Cvičitelia detí

7 skúseností

Cvičitelia detí považujú detský plač za zlozvyk, ktorý je potrebné odstrániť alebo za prostriedok, ktorým dieťa s rodičmi manipuluje, ovláda ich. Sú to rodičia alebo osoby, ktoré dávajú rodičom dieťaťa rady typu:

  • "Nenos ju, rozmaznáš ju."
  • "Musíš dojčiť pravidelne, nie tak často, zakaždým, keď si spomenie."
  • "Ty ešte kojíš? Už je dosť veľký, aby nepil z prsníka. "
  • "Plačom vás ovladá, má vás skrotených."
  • "Budeš to ľutovať, zvykne si a nikdy ju už z postele nedostanete."
  • "Musí mať pevný režim, teraz už by mala dávno spať."
  • "Nechaj ho vyplakať, len s tebou manipuluje. "
  • "Spať musí vo svojej izbe, aby bola samostatná."

Cvičitelia detí
Popis obrázku: Cvičitelia detí nechápu plač ako jediný spôsob vyjadrovania vlastných potrieb dieťaťa, ale ako prostriedok na manipuláciu rodičom.

Aké môžu byť následky poslúchania rád cvičiteľov detí?

Cvičitelia detí neodlišujú rozdiely v povahách a potrebách jednotlivých detí a ich rodičov. Materskú intuíciu nepovažujú za relavantnú pri starostlivosti o dieťa. Ich cieľom je dieťa trénovať k zručnostiam, ku ktorým ešte fyzicky ani psychicky samo od seba nedospelo (patrí sem aj učenie zaspávania Estivillovou metódou). Zmeniť dieťa tak, aby zapadlo do sveta dospelých, ktorí potom môžu žiť svoj ​​život rovnako, ako keby deti neexistovali.

Poslúchanie rád cvičiteľov detí  máva za následok vznik utiahnutého vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, stratu viery dieťaťa v jeho schopnosť efektívne komunikovať a podľa jeho povahy uzavretie sa do seba (dieťa vzdá snahu komunikovať, tiež môže napr. začať byť smutné, nenaväzuje očný kontakt , môže zle priberať na váhe, zaostávať v psychomotorickom vývoji) alebo naopak úpornou snahou rodiča zaujať (dieťa bude napr plakať častejšie a silnejšie, nebude chcieť rodičia opustiť ani na malý okamih, môže skĺznuť k nevhodnému správaniu, aby od rodičov získalo aspoň negatívnu reakciu). Ďalším následkom býva strata viery rodičov v ich schopnosti rozpoznať potreby dieťaťa a reagovať na ne.

Rady cvičiteľov detí nemajú oporu v biologicky prirodzenom správaní človeka, pretože napr. relatívne časté dojčenie11 na požiadanie pomáha udržiavať laktáciu. Spoločné spanie4 zvyčajne pomáha matke i dieťaťu skôr zaspať a lepšie spať. Nosenie detí9 uľahčuje reagovanie na potreby dieťaťa a napĺňa potrebu fyzického kontaktu bábätka s rodičom a podporuje tak jeho budúcu nezávislosť (nebude mať potrebu v staršom detskom veku a v dospelosti doháňať neuspokojené potreby v dojčenskom veku). Jedným z prostriedkov kontaktného rodičovstva1 je dôvera v plač dieťaťa. Plač je uznávaný ako komunikačný prostriedok, ktorým si dieťa zabezpečuje podmienky potrebné k svojmu prežitiu, dobrému prospievaniu a zdravému emocionálnemu vývoju. Zásada pozor na cvičiteľa detí podporuje dôveru rodičov vo vlastný štýl starostlivosti o dieťa a výchovy a pomáha rozpoznať a odolať metódam tzv. trénovania detí.

Spoločné spanie
Popis obrázku: Spoločné spanie dieťaťa s rodičom zvyčajne pomáha bábätku skôr a predovšetkým lepšie spať.

Ako odolať a čeliť radám cvičiteľov detí?

Jednou zo spoľahlivých ciest, aj keď je v prípade rodinných príslušníkov ťažko praktikovateľná, je obmedzenie kontaktu, vyhýbanie sa cvičiteľom detí. Nenechajte sa cvičiteľom detí zatiahnuť do hádky alebo obhajovania sa. Často postačí konštatovať, že takto vám to funguje dobre. Alebo im len stručne oznámte svoje stanovisko k výchove vašich detí, či otočte rozhovor na inú tému. Oni už príležitosť vychovávať svoje dieťa mali, majú alebo budú mať, možno časom pri pohľade na vaše dieťa uznajú, že sa pomýlili.

Vyberajte si, s kým sa o starostlivosti a výchove detí bavíte (vrátane lekárov). Rodičia náročných detí sa ťažko dočkajú empatie alebo dobrých rád od rodičov detí, ktoré vďaka svojej povahe plačú málo často a ticho, dojčia sa menej často a spia celú noc bez prestávky. S dojčením a prirodzeným odstavovaním vám ťažko bude radiť mamička "staršieho" dieťaťa, ktorá ho z presvedčenia o nevhodnosti "dlhodobého" dojčenia odstavila alebo prešla na umelé mlieko. Naopak, chápaví a nápomocní budú rodičia, ktorí sami praktizujú kontaktné rodičovstvo.

Snažte sa byť pokojní, nevyžiadaných rád cvičiteľov detí sa vám zvyčajne dostane najviac, keď ste nepôsobili sebaisto, šťastne a vyrovnane. O svojom dieťati hovorte pozitívne veci. Veci, ktoré vás momentálne trápia, prednášajte ako kladné hodnotenie (napr. "Je si istý tým, čo potrebuje.", "Je inteligentný a rád preskúmava svet." ) Alebo to obráťte na humornú stránku (napr. "do vysokej školy iste k samostatnému spaniu dospeje", "Zo školy si najskôr na dojčenie namiesto obeda odbiehať nebude. ")

Video: Následky autoritatívno - neempatickej výchovy v detstve


Súvisiace články

Viac o odolávaní radám cvičiteľom detí na modrykonik.sk

Použité zdroje:

  1. William Sears, Martha Sears - Kontaktní rodičovství
  2. Jean Liedloff - Koncept kontinua
  3. http://www.slepicarna.cz

Použité zdroje obrázkov:

  1. https://pixabay.com/sk/bábätko-krstiny-deti-čie...
  2. https://pixabay.com/sk/dieťa-roztomilý-otec-rod...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s cvičiteľmi detí

Máš skúsenosť s cvičiteľmi detí?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
gulisko
16. dec 2018

Každý vie, čo na jeho dieťa platí

Članok je síce pekný, ale sú deti, na ktoré platia práve rady rodičov - cvičiteľov. Mám doma tri deti a ku každému som musela pristupovať inak. Všetci by si mali uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a čo na jedného platí, to druhé neznáša. Rodičia sa musia naučit vypočut všetky rady a nájsť v nich presne to, čo ich dieťa a oni potrebujú. Nechápem prečo by som mala odsudzovať niekoho, kto mi povie, že ten cumeľ by už dvojročné dieťa nemalo mať, alebo že dvojročného už netreba kojiť. Každý sme deti vychovávali inak a viete prečo? Lebo každé dieťa je iné. Treba rady vypočuť, nie odsudzovať mamičky. Raz každá z vás bude stará mama, svokra a budete chcieť v dobrej viere poradiť. Dúfam, že si každá potom spomenie ako ona na tie rady reagovala, keď jej syn alebo dcéra boli malé bábätká.
1 poďakovanie
katrin21
15. dec 2018

Žiadny extrém nie je dobrý

Článok pritiahnutý za vlasy. A písali ho ďalší extrémisti, matky - otrokyne detí. To je ďalší extrém dnešnej spoločnosti. Spánok dieťaťa s rodičom vôbec nemusí byť prospešný, ani pre dieťa, ani pre mamu. Jednej vyhovuje, iná sa nevyspí. Jedno dieťa má radšej mamin mäkký vankúš, perinu a matrac, iné ruší matkin a otcov pohyb a lepšie sa vyspí blízko mamy vo svojej postieľke.
A tak je to so všetkým. Nájdite zlatú strednú cestu. Článok považujem za tendenčný a jednostranne zameraný na výraz cvičitelia. 😯
8 poďakovaní
xxxkatka
15. dec 2018

Tendenčne spracovaný článok

Článok na mňa miestami pôsobí až agresívne. Dobré si môžeme zobrať iba od kontaktných rodičov. Omyl! V živote som sa strela veľa krát s tým, že mi dobre poradil človek, o ktorom som si myslela, že o problematike nebude vedieť takmer nič. Ja osobne som si svoje výchovné metódy poskladala podľa rád viacerých ľudí, ale museli vyhovovať mne, musela som s nimi byť ja stotožnená. Takže v niečom mi pomohla mama, v niečom svokra, v niečom kamoška, ktorá dlho dojčila a veľa vecí som si naštudovala - niektoré prijala, iné nie. Režim dieťaťa považujem za dôležitú zložku zdravého vývinu, spoločne s mojimi deťmi sme vždy nejaký našli, ktorý vyhovoval obom stranám. Rovnako dieťa so mnou nespávalo v jednej posteli, malo postieľku pri mojej. A to z jediného dôvodu - keď spalo dieťa pri mne nespala som ja, lebo som sa bála, že ho priľahnem, buchnem, atď. . Aj v dojčení som dodržiavala nejaké pauzy, lebo keď som dojčila na požiadanie, dieťa malo problémy s trávením. Napriek tomu si rozhodne nepripadám ako cvičiteľka, ale ako milujúca mama. Netreba brať veci (a ani výchovu) čiernobielo, ale tak, aby to dieťaťu aj rodičovi prinášalo spokojnosť :-) Lebo nešťastná mama, nešťastné dieťa...
6 poďakovaní
mogaa
15. dec 2018

Reakcia na článok

Ja si tiež myslím, že každý nech si vychováva dieťa svojim spôsobom. Povolovať dieťaťu všetko (môj názor z prečítania článku) tiež nie je výhra. Nemôžem očakávať, že ak dieťaťu neurčím hranice, bude poslúchať. Treba používať zdravý sedliacky rozum. Inak sa potom stretávame s reakciami: "Moje dieťa nemôže ísť do škôlky, lebo ho kojím (2,5 - 3 roky)" alebo dieťa sa až v škôlke učí zručnostiam, ktoré už malo vedieť - jesť, obliekať sa, vyzliekať sa, počúvať a poslúchať. Sama mám kamarátku, ktorej syn má skoro 4roky (v škôlke relatívne samostatný) ale doma ho mamička kŕmi, oblieka a aj vyzlieka (lebo jemu by to trvalo dlho). Chlapček začal sám chodiť po vonku až vďaka škôlke, lebo sa tam nesmeli nosiť kočiare, inak by ho mamička aj do škôlky cca 250 m vozila stále na kočíku. Akýkoľvek extrém je zlý - dieťa má vedieť, že existujú hranice (nie všetko docieli plačom či hádzaním sa o zem) a v rámci svojich možností a schopností mu treba pomáhať rozvýjať zručnosti.
2 poďakovania
basska_b
15. dec 2018

Čo na tieto rady povedať...

Veľmi dobrý článok. Takýchto ľudí pozná každý rodič :D Nielen tí, ktorí sa rozhodli praktizovať kontaktné rodičovstvo "se vším všudy". Plač dieťaťa je určite jeho jediný komunikačný nástroj a len matka rozozná, či potrebuje jej blízkosť, či sa chce nosiť, spať alebo dojčiť a mala by tento svoj hlas vždy poslúchnuť.

Hovorím si toto: Nech si každý robí, ako vie, následky bude znášať sám. Aj keď príliš skoro zavádza nevhodné potraviny, aj keď robí niečo, čo zdraviu dieťaťa objektívne škodí. Ale presne ako píšu v článku. Nemá zmysel sa púšťať do hádky, hlavne ak tieto múdre rady pochádzajú od starších rodinných príslušníkov. Oni si myslia, že vedia všetko lepšie. Veď predsa vychovali deti a pozrite, akí sú z nich dnes v pohode ľudia! Len či to nebolo nie vďaka, ale napriek ich metódam :)

Ak ani obmedzenie styku nie je z nejakého dôvodu vhodné či možné (starším ľuďom dáva kontakt s deťmi veľmi veľa, bol tu včera článok, že im predlžuje život - majú obrovskú radosť, napriek tomu, že občas rozdávajú takéto rady spred 50 rokov), treba to otočiť na vtip "Do maturity snáď z toho vyrastie", alebo povedať "Skúšala som to, ale vôbec to u nás nefunguje, možno s tým ešte počkám pár mesiacov", "Najdôležitejšie je, aby bolo bábätko i mamička spokojne a v dobrej nálade" alebo sa len usmiať a myslieť si svoje. A na reči, že mám nechať dieťa vyplakať, som rázne povedala "NIE, v žiadnom prípade. Možno som len ja tak nastavená, ale mne ten plač trhá srdce.".

Namiesto útočných poznámok "Ja viem najlepšie, čo moje dieťa potrebuje", "je to moje dieťa", "takéto komunistické metódy dávno neplatia" a podobne. Ono je totiž ťažko súdit, čo naozaj a na koho presne platí a čo nie. Každé dieťa je iné a treba sledovať rôzne trendy a názory a vybrať si podľa seba, podľa svojho srdca, čo najlepšie funguje.
3 poďakovania
nikiki29
15. dec 2018

Kompromis?

Tak ako každé dieťa je iné a má svoju povahu, tak aj rodičia sme rôzni. Nemyslím si, že rodičia, ktorí využívajú kočík namiesto nosiča, nechávajú deti spať v postieľke alebo používajú plienky miesto BKM sú automaticky cvičiteľmi detí. Plaču treba porozumieť, nie ho slepo nasledovať, najmä u väčších detí... Aj pri kontaktnom rodičovstve treba s vekom nastaviť nejaký režim či hranice.
1 poďakovanie
modra_kolobezka
14. dec 2018

Život nie je čiernobiely

Život nie je čiernobiely. Nedá sa ľudí rozdeliť na kontaktných rodičov a na cvičiteľov detí. Každý rodič má svoj štýl výchovy, ktorý mu vyhovuje. Aj dobré rady od "extrémne kontaktných" rodičov vedia niekedy pichnúť pri srdci. "Ty neprikrmuješ bio mrkvou!?", "Ty máš dieťa v kočíku!?" a pod. . Vedia dosť zneistiť. Každý nech si vychováva svoje deti ako mu to vyhovuje a "dobré rady" akéhokoľvek druhu nech si necháva pre svoje deti.
6 poďakovaní