Bunková imunita


Bunková imunita - T-lymfocytKaždý deň na nás útočí veľa cudzorodých organizmov, ktoré sa snažia vniknúť do nášho tela a spôsobiť infekciu a choroby. Aj keď si nič nevšimneme, naše telo proti týmto patogénom bojuje. Hovoríme o imunite, čo je obranná schopnosť nášho organizmu likvidovať týchto škodcov. Imunitu môžeme rozdeliť na špecifickú a nešpecifickú.

Nešpecifická imunita


Prirodzená imunita (často nazývaná tiež vrodená alebo nešpecifická) bojuje proti infekcii v prvej línii a slúži ako stále "ostražitý" strážca v prípade napadnutia tela. Je to veľmi rýchla odpoveď organizmu, keď sa do tela snaží dostať škodlivá látka. V každej situácii bude reakcia prirodzenej imunity rovnaká, táto imunita nemá schopnosť pamäte. Takže nie je schopná svoju reakciu prispôsobovať podľa toho, s akým antigénom sa telo stretne.

Súčasťou našej prirodzenej imunity je sliznica a koža - tie tvoria zložku bariérovú, ďalej je to zložka látková, tú tvoria hlavne protilátky, ktoré spolupracujú s bunkami prirodzenej imunity. Posledná tretia zložkou je spomínaná bunková a tvorí ju rozsiahla skupina buniek (napr. biele krvinky). Poďme si ich predstaviť jednu po druhej:

Fagocyty


Fagocyty sú skupina buniek, ktoré sú schopné sprostredkovať fagocytózu. To je proces pohlcovania pevných častíc. Slúži na odbúranie cudzorodých patogénov, ale aj k odstraňovaniu starých alebo poškodených buniek.

Veľmi veľkú časť tvoria neutrofily, ktoré sú nazývané tiež neutrofilné granulocyty alebo mikrofágy. Majú veľmi krátku životnosť, rádovo niekoľko dní. Tvoria až 70% všetkých bielych krviniek. Pozoruhodné je, že len necelých 10% z nich cirkuluje v krvi, zvyšok je uložený v kostnej dreni a "čaká" na infekciu alebo iný podnet, ktorý potom spôsobí ich vyplavenie a tým teda efektívnejšiu odpoveď, pretože naše telo nemusí čakať, než sa ich vytvorí dostatočné množstvo. Ich hlavnou funkciou je fagocytóza. Radia sa medzi granulocyty, obsahujú granule s látkami, ktoré sú schopné pohltené organizmy zabiť. Keď potom pohltia cudzorodý organizmus, granule sa vylejú a patogén je usmrtený. Tomuto procesu sa hovorí oxidačné vzplanutie. Po tom, čo patogén zabijú, sami umrú a stávajú sa súčasťou hnisu. Ak máme tzv. neutropéniu, znížený počet neutrofilov, môžeme byť náchylní na infekcie.

Monocyty sú tiež biele krvinky, avšak z celkového množstva je ich len 3-8%. Neobsahujú žiadne granule, preto sa radia medzi agranulocyty. Ak vycestujú do tkaniva, stávajú sa makrofágmi. Makrofágy majú za úlohu ako fagocytózu, tak práve prezentáciu antigénu, slúžia teda aj ako APC bunky. To znamená, že po tom, čo sú chemotakticky (pre telo cudzie organizmy produkujú chemikálie, ktoré za sebou "ťahajú" naše imunitné bunky) vylákané z krvi, zfagocytujú a pohltia cudzorodý patogén a následne sú schopné ho vystaviť na svojom povrchu. To robia kvôli tomu, aby aktivovali špecifickú imunitu a podporili tak tvorbu protilátok.

Dendritické bunky slúžia prevažne ako APC bunky, ich hlavnou úlohou je teda fagocytóza, ale bez zabitia organizmu, len jeho rozloženie, následná prezentácia antigénu na svojom povrchu a tým sprostredkovanie tvorby protilátok. Vyskytujú sa hojne po celom organizme. Ich činnosť je pozoruhodná, pretože štúdie potvrdzujú, že sa vďaka nim sa dá umelo vyvolať protinádorová imunita, to znamená, že môžu fungovať ako liečba rakoviny na molekulárnej úrovni.

Eozinofily sa radia medzi biele krvinky a majú len naozaj minimálne percentuálne zastúpenie, 1-3%. To ale neznamená, že nie sú dôležité, ich reakcie sú nevyhnutné pri alergických reakciách a pri parazitárnych infekciách.

Mastocyty a bazofily


Bazofily sú tiež biele krvinky, zastúpené menej ako 1%. Ich tkanivová forma po vycestovaní sa nazýva mastocyty. Viažu na seba IgE protilátky, ktoré sprostredkúvajú alergické reakcie a reakcie na parazitárne infekcie. Majú v sebe veľké množstvo granúl, s ešte väčším množstvom biologicky aktívnych látok, patria medzi granulocyty. Napríklad za anafylaktický šok sú zodpovedné práve oni.

NK bunky


Natural-killer cells alebo prirodzení zabijaci nášho organizmu. Tiež sa radia medzi biele krvinky. Ich hlavnou schopnosťou je odstraňovanie buniek, ktoré nevystavujú na svojom povrchu receptory MHC. MHC je taký "občiansky", ktorým sa bunky preukazujú svojmu imunitnému systému, aby sa vyhli poškodeniu. Ak teda bunka na svojom povrchu nič nemá, je likvidovaná NK bunkou. Tiež sú zodpovedné za deštrukciu nádorovo pozmenených buniek. Najnovšie sa poukazuje na to, že NK bunky by mohli mať čo dočinenia s potratom1 skúsenosť, pretože podľa štúdií bolo dokázané, že ženy, ktoré potratili, mali abnormálne zvýšenú hladinu NK buniek.

Trombocyty


Do nešpecifických imunitných buniek sú niekedy radené aj trombocyty, čiže krvné doštičky, ktoré sú nevyhnutné pri zástave krvácania. Vznikajú v kostnej dreni z jednej obrovskej bunky - megakaryocytov - tým, že sa odlupujú bezjadrové čiastočky a to sú potom výsledné doštičky.

Schéma krvotvorby
Popis obrázku: Schéma krvotvorby.

Špecifická imunita


Táto časť imunity má oproti nešpecifickej pomalší nástup, ale zase čaká na svoj antigén, ktorý dokáže zničiť efektívnejšie. Počas života sa vyvíja, zlepšuje a sila jej odpovede sa zosilňuje. Môžeme si to predstaviť tak, že keď sa stretneme s nejakou infekciou prvýkrát, naše telo na ňu začne reagovať až po niekoľkých dňoch. Ak potom ochorieme3 znova tou istou chorobou, naše telo zareaguje rýchlejšie a špecifická odpoveď sa môže spustiť už po niekoľkých hodinách. Tomu sa hovorí imunitná pamäť. Na tomto princípe je napríklad založené očkovanie.

Zase to ale nesmieme brať doslovne, sú samozrejme výnimky, ktoré túto schopnosť imunity obchádzajú. Tiež nie je možné presne oddeliť špecifickú od nešpecifickej, pretože spolu úzko spolupracujú, ich funkcie sú na sebe závislé a nadväzujú na seba.

Bunková imunita
Popis obrázku: Lymfocyt v elektrónovom mikroskope.

Opäť sa skladá zo zložky látkovej a bunkovej. Do tej látkovej alebo tiež humorálnej, radíme protilátky, ktoré sú produkované plazmatickými bunkami. Do bunkovej patria B-lymfocyty a T-lymfocyty. Všetky lymfocyty sú podskupinou agranulocytov bielych krviniek, neobsahujú žiadne granule s aktívnymi látkami, schopné zabíjať cudzie patogény.

T-lymfocyty


Ide sa o biele krvinky, ktoré vznikajú v kostnej dreni a vyvíjajú sa v týmuse (detskej žľaze), preto sa volajú T-lymfocyty. Detská žľaza je malý orgán v hornej časti hrudného koša a jeho hlavnou úlohou je vytvorenie ideálneho prostredia pre vývoj T-lymfocytov. Najväčšia je približne okolo desiateho roku života, potom postupne zmenšuje svoju veľkosť a jej schopnosť funkcie sa zmenšuje. Tiež tam bunky prechádzajú prísnou selekciou, aby nedošlo k vytvoreniu nefunkčných alebo prehnane reaktívnych buniek proti vlastnému telu. Potom, čo dozrejú, cestujú do sekundárnych lymfatických orgánov, ako je slezina a lymfatické uzliny, kde čakajú na vhodnú APC bunku.

T-cytotoxické lymfocyty


Tento podtyp T-lymfocytov vystavuje na svojom povrchu CD8 + receptory. Sú schopné donútiť bunku k apoptóze, čo je programovaná bunková smrť, ktorá nie je sprevádzaná zápalovou reakciou organizmu. Tento dej je pre telo úplne prirodzený, nejde o nič vážne ani nebezpečné. Vďaka týmto bunkám je sprostredkovaná protinádorová imunita, práve vyvolaním apoptózy. Denne sa premení niekoľko stoviek buniek na bunky nádorové a vďaka cytotoxickým lymfocytom, v spolupráci s NK bunkami, sú tieto poškodené bunky zlikvidované.

T-pomocné lymfocyty


Pomocné lymfocyty, z angličtiny nazývané aj ako helperské, sú absolútne nevyhnutnou súčasťou tvorby protilátok. Reagujú na antigény vystavené na APC bunkách a podľa toho produkujú dané cytokíny, to je veľká skupina signálnych molekúl, ktoré umožňujú komunikáciu medzi jednotlivými imunitnými bunkami. Skupina Th1 produkuje cytokíny, ktoré podporujú cytotoxickú imunitu, teda NK bunky a T-cytotoxické lymfocyty. Th2 sprostredkováva komunikáciu medzi APC bunkou a B-lymfocytmi a vyvolávajú tvorbu cytokínov, ktoré podporia B-lymfocyty k produkcii protilátok. Všetky na svojom povrchu vystavujú receptor CD4 +.

T-supresorové lymfocyty


Táto skupina je zo všetkých najmenšia, ale to jej neuberá na dôležitosti. Stará sa o to, aby sa potlačila prehnaná aktivita T-lymfocytov a bunky, ktoré túto aktivitu vykazujú, boli odstránené. Takže hlavná funkcia je regulácia a prípadný útlm imunitnej reakcie, aby nedošlo k poškodeniu vlastných tkanív.

B-lymfocyty


B-lymfocyty vznikajú v kostnej dreni, kde sa vyvíjajú, ale nedochádza u nich k selekcii ako u T-lymfocytov. Tiež sa odtiaľ potom uvoľnia a cestujú do sekundárnych lymfatických orgánov, kde čakajú na ďalšie signály, predovšetkým na signály od T-pomocných lymfocytov. Dozrievajú až v lymfatických orgánoch ako sú napríklad lymfatické uzliny alebo slezina, po styku s antigénom. Majú možnosť dozretia do dvoch bunkových línií. Buď do pamäťových buniek, ktoré uchovávajú informáciu o antigéne, aby budúce stretnutie bolo efektívnejšie a rýchlejšie. To má veľký význam napríklad pri očkovaní. Alebo do buniek plazmatických, ktoré produkujú protilátky. Tie už sú potom zložkou látkovej imunity a sprostredkovávajú odpoveď proti všetkým druhom antigénov, extracelulárnym, intracelulárnym, parazitom aj toxínom od všetkých možných baktérií.

Chemická štruktúra protilátky
Popis obrázku:Chemická štruktúra protilátky.

Bunková imunita a neplodnosť


Bunková imunita  môže spôsobiť aj neplodnosť. Tá, ktorá je vyvolaná mužskými spermiami napáda v ženskom tele napríklad zárodok, ktorý sa snaží uhniezdiť v maternici. Môže vzniknúť aj bunková imunita, ktorá napadá priamo samotné uhniezdenie vajíčka. Môže zabrániť zárodku v uhniezdení v maternici a týmto dôjde k mimomaternicovému tehotenstvu4 alebo neskôr napadne samotný zárodok a dôjde k opakovanému potratu8.

Video: Bol raz jeden život. Telesná stráž




Súvisiace články


Viac o bunkovej imunite na modrykonik.sk


Použité zdroje


  1. https://www.wikiskripta.eu/w/Nespecifick%C3%A1_...
  2. https://www.wikiskripta.eu/w/Neutrofiln%C3%AD_g...
  3. https://www.wikiskripta.eu/w/NK_bu%C5%88ky
  4. https://www.wikiskripta.eu/w/Trombocyty
  5. https://www.wikiskripta.eu/w/Dendritick%C3%A9_b...
  6. https://www.wikiskripta.eu/w/T-lymfocyty
  7. https://www.wikiskripta.eu/w/Brzl%C3%ADk
  8. https://www.wikiskripta.eu/w/Specifick%C3%A1_im...
  9. https://www.wikiskripta.eu/w/B-lymfocyty
  10. https://www.wikiskripta.eu/w/Protil%C3%A1tka

Použité zdroje obrázkov


  1. https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/...
  2. https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/...
  3. https://www.wikiskripta.eu/images/4/46/Protilat...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s bunkovou imunitou

Máš skúsenosť s bunkovou imunitou?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť