"Aj ja teba, čo tu robíš? Teda, mama mi nespomínala, že by si mal prísť. Za celý ten čas si neprišiel." rozpačito habkal slová, ktoré mu napadli v mysli ako prvé.

"Rozhodol som sa vrátiť domov. Návrat strateného syna." vyslovil Peter so stále pretrvávajúcim úsmevom a potom si Juraja ešte raz vnímavo prezrel. "Zdá sa, že si za ten čas riadne zmužnel a zmenil si sa. Armáda ti prospela."

"Nemyslím si. Aj keď, v určitom smere máš pravdu. Uvedomil som si, koľko vecí som v minulosti poničil, svojou sebeckou namyslenosťou." priznal sa Juraj so stiahnutou sánkou. To, že sa priznal Zuzke a ona k nemu reagovala tak veľkoryso, ho prinútilo nad sebou ešte viac premýšľať. Nečakal však, že sa pred ním hneď na to objaví jeho brat, ktorému bude musieť podať vysvetlenie s rovnakou prosbou o odpustenie.

"To všetci, bráško. Som na tom podobne a teraz toho veľmi ľutujem. Keby som mal možnosť zmeniť to, bol by som ochotný tomu obetovať všetko." priznal sa so zlomeným výrazom v tvári a otočil pohľad od brata k oknu.

"Zuzka, však?" vnímavo sledoval bratov zamyslený pohľad Juraj. Peter sa strhol a odkašľal si. Keď uvidel Jurajov chápavý výraz, ticho prikývol.

"Rozhodol som sa prijať ponuku v tejto nemocnici, pracovať tu ako primár interného oddelenia." snažil sa Peter zmeniť tému. Juraj šokovane zdvihol jedno obočie a tentokrát si odkašľal on. Peter ho sledoval s prekvapeným pohľadom.

     V prvom rade chcem poďakovať, že aj moja rodinka patrí medzi TIE, ktorým bolo umožnené testovať Seditky od Sedita, hoci nemám malinké deti, skôr už pubertiakov a to hneď trojmo, manžel o pár dní 60 (no bez piškót nie je káva kávou) a ja tiež veľa. 🤪

       Neviem, čím to je, 😀 asi sa usmiala na mňa šťastena, keďže pár dní predtým ako ma vybrali na testovanie, k nám dorazil balík, nie veľký ako svet, ale plný iného sortimentu tiež od Sedity, pretože som to jednoducho vyhrala... Teda posledný mesiac sa to u nás točí okolo Sedity. 

     Testovacia zásielka z Modrého koníka, ktorá v sebe skrývala piškóty Seditky sa tiež nedala zahanbit a veru veľmi potešila.

     Perfektne zabalená aby sa piškóty nepolámali, samozrejme nejaká milá pozornosť v podobe príveskov.

     Deti v rámci „Mamiiii, môžem niečo sladké?" hneď ochutnali výborné, mäkulinké a voňavé perníčky s jahodovou či slivkovou príchuťou. Veru ani kompletnú zostavu mladých 😉 som nestihla odfotit. 

     Ale poďme na to podstatné a to sú piškóty Seditky. Najprv ohodnotím vizuál obalov. Pútavé, s obrázkom zvieratka a keby moje deti boli ešte malinké, určite by ich volali mededíkove, pingiho alebo žebličkove... Viem, že gramaticky je to nesprávne, no píšem rečou malých detí. Prekvapilo zloženie len z troch ingrediencií: pšeničná múka, vajcia, cukor. Nejaké ďalšie kypridlá alebo iné prísady výrobca neuvádza. Z obalu som sa tiež dozvedela o charitatívnom rozmere Seditiek. 

     Ak Vás mätie názov článku, tak nevadí. Môj Miško tak totižto volá piškóty a u nás ich teda voláme takto všetci. 🙂 

     V prvom rade by sme sa chceli poďakovať spoločnosti Sedita za možnosť testovať piškótky všetkých druhov. Balík to bol štedrý, a tak sme sa teda podelili s priateľmi, viac ľudí viac chutí. Veľmi sa tešili a v aute za 45 minút stihli zjesť skoro celý balík dlhých piškótiek, takže usudzujem, že im veeeeľmi chutili. 

     My sme začali s testovaním hneď, keď prišiel balík, a to klasikou. Piškóty s výživkou. a malé piškótky hodnotím veľmi dobre. Každá mamka totiž vie, že mäkké piškóty vo výžive sú pri hladnom dieťati nevyhnutnosť. A u nás to je tiež tak, keď je hlad, tak je hlad. A mladý chce jesť hneď a piškóty iných značiek mäknú vo výžive podstatne dlhšie ako Seditky. Myslím, že to bude tým, že sú ozaj nadýchané a vláčne. Počas testovania si moje deti chodili pýtať malé piškótky len tak do misky k rozprávke.

    Spoločnosť Sedita nám na koštovku poslala aj perníčky, a keďže testovanie bolo prioritne o piškótach, tak ich spomeniem len okrajovo. Jednoducho chutili, mne a aj malému Miškovi a aj tatikovi. Moja Emka pohŕdla, ale jej chyba. :D Boli mäkučké, šťavnaté a ku káve ako stvorené. Miško samozrejme kávu nemal, ale zjedol ho skoro celučičký celý.

     A dostávame sa k tomu najlepšiemu, čo bolo v balíku - DLHÉ PIŠKÓTY, tadaaaaaa! :D

Tieto piškóty ma veľmi milo prekvapili. Po prvé, nejak som nevedela o tom, že Seditky sú aj dlhé a po druhé, nemajú na sebe cukor. :D Čo je super správa pre mamičky, ktoré deťom cukor obmedzujú, a aj pretože sa z nich tak nedrobí. :D Sú veľmi vláčne, nadýchané a ozaj mäkučké. Moje deti ich papali samé, no skúsila som ,ako inak, aj tortičku s kyslou smotanou a s marhuľami.

Terezka pred niekoľkými týždňami dovŕšila 5 mesiacov, to znamená, že v jej živote a v živote mamky (teda mňa) nastalo dôležité obdobie.... Prvé príkrmy. 

Presne v tom období mi na Modrom koníkovi vyskočilo, že sa chystá testovanie zeleninových príkrmov od značky HiPP. Ideálne, akurát niečo pre nás. Ideálne bolo aj to, že Terezku vybrali na testovanie týchto príkrmov.

Keď nám balíček dorazil, hneď sme sa pustili do vybaľovania. Balíček obsahoval zeleninové výživky Prvá biela mrkva, Prvá brokolica, Prvá tekvica, Prvý paštrnák.

Samozrejme, ako každá mamka, aj ja chcem dať Terezke to najlepšie, a po kladných skúsenostiach s HiPP kozmetikou som sa nebála vyskúšať príkrmy Prvá lyžička, keďže zelenina je pestovaná podľa zásad ekologického hospodárstva. Vo všeobecnosti sú požiadavky na detské príkrmy prísnejšie ako na bežnú stravu, prechádzajú prísnou kontrolou a musia spĺňať normy podľa slovenskej aj európskej legislatívy.

Tak poďme si teda zhrnúť, ako toto testovanie u nás dopadlo.

Po niekoľkých domácich príkrmoch, ktoré dopadli famózne, vzhľadom na to, ako ma kamošky upozorňovali na to, nech si nemyslím, že zeleninka bude Terezke chutiť. Opak bol pravdou, mamkine domáce príkrmy mali veľký úspech. Nebol dôvod neotvoriť preto Prvú tekvicu od HiPP. No mamka mieni, Terezka mení. Ochutnala jednu lyžičku a viac ústa neotvorila. Mamkina tekvica jej očividne chutila viac. Nevadí, nič sme nesilili, veď máme aj iné zeleninky.

Ako každá správna mama, aj ja patrím medzi tie, ktoré nikdy neodídu z domu naprázdno. Vždy musíme mať zo sebou nejaký „snack". Pre moju dcérkou sú najobľúbenejšie produkty od seditky. Do kabelky sa mi vždy šikne hodiť jeden sáčok mini Seditiek a výlet môže začať. Piškótky od Sedity sme si obľúbili hlavne v horúcich letných dňoch, keďže neobsahujú žiadne polevy tak sa neroztopia, ale sú stále chrumkavé a hlavne poruke. 🙂

                                                  ČO SME VLASTNE TESTOVALI?

Piškóty Seditky, a všetky ich variácie, sú úžasny produkt, ktorý ma, ako správnu mamu, zaujal aj svojim jednoduchým a zdravo vyváženým zložením.

Vedeli ste že.....

Tento jednoduchý recept spoznal svet pred stovkami rokov, v období historického Savojska. Mal vzniknúť na počesť návštevy francúzskeho kráľa a dosiahnuť taký úspech, že sa stal oficiálnym dezertom tohto vojvodstva.

Podľa legendy si dokonca aj ruský cár Peter Veľký pri návšteve pochúťku zamiloval natoľko, že musel so sebou do Petrohradu vziať pekára, ktorý by mu ľahkú a chrumkavú sladkosť naďalej vyrábal.

Keď mi prišla pošta, že nás vybrali na testovanie, hneď som sa potešila. Dlho som sa rozhodovala, aké príkrmy si zadovažim do zásoby pre prípad núdze. A tak bolo rozhodnuté.

        Ako prvý sme vyskúšali paštrnák. Chuť bola sladkastá a musím sa priznať, aj mne chutil. Hlavný testovací profík Š. si tiež pochutil a ja som bola spokojná, že taký krásny slnečný deň môžeme byť dlhšie vonku na prechádzke. 

       Druhú v poradí sme testovali tekvicu. Jej redšia konzistencia bola pre mňa aj pre profíka Š. výhodou.  

       Ako pokračovanie sme si otvorili bielu mrkvu a práve tento pohárik bol u mňa TOP. Výborná chuť, vôňa. Š. veľmi chutila, ako sa hovorí... spokojné dieťa, šťastné dieťa - šťastné dieťa, šťastná mama. 

     Nadšenie z bielej mrkvy sme vymenili za zmiešané pocity z brokolice. Ale tá u nás nezabodovala a Š. to vôbec nešlo dolu krkom. Vyskúšal pár (hmm, možno jednu) lyžičiek dokopy a viac nechcel. Konzistencia tohoto príkrmu bola hustejšia a mňa nelákala ani vôňa. 

           Ako poslednú sme vyskúšali mrkvu. Jedna lyžica mne, druhá staršiemu bratovi, ktorý zhodnotil, že môže byť a do tretice sa ušlo aj hlavnému testovačovi, a ochutnal aj on. Mrkva bola o niečo redšia, veľmi podobná hustota, ako mala tekvica. 

Ďakujem za testovanie našich SEDITIEK.

Najskôr chcem veľmi pekne poďakovať za také úžasné maškrtenie s piškótikami SEDITKY. 🙏

Piškóty majú radi snád všetci, aj mladšie generácie, aj tie staršie. U nás si ich dokonca babka rada máča v kávičke, a zrovna SEDITKY... Čiže, v skratke, nie je to náhoda...

Keď mi zavolal kuriér, tak som bola veľmi milo prekvapená. A to na rovinu, čakala som možno 5 balíčkov piškót. No mýlila som sa. Bola to obrovská a celkom tažká nádielka mašrtiek a ako bonus boli prívesky SEDITIEK. 🤗🤭😃

Tak rýchlo to ubehlo a nám už ostalo len pár balíčkov. No čo, naše baby ich zbožnujú a hlavne tie mini balíčky sú nielen super milé, ale aj praktické - tak si ich pribaľujú naviac na desiatu...💋💋😘

No, piškótam značky SEDITKY nie je čo vytknúť...

Konečne sa dostávam k písaniu článku, keďže nás nepríjemne prekvapila 1. chorobka a 2 x sa mi podarilo rozpísaný článok stratiť. 🤷‍♀️ Do tretice, dúfam, všetko dobré... 

Možnosť testovať nás veľmi potešila, keďže sme v tom období začali s prvou mrkvičkou a nejakou zeleninkou, klasicky som naparovala a mixovala, ale len sme ochutnávali, a preto som bola zvedavá na hotové príkrmy, či malému budú chutiť. 

Kuriér volal, keď sme sa akurát hrali na podložke, tak sme spolu s Mathiaskom rozbalili balíček, kde sme si našli 7 fľašiek - prvú mrkvu, bielu mrkvu, brokolicu, paštrnák a tekvicu. 

Ako prvú zeleninku sme vyskúšali, netradične, brokolicu. Píšem v množnom čísle, keďže som vždy ochutnala aj ja. Predtým už skúšal brokolicu, ktorú som pripravila ja a veľa nespapal, ale "HiPPková" mi prišla chutnejšia a mala jemnejšiu konzistenciu. Super aj voňala. Myslím, žiadna umelina.

Ako druhú sme mali bielu mrkvu, tu predtým ešte nepapal. Zohrievala som polku fľaštičky. Aj keď je menšia, nám vydržala 2 dni. 

Paštrnák sme si zobrali na výlet, ale zabudla som spraviť foto v provizórnych podmienkach. 

Začala by som tým, že som veľmi rada, že ste si práve nás vybrali na testovanie. Akurát sme začali s prvými príkrmami, tak mi padlo vhod vyskúšať, či malej budu chutiť aj nie doma varené. Skúsenosť som už s HiPP mala pri prvej dcérke a tej chutia doteraz vaše ovocné výživky. Tak sme sa pustili do testovania aj s mladším pokolením.

Ako prvú sme si vybrali mrkvičku. Keď som to pred ňu položila, pozerala že: „Mama, to čo mi chceš dať?" Veľa mamičiek možno skritizuje riedku konzistenciu, ale podľa mňa prvé kontakty majú byť redšej konzistencie, aby im to ľahšie išlo do bruška. Malej veľmi chutila a hňed spráskala celý príkrm. 🙂

Ako druhú sme išli testovať brokolicu. Bola som kus prekvapená tou chuťou aj konzistenciu, pretože som čakala tiež redšiu, bála som sa, že ju nebude chcieť, ale opak bol pravdou. Spráskala trištvrte pohárika. 🙂

Ako tretiu sme testovali bielu mrkvu. Pravdupovediac, ešte som ju doma vôbec nemala a ani som nevedela, ako má chutiť. Ochutnala som ako prvá a prekvapila ma sladká chuť. Kedže sme už medzitým skúšali aj batát, tak môžem povedať, že sa tá sladkosť dá porovnať. Tak ak hľadáte náhradu za batát, kľudne môžete vyskúšat túto bielu mrkvu. 🙂

Ako štvrtú sme testovali tekvicu, tam som išla na istotu, lebo prvej dcérke veľmi chutila. Tiež je redšej konzistencie, ale opäť to vôbec neprekážalo. V týchto horúčavách kus redšieho príkrmu vôbec neuškodí. 🙂😉

Ako piaty sme skúšali paštrnák, ale ten malej vôbec nechutil, zjedla z neho fakt len pár lyžičiek.

Som mamina troch detí - dievčat 😁 (11 rokov, 8 rokov a 7 mesiacov). Počas svojej materskej kariéry si nepamätám, či som kupovala hotové príkrmy, fakt, naozaj. Alebo mám už deravú hlavu, alebo to bolo naozaj tak. Možno to bolo tým, že aj moji aj manželovi rodičia majú záhrady, a tak sme nemali núdzu o domáce potraviny. Tak som jednoducho varila, parila (občas som sa sparila aj ja) a mixovala. 

Keď som však uvidela výzvu na prihlásenie sa do testovania HiPP Bio zeleninových príkrmov, zapojili sme sa s Valentínkou a teraz píšeme recenziu.

Zaujalo ma, že tieto z radu "Prvá lyžička" sú údajne vyrábané zo starostlivo kontrolovaných BIO surovín. Zelenina je  pestovaná bez pesticídov a syntetizovaných hnojív, dozrieva do plnej chuti na poliach ďaleko od ciest. Navyše maličké 125 g balenie je ideálnou voľbou pre začiatok prikrmovania, kedy deti ešte len spoznávajú nové chute a spapajú naozaj iba pár lyžičiek. Kým k nám papaníčko dorazilo, Vali už stihla čo-to ochutnať, a preto so žiadnou zeleninkou nemala zásadný problém.

Síce ešte stále nespapá plnú dávku príkrmu tak, aby nahradila svoje najobľúbenejšie maminkine mliečko, ale polovicu pohárika spapala. Každý pohárik mala slečna na dva dni a vždy ten druhý deň som jej do toho niečo pridala, napr. uvarené ovsené vločky, žĺtok, kuracie mäsko, cestovinku. V tom sú tieto hotové prikrmy ozaj variabilné a možno si ich rôzne kombinovať podľa fantázie a chuti dieťatka. Na tejto foto je napríklad paštrnák s ovsenými vločkami. 

Vždy som ochutnala zásadne ako prvá, na tom som si dala záležať. U nás mala najväčší úspech biela mrkva, tekvica, klasická mrkva a aj brokolica s paštrnákom. Jej vlastne chutili všetky. Mňa osobne najviac prekvapila brokolica svojou autentickou vôňou a chuťou.

Ohromným plusom je, že príkrmy majú ideálnu konzistenciu, sú bez umelých prísad a konzervantov, majú skvelú chuť aj vôňu a sú kombinovateľné aj medzi sebou navzájom. Určite sa po nich obzriem v obchode a urobím si doma nejakú zásobu, aby sme boli, ako sa hovorí, VŽDY PRIPRAVENÉ. 😁 V situáciách, ako sú horšie noci či dni, na výlete, alebo jednoducho len tak, lebo sa nám chce, sú tieto mini fľaštičky ako stvorené, iba otvoriť a papať.

Písal sa rok 2015, keď som prvý raz začala vedome obzerať HiPPky. Prečo začínam týmto rokom? Pretože vtedy sa mi narodila prvá dcéra a počas podávania príkrmov sme zaradili túto značku. Veľa som si o tom čítala, chcela som vedieť filozofiu, ako pestujú plodiny, aký je spôsob prípravy a výroby... Keď som teraz zbadala, že HiPP hľadá mamičky, resp. drobcov, na testovanie, tak mi ani len nenapadlo, že by sme to nemohli dostať. Zapojili sme sa a práve v tom čase sme začali s príkrmami doma. Bola som na rýchlom nákupe v obchode, keď som počas čakania pri pokladni otvorila MK a tam správa, že sme boli vybraní. Veľmi ma to potešilo, pretože sme sa práve chystali na „veľké turné" po rodine.

V pondelok, v deň začiatku testovania, nám bol doručený balík, v ktorom nás čakalo 7 125 g fľašiek - biela mrkva, mrkva, brokolica, paštrnák a tekvica. 

Bola som zvedavá, ako bude chutiť malému princovi brokolica, pretože tú som mu varila a veľký úspech teda nemala, ale na druhej strane mu veľmi chutila tekvica inej značky. 

Naše testovanie sme začali bielou mrkvou. Samozrejme, že by som to nebola ja, keby som neochutnala aj ja. Biela mrkva chutila sladko. Zloženie je úplne úžasné - iba mrkva a voda... Malému princovi chutila, zjedol skoro celú fľašu. Príjemným bonusom je, že fľaky idú oprať bez nejakej väčšej námahy. 

Ako ďalšiu sme chutnali tekvicu. Tá mu tiež chutila a doslova spráskal fľašku. Opäť čisté zloženie - tekvica a voda. Brokolica teda nemala absolútne úspech, tam mi doslova vybil lyžičku z ruky. Úprimne povedané, nechutila ani mne. Brokolicu mám rada ako polievku, ale toto bolo na môj vkus moc brokolicové. 😀 Úplne som však bola zvedavá na paštrnák. Túto zeleninu veľmi nepoužívam, pretože u nás v obchodoch je len zriedkakedy. Chutil výborne, ale teda ja si neviem predstaviť to jesť ako čistý príkrm... Malý princ však dal krásne pol fľaše. 

Ako úplne posledný príkrm som dávala klasickú mrkvu. Znova, ako všetko ostatné, iba mrkva a voda. Chutila výborne. Jedinou nevýhodou tejto mrkvy sú ale škvrny, ktoré treba minimálne opláchnuť hneď. 

Zuzke skončila služba a so spokojným úsmevom nastupovala do Tomášovho auta. On ju vítal s rovnakým úsmevom a keď si k nemu prisadla, okamžite ju vtiahol do hlbokého objatia. Tvárou sa vnoril do jej vlasov a zotrval tak niekoľko minút. Keď sa pomaly odtiahla, ľahko ju pobozkal na čelo. Potom sa nahol k jej uchu a ticho pošepol:

"Konečne ťa môžem na niekoľko chvíľ previesť našim spoločným svetom, kde sa tma mení v nádherné svetlo. A ty, odetá v závoji žiari, sa s ľahkosťou prechádzaš pomedzi moje dotyky a bozky, aby si mohla pochopiť ako veľmi ťa milujem." keď to dopovedal, pomaly sa odtiahol a pohľadom sa vrátil k jej očiam. Na tvári mu hral úplne ľahký úsmev. Zuzke sa v podbrušku vytvorilo vzrušenie. Keď sklonil oči k jej perám, vzrušením sa jej zatajil dych a ústa jemne pootvorila v očakávaní.

"Nenachádzam slov, aký nežný dokážeš byť už v prvej sekunde, keď sa stretneme. Môj milovaný." šepla s pocitom divoko bijúceho srdca. Tomáš nahol hlavu na stranu a užíval si jej žiariacu tvár.

"Celý život som na teba čakal. Ak by som niekedy chcel mať rodinu, tak mojou túžbou by bolo robiť ťa šťastnou. Každé ráno, deň aj večer." vyznal sa s pokojným úsmevom. Zuzka si ho so záujmom prezrela.

"Ak by si niekedy chcel mať rodinu?" prekvapene sa usmiala. "To znie zvláštne, akoby si váhal." Tomáš zvážnel, pobozkal Zuzke ruku a naštartoval auto. So sústredeným pohľadom sa začal venovať šoférovaniu a k jej poznámke sa nevyjadroval. Zuzka si s pochopením prezerala jeho zovretú tvár. V mysli sa jej vrátil rozhovor s jeho babičkou, keď jej rozprávala o Tomášových obavách. S laskou si s ním preplietla prsty a trpezlivo čakala, kým sa dostanú k nemu domov.

Mlčali ešte aj keď otváral dvere. Zuzke to však neprekážalo, pretože ticho im neuberalo na láske. Vedela, prečo tak Tomáš reaguje. Nebol si istý sám sebou. A hoci to nepovedal nahlas, jej srdce ho chápalo. Barras sa okamžite potešil ako zbystril, že za Tomášom vstúpila dnu aj Zuzka. Ona mu naoplátku venovala niekoľko láskavých pohladení pod krkom. Medzitým Tomáš prešiel do kuchyne a vybral zo skrinky dve šálky. Dnu naservíroval malé lyžičky sypaného čaju a sledoval, ako sa hreje voda v kanvici. Zuzka ho skúmavo pozorovala z diaľky, potom sa pomalým krokom priblížila ku kuchynskému baru a posadila sa na stoličku. Tomáš jej bol stále otočený chrbtom.

„Pozri, toto je pekné… Toto je zaujímavé… Toto je dôležité …Toto by si mal jesť, je to dobré a zdravé… Mal by si sa viac učiť, pretože… Takto by si sa mal správať aj ty… Mal by si sa viac kamarátiť s… Pôjdeš študovať tam, lebo…“

Verím, že snahou rodičov je vychovávať svoje deti čo najlepšie. Často však vychovávajú podľa svojich predstáv, využívajú vplyv, porovnávanie, predkladajú vzory. Neskôr príde školská dochádzka s množstvom múdrych a potrebných informácií. Všetko ide z vonku do vnútra.

Zamýšľate sa nad otázkami: “Čo potrebuje naše dieťa? Čo sa mu páči? Kde sa cíti dobre? Čo ho baví? Čo robí s nadšením a radosťou?” Koľko priestoru dávate detským názorom, postojom, rozhodnutiam? Ako často usmerňujete, kontrolujete a porovnávate svoje dieťa?

Neskôr, v dospelosti môže vaše dieťa uvažovať takýmto spôsobom: „Kamarátka povedala, že sa mi hodí iný účes… Kamarát má také auto… Manžel tvrdí, že neviem… V móde sú tieto farby… V reklame chválili… Na internete som čítal… Vedci tvrdia…“.  Dôsledkom je informačný chaos, nerozhodnosť, neistota a následný stres. Prečo? Vaše dospelé dieťa sa naučilo počúvať to, čo ide zvonka a nevie počúvať svoj vnútorný hlas, svoju múdrosť a svoju intuíciu.

Každý z nás je výnimočný. A výnimočné je aj každé dieťa – má svoju osobnosť, svoje schopnosti a talent. Ak dieťa robí to, na čo má talent, robí to s radosťou, nadšením a s tvorivou energiou. Zamerať sa predovšetkým na silné stránky dieťaťa, na ich podporu a rozvoj by malo byť jedným z pilierov jeho výchovy. To znamená všímať si a rozvíjať najprv to, čo mu ide dobre a až potom riešiť to, čo mu nejde.

Ak dieťa stratí spojenie so svojimi túžbami, schopnosťami a talentom, tak zabudne, kým je. Postupne zistí, že ho nič nebaví, nemá chuť ani energiu robiť to, čo mu je vnucované. Necíti radosť ani nadšenie z toho, ako žije. Začne prežívať radosť z hmotných vecí, osláv a stimulujúcich látok, ktoré mu navodzujú umelú radosť.

V prvom rade by som chcela veľmi poďakovať za možnosť testovať. Bolo to naše prvé testovanie, takže som sa veľmi potešila, keď mi do pošty prišlo, že nás vybrali. 

A takto sa tešila Tamarka, keď k nám dorazil balíček! 😊

Tak by som pomaly začala s hodnotením. 

Ako prvou sme začali mrkvičkou 🥕. Tamarke naozaj chutila, úsmev hovorí za všetko. Krásne voňala, chutnala som aj ja a naozaj môžem povedať, že bola dobrá. 

Ako druhá prišla na rad brokolica. Moja Tami je naozaj skvelá jedáčka, takže aj tá jej chutila. V ten deň sme sa vybrali na návštevu starej mamy môjho manžela, takže mi naozaj prišlo vhod len zbaliť pohárik s brokoličkou a lyžičku, a bolo vybavené. 

Ďalší na rade bol paštrnák, ktorý jediný Tamarke nechutil. Bol to boj, zjedla 5 lyžičiek a tam to skončilo.

Rozmýšľam, ako mám začať. Ešte pred tehotenstvom, kedy sme čakali nášho vytúženého drobčeka, som si celé dni pozerala, ktorá kozmetika, ktoré potraviny budú pre synčeka najlepšie. Rozhodla som sa pre značku HiPP. Všetku kozmetiku pre synčeka mám práve tejto značky. A teda vôbec neľutujem a som veľmi spokojná.

Ale aby som sa dostala k veci... Hneď ako som zbadala, že je možnosť sa prihlásiť do testovania príkrmov od mojej obľúbenej značky, okamžite som sa prihlásila. Strašne som sa potešila, že z toľkých žien vybrali práve mňa a môjho synčeka. Netrpezlivo sme čakali kedy príde kuriér s balíčkom príkrmov. 

To bolo radosti, keď prišiel balíček 🙂

Začali sme s mrkvou, ktorá sa odporúča ako prvá. Dva dni predtým som mu už uvarila mrkvu, tak tú od HiPP jedol vlastne už tretí deň, ako sa odporúča. Popravde ju zjedol rýchlejšie ako tú, ktorú som mu uvarila predtým ja. Ako ďalší som zaradila do synčekovho jedálnička paštrnák. Myslela som si, že táto zelenina nebude vôbec dobre chutiť a synček ju nebude chcieť. Ale opak bol pravdou. Zjedol úplne všetko a to dokonca priamo z pohárika, ohriate vo vodnom kúpeli. Musím napísať, že mimo dom je super si zobrať pohárik a ísť a nemusela som rozmýšľať, kde a ako uvarím, uskladním príkrm.

Postupovali sme ďalej s brokolicou, ktorá nám s manželom chutí obom. Verili sme, že aj nášmu synčekovi bude táto zelenina chutiť. Zjedol asi polku príkrmu a viac nechcel. Táto zelenina nebude patriť k jeho obľúbeným. Uvidím ešte, ako mu bude chutiť v kombinácii s inou zeleninou. Brokolicu som mu už viac samotnú nedala. Ako ďalšiu ochutnal bielu mrkvu a tekvicu. Tekvicu mal jeden deň samostatnú a posledný deň som skúsila pridať k nej aj teľacie mäsko. Samozrejme, zjedol všetko. 

Čo napísať na záver? Určite pozitívna je pre mňa konzistencia, chuť a šikovná veľkosť pohárikov - aj keď nášmu hladošovi bolo málo a musel sa "dotlačiť" mliekom. 😀 Verím tejto značke, tak určite aj zloženie je BIO ako píšu. 

Keď spolu sedeli na jeho sedačke, Tomáš sa odtiahol a prezeral si jej tvár. Uvidel spokojnosť, ktorá jej žiarila z tváre a pobozkal ju do vlasov. 

"Nechcela by si dnes stráviť večer u mňa? Chýbajú mi rána, keď sa smiem pri tebe prebúdzať." hravo sa usmial. Zuzka sa od neho odtiahla a skúmavo zdvihla k nemu pohľad. 

"Myslíš, že je to dobrý nápad?" pohladila ho po kútiku, ktorý sa mu pri úsmeve odkryl. 

"Myslím, že je to skvelý nápad. Učíš ma trpezlivosti a sebaovládaniu. A to sú vlastnosti, ktoré v živote veľmi potrebujem. Najmä pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorí mi neustále hádžu polená pod nohy." zamyslene sa vrátil k rozhovoru s otcom. Oba jeho pokusy, viesť s ním konštruktívnu konverzáciu, dopadli opačne. 

"Tvoj otec, však? Narážaš na neho?" vnímavo skúmala jeho zamyslené oči. Tomáš k nej opäť upriamil pohľad a jemne sa usmial. 

"Už ma tak dobre poznáš?" ľahko prešiel palcom po jej líci a nežne jej potom to miesto pobozkal. Zuzka sa tiež usmiala. Jeho výnimočnosť sa preukazovala aj v tom, ako sa jej dokázal dotýkať. Chytila jeho ruku a pobozkala mu dlaň. 

Dievčatá dnes som mala opravné skúšky v autoškole a zas som nespravila.Prvy krát cvičisko teraz zas jazdu pritom som išla dobre na stopkách a m stala dávala prednosť aj križovatky všetko fajn len sme mali strašné prísnu policajtku že až na úplne detaily si potrpela povedala mi že som išla moc opatrne a pomaly pritom som išla ako vždy s inštruktorom a v jednodmerkach som išla radšej pomaly aj v úzkych uličkách tiež veď by mi tam mohol niekto vojsť no koniec ešte aj inštruktor mi povedal že si myslel že mi to dá že som jazdila dobre zo 6 spravila iba 1 baba takže 30.6 mám posledný pokus.Som nahnevá riadne robím sa ho už v dosť vyššom veku teda a to len kvôli malému synovi aby som ho môže hľa voziť ďalej do škôlky kde dochadzame a naj niečo má dala ešte pozdĺžne zaparkovať medzi dve autá no koniec to bola moja smrť ešte som len išla skúšať cúvať a už ma hneď zastavila že koniec nech zaparkuje inštruktor škoda že som to predtým nikdy netrénovala vždy sme zastavili na aut.stanici v na prázdnej ceste 

Dostali sme možnosť zapojiť sa do testovania piškót od Sedity.

Možno sa pýtate, čo sa už len dá testovať na piškótach? 🙂 Všetko sa dá testovať.

Seditu poznáme všetci už roky a na ich výrobkoch vyrástli naše mamy, otcovia, ba aj naši starí rodičia. Predsa je to 70-ročná kvalita na našom trhu.

Musím sa priznať, že som nikdy nečítala zloženie piškót a naozaj som ostala milo prekvapená, že sú upečené len z troch prísad a tými sú : 

pšeničná múka,vajíčka a cukor.

Mini piškóty

Azda každý z nás má občas svoj vyhorený deň. Deň kedy sa zobudí a už pri otváraní očí vie, že je rozbitý. Po prebdenej noci a asi desiatich kojeniach vchádzam do kuchyne, v ktorej nájdem bordel ešte z večere, hoci mi makrón tvrdil, že uprace, pretože „mama, choď si oddýchnuť“. Predýcham to. Hovorím si „veď je to len pár hrncov“ a na hodinách svieti 5 hodín ráno, čiže ak si pohnem, stihnem si ešte vypiť v kľude jednu kávu. Pohla som si a so šálkou voňavého turka sadám na gauč, keď zrazu počujem „maminkáááááá, maminkáááá“. Ouuuuuuuukej, Kika je hore, nevadí, zapnem spievankovo a tu kávu si proste dám. No nie, nedám, pretože už za pár sekúnd počujem „uáááá,uáááá...“ nášho trojtýždňového Rafaela. Tak nič. Nádych-výdych a idem na to.

Raňajky, varenie, ihrisko, kŕmenie, uspávanie a zrazu konečne čas na tú moju kávu. Studenú, ale stále moju. Ako pekne ma čaká. Napijem sa a hovorím si, že chutí ako to ice latte pred 5 rokmi v Portoriku, keď som ešte bola krásna a bezdetná. Och, kde je ten môj bezstarostný život, keď som mala čas na seba?!

Viem, asi to teraz znie mätúco, no som naozaj šťastná, že mám moje detváky. Milujem ich najviac ako sa dá, o tom potom, ALE chýba mi ten čas kedy som len sama so sebou. Ja viem, ono to príde. Detí podrastú, začnú lepšie spať, chodiť do škôlky, na krúžky a zrazu bude všetko jednoduchšie. Ja však netúžim po tom, aby to rýchlo ubehlo, chcem len vsunúť nejakým zázrakom do dňa 2 extra hodiny. 2 hodiny, kedy budem sama so sebou. Budem si čítať, nafarbím si vlasy, pojdem sa prejsť, no a potom sa opäť vrátim k upratovaniu hračiek, kojeniu, vareniu a čítaniu rozprávok. Ale tie dve hodiny by proste bodli. 

Zobudím sa z toho sna a opäť si sľúbim, že dnes večer pôjdem spať skôr a v posteli si prečítam aspoň pár strán z tej knihy, ktorú som dostale v apríli na narodky. Dnes to tak určite bude, a ak by aj nie, budem myslieť na tú svoju studenú rannú kávu, ktorá ma bude poobede opäť čakať na linke.

Blondínka v Benátkach

Zdalo sa jej, že čas ubiehal rýchlo, keď sa sústredila na fyzický kontakt s pacientami. Keď však vošla do sesterne, aby niečo ponahadzovala do počítača, mala pocit, že čas sa spomalil. Sústredene pozerala každých desať minút na hodiny nad sebou, kedy konečne nastane prestávka. Nevedela sa dočkať, kedy uvidí Tomášove zamilované oči. Odvtedy, čo navštívila Juraja, túžila po Tomášovom objatí čoraz viac. Chcela sa v ňom skryť a sústrediť sa iba na prítomnosť s ním. Zopárkrát dokonca letmo pozrela na stranu, kde bola jeho lekárska izba, Tomáša však nevidela. Zato Lenku tú dnes videla už trikrát. Hoci zakaždým, keď sa uvideli, Lenka sklopila pohľad, prestávala sa v jej blízkosti cítiť dobre a vždy potrebovala pár minút k tomu, aby sa upokojila, keď sa jej z dohľadu stratila. Taňja prišla do sesterne a pripomenula Zuzke, že už by mala odísť na prestávku. Okamžite jej  podskočilo srdce pri tých slovách. Veselo sa na ňu usmiala a rýchlo vybehla von, smerom k výťahom. Premýšľala, či je už Tomáš u seba a ako by sa k nemu mohla nebadane dostať. Zrazu jej vo vrecku začal vibrovať mobil. Zuzka sa veselo usmiala a okamžite zdvihla. 

"Zuzka? Asi sa nedostanem včas do nemocnice. Prepáč mi." vyslovil ľútostivým hlasom. Zuzka si sklamane vzdychla. 

"To nevadí. Tak sa uvidíme, keď budeš mať čas." hoci sa snažila znieť neutrálne, sklamanie sa jej v srdci začalo rozlievať. 

"Mohol by som ťa o niečo poprosiť? Potreboval by som, aby si išla pre výsledky krvi pacienta z osmičky a vzala ich k sebe. Hneď ako budem môcť prísť, sa po ne zastavím. Nerobilo by ti to problém?" jeho hlas bol vážny a profesionálny. 

"Samozrejme pán doktor, hneď to bude." hravo odpovedala. 

"Zavolám ti, keď si nájdem trochu času." náhle zložil. Zuzka sa zamračene pozerala na displej. S prekvapeným výrazom si vložila mobil naspäť do vrecka a odhodlane sa vybrala na hematológiu. Keď privolala výťah, okamžite sa jej objavili spomienky na to, ako sa tam dvakrát s Tomášom ocitli sami. Zaplavila ju obrovská túžba. Kiež by tu teraz s ňou mohol byť. Privrela oči a snažila sa myseľ upokojiť tým, že Tomáš je doktor a má veľa povinností. Zrazu ju niekto chytil za ruku a vtiahol dnu, do otvárajúceho sa výťahu. Zamračene sa otočila smerom, kde stál ten, kto ju tak náhle prepadol. Keď však uvidela jeho tvár, ihneď sa jej tvár rozžiarila šťastím. 

Leto sa nám už konečne hlási horúcim počasím a príjemnými slnečnými dňami. K tomu neodmysliteľne patria bazény, kúpanie, slnenie, ale tiež zvýšená záťaž pre pokožku. A to práve u tých najmenších. Najmä chlórová voda vie potrápiť detskú pokožku, keďže veľmi vysušuje. Po namáhavom letnom dni si určite zaslúži odmenu. Aj preto som sa rozhodla pripraviť súťaž pre vašich drobcov o dva balíčky z rady Baby Dove, ktoré detičkám poskytujú starostlivosť o celé telo. Zapojiť sa je skutočne jednoduché, tentokrát však budeme súťažiť priamo v našej skupine Dove - pre skutočné ženy. Zapojte sa a doprajte svojim malým miláčikom hydratáciu, jemnú starostlivosť a ochranu. Všetky podmienky, ktoré musíte splniť, nájdete v závere článku.

Kozmetika Dove má pre detičky hneď štyri rady produktov, v ktorých má zastúpenie umývací gél, šampón, telové mlieko a nechýbajú ani vlhčené obrúsky.

Baby Dove Rich Moisture v sebe spája starostlivosť o celé telo, a to vďaka umývaciemu gélu, šampónu, krémovej tablete na umývanie, telovému mlieku a vlhčeným obrúskom. Výrobky majú vône špeciálne navrhnuté pre pokožku detí, každý poskytuje jemnú starostlivosť a súčasne zanecháva vaše dieťatko jemne prevoňané.

Baby Dove Sensitive Moisture. V tejto rade si prídu na svoje aj deti s citlivou pokožkou, ktorá má sklony k podráždeniu. Výrobky sa citlivo starajú o vaše bábätko od hlavy až po päty. Neobsahujú vonné látky a majú neutrálne pH. Zároveň dodajú pokožke potrebné živiny a tým udržujú prirodzenú vlhkosť.

Dove Baby Derma Care je určený detičkám, ktoré majú sklon k ekzémom. Prebiotický gél je vhodný pre ultra jemné čistenie a hydratáciu pokožky, neštípe v očiach. Je vyrobený bez sulfátov, umelých farbív a vôní. Krém následne citlivú pokožku vášho bábätka upokojí. U nás je táto rada veľmi obľúbená, keďže stredná dcérka má atopický ekzém.

Dove Baby Calming Nights poskytuje dokonalú starostlivosť o pokožku dieťatka po kúpaní. Telové mlieko s upokojujúcou vôňou kamilky a teplého mlieka intenzívne vyživuje a hydratuje detskú citlivú pokožku počas noci. Pre nás je táto vôňa naozaj čarovná a najstaršia dcéra sa s krémom natiera každý večer, aby mala krásne sny.

Kde na vás a vaše deti v lete najčastejšie striehnu a ako sa ich šetrne a efektívne zbaviť v pohodlí domova?

Bradavice sú nepekné, a hlavne často bolestivé výrastky na koži. Najčastejšie sa vyskytujú na rukách a nohách, ale môžu sa objavovať napríklad aj na tvári. Sú nákazlivé a prenášajú sa priamo, aj nepriamo. Za nepriame nakazenie môže dlhý inkubačný čas, ktorý trvá aj niekoľko mesiacov. Stačí malá odrenina či drobné poranenie na koži a bradavica je na svete. 

Kde na vás bradavice v lete striehnu?

Medzi najčastejšie lokality patria kúpaliská, šatne, sprchy, ale môžu to byť aj detské ihriská alebo verejná doprava. Stačí, aby si dieťa oškrelo chodidlo pri hraní a  bosé prešlo okolo bazéna, kde pred pár minútami chodilo desiatky ľudí. Rovnakou situáciou je, keď po cvičení použijete verejnú sprchu. 

Predchádzať bradaviciam na nohách môžete nosením šľapiek alebo žabiek. Ale napríklad ruky v lete neuchránite. Stavím sa, že nosenie rukavíc bude to posledné, čo by ste v horúcom lete vy či vaše dieťa ocenili. 

Čo robiť, keď sa bradavica objaví?

Túto recenziu na Piškóty od Sedity už píšem tretíkrát s musím povedať, že toľko slov som napísala, asi koľko piškót sme dostali na testovanie, keď nie viac. 🤷‍♀️🤦‍♀️🤷‍♀️🤦‍♀️

Ale ako sa vraví o dobrom sa ľahko píše. Takže ďakujem pekne za možnosť vyskúšať a otestovať výrobky od Sedity. Dostali sme na testovanie nielen piškóty, ale aj perníky. Najviac ma z celej zásielky prekvapili perníky a dlhé piškóty. Ale pekne po poriadku. 

Ako prvé som pripravila maškrtu z dlhých piškót na spôsob Éclairs. Kvitujem, že nie sú obsypané cukrom, veď aj načo, keď sú tak akurát sladké. Zmizli rýchlosťou blesku. A vyzerali naozaj luxusne. Zmäkli naozaj rýchlo, čo ma tiež prekvapilo. 

Nedeľný puding bez piškót je ako kocúr bez čižiem. Proste „must have". 

A rozkošné a hlavne praktické mini-piškótky sú výbornou alternatívou ako mňamka na desiatu do školy alebo rýchla pomoc na hlad v maminej kabelke. 

Nakoniec k tomu najlepšiemu, osobne nielen pre mňa, ale aj pre moje deti, k perníkom. Fakt ma milo prekvapili aké sú jemné a čokoláda nechutí umelinou. Mne najviac chutili so slivkovým lekvárom a dievčatám s jahodovým. 

Jedného dňa som natrafila na testovanie od Nestlé, povedala som si: „Veď prečo sa nezapojiť." Popravde, vôbec sme neverili, že by sa podariť niečo také, ako že by nás vybrali. Bol to veľmi pekný deň, keď som si prečítala, že budeme mať tú česť, ochutnať tie dobroty. Ale k veci. Prišiel nám balík a my sme sa veľmi tešili. Tak sme sa pustili s našim Damiánom do práce. Keďže nás trápia zúbky, má dni, kedy spapá aj nás a má dni, kedy mu nič nechutí. Začali sme ovocnou kapsičkou, ktorú si mladý pán vybral ako prvú. Zhodou náhod to bolo mango. No to mu veľmi nechutilo. Ale nič nevyšlo nazmar, keďže máme doma ešte 7-ročného fešáka, ktorý ju ohodnotil na výbornú. Ďalšia kapsička bola na rade jablko-banán-burovka a ostružiny. Tá bola tak lahodná, že ja sama by som ju zjedla, ak by Damiánko špekuloval. 

Mamka ma už napísaný zoznam, aby sme náhodou nezabudli kúpiť. Moje dojmy boli super z ovocných kapsičiek. Chuťovo su fakt super, nemôžem im dať žiadne mínus. Ako ďalšie sme ochutnali kaše. Bola som veľmi prekvapená vôňou. Bola veľmi prenikavá, ale chuťovo boli perfektné. Žiadne sladké, dokonca sa nám nerobili ani hrudky a top všetkého bolo, že počas papania, ako kaša ochladla, nebola ako betón.

Banánová kaša chutila aj staršiemu. Po nej sa zaprášilo tak, že už z nej nič neostalo 🤪.

Ako ďalší v poradí sme ochutnali príkrm. Keďže má náš Damianko ešte len 7 mesiacov, tak sa nepodarilo všetky. Ostatné otestujeme postupne. Za mňa to bolo fajn, ale varené je varené. Nehovorím, že by som nekúpila. Áno, kupim mu, lebo mu chutilo. A ruku na srdce, ktorej mamke sa občas nestalo, že nestihla? Mne osobne áno. 

A nakoniec môžeme zhodnotiť, že som ochutnala už veľa značiek, ale za mňa osobne je zatial Nestlé NaturNes Bio TOP. Inak, priznáme sa, chrumky malý ani nestihol ochutnať, keďže starší mu ich spapal. Ale odkazuje, že boli fantastické 🥰.

Testovanie sme si užili všetci. Ochutnali sme zo všetkého, čo Damiánko testoval. Ďakujeme veľmi pekne za možnosť testovať. PS: Keďže nám veľa ostalo na testovanie po každom testovaní pridáme kratučkú recenziu ako nám chutilo-nechutilo.

Keď Zuzka podišla k Jurajovým dverám, dvakrát sa zhlboka nadýchla. Ticho poprosila Boha, aby jej dal silu reagovať pokojne. Jemne zaklopala na dvere a pokojným krokom vošla dnu. Juraj práve ležal a driemal. Okamžite ako Zuzku uvidel, spozornel. Ani v najhlbšom sne nepredpokladal, že by ho, po tom všetkom, prišla navštíviť.

"Zuzka. Nečakal som tvoju návštevu. Myslel som si, že ma už nikdy nebudeš chcieť vidieť." povedal s ľútostivým pohľadom. Zuzka stála oproti nemu a vážne zovrela tvár. Keď si spomenula na včerajší večer, mala chuť sa otočiť a odísť. Potom si však spomenula na dnešné ráno a ten pokojný hlas, ktorý ju kolísal k odpusteniu. Oblizla si pery a sklonila hlavu.

"Nebudem tu rozoberať, čo všetko mi tvoje priznanie spôsobilo." odhodlane zdvihla hlavu k nemu a uprene sa mu zahľadela do očí. "Musím uznať, že si sa zmenil. A po toľkých rokoch, čo sme sa nevideli, to chcelo naozaj veľa odvahy, aby si sa mi dokázal pozrieť do očí a povedať pravdu." odmlčala sa a chvíľu mu len tak skúmala tvár. Juraj sa pod jej prepaľujúcim, nevinným pohľadom zahanbil a sklopil oči.

"Nenájdem slová, ako by som vyjadril svoju ľútosť. Snáď raz, časom, mi budeš schopná odpustiť. Možno nikdy nebudeme priatelia, ale ak by som kedykoľvek mohol pre teba niečo urobiť, urobím to." zdvihol opäť oči k nej a súcitne stiahol obočie.

"Vlastne, prišla som sem preto, lebo by som ťa chcela o niečo poprosiť." odhodlane vyslovila posledné slovo a zatajil sa jej dych. Privrela oči, nebola si istá, či robí správne, ale kvôli Tomášovi to stálo za to. Vedela, že ako zastupujúci primár by mal z toho všetkého iba zbytočné problémy a ona mu chcela priniesť aspoň kúsok toho, čo on jej dával veľkoryso. 

"Žiadaj, urobím čokoľvek." prerušil ticho Juraj. Zuzka vážne zovrela pery a opäť sa zhlboka nadýchla.