Med

1 skúsenosť

O mede sa hovorí ako o liečivom prírodnom zázraku. Obsahuje vitamíny – B12, C, D, H, K, A, B1, B2, B6, E, P, minerálne látky a organické kyseliny. Med je hustá lepkavá tekutina produkovaná včelami ako ich zásobáreň potravy na zimu. Včely zbierajú nektár z kvetov alebo sladké výlučky hmyzu (medovicu), ktoré čiastočne natrávia, opakovane vyvrhujú, potom nechávajú zahustiť odparením a ukladajú do plástov.
Med

Už od pradávna sa med používa ako sladidlo i ako prírodné liečivo. Med divých včiel zbierali ľudia už pred viac ako 8 tisíc rokmi. V staročeských textoch sa stretávame s medom, medom zanesenými plastmi voľne žijúcich včiel. Med má rovnakú sladivosť ako cukor (sacharóza) a jeho vôňa a chuť sú väčšine ľudí príjemné. Alergici na peľ a deti do jedného roka by med nemali konzumovať.

Med sa z plástov získava niekoľkými spôsobmi. Najšetrnejší je vykapávanie. Zo zavesených plástov voľne vyteká med veľmi vysokej kvality, ale vzhľadom k nízkej výťažnosti je tiež veľmi drahý. Stáčaním, čiže odstreďovaním v medomete sa získava stále veľmi hodnotný med. Vysokú výťažnosť má kombinácia zahrievania a lisovania. Teploty nad 40 ° C med znehodnocujú, poškodzujú.

Zloženie a vlastnosti medu

Zloženie medu značne závisí na lokalite a ročnej dobe, na druhoch rastlín, z ktorých včely zbierajú nektár z kvetov alebo medovicu, teda sladké výlučky na nich žijúcich druhov hmyzu (napr. Vošiek). Medy zvyčajne obsahujú nízke množstvo škodlivín, pretože kvety sú reprodukčnými časťami rastlín a preto sú pred znečistením najlepšie chránené. Hustota medu je približne 1,4kg/l.
Med

Hlavnými zložkami medu sú sacharidy, najmä jednoduché cukry (mono a disacharidy). 38% medu tvorí monosacharid fruktóza, 31% monosacharid glukóza, 1% disacharid sacharóza a 9% ostatné sacharidy (disacharid maltóza, oligosacharidy - rozpustná prebiotická vláknina). V mede sa nachádza 14 až 18% vody.

Ďalej med obsahuje 0,2% minerálnych látok (železo, zinok, vápnik, horčík, fosfor, draslík), stopové množstvá vitamínov (predovšetkým B2, B3, kyselina pantoténovú - B5, B6, kyselinu listovú1 - B9 a C), 0,17 až 1,17% organických kyselín (hlavne glukónovej. Ale možno v ňom nájsť aj kyseliny mravčie, octové, malsénovú, citrónovú, mliečnu, propiónovú, valérovú, hexánovú, palmitovú, sukcínovú, pyroglutámovú a ďalšie), 0,05 až 0,1% aminokyselín, antioxidanty a tiež rôzne pele a spóry.

Druhy medu

Med môže mať farbu od svetlo žltej, cez jantárovú až po tmavo hnedú. Podľa prvotnej suroviny, ktorú včely zbierajú, môžeme rozlíšiť tri hlavné kategórie medu.

  • Med kvetový: Pochádza z nektáru kvetov rastlín - lúčnych a poľných bylín, kríkov a stromov (podľa prevažujúceho typu potom odlišujeme napr. Med ďatelinový, tymiánový, repkový, lipový, agátový).
  • Med lesný: Pochádza z medovice, ktorú najčastejšie produkujú vošky živiace sa šťavami lesných drevín, vďaka obsahu miazgy drevín má tento typ medu tmavú farbu.
  • Med zmiešaný: Obsahuje kvetový i lesný med.

Med

Kvalita medu

Kvalitu medu overíme tak, že si dáme med na lyžičku a pokvapkáme ho liehom. Ak sa rozpustí, je pravý. Na dne lyžice by mala ostať usadenina. Ak neostane, med nie je kvalitný. Pravý med vždy kryštalizuje, a to preto, aby sa konzervoval.
Kvalitný med sa prakticky nekazí z dôvodu vysokého obsahu cukrov, nízkeho obsahu vody (pod 18%) a kyslosti (priemerné pH medu je 3,9, ale môže sa pohybovať v rozmedzí 3,4 až 6,1). Toto zloženie zabraňuje množeniu baktérií i kvasiniek. Med môže scukornatiť. Vznikajú v ňom kryštáliky glukózy. Nejedná sa o vadu medu, ale o jeho prirodzenú vlastnosť. Scukornatený med sa ale ťažko vyberá z nádoby a zle rozotiera. Preto si niektorí ľudia obľúbili pastovaný med, ktorý bol podrobený riadenej kryštalizácii, a preto obsahuje len drobné kryštáliky glukózy. Je pomerne svetlý, matný a krémovitý. Scukornatelý med sa topí pri 40 až 50 °C. Ale už teploty nad 40 až 45 °C ničia enzýmy, vitamíny a iné bioaktívne látky prítomné v mede. Tepelne neznehodnotený med obsahuje aj antibakteriálne látky.

Kvalita medu sa posudzuje pomocou radu kritérií, sleduje sa obsah pesticídov a ťažkých kovov. Med môže byť starý alebo vystavený vysokej teplote. Taký má potom nižšiu aktivitu enzýmu diastázy a obsahuje vyššie množstvo hydroxymetylfurfuralu. Táto látka sa v čerstvom a tepelne neznehodnotenom európskom mede takmer nevyskytuje. Prirodzene sa ale vyskytuje v medoch z tropických oblastí. Medy sa tiež často falšujú, farbia repným alebo trstinovým cukrovým roztokom alebo obilným sirupom (napr. lacným kukuričným). K ich odhaleniu sa používa stanovenie enzýmu beta-fruktofuranozidázy a porovnanie obsahu izotopu uhlíka v cukroch a aminokyselinách prítomných v analyzovanom mede.

Použitie medu

  • ako sladidlo do čaju a iných nápojov, do ciest na sladké i slané pečivo,Med
  • na namazanie pečiva,
  • na ochutenie kaše, ochutenie horčice, omáčok a marinád,
  • k výrobe medoviny (skvašovaním medu),
  • pri liečbe jaziev, opuchov, vredov a spálenín,
  • na zapálené hrdlo, pri kašli či laryngitíde,
  • na výrobu pleťových masiek a iné kozmetiky,
  • na zjemnenie drsných miest na pokožke,
  • na akné,
  • pri liečbe popraskaných pier,
  • ako súčasť terapie kožných infekcií,
  • s mandľovým alebo kravským mliekom pri nespavosti,
  • niektoré zdroje uvádzajú aj protirakovinové a prebiotickej účinky surového medu.

Med ako sladidlo

Med je rýchlym zdrojom energie a po jeho zjedení čoskoro nasleduje pocit hladu. Jedná sa o tzv. prázdne kalórie. Med obsahuje minimálne množstvo ďalších živín, vitamínov a minerálov. Navyše sladká chuť je návyková. Uprednostňovaná by mala byť pestrá strava, kompletné potraviny (zelenina, ovocie, orechy a semienka, obilniny, zdroje bielkovín). Ak chceme zladiť, med je ale jedným z vhodnejších sladidiel.

Nadbytok jednoduchých cukrov (mono a disacharidov) vedie k vzniku inzulínovej rezistencie a následne diabetu 2. typu (cukrovky), zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, nadváhy a kardiovaskulárnych ochorení. Teplom poškodený med tiež ohrozuje zdravú črevnú mikroflóru, pretože podporuje rast nežiaducich mikroorganizmov, hlavne kvasiniek. Pritom zdravé a správne mikrobiologicky osídlené črevá sú základným kameňom dobre fungujúceho imunitného systému. Med teda nie je možné odporučiť k hojnej, častej a pravidelnej konzumácii komukoľvek. Dokonca ani ľuďom, ktorí trpia nechutenstvom1, alebo potrebujú pribrať. Negatíva konzumácia sladkého prevažujú.

Med a deti

Dieťaťu do jedného roka med nedávame. Okrem jednoduchých cukrov (glukózy, fruktózy) totiž môže obsahovať aj Clostridium botulinum a peľové alergény. Nikdy neviete, z akých všetkých rastlín med pochádza. Dnes dostanete úplne bežne kúpiť aj zmesné medy z krajín EÚ aj mimo EÚ.

U detí starších ako jeden rok je možné med používať. Ale len občas a v malom množstve a to z dôvodov uvedených v kapitole Med ako sladidlo.

Med sa nemôže zahrievať na teplotu vyššiu ako 40 stupňov Celzia, lebo stratí mnoho zo svojich liečivých síl.

Súvisiace články

Viac o mede na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. http://primar.sme.sk/c/7009361/co-mozno-neviete-o-mede.html
  2. http://cs.wikipedia.org/wiki/Med
  3. http://primar.sme.sk/c/7009361/co-mozno-neviete-o-mede.html
  4. http://zena.atlas.sk/nie-je-med-ako-med/zdravie/vyziva/534995.html
  5. https://web.archive.org/web/20160319062457/http://med.vcelarem.cz/druhy-medu
  6. https://web.archive.org/web/20131024062914/http://www.pluska.sk/zena/zdravie/med-hoji-rany-zlepsu...
  7. http://www.maminkam.cz/proc-se-kojencum-nema-davat-med
  8. http://www.margit.cz/zdravy-talir
  9. http://en.wikipedia.org/wiki/Honey
  10. http://www.margit.cz/cukr-anebo-sladidla/
  11. http://www.dtest.cz/clanek-3070/temer-polovina-medu-nevyhovuje-predpisum
  12. http://hobby.idnes.cz/testy-odhalily-pancovany-med-djj-/hobby-domov.aspx?c=A120513_141005_hobby-d...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s medom

Máš skúsenosť s medom?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
uskrnica
27. aug 2018

Med - oblubene sladidlo

Od istej doby sladím už len medom, keďže je zdravší a aj chutnejší! Tento článok je veľmi dobre napísaný:-)
0 poďakovaní