Som tehotná a neviem čo ďalej
Ahojte.
Ťažko sa mi píše tento príspevok. Zistila som, čerstvo, že som tehotná. S manželom sme sa chránili, napriek tomu sa zadarilo. Už máme dve školopovinné deti a ďalšie dieťa sme nechceli.
Interupcia je niečo čo sa mi ťažko derie na jazyk. Dať dieťa na adopciu by som nikdy nedokázala. Napriek tomu som aktuálne hlavný živiteľ rodiny a nedokážem si predstaviť čo by bolo keby môj príjem vypadne. Hlavne teraz, keď ide všetko šialene hore a svet sa celý nejako zbláznil.
Je tu niekto kto tiež riešil túto dilemu, nebol v najlepšej finančnej situácii a aj tak sa rozhodol pre dieťa ? Prípadne dá sa vyrovnať s potratom? Cítim sa hrozne že o tom vôbec premýšľam. Mám úžasné manželstvo, máme kde bývať ale s jedným príjmom by to bolo peklo a ja som vyše roka SZČO takže aj na nejakú materskú by som mohla zabudnúť..
Asi to vyznieva že si pýtam povolenie na interupciu, no práveže som zúfalá ... A nechcem učiniť rozhodnutie, ktoré ma bude matat v snoch až do smrti.
@top_manazerka vidíte tak môžete byť spokojná so svojím životom, ja som tiež ☺️
@omama40 Jasné, napr. V zime nechodil celý december, museli sme sa pri ňom vystriedať, odmietala som ho dávať na striedačku na pár dní... Je pravda, že dva týždne som ho nechala doma preto, aby vyzdravel úplne, čiže ten tyzden bol uz do plusu, na doliecenie. A potom od toho februára to už bolo úplne v pohode, jednoducho týmto musel prejsť.. našťastie to boli "len" sople, a kašeľ, taký ozaj chorý bol len raz, keď mal aj teploty a to mal covid, ktorý doniesol domov manžel. Od marca prakticky nechýbal skoro nikdy 😉
@11bodka11 môžem sa spýtať či si ten tretíkrát otehotnela napriek ochrane? Len tak zo zvedavosti
Napíšeš mi prosím Súkromní správu?
naše tretie dieťatko (medzi druhým a tretím je rozdiel 7 rokov) bolo síce plánované, ale tiež som riešila túto dilemu, keď sme sa na tretie rozhodli, že ako to zvládneme a už máme deti väčšie... tiež robím v službách, neprestala som robiť, celé tehotenstvo som pracovala a keď mal malý mesiac, popri ňom som aj pracovala... zo začiatku som ho na hodinku dve brávala aj do práce, potom som začala robiť poobedia, kedy bol doma už manžel s deťmi a ja som mohla pracovať. Bolo to náročnejšie, ale aj ja som bola spokojná, že som bola aj s deťmi, aj som nezanedbala svoju prácu (chápem, že sa dá za dlhšie obdobie nečinnosti prísť o zákazníkov). Tým pádom som síce nezarobila toľko, koľko predtým ale nevypadla som z kola a dalo sa to aj finančne... 🙂 Stále vravím, že tretie dieťa je za odmenu, malý bol úžasné poslušné dieťatko a je taký stále ♥ mám doma už deviataka a siedmaka, malý bude predškolák a nikdy by som nemenila ♥ dieťatko je dar a prišiel z nejakého dôvodu, určite to zvládnete 🙂 držím palce 🙂
Zazila som interupciu, brala som antiku,je to uz 7 rokov, a vycitky su doteraz, rozhodnutie bolo tazke, bolo to kvoli zdrav.stavu a hlavne kvoli druhemu synovi, potreboval ma na milion percent, kedze autik, cvicili sme 4x za den, pobyty,rehabilitacie, terapie a kazdy den 2x tocit terapie vsetko sama, a venovat sa aj starsiemu synovi , muz na sluzobkach(pritom velmi dobre zaraba), aby sme dokazali uhradit mesacne x rokov terapie-bavime sa nad 50.000 eur atd. Muz to bral ako vybavene, den pred interupciu som este vahala a bolo to neskutocne, a po interupcii som bola z toho este velmi dlho zle na tom, je mi to doteraz luto, moj nazor nerob to, daj sancu, bude Ta to zozierat cely zivot
Ja si myslím, že by mal nárok na materskú, skúste sa informovať v sociálnej poisťovni, oni vám povedia, či na nárok alebo nie 🙂 ja osobne by som hľadala možnosti keďže sa podarilo bábätko, asi to tak má byť 🙂
Ahoj, aj ja som na tom takto bola.... Nechceli sme tretie, deti 2,tiez skolopovinne... Myslelal som si ze mam"po".... Nejakych velkych starostiach... A v tom dal manzel vypoved v praci, dobre platenej a ja som na druhy den ziatila, ze som tehotna... Zrutil sa mi svet, chcela som si ho ddat vziat... No nedalo mi to... Povedali sme si, ze aj ked budeme suchy chleba jest, dame to... Ideme tak vseliijak obcas, maly ma uz 19m a sme tu.... A to sme sa predtym prestahovali do noveho s hypotekou aku nema hocikto... Myslim platime vela vela... A do toho dve skolopovinne, co nieje lahke... Nevzdavaj to. Ja som najstastnejai clovek, ze ho mam, ze som sa ho nevzdala. Muz nech si najde inu pracu, lepsie platenu aleb9 aj dve... Aj tak ziju ludia. Neviem este co viac ti napisat. Mozno ma napadne, dopisem
Ak chcete, napíšte mi súkromnú správu.
Existuju spermicidy, teliesko, pesar, vazektomia a sterilizacia je prerusenie vajcovodov, interupcia je mozno aj zavaznejsi zakrok...urcite len kvoli peniazom a standartu by som na potrat nesla.. zeny rodili aj pocas vojny, alebo ked nemali ani zdaleka standard ako v dnesnej dobe..
Pre deti je daleko dolezitejsi surodenec a podpora ked tu nebudeme, ako nejaky vyssi standard.. byvat mate kde, veci pre dieta tiez urcite mate po detoch, alebo vela ludi aj daruje.. ak budete kojit, tak tie naklady do roka-dvoch nie su az take vysoke a potom uz mozete pracovat..
Keď začneš s manželom premýšľať ako dať šancu životu, ktorý sa počal, tak vedz, že sa všetko pohne tým správnym smerom.
Cítim, že naše deti sa narodili jedno pre druhého, keď som unavená a im 'unikám', zakaždým žasnem ako sa vzájomne vnímajú, aj ma nahradia objatím, utíšením sa vzájomne. Naša školáčka najmladšieho miluje a už teraz premýšľa, aké by dala vlastným dieťatkám mená. Neberte vašim Láskam súrodenca, je nielen najväčším Darom, ale i školou a raz sa Vám za to o to viac, o čo ste si odopreli, poďakuje. Sama som nebola žiadaná a o to viac si všetko cením a najmä mamu, že ma vždy ostala chrániť. Teším sa Vášmu dieťatku, je dôležité 🤍🤍🤍
Ak chceš napíš mi správu.... Ďakujem
Už som písala, ale ešte ma napadlo: nás tretí je veľký srandista, už ma toľko krát rozosmial, keď som aj nemala zrovna náladu. Aj starších synov kadecomu učí, trpezlivosti, učí ich deliť sa s vecami, starostlivosti a keď sa spolu smejú všetci traja, nemajú chybu. 🙂 Neviem si to už bez neho predstavit... Dieťa je dar ❤ Nás najstarší syn mal mat dvojča...no nejak to nezvládlo. Neviem, ako sa to presne vola, ale nerastlo, proste zaniklo...ale aj po tých 11 rokoch stále nan myslím a rozmýšľam, ako by asi vyzeralo a aké by to bolo, keby tu bolo s nami...
Akurát zažívam presne to isté , napriek ochrane som otehotnela , tiež tretie dieťa , na začiatku šok a tiež som zvažovala potrat,dnešná doba všetko, ale môj nechcel , chcel aby sme si ho nechali. A pravdupovediac neviem či by som to dokázala. Teraz už pripravujeme pomalý výbavičku som 31 tt.
Byt tebou na potrat určite nejdem, pokiaľ nie si s tým úplne ztotoznena... Je to strašný zásah na psychiku... Moja kamarátka kedysi tiež nečakane otehotnela a šla na potrat a vyčíta si zo dodnes... Ja osobne by som to nedokázala... Plánovali sme jedno a už ich mame 3 🥰 je to s nimi veeelka zábava a hlavne keď sa malička rozhodne v noci vstávať a ja manželovi hovorím dobrú noc keď odchádza 5,00 do prace ako aj dnes v noci... Vždy sú spôsoby ako sa to dá zvládnuť... Prajem ti veľa šťastia a rozhodnite sa správne 🍀
Ak chces vedieť, či bol niekto v rovnakej situácii a zvládli to, tak áno. Poznám rodinu, obaja nízky príjem v štátnej správe, dve dcéry 7 a 9 r, bývali u svokrovcov, ledva každý mesiac vyšli s peniazmi a prredsa tretie dieťa uživili. Ďalšia rodina- žena top manažérka mamžel robotník, dve deti a obe šli v 6 mes do jaslí, lebo sa musela vrátiť do práce kvoli príjmu. tie deti sú úplne v pohode. Ďalšia rodina žila v Amerike, ona sa musela vrátiť v 6 týždňoch do práce a on robil z domu, tak bol s dieťaťom doma. bolo to náročné, ale všetko sa dá zvládnuť. Poraď sa s rodičmi, uvidíš, že ti ponúknu pomoc. A riaď sa pocitom a srdcom, nie hlavou.
@mamusa123456789 pekne napisane ale pan boh pani vypocul a zariadil to inak,pani dostala menzes
Si matka, ako kazda dobra matka svedomie ti nedovoli ist na interupciu. Porozmyslaj nad moznostou adopcie. Je vela dobrych zien ktore by boli dobrymi mamickami, zial nemozu.
No co ako ste sa rozhodli?
Ahoj, vieš, myslím že peniaze boli a budú ale výčitky ta budú prenasledovať celý život. Všetko sa da zvládnuť. Ak ide o peniaze, po 4 mesiaci dostaneš 200 e mesačne. Potom 700 pôrodné. Da sa už teraz nieco našetriť, už teraz sa uskromniť.
Myslím si, že keď bude väčšie, budeš neskonale šťastná, že je s vami.
Vieš, my tu - cudzie ženy ti moc radiť nemôžeme. Len napísať názor. Rozhodni sa dobre. Veľmi ti držím palce ♥️♥️♥️
@dorotkovata Tento tvoj komentár ma normálne povzbudil ísť do druhého dieťaťa 🙂 Bola som na vážkach.
My sme sa minulý rok v lete sťahovali z bytu ďalej od KE do dediny.. že som tehotná som zistila keď som bola v 4m ( mala som do vredy normálne menzes) aj som mala tušenie ale menzes má zakaždým presvedčil že nie som tehotná sa keď som bola..
Naša malá bude mať 6m a napriek ťažkej situácii aká je momentálne okolo nás by som nikdy nerozmýšľala nad interupciou.
Krásnu výbavičku vieš kúpiť aj tu na MK .. plienky sa tiež dajú kúpiť za lacný peniaz.
Držím palce za dobré rozhodnutie
Mám po 40tke, podobnú rodinnú situáciu ako ty, SZČO ťahám občas horko ťažko... A dcéru mám už väčšiu. Keby sa nám zadarilo druhé dieťa... ? Vôbec nad takými vecami neuvažujem! Pretože je to Boží dar. 🙂 nemám však zo zdravotných dôvodov také šťastie, aby sme mali druhé dieťa, preto celé roky nič... Zmierila som sa s tým. Takže buď vďačná a určite to zvládnete. Určite 🙂

@11bodka11 No nechci vedieť tu logistiku... Áno, v tomto mám šťastie, že môžem robiť z domu, ibaže mám takú prácu, pri ktorej nemám šancu porobiť popri najmä chorom dieťati nič, takže boli situácie, keď som po nociach spala dve hodiny a dorabala robotu, nakoľko lehoty nepustia. Na začiatku bol malý často chorý, dva týždne jasle, dva doma, striedali sme sa s mužom na ocr, ale kým bol aj rodicak, tak to bolo stále lepšie, ako keby jeden z nás bol len doma na rodicaku. Svokrovci a rodičia sú viac ako 100 km ďaleko a pracujú. Všetci. Ešte aj tu na MK som zháňala opatrovateľku pre prípad núdze. Ja robím v takej oblasti, že keby som aj chcela byť tri roky doma, tak to môžem rovno zavesiť všetky doterajšie roky a školu na klinec. A ešte si nechci predstaviť tie stresy, keď mi dieťa, ktoré v septembri bude mať dva a pol roka nezobrali do štátnej škôlky, lebo je brutálny pretlak (Košice) a nemá tri roky, a do jasliciek ho vôbec neodporúčali, lebo tam budú mať samé batoľatá, a bol by už proste veľký. Tak som zháňala súkromnú škôlku, kde mi ho tiež nechceli zobrať kvôli veku a plnému stavu, musela som obvolavat ako šialená a zisťovať a hľadať. Lebo od decembra dovŕši tri roky a v strede školského roka mi ho nezoberú do škôlky, ani keď sa rozkrajam. Čo sa týka plaču, jasné, že bolo. Najmä začiatky. Môj syn bol známy tým, že ráno reval pri prezliekaní a držal ma za nohy, tak som ho prosím pekne ťahala k dverám,naša ranná klasika prvý polrok.. ale len čo sa otvorili dvere do miestnosti, kde boli cez deň, z ničoho nič mi tu nohu pustil, prekročil prah, plač PRESTAL a celý deň ani nemukol, ani sa neobzrel za mnou, utekal dovnútra za detickami. Dokonca mu na pol roka vyskočila alergia na mliečnu bielkovinu, aj toto som musela riešiť v rámci stravy v škôlke a mala som v zálohe dohodnutu staršiu pani na dôchodku, ktorá ho v najhoršom mala strážiť namiesto jasliciek, ale napokon sme to zvladli. Od septembra pôjde do škôlky a na začiatku mi bude robiť to isté predpokladám. Ale ja aj môj muž potrebujeme robiť, mňa práca nepustí, a aj peniaze potrebujeme, žiaľ, ináč sa to vyriešiť nedá. Takto to je všade, my ešte môžme byť radi, že tri roky niečo dostaneme.