Jantárový náhrdelník sa kupuje deťom hlavne pri raste zubov, kedy by mal pomôcť bojovať proti horúčke a bolesti pri prerezávaní zúbkov. Korálky by mali dieťa tiež upokojiť, aby nebolo rozrušené a plačlivé. Účinky jantárových korálikov môžu vyskúšať tiež staršie deti a dospelí na zlepšenie koncentrácie, proti reume, bolesti v krku alebo proti depresii1.
V skutočnosti účinok takéhoto jantárového náhrdelníka nebol nikdy preukázaný, pričom samotná forma náhrdelníka či náramku predstavuje pre dieťa vážne riziko. Dávať totiž bábätku čokoľvek okolo krku nie je dobrý nápad, a to ani vtedy, ako ho máte pod dohľadom.
Jantár je fosílna živica produkovaná borovicami a inými ihličnatými stromami, ktoré rástli v severnej Európe asi pred 50 miliónmi rokov. V časoch, keď sa podnebie oteplilo sa z ihličnatých stromov pri akomkoľvek narušení kôry začali vylučovať veľké množstvá živice, ktorá prešla viacerými zmenami a vznikol materiál (jantár), ktorý sa pôvodnej živici už nepodobal. Pôvodná vrstva jantáru je pokrytá usadeninami a prežíva až do dnešných dní.
Charakteristickými farbami sú žltá a hnedá, avšak pôsobením zvyškov dreva, vzduchových bublín a rastlinnými zvyškami vznikajú rôzne farby ako červená, tmavo zelená, čierna alebo dokonca modré odtiene.
Baltický jantár je jedným z najstarších a najcennejších drahých kameňov s liečivými účinkami na svete. V oblasti Baltského mora sa nachádza až 90% jantáru na svete. V Grécku a Rímskej ríši bol jantár vysoko cenený a volal sa "zlato severu". Známy Hippokrates (460 - 377 pred Kr.), považovaný za jedného z najvýznamnejších lekárov všetkých čias, ktorý položil základy niekoľkým odborom medicíny, zaznamenal vo svojich lekárskych prácach liečivé vlastnosti a metódy využitia baltického jantáru. V starovekom Ríme sa používal jantár v medicíne ako ochrana pred rôznymi chorobami. Plinius, tiež lekár z čias Ríma zaznamenal, že rímske sedliačky nosili jantárové medailóniky nie iba pre krásu, ale aj ako liek na zdurené uzliny, zapálené hrdlo a podnebie. Jantár sa používal pri liečení strumy10 a iných chorôb krku (ako náhrdelník). V stredoveku sa jantárové šperky dokonca nosili na liečenie žltačky. Okrem toho sa jantár v minulosti nosil aj ako silný imunologický „prostriedok". Externe sa aplikoval na zastavenie krvácania. V Litve a v cárskom Rusku opatrovateľky detí museli nosiť jantárové náhrdelníky, ktoré ich aj bábätká ochraňovali pred chorobami.
Hlavnou zložkou pôsobiacou na zdravie, ktorú jantár obsahuje je kyselina jantárová. Kyselinu jantárovú analyzoval priekopník modernej bakteriológie a držiteľ nobelovej ceny Róbert Koch. Baltická kyselina jantárová pôvodne chránila rastliny proti vírusom, pôsobila ako antibiotikum4, ako látka, ktorá hojila rany. Baltický jantár obsahuje 3 -8 % kyseliny jantárovej, ktorá je vedecky preskúmanou liečebnou látkou používanou v dnešnej medicíne.
Dnešný vedecký výskum dokazuje takisto, že kyselina jantárová má veľmi pozitívny vplyv na ľudský organizmus.
Predajcovia tvrdia, že z jantárových korálikov by sa mala uvoľňovať kyselina jantárová. Pozitívny vplyv kyseliny jantárovej je skutočne vedecký dokázaný, ako už bolo vyššie spomenuté. Problémom je však teplota topenia jantáru a tá je okolo 187 stupňov °C. Telesné teplo teda nemôže vyvolať uvoľnenie látok z jantárového kameňa.
Kyselina jantárová (E363) je prírodnou látkou, nachádzajúcou sa napríklad v hrozne, víne, pive. Vo veľkých dávkach môže spôsobiť dýchacie problémy, prípadne až poškodenie zraku. Ak predajcovia tvrdia, že sa z jantáru uvoľňuje kyselina jantárová, koľko sa jej podľa nich uvoľní a vedia garantovať, že je dané množstvo ešte bezpečné?
Neexistuje žiadna seriózna vedecká alebo medicínska štúdia, ktorá by potvrdila pozitívny vplyv jantáru na človeka, aj napriek historickým podkladom o jeho odvekom použití ako liečebného prostriedku. Rovnako aj účinok takéhoto jantárového náhrdelníka nebol nikdy potvrdený. Dokonca predstavuje pre dieťa vážne riziko. Dávať totiž bábätku čokoľvek okolo krku nie je dobrý nápad, a to ani vtedy, ako ho máte pod dohľadom.
Stačí si zadať kľúčové slová do vyhľadávača a narazíte na množstvo rozporuplných informácií. Na jednej strane sú tvrdenia mamičiek, ktoré môžu zaručene potvrdiť, že ich bábätku jantárový náramok či náhrdelník nespochybniteľne pomohol. V opozícii stoja mamičky, ktoré účinok spochybňujú.
Vysvetlením by mohol byť tzv. placebo efekt. Totiž, každému dieťatku sa zúbky raz prerežú, takže keď jantárový náhrdelník či náramok začnú rodičia „používať“ tesne pred koncom prerezávania zúbkov, zlepšenie bude badateľné a rodičia ho samozrejme pripíšu jantáru. Ak na utíšenie bolesti predtým nezabralo nič, o to viac budú rodičia vyzdvihovať účinok práve jantárového náhrdelníka a náramku. Pravda je taká, že zlepšenie budú pozorovať nie vďaka náramku/náhrdelníku, ale vďaka tomu, že bolesti spojené s prerezávaním jednoducho sami začali ustupovať.
Predajcovia jantárových náhrdelníkov sa vedia šikovne formulovanými dôvetkami na svojich predajných stránkach chrániť, pred zodpovednosťou za prípadné zdravotné problémy vášho dieťaťa, súvisiace s použitím jantárového náhrdelníka alebo náramku.
Vyzývajú vás, na dozeranie na vaše dieťa počas nosenia detského jantárového náhrdelníka. Upozorňujú, že je vyrobený na nosenie, nie na žutie a pod silným tlakom sa môže pretrhnúť. Detský náhrdelník by sa mal sňať počas spánku a keď je dieťa bez dozoru. Čím sa však stráca hlavná pointa jantárového šperku u detí, ktorý má uľavovať pri bolestiach a nervozite pri prerezávaní zúbkov. Tieto nepríjemnosti komplikujú deťom práve spánok a chvíle odpočinku, kedy však používanie tejto pomôcky nie je bezpečné.
Pred používaním obdobných náhrdelníkov vystríha aj Slovenská obchodná inšpekcia:
"Uvedený výrobok jantárových korálikov je určený nielen pre dospelých, ale aj pre deti do 3 rokov, ktorým rastú zuby. Malé deti si môžu tento náhrdelník, či už zapnutý alebo rozopnutý strčiť do úst a hrozí tak riziko zadusenia dieťaťa. Pri použití rôzne veľkej sily môže pri spomínanom výrobku dôjsť k jeho rozpadnutiu a uvoľneniu malých častí z neho, pri ktorých hrozí riziko, že ich dieťa vdýchne a zadusí sa. V dôsledku nárazu korálikov na tvrdý povrch môže dôjsť k rozštiepeniu korálikov na menšie časti, čím vzniká riziko poranenia dieťaťa a v prípade vdýchnutia týchto častíc hrozí aj riziko zadusenia."
Väčšina z nás zažila bolesť zubov. A presne to cíti vaše dieťa, keď mu rastú zúbky. Ak bábätko kričí, plače a pritom si stále strká pästičku do pusinky, pomôžte mu a dajte mu nejaký vhodný predmet na hryzenie alebo použite iný záchranný prostriedok.