Som tehotná, ale nemám vzťah k deťom
Obdivujem ženy, ktoré sa vedia baviť s deťmi.
Každá známa, kamarátka vie ako komunikovať s deťmi.
Napríklad ideme po obchode, v kočíku dieťa tak ona rozpráva "Áno, tam je ujo, ujo má pekné oblečenie,.. A čo jej toto? Toto je jabĺčko" a pod.
Alebo keď je už dieťa staršie, tak sa hrajú, že sú vo vesmíre a aj ony sa do toho vžijú, že "Pozriiii fuuu už tu nepôsobí gravitácia" a hrajú sa s nimi.
Toto sú len príklady aby ste chápali čo mám na mysli.
Ja na všetko takéto odpovedám fiha, aha, wau. Nemám čo povedať. Neviem s nimi komunikovať.
Čakám bábo a bojím sa ako to zvládnem. Čo keď sa nebudeme vedieť zabaviť lebo ako matka vôbec nebudem mať čo povedať?
uplne normalne, bude to ine neboj sa.
ja nemam vztah k detom vobec, ani teraz ked mam svoje 😂😂
k svojmu mam samozrejme je to uplne ine
ja som sa s dcérou nerozprávala ako retardovaná 😀 normálne primerane veku a normálnym hlasom som s ňou rozprávala. čo sa týkalo samotného hrania, väčšinou sme hrali nejakú pohybovú hru alebo potom iné, pri ktorých som reagovala normálne, ako dospelý človek. áno, usmievala som sa, ak mala radosť, ale aby som nejak híkala a jačala a ochkala? nie. neboj sa, dieťa sa ti narodí a budeš s ním komunikovať normálne a primerane veku. aj k týždňovému bábätku sa dá prihovárať úplne normálnym hlasom a osobne si myslím, že to tak robí väčšina matiek. máloktorá vydáva nejaké preafektované zvuky. zvládneš, neboj.
@rk123 presne. ja som bola zúfalá, kým bola dcéra malá. robím v školstve a roky obdivujem ženy, ktoré učia na I. stupni 😀 mne tie deti lezú na nervy. predsa len, decká nad 10 už majú dosť rozumu, dá sa s nimi hovoriť o všeličom. takže som na tom bola a aj som podobne ako aj ty 😀
@panelacikova tak primerane veku napr. pre dieta okolo 1 roka je predsa - tam je macka, macka robi mnau, macka je cierna, nevidim na tom nic, co by som klasifikovala ako rozpravat sa s dietatom ako retardovana, ano uznavam, ani ja nesuslem a maly nekakuska a nepiska a nekrajame jablcenko ale ano kratke vety opisneho charakteru ako spomenula autorka su primerane pre napr. batolata
autorka: ja som tiez nikdy nesla na zadok padnut s cudzich deti, tie male, jedujuce sa som obzvlast nemilovala 🙂 ale ano s vlastnym je to ine
"z" cudzich deti 😵💫 tusim najvyssi cas vratit sa do prace
Podla mna to pride postupne, prirodzene 🙂 netrap sa
dieta je normalny clovek, neboj sa 🙂 .. normalne sa s nim mozes bavit, ako s kazdym inym.. nemusis mu hovorit, ze macka mnauka a klakson troubi.. ono to pocuje 😀
Haha, počúvaj, ja nie že som nemala vzťah ku deťom, ja som ich vyložene neznášala. A teraz mám prekrásnu 6m dcéru a som najšťastnejšia na svete že ju mám. Ale vzťah ku deťom sa nijako nezmenil, stále ich nemám rada 😂 ale ju, moje vlastné dievčatko, to je úplne nový druh lásky, to sa ani nedá opísať. Ja som neznášala tie reči že "keď sa ti narodí dieťa tak potom zistíš, o čom je život a bla bla bla" ale... zistila som že je to skutočne tak. Ten život skutočne dostal iné gule. Príde ti do života láska akú si nikdy nezažila. Všetko sa naučíš ohľadom bábätka, aj komunikácia vám pôjde prirodzene. Ja nie som veľmi zhovorčivá, introvert, ale malej stále čosi štebocem. Dokonca sa básničky učím naspamäť, keď mám pocit že už neviem čo by som jej povedala, tak vytiahnem z rukáva nejakú básničku a recitujem 😄
ja som bola detto, ked sa ti narodí uvidís ze to tvoje je proste tvoje a vsetko pojde prirodzene 🙂
@petamich presne, kratke opisne vety su super pre rozvoj reci, ziadne suslanie, normalne sa s nimi bavit. Ja sa tiez tak bavim s detmi. Neznasam napr,ked niekto susle na moje deti - bezne sa mi to stava pri kamoskach co tiez maju deti a chytam sa za hlavu. @autorka Napr ja som nemala vztah k cudzim detom, relativne nemam vztah k cudzim detom ani teraz, jedine ku ktorym mam vztah su moje deti a moja krstna dcera. Ale inak mam skor vlazny vztah k detom. Ale moje deti milujem najviac na svete, hram sa s nimi, rozpravam, robime vela veci, vymyslame spolu. Cize pride to, neboj 😊 alebo to nepride a to babatkovske obdobie prezijes a ked vyrastu, potom to budu partaci, uvidis 😉
Pride to same..ja som cudzie deti nevyhladavala ani s nimi nemala ziadny vztah ani s nimi nevedela komunikovat..s vlastnym sa to zmenilo
Pridavam sa k zenam vyssie. To pride same. Vsetko sa naucis za pochodu. 😉
So svojím dieťaťom budeš vedieť komunikovat😀. Ja tiež nemám vzťah k deťom, cudzím. A od mala sme s dcérami komunikovali primerane veku, ale žiadne sudlanie, pistanie a podobne. Dokonca som sa pobavila, keď staršia išla vyzdvihnúť malú do škôlky a bola prekvapená, že nerozumela polovici deti, pretože suslali a rozprávali tak maznavo ze im nerozumela😀
Tiez som bola v tomto nemozna. Ako mam svoje deti, prišlo to samo.
Budes sa s babom maznat, tulit, prihovarat sa kadejako a uvidis, co z teba vsetko vyjde 😀
neboj, so svojím budeš vedieť aj ty, čo máš robiť
Vztah k vlastnemu dietatu je nieco UPLNE ine ako vztah k cudzim detom. Ani s detmi v rodine sa to neda porovnat. Pri vlastnom dietati ti to vsetko pojde lahko, lebo to dieta ta bude zboznovat a nekonecne milovat. Budes ten najuzasnejsi clovek na svete. Staci ak ho zoberies do narucia a ono bude stastne. A ty budes stastna s nim.
Ja som sa vedela s detmi v rodine zahrat, v tom mam predstavivost a aj ma to bavi na nejaky cas sa hrat na kozmonauta, ale taky small talk v obchode ked stretnem susedu s malym cudzim dietatom, tak v tom som bola vzdy uplne drevo a tiez to skoncilo tym ze som iba povedala wow. Deti som sa doslova bala. Teraz uz je to trosku lepsie ale stale ich nevyhladavam.
Budeš to vedieť, proste to pôjde úplne normálne samo. Ja som nikdy predtým nevedela "hovoriť s deťmi" a teraz mam dve a je to v pohode. Rozprávam s nimi normálnou rečou, nie nejaké extra zdrobneniny, primerane veku - pod, Janík, ideme pozrieť vonku na vláčik. Aha, už ide vláčik, pozri, ujo ti kyva.
Dcera je mladšia, ale tiež niečo podobné, len kratšie vety(aha,kvetinka. Pozri, vláčik. Tam ide auto)
Ono rozprávať s cudzím a svojim je úplne iné.
Mám to rovnako, neboj. Nikdy som nemala túžbu brať deti na ruky, prihovárať sa im, hrať sa s nimi. K tomu čo opisujes dodám, že ma nebaví ani väčšina hier, typu piesok, stavebnice, autodráhy... (to napríklad môjho manžela hej, rád sa s deťmi hrá, aj bez nich by sa 🙂 ). Ale - za prvé dosť sa pôrodom zmenilo, tým, že je to moje dieťa, s ktorým si budujeme vzťah, tak aj môj záujem je iný. Stále ma nebaví nechať sa vtiahnuť do hry. Ale napríklad s bábätkami sa rozprávať - to zvládneš určite, aj ak si budeš pripadať, že trpis samomluvou :D Má to zmysel, len proste opisujes, sucho, čo sa deje, čo s dieťaťom robíš (umyjeme ruky, aby boli čisté. Ruky sú už čisté ale mokré. Utrieme ich do uteráka, aby boli suché...). Pri oboch deťoch sa cítim akoby som si sebe to všetko potrebovala hovoriť, že veď načo im :D Ale ma to efekt, veľmi skoro rozprávajú obaja.
Ale čo si. Isty sposob si najdes. Nemusis sa 24-hodin denne s nim hrat. Ani rozpravat ani opisovat vysvetlovat. Vsetko pojde krasne prirodzene 🙂 uvidis.
Kludne to co okolo seba vidis mozes polovicu vyselektovat a aj tak to bude dobre 😉
Ako sa vravi staci spravne zit a dieta sa prida. Resp dieta staci milovat a ostatne pride samo 😉
ja dom uplne rovnaka a uz mam 9 mesacnu dcerku, obcas si pridem pri nej ako blazon ked sa ju snazim nejak zabavit ale tak hlavne ze je spokojna 🤣🤣 ono niekedy sa cudujem sama sebe co zo mna vide 😅 ono to asi pride tak prirodzene ze budes vediet 🙂
@panelacikova 😵💫 niektori ludia skratka si myslis, ze inak sa neda s detmi len suslat a zdrobneniny sialene pouzivat, aby im rozumeli
@petamich no. tak mi rozumieš 🙂
Mám ten istý problém. Absolútne žiadny vzťah k deťom. Odmala som žila medzi staršími, mám o 10 rokov staršieho brata, tiež sesternice, bratranci, všetko starší. S malými deťmi som v kontakte moc nebola.
Myslela som si, že sa to zmení po narodení bratových detí, ale nič.
Druhý dôvod asi môj strach: mám glaukóm, astigmatizmus a ešte zopár očných diagnóz a teda bojím sa, že by moje dieťa zdedilo toto po mne.
A tiež, keď vidím bábo v kočári, akurát sa usmejem a to je tak všetko.
Bojím sa aj otehotnieť, nechcem deti. Mám strach, že mi to časom zničí vzťah, ale neviem s tým nič spraviť.
U teba sa to zmenilo po pôrode, či stále si odťažitá, aj keď ide o vlastné dieťa? Popravde, začínala som o sebe už pochybovať.
Mačky, psy, to áno, ale deti ani za svet
To sa naučíš pôjde to úplne prirodzene, tak ako sa rozprávaš s mužom...možno nebudeš všetko komentovať kvetnato opisovať veď každá žena má inu povahu, temperament, iné dieťa...vôbec sa tým nezaťažuj🙂