icon

Strach z pôrodu

5. dec 2025

Ahojte, sú tieto pocity normálne?
Prvých 8 mesiacov som sa strašne tešila neriešila som nič žiadnu prípravu proste som sa na to nesustredila až tak. A už končím 37 týždeň a uvedomujem si že pôrod sa blíži a mám hrozný strach či bude všetko v poriadku s bábätkom, už aj ten spánok je taký že sa dosť budím. Asi sa mi to zhoršilo ako som bola na prednáške v nemocnici ohľadom pôrodu.. sú tieto pocity normálne?
Na bábätko sa strašne teším ale zároveň sa každý deň o ňu bojím či nenastane nejaká komplikácia aj si poplacem proste hormóny riadne slapu.. aj vy ste to takto mali? Ak áno čo Vám pomohlo dať sa do pohody?
Ďakujem za odpovede.

anonym_50e6fe
5. dec 2025

@anonym_autor ahoj, ja som sa vždy bála len bolesti pri pôrode. Nikdy som nerozmýšľala vyslovene, že by sa niečo počas pôrodu posralo. Asi sa mi to bumerangom vrátilo a mám dieťa s dg.
Želám ti rýchly pôrod bez kompilácii pre teba aj bábätko a rýchle zotavenie 🫶

avatar
domkakvet
5. dec 2025

@anonym_autor skus na to nemysliet, predstav si ako sa budete napriklad spolu hrat.

anonym_17fb76
5. dec 2025

To ze sa budis nebude prednaskou v porodnici. Je to normalne. Ja som druhe strasne moc nechcela prenasat. Pri prvom som to zazila a bolo to to najhorsie co bolo. Ani porod som nevnimala tak zle ako to prenasanie. Pri druhom som na nic ine nemyslela len aby som neprenasala. A to som skoro porodila vo vytahu v nemocnici. Mna ledva dali na box a uz to slo. My sme od odchodu z domu do hodiny volali domov ze vybavene hotovo. Tie pocity su take normalne.

avatar
kiki68
5. dec 2025

Ja som bola taka pri prvom a bol to rychly porod a super dieta, total ma po porode zachvatila radost. Druhe bolo ine, tam uz som vedela co ma caka a nebala sa tak. Skor som bola taky realista, ze ba pouceni o epiduralke som sa pytala take „ a naozaj aj pridete, ci si to mame vydupat „, uz som bola dost viac do pohody a necakala nejake zazraky, ale ani nic zle.

anonym_e0cc4b
5. dec 2025

@anonym_autor Tiež si myslím, že je to normálne, len si to nesmieš tak pripúšťať.Naozaj sa snaž nejako odreagovať a myslieť pozitívne. Ja som sa pri prvom nebála vôbec. A to som bola veľmi mladá (asi vek hrá rolu) A pri druhom po 10 rokoch,jednom potrate a štvoro antibiotík počas tehotenstva veľmi. Hlavne o dieťa a aj pôrodu keďže som mala rodiť prirodzene KP. Ale všetko dopadlo dobre
a syn je onedlho dospelý . Veľmi silno držím palce, zvládneš to a všetko bude dobré 🍀🙏

avatar
rubi007
8. dec 2025

@anonym_autor ja som prezilava peklo 2 tehotenstvo a neskutocny strach ... (o prvu dcerku sme prisli v porodnici vinou lekarov). Jedine co ti viem poradit je, ze nas mozog si ako obranny mechanizmus predstavuje toe najhorsie scenare ... ktore sa realne ani nestanu. Alebo teda nemusia sa stat, len nas pripravuje na najhorsie, ale tie situacie nakoniec vacsinou dopadnu uplne inac ako v nasich predstavach. Aj tvoj porod... bude uplne iny... v ten moment nebudes mysliet tak intenzivne na ten strach 😊 Teraz si len povedz, ze to su len tvoje scenare a ze vsetko dobre dopadne 🙏 Drzim palce!! ❤️

anonym_603ceb
15. dec 2025

Aj ja som to tak mala, zo zaciatku tehotenstva som sa vobec nebala, ale ked sa to blizilo, mala som obavy, strach, ci to zvladnem. Vsade som pocuvala tie otrasne scenare. Koniec tehotenstva bol pre mna celkovo narocny, nevladala som, nemohla som sa vyspat, neustale chodenie na wc, to obrovske brucho ma uz nebavilo.
Tesila som sa, ze konecne nebudem tehotna, nebudem ako slon a budem drzat babatko v rukach. Mysli pozitivne, vela robi aj hlava, vsetko zvladnes.. a vobec to nie je take strasne🙂