Tretie dieťa v 41. rokoch. Išli by ste do toho?
Ahojte, zistila som ze cakam tretie babo, ktore som uz neplánovala. Mam uz dve deti starsia ma 6 a mladsia 2 roky. Uprimne neviem co robit. Jeden den si ho chcem nechat druhy den zvazujem prerušenie. Po dvoch detoch sa citim vycerpana. Nemam babky a muz byva vela mimo domu. Rodila by som ako 42 rocna. Uz som sa aj do prace tesila. Mladsia zacina byt uz samostatnejšia a zivot s detmi zacal byt prave ovela lahsi. Neviem si predstavit nastúpiť znova na ten kolotoc s novorodencom. Pravdepodobne pridem uz aj o pracu,ktoru som mala rada. Ale aj predstava, ze dat babo prec je strasna a placem ked na to myslim. Asi sa nedaju zosumarizovať vsetky pocity sem ale citim sa smutne, ze tuto dilemu riesim. Prosim nepíšte odsudzujúceho komentáre ak mate kresťanské zameranie. Citim sa dost zle aj bez toho. Mate podobnu skusenost? Ako ste sa rozhodli? Dakujem
Mala som bezstarostný život, 15 ročne dieta a zrazu sme zistili, že som tehotná.
Áno, dní sú niekedy veľmi náročné a vyčerpávajúce, ale tešíme sa z malej. Tak to malo byt. Je nás predsa o jedného viac a nie menej..
Veľa lásky a síl prajem!
@catcatrin Vaše dieťatko, hoci je ešte malilinkate, ale už teraz tak veľmi túži po Vašej láske. Napriek všetkým vonkajším okolnostiam, keby aj celý svet kričal svoju hlasnu "pravdu", aj keby sa realita zdala až príliš náročná, že už sú tu dve deti, vek a podobne.. (inak na dieťatko nikdy nie je neskoro, príde vtedy keď má prísť🙂) Skúste sa započúvať práve do hlasu toho najtichšieho zo všetkých. Skúste mu povedať, že rovnako tak ako ono Vás potrebuje, tak aj Vy ho ľúbite a ste tu preňho. Prave Vy ste teraz pre neho strážnym anjelom, ku ktorému sa tak veľmi túži pritúliť. Možno má otec zatiaľ iný názor, a možno aj celý svet.. Ten maličký zázrak ale potrebuje práve Vás. Veľmi prosím neberte to ako poučanie, len ako slová od matky matke. Som mamina troch detí. Prišli pomerne kratucko po sebe, často sa možno vynorila otázka, ako sa to všetko zvládne. Ale nebojte sa, zvládne sa. Prišli aj rizikové tehotenstvá.. ale možno práve kvôli všetkým tým rizikam som zacala milovať v pravom slova zmysle. Keď som dieťatku aj keď len v duchu povedala, že aj keby čo bolo, budem ho ľúbiť. Bývajú aj náročné dni? Samozrejme. Ale Boh dá s darom dieťatka aj nesmiernu silu a lásku k dieťatku. Treba len spraviť prvý krok, a povedať dieťatku aspoň v srdci, že ho ľúbite a túžite ho chrániť, hoc aj pred názormi celého sveta.
Myslím na Vás, držiac v náručí naše tretie, 5-mesačné bábo. Prave nervózne pomrnkava, ale po každom mojom laskavom pohľade naň sa na mňa usmeje. Podobne sa určite zaraduje i Vaše dieťatko po Vašom prijatí, hoci je ešte také maličké.
Moja.. dieťatko je už tu... Ako išli by ste do toho? Už si na lodi a teš sa na malý zázrak ... 🌹
@catcatrin
Poznám zenu ktora ma 5 deti. Mali 3 chlapcov po sebe. No 4 sa im podarilo dievčatko. Aj sa veľmi tešili ze dievča 😀 no po necelých 2 rokoch zostala znova tehu. A to už mala po 40ke. No mala rôzne pocity... a ver tomu ze aj ľudia okolo nich. A aj samotné deti. 😀 no prijali tento dar! Manžel jej pomáha, no musi pracovať na rodinu A nie málo!
Tiež po dcerke som sa chystala do práce.... No Pan Boh mal ine plany... zostala som tehu a tera, mi tu po dome behá skoro 4 ročná 😀 manzel ju nechcel- vyslovene... nie, no rešpektoval ze ja si zabiť dieťa nenecham! Tiez nie je rodinny typ!
Ona je moje slniečko. Najlubeznejsia zo vsetkych6😍
Ďalšia známa ma 3 dieťa po 43 rokoch.
Je takých veľa.
Keď si už bola 2x tehu vieš ako sa to malé bábo vyvíja... vieš že už teraz ma hlavičku, chrbticu... ruky, nohy... uz ta počuje, cíti.... vedela by si žiť s vedomím ze....
@catcatrin moja zlata, uplne chapem tvoje pocity. Urcite by to bolo narocnejsie, no chcem ta povzbudit. Ja mam 4 deti, rozmedzie 6 rokov a rok a pol. Manzel sice co to pomoze, ale z rodiny pomoc nemame. Mne mamka zomrela a svokra je este pracujuca, do pomoci s detmi sa nehrnie. Da sa to zvladnut, uz aj ta starsia dcerka 6r bude v niecom napomocna ❤ urcite zvaz aj to,ze ak si babatko mechas vziat, ako to budes po psychickej stranke prezivat. To ta nechcem strasit, ja som so 4 tak necakane otehotnela a tiez mi nebolo vsetko jedno. Bolo to par mesiacov po mamkinej smrti, mala som svoju domacnost plus otcovu, nakolko mam este starsieho brata s down syndromom, ale to babatko bolo doslova slnieckom, radostou a pozehnanim. Som za nu nesmierne vdacna, velmi mi tehotenstvo s nou pomohlo. Drzim palce, aby si sa rpzhodla spravne 💕
@bambulka814 blahoželám. Aké krásne 🙂
@miankass prepáč, ale na toto sa nepýtala, takéto komenty nepomôžu...
@janulka_petkulko ale pomozu aspon do buducna.
@catcatrin musí to byť ťažké rozhodovanie... Zamyslela by som sa nad tým, ako by ste si vedeli uľahčiť život - napr. keď nemáte výťah, tak namiesto kočíka používať nosič, alebo si nákup potravín objednávať domov (myslím, že je to aj cenovo dostupné), alebo porozmýšľať kto z Vášho okolia by mohol už len raz za týždeň prísť a vziať staršie deti von, alebo pomôcť v domácnosti, alebo pozrieť kde je najbližšie nejaký detský kútik aby ste mohli z času na čas zmeniť prostredie, ak nemáte k dispozícii auto, tak aké sú iné možnosti dopravy, atď... Sú to niekedy také detaily, ktoré ale vedia niekedy veľmi pomôcť aj prakticky a aj pre psychickú pohodu... Už len to, že pozvete kamarátku k Vám na návštevu dokáže veľmi zlepšiť pohľad na každodenné problémy 🙂 Držím Vám palce.
Michaela
Ja som mala 6, moja sestra 4 a moja mamina otehotnela nečakane a neplánovane s naším bratom. Nechceli už viacej detí, ale nechali si ho a určite neľutujú. Aj keď mamina nemala toľko rokov, ako vy, ale to nevadí. Určite to nebude ľahké, ale zvládnete to a tiež odstupom času nebudete ľutovať.
Držím vám palce. ✊❤️
Milá Catcatrin, verím Ti, že sa cítiš unavená. Pri dvoch malých deťoch a nepomáhajúcom manželovi sa niet čo čudovať.
Naše deti majú 12 a 4 a ja mám 43. Práve pred pár týždňami sa mi podarilo nalomiť manžela, aby sme sa ešte pokúsili o tretie dieťatko. Už sa na to síce veľmi necíti, pretože nemá také nervy ako za mlada (a ani ja ich už také nemám) a už by si rád aj život užíval.
Vždy sme mali problém otehotnieť. Moja permanentná únava z anémie a manželove pomalé spermie. Napriek tomu to za to stojí. Mňa čaká náročná úloha: do počatia potrebujem premeniť moje trojciferné číslo na váhe na dvojciferné a ani potom ešte nebudem mať vyhraté. Keďže sa už nejaký ten piatok o to pokúšam (a nedarí sa mi), budem musieť zaťať zuby a ísť do končín, ktoré sa volajú OCEĽOVÁ pevná vôľa.
Každé naše dieťatko bolo predchádzané spontánnym potratom, Odplakala som si ich. Možno ani pri tomto nasledujúcom to nebude inak.
Aj tak však do toho túžim ísť.
Aj s týmto rizikom.
Aj keď mám už toľko rokov.
Aj keď manžel nemá na deti veľa času. Aj keď na ne často aj vrčí, keď sa klbčia ale bo neplnia dohodnuté úlohy.
Túžim po tom, aby sa deti, keď budú dospelé, mali o koho oprieť, koho ľúbiť a zažiť blízkosť spriaznených duší - súrodeneckú intimitu, aj keď my tu už možno nebudeme - aby ich jednoducho bolo viac ako len dve.
Preto by moja rada pre Teba, Catcatrin, bola určite v prospech dieťatka. Nechaj si ho. Pospi si s ním, keď ono bude spinkať, všetko ostatné počká. Staršie detičky už budú v škole a škôlke. Zníž svoje nároky na domácnosť a pospi si s ním. Oddýchneš si a načerpáš energiu.
Čo by som ja dala za to - v blízkej budúcnosti, očakávať takéto malé stvorenie!
Všetko dobré Tebe, manželovi i všetkých trom vašim deťom!
Dieťa je vždy požehnanie!!! Chcené, nechcené, plánované, neplánované! Dúfam, že sa raz pozriete na to tretie a budete neskutočne vďačná, že ste ho nezabili 😢
@catcatrin Verím, že ste sa rozhodli správne a dovolíte žiť dieťatku, ktoré teraz potrebuje najviac zo všetkých práve Vás.
Ale ktovie, možno sem raz zavíta žena v podobnej, či v zložitejšej a na prvý pohľad bezvýchodiskovej životnej situácii. Dovolím si preto vložiť sem link so svedectvami niekoľkých matiek, ktoré sa žiaľ rozhodli opačne a dieťatku žiť nedovolili. Neodsudzujem žiadnu z nich. Málo sa však hovorí práve o následnom trápení sa mamičiek, ktoré nevediac aká veľká bolesť v duši ich čaká, rozhodli sa dať dieťatko usmrtiť. A teraz by veľmi chceli vrátiť čas a držať ho v náručí. Hoci by už bola matkou ďalších 15 detí, toto jedno jej stále chýba.
Keby sa aj niektorá žena tvárila, že je to tak správne, veď nebolo iné riešenie, tak doma, v tichu so svojím svedomím vyroní po nociach nejednu slzu.
Tu je len úlomok príbehov mamičiek, ktoré pod tlakom rôznych okolností svojmu dieťatku žiť nedovolili: https://modlitba.sk/?p=2498
Ak tieto riadky číta žena, ktorá tak žiaľ už urobila, stále môže svoj zlý čin pred Bohom úprimne oľutovať, vyznať a nájsť tak nádej.
No ak sa to ešte len chystá urobiť, ak náhodou o tom uvažuješ stále aj ty @catcatrin, keby bola aj posledná minúta pred zákrokom, nedovoľ to. V akejkoľvek životnej situácii sa nachádzaš, keby aj bola maximálne zložitá a bezvýchodisková, buď si istá, že život s dieťatkom (ktoré chceš či nechceš už v Tebe žije) bude na tisíc percent pokojnejší krajší ako život bez neho.

@catcatrin ja som bola na tom podobne, akurat par rokov mladsia a ved deti bol 6 a 4.Dcerka ma rok a pol a teda som rada ze som sa rozhodla pre tretie, bala som sa zeby som mala zpotratu depky. A nie je to vobec zle, manzel tiez nie, nebol nadseny teda ale teraz je podla mna aj spokojnejsi ako s 2. Ale je to teda narocne