• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Január/Leden 2010

21. októbra 2012 
Ja som si dnes zajednala nadštandartnú izbu, dúfam, že nám to vyjde, máme predbežný termín 20.1.10 :slight_smile: :slight_smile: pekný to dátumík, len či vydržíme.

Rozhodla som sa, že idem spraviť aspoň podklady k daňovému za 09 rok, lebo potom už nato čas asi nebudem mať. :wink:
6. jan 2010 o 22:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
joooj baby uz ste ma normalne navnadili, aj ja to uz chcem mat vsetko a hlavne v poriadku za sebou a vychutnavat si krpca. Normalne vam zavidim. Snad nebudem posledna na ktoru to tu pride. Vy si tu uz budete vymienat mamickovske rady a ja este nebudem vediet o com tocite :stuck_out_tongue_closed_eyes: Uz sa neviem dockat kedy mi aspon klesne brucho, lebo ked sa naklonim nad tanier pri jedeni, tak ani dychat nemozem.
6. jan 2010 o 22:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Porušoval pravidlo "Neodbočuj od pôvodnej témy".
6. jan 2010 o 22:37 • vevercik
tak nové mamičky a detičky? Evca a Antonia gratulujem.Antonia tebe aj k meninám všetko najlepšie.

Roxy ty už si asi v nemocke, ked si sa nám neozvala, tak držím palce, aby si sa veľmi netrápila a mala rýchly pôrod.
6. jan 2010 o 22:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ivv a lopezka, vsak som tu este aj ja, ako vidim, tak na Antolskej spolu po porode kavickujeme z automatu, tak ma nenechajte v stichu a ist tam samu:wink:
Bruso mam stale dost vysoko, tak si asi pockame na riadny termin. Mali sme sa posunut na 15.1., ale vyzera to, ze sme sa opat vratili na ten povodny podla pm.
V pondelok budeme mat aj kontrolny uzv na prevazenie, tak sa velmi tesim, ako sa nam dari rast, ale nie zas moc:wink:

Bebel, asi sme dve, ktorym sucasny stav vyhovuje, dnes sme po ranajkach o pol deviatej este takisto zalahli na dve hodiny;-P
6. jan 2010 o 23:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jooj, tak to doobedňajšie spanie vyhovuje aj mne.. po 16 rokoch v jednej práci si užívam že nikam nejdem ráno.. keď neožehlím dnes, urobím to zajtra:slight_smile: a ten deň je naozaj dosť dlhý aby som všetko porobila tempom korytnačka:slight_smile: keď som prišla unavená z roboty tak som akurát dokázala ľahnúť a všetko čakalo na víkend..
a nebyť toho brušiska tak mi už vôbec nič nechýba.. najhoršie je obúvanie .. zaujímavé že cez deň idem na WC asi 25 krát, v noci ani raz.. aspoň sa nemusím teperiť z postele..
6. jan 2010 o 23:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Alikaa : pri Brunovi som si materskú maľovala v dúhových farbách......a dostala som potom riadny preplesk všednou realitou.

Znamenalo to kojiť každé 2-3 hodiny, nechávať odgrgnúť, prebalovať, prezliecť,kúpať, prať, prechádzať sa, nosiť, utišovať ho....do aleluja nonstop 24/7.Riešila som mlieko, prdíky, koliky, reflux, všetko....a málo, naozaj veľmi málo spala. Nemohla som si dovoliť jesť rôzne jedlo, kvôli ekzémom, alergiám, hnačkám a prdíkom.
Bola som vo všetkom limitovaná dieťaťom, jeho spaním, jedením, kakaním, počasím.

Nie je to tak vždy, ale občas to presne takto vypáli....a tvoje dieťa medzi kŕmením len plače od rána do večera a ty nevieš ako ho utíšiť.Robíš všetko možné a už si zúfalá....lebo dieťa len plače a plače a plače. To je pre mňa význam pojmu: vychutnať si krpca.
6. jan 2010 o 23:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
oops bebel, no nezávideniahodná skúsenosť. Tohto sa ja obávam. Moje prvé dieťa bolo a stále aj je bezproblémové, hotový anjelik a mám taký silný pocit, že práve toto ma teraz čaká. :frowning2:
6. jan 2010 o 23:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cafte
tak predsa som nakoniec skoncila na Kolibe :sweat_smile: ale potom som vysadila manzela s malou doma, nech si ju obriadi okupe da jesť a ja som sa musela ist este vyvencit do auparku :grinning: nastastie to chape a sam od seba ma posiela nech idem, lebo vie co ma caka najblizsie mesiace potom :stuck_out_tongue_closed_eyes:

lopezka, minix alikaa este ja som tuuuu na tu kavu z automatu ... zajtra mam poradnu kto tam bude? idem uz na 8.30 pre istotu, urcite tam bude natresk po sviatkoch :stuck_out_tongue_closed_eyes:

a Antonia uz porodila? :confused: mi to nejak uslo, ak ano tak gratulujeem :slight_smile:
6. jan 2010 o 23:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hmm, tak načo potom mať deti? alebo dieťa? bebel, veď Ty si na prvé tehotenstvo, pôrod a malého nenapísala zatiaľ nič pozitívne.. len samé negatíva.. sa čudujem, že si sa dala na druhé dieťa, keď je to také tragické.. alebo myslíš, že teraz to bude presný opak?
6. jan 2010 o 23:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Serafinka, nestane sa ti to...lebo na to čakáš. :slight_smile:
Ja som bola naivná idealistka a preto som si to vyžrala :grinning:
Bruno bol pekelne náročné bábätko - bol výnimka výnimiek a ja som bola zúrivá zo všetkých múdrych príručiek, ktoré mi tvrdili, že moje dieťa by malo prespať cca 10-12 hodín cez deň, pričom on spal tak max 3 hod. dokopy a inak mal upchatú pusu prsníkom alebo ryčal bez prestania.
Som šťastná, že je velkáč, ktorý je síce papuľnatý, ale konečne vie jasne povedať, o čo mu ide a čo sa mu deje.
6. jan 2010 o 23:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zaza: presne tak, verím, že sa to nemôže zopakovať už len štatisticky vzato. :zipper_mouth:
6. jan 2010 o 23:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no bebel, bárs by si mala pravdu. Mne pri Darinke vraveli, že bodaj by bola taká zlá ako som bola ja, lebo ja som bola do pol roka presne také dieťa, nechcela som spať, mala som problém s jedením, s prdíkmi, so všetkým čo k tomu patrí a po pol roku, akoby všetko ustalo a zo mňa bolo dobré dieťa. Takýto istý bol aj môj manžel do pol roka, takže predpoklady, že budeme mať zlé dieťa boli na mieste. Veľmi som sa toho vtedy obávala, vkuse som si hladkala bruško a dohovárala Darinke, že ona bude určite dobré bábätko, že všetci iba strašia a tak dookola a narodila sa mi a na prstoch jednej ruky môžem doteraz spočítať, koľko ťažkých nocí som za tie 2 roky čo už má mala. Mám doma fakt pokladík. A vraví sa, že keď je jedno dieťa dobré, druhé bude zlé, no takže uvidíme. Ale chcela by som tiež takéto dobručké dieťatko, ako mám aj teraz.
6. jan 2010 o 23:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Serafinka ja som dodnes presne neidentifikovala dôvody a príčiny prečo niektoré deti sú tak náročné a niektoré od narodenia anjelici, čo prespia po príchode z pôrodnice samé v postieľke celú noc. A plačú iba pri reálnom dôvode a prahu bolesti. Snažila som sa koreň tejto veci odtajiť, no stále tápem.
Ale tento raz som už v rámci tehotenstva a celkového prednastavenia úplne iná ako 1. x.
Už nechcem mať veci a dianie okolo seba tak pod kontrolou.
Nie som tak náročná, precízna, dôkladná...nachystaná, naštudovaná, nervná a vystresovaná.
Aj môj manžel skonštatoval, že som akosi dozrela, spokojnela...že ma mnohé veci nevyvedú tak z miery ako kedysi. Že už nemám také očakávania, že som vyrovnanejšia, miernejšia a ľahostajnejšia.
A snažím sa vyvarovať komplikácií pri pôrode, ktoré mohli negatívne ovplyvniť celé dianie potom.
A hlavne spať, veľa ......a oddychovať dopredu :slight_smile:
A neodmietať pomoc....nebyť pyšná, hrdá a silou mocou samostatná.
Delegovať, čo sa dá.
7. jan 2010 o 00:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No správny postoj si zastala. Ja verím, že vedomosti a zručnosti, čo som nadobudla pri prvom dieťati využijem aj pri druhom a nebudem stresovať pri každej maličkosti. Pomoc druhých som ja pri prvom odmietala prvých 6 týždňov, vtedy som fakt potrebovala čas na seba a na svoje dieťa, zvyknúť si a tak. V to obdobie som proste nemala chuť na návštevy, rady a podobné otrepaniny, bola som podráždená. Jediný, koho som pri sebe kvitovala bol môj manžel. Všetko som si chcela robiť podľa seba a nie podľa našich mám a starých mám a ....
A to isté chcem aj teraz. Jednoducho chcem mať pokoj tých 6 týždňov po pôrode, nech si na seba opäť zvykneme všetci štyria, veď je to hlavne o nás. Potom si môžu návštevy chodiť pozerať malého, ale najprv ho chcem mať zvládnutého ja, aby som vedela, kedy a ako reagovať.
7. jan 2010 o 00:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A Serafinka aj Bruno sa zmenil k ĺepšiemu po pol roku, keď sedel a po roku výrazne k lepšiemu, keď už vedel chodiť . Najväčší posun k lepšiemu nastal, keď už s nami komunikoval.
To je aj odpoveď pre Teba Zaza........ten rok prežiješ a keď sa to zlepšuje, motivuje ťa to.
A keď vidíš ako je tvoje dieťa zrazu šikovnejšie ako tie sladké spokojné poslušné spavé buchtičky z okolia, tak máš aspoň nejakú satisfakciu, že to bola daň za to. :sunglasses:
7. jan 2010 o 00:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mala si dobrú školu zo života bebel. Žiadna z nás to nepochopí, kým to sama neprežije. Dolu klobúk pred Tebou. Prajem Ti , aby Tvoja Bibianka bola taký anjelik, ako moja Darinka.
7. jan 2010 o 00:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ale teraz si veeeeeeeeeeeeľmi prajem takú krásnu sladkú buchtičku, čo bude papať a spať :sweat_smile:

Serafinka: ja som odmietala každého do 1 roku. Myslela som si, že to musím zvládnuť sama a že druhým také niečo nemôžem spraviť, aby som im zverila môjho malého hysterické upišťanca závislého na prsníku.

Iba raz som trochu zlomyseľne (vedela som už, kde je najväčší problém, ako malého držať, ako uspať a asi koľko bude plakať) nechala vytrápiť svokru, keď sa k nám dovalila pod nejakou zámienkou a silou mocou chcela Bruníka na ruky...a utíšiť ho podvečer okolo 17,00 :grinning: , kým nepríde môj manžel domov.
Tak som po prebalení, nakojení - odišla do kuchyne variť večeru....a ju som nechala naťahovať sa s mojím malým vrešťanom s kolikami, ktorý bol potom v totálnom amoku a celú ju ozvracal, aby vedela aké to je.
Viac potom neprišla ani kontrolovať, mudrovať a netrúfla si mi viac "pomáhať".:stuck_out_tongue_closed_eyes:
7. jan 2010 o 00:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja práve dúfam, že ten rok bude najpomalší.. ja si chcem vychutnať to obdobie bábätka.. keď vidím u synovca ako rýchlo vyrástol z bábätkovského obdobia a už má 8 mesiacov, tak mi je ľúto že to tak rýchlo utieklo.. ja viem že máš na to iný názor, z vlastnej skúsenosti.. ale u mňa hrá rolu môj vek.. proste myslím že žena v 35 to berie trošku inak, ako 20 - 25 ročné baby.. neštudujem príručky, nie som nadupaná z knižiek.. proste to je moje dieťa, ktoré si chcem užiť so všetkým čo k tomu patrí.. je to klišé, ale mňa teraz trápi len to aby bol zdravý.. nič iné, pretože s rastúcim vekom rastú rôzne riziká.. preto si myslím, že toto dieťa bude asi moje jediné..
mala som čas doteraz žúrovať, oddychovať, cestovať, diskotékovať, prespať celé víkendy, starať sa len sama o seba, neskôr o manžela.. zrazu pribudla Veronika, odrastené dieťa veľmi ovplyvnené svojou matkou, ničiacou všetko čo stretne.. Veve je tu dosť často a aj keď nie je moja, mám ju rada a vôbec ma to neobťažuje..
7. jan 2010 o 00:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ďakujem za prianie a pevne verím, že to bude lepšie :slight_smile:
Ja také čoro moro neželám ani najväčšiemu nepriateľovi - bola to škola života, ktorú som evidentne potrebovala, aby som sa vrátila na Zem. :wink:
7. jan 2010 o 00:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: :grinning: :grinning: :grinning: no na svokre si sa vybúrila dostatočne. Ale tak mala školu aj ona a Ty aspoň pokoj od nej.

Dobrú noc Vám prajem.
7. jan 2010 o 00:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chápem ....biological clock is ticking :sunglasses: má to svoje + aj -.
Keď má niekto čerstvo vyštudovanú psyxológiu, skalopevne verí vo vedu, tabuľky a príručky a Zákon spomienkového optimizmu. :grinning: My si možno ešte doprajeme tretie dieťa tesne pred mojou 40 :zipper_mouth: , a to bude zase o niečom inom.
7. jan 2010 o 00:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dobrú noc Vám tiež želám....chalani chrnia už 2 hodiny, a zajtra budem musieť vstať...zase mám kopec programu v BA :wink:
7. jan 2010 o 00:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hmm, myslím že moje bio hodiny sú v poriadku.. keď by som mala mať stresy čo ma čaká, tak nebudem mať dieťa.. ani som si ho nedala spraviť lebo mi tikali budíky.. proste sa to podarilo až teraz.. odmietla som robiť pokusného králika, dať sa testovať, robiť niečo proti prírode.. netlačili sme n apilu, nechali sme to proste na osud.. buď sa podarí, alebo nepodarí.. myslím že bio hodiny sú o niečom inom..
niekto stretne životného partnera v 20-tke, niekto v 30-tke a niekto vôbec .. a nie vždy to potom ide hop-šup.. proste keby sa to nebolo podarilo prirodzene, tak by sme to prežili..
7. jan 2010 o 00:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hádam dnes zaspím skôr ako včera, aspoň za pokus to stojí.. tak želám všetkým krásne sny, aj maminkám a novým bábätkám..
7. jan 2010 o 01:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dobré ránko,
ale ste sa tu včera pekne rozpísali... Zo svojej súsenosti musím napísať aj ja, že to, čo Ti okolie toľko dookola opakuje sa nemusí vždy naplniť... Tiež som bola po pôrode nachystaná (teda aspoň ľudia v mojej blízkosti mi vraveli), že keď sa mi narodí malá, nebudem mať čas už na vôbec nič iné, že budem stále pri nej, neodtrhneme sa od seba, nič nebudem stíhať atď... No našťastie, nebolo to tak , bola naozaj skvelé bábo, ktoré som síce dosť často dojčila, ale vedela si aj pekne pospať... Stihla som si navariť komplet obedík, porobiť , čo treba, dokonca som stihla prečítať za prvé mesiace Meno ruže. :slight_smile: Trvalo to tak asi do 3 mesiacov, potom sa jej spánok skracoval, ale bolo to stále všetko ok. Neskôr, keď sa začala viac pohybovať a časom aj chodiť a behať (a hlavne behať), som už nestíhala- ale na druhej strane som bola rada, že mám dieťa, ktorá je živé a neskutočne aktívne... veľakrát sme si poobede spolu pospali a kašľala som na upratovanie a tak... Keď som mala pocit, že sa potrhujem odtrhnúť, po jej 1. roku, dala som sa na jazykovku, a potom ten čas letel neuveriteľne... Teraz som znovu na MD a rozmýšľam, aký bude náš chlapec...- najpodstatnejšie je, nech je zdtravotne ok, pretože pri Terezke sme si vytrpeli dosť, od jej 4 mesiacov sme neustále chodili k očnému - mala totiž upchaté slz. kanáliky, nie je to síce hrozná Dg. ale pán primár sa jej ich pokúšal minim. 12krát spriechodniť bez umrtvenia, pričom sme ju museli držať my - to bolo niečo neskutočné, čo sa nám už dúfam nezopakuje...
7. jan 2010 o 06:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky holky,

tak píšu Vám až dneska ráno že Roxy porodila včera ve 22.06 chlapečka Tobiase,váží 2,85 a měří 47 cm.Jsou v pořádku.Jak budu mít fotečku tak ji sem dám.
7. jan 2010 o 06:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jej, amelie, dik za info :slight_smile:
Roxy, gratulujem, tak už to máš za sebou! Tebe aj Tobiasovi želám všetko dobréééé :dizzy_face:
7. jan 2010 o 06:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dobre ranko hlasim sa z domu ctg oki zavreta som ako na 5 zamky :grinning: uz ideme az 14.1 aj s taskamy...pekny den kocky :slight_smile:
7. jan 2010 o 07:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Roxy gratulujem....bolo nad slnko jasné, že porodíš :grinning:
7. jan 2010 o 08:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok