moznostou ze to nebude zrovna vytuzene pohlavie a ak to niesom schopna prijat tuto moznost a mat s nou zmysluplny plnohodnotny zivot, tak NEJDEM DO TOHO RIZIKA a dieta si adoptujem alebo proste nerobim!!

Milá autorka, túžbu chápeme všetky. Ale uvedomuješ si že s tým tvojim vysnívaním pohlavím, by si si nemusela rozumieť alebo by dieťatko nebolo zdravé, hlavne že by malo to správne pohlavie 🤦‍♀️ Tu sa dá jedine tešiť, že máš zdravé dieťatko a ľúbiť ho a prestať plakať do vankúša kvôli tomu, že má iné pohlavie než by si si želala. A keď tak vyhľadaj pomoc, a rieš seba, nie dieťa.

Ja ti rozumiem. A nemá to nič spoločné s “nevďačnosťou” zo zdravého dieťaťa alebo čo ako tu niektoré píšu.
Od malička som chcela mať sestru. Mať taký ten vzťah dievča-dievča, blízkosť, tajomstvá… 7 rokov som bola jedináčik a potom sa mi narodil brat. Hrozne som bola sklamaná, schovávala som sa na záchode a tajne plakala lebo som mala pocit že to sa “nepatrí” plakať kvôli niečomu takému. Tak som si povedala, že nevadí, že skúsim mať taký vysnívaný vzťah s mamou. Mama kamoška. Ako v Gilmorkách 😃😃 no nemali sme taký vzťah vôbec, absolútne že nie. Tak som si znova povedala že nevadí, že raz budem mať dcéru a budem s ňou mať ten vytúžený vzťah. Otehotnela som neplánovane v 20 a bola som prešťastná, že keď už to teda nebolo plánované, aspoň bude medzi mnou a dieťaťom menší vekový rozdiel a budeme si blízki. Len to bol chlapec. Nevadilo mi to lebo som vedela že budeme mať ešte ďalšie dieťa. Isto dievča. No aj druhý je chlapec.
Bolo to ťažké. Asi rok som túžila po treťom dieťati, práve kvôli šanci na dievčatko. Ale výrazne by nám to ubralo z rodinného komfortu, mne by to narobilo problémy v kariére a tak som pochopila, že ten smútok asi vyprcháva. Proste mohli by sme mať to tretie dieťa ale tá túžba po dievčatku už nie je taká silná. Zatiaľ som to v sebe odložila na neskôr. Mám necelých 28r, uvidím tak o 2 roky čo bude doma, ako na tom budeme finančne, pracovne…
Ale teda 2 roky po pôrode mladšieho moôžem povedať že je to už oveľa jednoduchšie

Ja verím, že dieťa si vyberá komu sa narodí. verila som tomu aj predtym ako mi moj 2 rocny začal opisovať stále dokola príbeh, kde a ako predtým žil. ja som kresťanka ale on naozaj detailne rozprával o svojom detstve, inej krajine, svojej mame. vravel ze vyrastal bez otca. hovoril o svojej zene a detoch a ako zostarol. stale dokola. povedal ze potom zomrel a ked sa mal znovu narodit vybral si nas. na moju otazku preco? povedal ze chcel vyrastat v stastnej rodine.
Chcem tym len povedat ze aj tvoje deti sa narodili prave tebe z nejakeho dovodu. Videli v tebe nieco o com mozno sama netusis.

Osobne si myslím, že v každom prípade to možno ak sa to tak dá vôbec nazvať prvotné sklamanie časom isto pomizne. Zväčša je to tak hneď po pôrode. Ak to tak nie je, tak si dovolím povedať, že so psychikou matky asi nebude všetko v poriadku

Napríklad, ja ti rozumiem. Ja som od zistenia, ze cakam dieťa velmi túžila jedine po dievčatku, modlila som sa, dufala, verila....aj ked som to vlastne nemohla ovplyvniť. Nastastie mi to vyšlo ♥️♥️♥️. No poviem pravdu, ze keby nie, tak asi som veľmi sklamana. Ale...mala som na to svoje dovody...vedela som, ze budem na dieta od začiatku sama a ze už dalsie mat nebudem.

Budem veľmi hnusná. Pamätám sa, ako ma u lekára zaujímalo pohlavie a on povedal, že to síce vie, ale nemôže mi to prezradiť. Samozrejme som sa divila a dostala odpoveď, že také sú zákony (nebolo to na Slovensku) - je to prevencia, aby žena nešla na potrat kvôli pohlaviu. Vtedy sme s mužom zhodli na jednom slove -stredovek. A aj to len v zapadnutých dedinách periférie Európy, kde takmer nik nevedel čítať a písať. A keď som prišla na toto fórum, zistila som, že stredoveké zmýšľanie najnižších sociálnych vrstiev existuje vo vyspelom svete ešte aj v tomto storočí. Ženy čo máte traumu z pohlavia vašich deti by ste v prvom rade potrebovali psychiatra - a to nevravím ako urážku, ale ako najlepšiu možnú radu ktorú môžte dostať.

Budeš ľúbiť ani nevieš ako . Po prvej dcére som chcela manželovi porodiť syna no porodila som dcéru . Po 5 rokoch sme po neúspešnom tehotenstve znova čakali bábo neuveríš v 20 tt mi dr povedala že ružová . Strašne vo mne sa bilo či ju budem ľúbiť či ju bude mať tak rada ako tie dve nakoľko som túžila fakt po synovi do konca tehotenstva sme si zvykli že to bude dievča. Nikto ale nikto nevedel čo to bude . Neuveríš ale ľúbim ju viac ako tie dve staršie .je to náš zázrak ktorý sa podaril dôjsť do konca a hlavne sa narodila a je zdravá . Užívaj si tehotenstvo hlavne. Ale stále tam je že by som chcela porodiť syna ale pri dnešných cenách sú 3 deti luxus už. takže doma mám 3 princezné jednej začína puberta druhá nastúpi raz dva za ňou a tretia skúša čo môže ( budem potrebovať kamión vložiek 😂)

milá autorka, aj keď sme tu podľa teba poväčšine blbé, vieš, prečo ťa tu takmer nikto nepochopil? Pretože normálne ženy nerozmýšľajú ako ty. Áno, je normálne túžiť po pohlaví, aké doma nemáš. ale tak dlho a dúkladne sa v tom utápať ako ty nie je normálne. A ak sú to rezíduá z tvojej minulosti, bolo by lepšie riešiť to s odborníkom, nie sa zacykliť v akejsi imaginárnej túžbe, ktorou aj tak nič neovplyvníš, iba otravuješ život sebe a možno aj okoliu

Za prvé ti veľmi držím palce, aby sa ti podarilo preklenúť v sebe ten múr, ktorý ťa trápi, áno psychológ môže isto pomôcť. Za druhé - netráp sa prosím komentármi, ktoré ťa len tituluju ako egoistku a podobne. Úplne ti rozumiem. A ani náznakom z tvojej otázky mi nepríde že "to ako môžeš?". je super, že si vieš priznať, že to tak máš a snažiť sa s tým žiť a pracovat.... Keď sme dávali žiadosť na adopciu/pestúnskej starostlivosť, mali sme vlastne len jednu podmienku - do roku. Ale v hĺbke sme obaja chceli dievčatko, prijali sme chlapca, lebo sme si nechceli priznať, že nám tak záleží na pohlaví (ponúkli nám aj aj ale u nášho hrozilo, že si ho už nikto nevezme). A veľa sa cez neho učíme, ale bolo to pre nás ťažké. Vraveli sme si, že isto nechceme jedináčika a o rok vezmeme dievčatko. Na to som otehotnela, termín o rok po prijatí, dievčatko. Zomrela v 38.tt. Keď som 3 mesiace na to otehotnela, nevedela som si predstaviť, že by to bol chlapček. Túžila som vyslovene po malej nežnej bombuľke. Dúfam, že by som rovnako ako teraz ju ľúbila aj chlapca, ale neviem sa za to zaručiť. Že proste nie len "rozmaznané egoistky s bezproblémovými tehotenstvami" majú nejaké túžby ohľadom pohlavia. Inak, vravia ti, že si egoistka a mala so radšej si adoptovať pohlavie aké chces. Ale nie je väčší egoizmus presne si určiť, aké chcem pri adopcii dieťa (malé, zdravé, biele, blonďavé dievčatko, ...), než prijať ďalšie tehotenstvo aj s rizikom, že to nebude presne ako ja túžim? Nie je egoizmus pri umelom oplodnení si vybrať pohlavie embrya?

Toto mi pripomenulo jednu hlášku z Diktátora. "Je to kluk, nebo potrat" 🙈 ....@autor tvoje zmýšľanie je naozaj strašné. Chudák dieťa

@annm81 podľa mňa je to tiež strašné a
hodné psychiatra. A ešte sa tu medzi sebou povzbudzujú aké je to normálne 🤦

Som zdesená, koľko žien je sklamaných z chlapcov a strašne chcú jedine dievčatko. Čo proti tým chlapcom máte? Ja mám úžasného fantastického chlapca, túžila som po ňom a chcela som ho. Ale určite by som nebola sklamaná, keby to bolo dievča. To je úplne choré zmýšľanie.

Uprimne, keby citim sklamanie z pohlavia mojho nenarodeneho dietata, uvazujem nad psychoterapiou.

@dominikamacakova autorku nepoznám, ale mám priateľku, ktorá vždy túžila po dcére. Majú 3 synov, miluje ich, neskutočne sa pre nich obetuje, jej deti nie sú v ničom chudáci, napriek tomu jej je stále ľúto, že dcéru nemali a kvôli zdravotným problémom ani mať nebudú. A mne príde ako veľmi zrelé, že si to dokáže slobodne priznať sama pred sebou aj pred inými ženami.

@any_soj tak nech si kúpi bábiku 🤷