Tomáš ticho prešiel k malej kuchynke a začal si pripravovať kávu. Dnešný deň sa mu zdal zvláštny. Aj napriek tomu však cítil obrovskú vďačnosť k Bohu. Jeho a Zuzkine modlitby boli vypočuté a Sebastian sa prebral. Spokojne sa usmial, posadil sa naspäť do svojho kresla a s pohľadom upretým do okna si vychutnával svoju šálku voňavej kávy. Po chvíli si vzal mobil zo stola a rozhodol sa zavolať Zuzke, aby jej tú skvelú novinu oznámil. To ohľadom Petra si chcel nechať skôr na osobný rozhovor.

"Drahý, rozhodol si sa mi zavolať, lebo ti chýbam?" zaznel Zuzkin pobavený hlas. Tomáš sa spokojne usmial, keď začul jej jemný a láskavý tón.

"Keď ťa počujem, hneď sa mi deň zdá krajší." vyslovil nežne.

"A azda ho máš škaredý? Do akých farieb ho mám premaľovať, aby si sa cítil spokojne?" pokračovala v rovnakom tóne hlasu. Tomáš sa zamilovane usmial.

"Chceš ma vtiahnuť do sveta tvojich vlastných farieb? Veľmi rád sa nechám. Bude to tam určite fascinujúce. Môžem ho prikrášliť svojimi bozkami." šepol hlbokým hlasom. Zuzke sa okamžite rozbúšilo srdce. Postavila sa zo sedačky, odkiaľ sledovala mamu, ako sa o ňu Patrik starostlivo stará a s ospravedlňujúcim pohľadom vyšla hore po schodoch, do svojej izby.

"Kedy ťa budem môcť vidieť? Keď takto rozprávaš, mám chuť sa za tebou rozbehnúť." s túžbou si Zuzka vzdychla. Tomáš jej veľmi chcel povedať, aby prišla ihneď. Na stole ho však čakali ešte nedokončené veci pre Petra.

Dovoľte mi podeliť sa s Vami s reálnou skúsenosťou mladého dievčaťa a jej rodičov. Pre citlivosť obsahu som zmenila meno hlavnej protagonistky. 

V posledných mesiacoch, po prekonaní prvej a druhej vlny pandémie, sa na nás v súvislosti s ochorením Covid-19 valia informácie o tzv. postcovidovom syndróme. Mnohí z nás spomenuté ochorenie prekonali a tento syndróm na sebe aj spozorovali. Pred pár dňami som na internete čítala krátky článok, v ktorom viaceré kúpele na Slovensku ohlasujú, že sú pripravené prijať pacientov s postcovidovým syndrómom. Čaká ich balneoterapia ušitá na problémy s ťažkých dýchaním, neutíchajúci bolesťami hlavy, kašľom, bolesťami na hrudi a podobne. Skrátka symptómami, ktorými môžu pacienti trpieť aj niekoľko mesiacov po prekonaní Covidu.

Elena strávila sedem mesiacov na dištančnom vzdelávaní viac-menej v útrobách dvojizbového bytu. Von poriadne nechodila, pretože nemala s kým. Jej kamaráti poodchádzali z internátov domov, do miest svojho bydliska, a ona ostala trčať v tom svojom,  síce študentskom, ale vyprázdnenom rodnom meste. Z kamarátok v meste jej ostali dve – tri. To boli tie, ktoré menej opatrní rodičia púšťali z domu, do covidom ohrozených ulíc. Ostatní ostávali predbežne opatrní a ich deti sa obmedzili na spoločenský život na sociálnych sieťach. Elenu  rodičia von púšťali, nie že by sa nebáli o jej zdravie, ale videli, že v ich dcére sa opäť začína ozývať depresia, s ktorou bojovali pred pár rokmi. Nechceli opäť zažiť vlastné dieťa vo fázach hystérie a apatie, ktoré sa nepredvídateľne striedali ako na bežiacom páse. S Elenou vtedy chodievali stískať kľučky na ambulanciách psychológov, ale aj psychiatrov. 

Napriek tomu, že Elena netrávila čas v totálnej izolácii, na svoju samotu sa sťažovala čoraz viac. Najprv jej vadilo, že je veľa sama doma (rodičia chodili do práce, žiadny home-office v ich prípade nebol možný), potom, že pocit osamelosti ju neopúšťa ani vtedy, keď práve sama doma nie je. Jej rodičia, aj keď sa jej snažili venovať v čo najväčšej možnej miere, prirodzene nedokázali suplovať aj role spolužiakov, učiteľov, partiu kamošov. Snažili sa ako vedeli a ona to oceňovala, racionálne chápala, čo sa okolo nej deje a prečo musí ostať doma, no emocionálne strádala za hranicu únosnosti. 

 Elenu Covid zastihol v najmenej vhodnej chvíli. V prvom ročníku na strednej škole. Ledva stihla spoznať svojich spolužiakov a učiteľov a už sedela doma. Presnejšie, od 12. októbra. Prečkala jeseň, Vianoce, Nový rok a aj väčšiu časť jari. No nevedela čakať v pokoji, s rozvahou. Zamerala sa na sledovanie denných správ o situácii s Covidom a aj v čase, keď to už hádam nikoho „nebavilo“ a všetci sme poľavili, ona stále sledovala štatistiky, výhľady a prognózy, počúvala odborníkov a aj laickú verejnosť. Jej svet sa zúžil výlučne na „koronaproblém“. Zaťažovala ním svoju rodinu a najmä seba. Denno-denne, v nekončiacom rutinnom kolobehu. Večer zaspávala rozrušená z negatívnych správ, navyše si v sebe vypestovala presvedčenie, že dobre už nebude. Znamenalo to, že každú, aspoň čiastočne pozitívnu informáciu dokázala prevrátiť na ruby a na jeden dobrý dôvod nájsť aspoň desať zlých. Bolo to niečo ako príklad s poloplným alebo poloprázdnym pohárom. Záleží od uhla pohľadu. U nej bol samozrejme permanentne poloprázdny. Nespavosť, sebaľútosť, smútok a psychické vyčerpanie zaviedlo Elenu nevyhnutne späť do ambulancie psychiatra. 

 „Elena trpí úzkosťou a rozvinula sa u nej agorafóbia“, znel verdikt lekára. Jej mama si najprv myslela, že zle počuje. Agorafóbia ? „Nie je to strach z otvorených priestranstiev ?“, spýtala sa mama lekára. „Je to strach z otvorených priestranstiev, ale aj z opustenia, zo zanechania“, vysvetlil doktor. Eleninej ame to začalo dávať zmysel. 

Dostala sa mi možnosť testovania s Camiliou. Padlo nám to úplne vhod, kedže nás trápili zúbky. Začali sme testovať najskôr len raz denne 1 dávka, ale kedže sa úľava nedostavila, zvýšili sme dávkovanie na 3x denne. Úľava prišla mierna. Keďže my sme aj teplotovali, museli sme to kombinovať so silnejším kalibrom. Takže zúbky sme zvládli aj vďaka Camilii. Super je, že je to homeopatikum, čiže žiadna chémia. Je to vo veľmi praktickom balení v jednodávkových ampulkách, čiže aj aplikácia je veľmi pohodlná. Určite treba vyskúšať, pokiaľ má dieťatko mierne príznaky. Ako úľava, úplne super.

Camilia, perorálny roztok, sa používa pri ťažkostiach spojených s prerezávaním zubov u detí (bolesti pri prerezávaní zubov, podráždenosť, červené líca, hnačka).

Ako použivať CAMILIU:

• Vždy používajte tento liek presne tak, ako je uvedené v písomnej informácii, alebo ako vám povedal váš lekár, alebo lekárnik
• Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika

Odporúčaná dávka

Užívajte 3 až 6 jednodávkových obalov v priebehu 24 hodín, počas 3 až 8 dní. Ak sa príznaky zhoršia alebo pretrvávajú dlhšie ako 3 dni, je potrebné poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom.

Nielen dieťaťu pomôžu matriošky symbolicky sprítomniť všetky jeho vnútorné deti a obrazne prepojiť prítomnosť so svojou minulosťou. Dieťa si môže uvedomiť, kde sú schované jeho (možno trpiace) malé deti. Môže si ich postaviť do radu a prejsť si roky, zamyslieť sa, a precítiť vnútorné dieťa, ktoré potrebuje uznanie, pohladenie, objatie, cítiť bezpečie a lásku.

Pre výchovu je dôležité uvedomenie, že vidíme a vychováme iba poslednú, vonkajšiu matriošku svojho dieťaťa  ale zabúdame, čo je vo vnútri, čo cítia „vnútorné matriošky“, aké živly, aké farby sú tam uložené.

Prečo sa zaoberať svojimi vnútornými deťmi? Ako uzdraviť vlastné detstvo?

Ak uzdravíte svoje detstvo budú spokojné a šťastné aj vaše deti v súčasnosti. Všetky vaše pozitívne aj negatívne zážitky a s nimi spojený strach, smútok, hnev ale aj radosť, sú zaznamenané a uložené ako súbory v počítači a zoradené podľa veku.
Sila neukončenej detskej emócie, ktorú ste prežili a potláčali celé detstvo, je silou aj vášho súčasného hnevu, zlosti, strachu, poníženia ale aj ukrivdenia. Vaše súčasné stresové prežívanie je ozvenou stresu prežívaného v detstve.

Zranené vnútorné dieťa „drieme“ vo vašom podvedomí a „kazí“ pri každej príležitosti vašu dospelú komunikáciu rôznymi spôsobmi: Máte paniku zo straty milovanej bytosti; keď sa cítite úplne sami na svete, prežívate nekontrolovateľné vlny zlosti a násilia; keď vám ten koho máte radi nerozumie, alebo vás neprávom obviňuje, upadáte do depresii a stávate sa apatický…

Všetky tieto vaše vnútorné „matriošky“, cíti aj vaše dieťa, dostalo ich a má ich k dispozícii vo veku, ktorý práve prežíva. Vaše päť ročné dieťa  má hlboké spojenie so zážitkami, schopnosťami a skúsenosťami vášho „skrytého päťročného dieťaťa“. Zariadila to múdra príroda. 

Mäkký golier, zdvihnutá ľavá noha v sadre, oviazaná hlava. Chcel niečo povedať, ale kyslíková maska mu v tom bránila. Pocítil hrozný smäd. Zrazu k nemu pribehla sestra v strednom veku a so záujmom si ho prezerala. Potom vzala do rúk mobil a chvíľu čakala. Sebastian k nej upieral unavený pohľad. Niekoľkokrát privrel oči a opäť ju skúmal. 

"Pán primár, pán doktor Majeský sa práve prebral." sestra po tom, ako to dopovedala, zložila a vložila si mobil naspäť do vrecka. Potom sa nahla k Sebastianovi, kyslikovú masku mu pomaly zložila dole a povzbudivo sa na neho usmiala.

"Vitajte späť, pán doktor." šepla pri jeho uchu. Sebastian sa ľahko usmial a privrel oči na znak poďakovania. 

Vilma sa snažila všetku svoju pozornosť venovať práci. Už v piatok sa mal konať ten večierok s investormi. Nevedela sa však sústrediť. V hlave jej neustále vírili slová Alenky o tom, že tá tiaž nespočíva len na jej pleciach. Keď sa nad tým hlbšie zamyslela, zistila, že Alenka má pravdu. Utajovaním skutočnosti, že je Zuzkinou biologickou mamou bránila nielen Zuzke k zisteniu, že Matúško je jej skutočný brat. Odzačiatku bola sebecká a ani si neuvedomovala ako veľmi zaťažila Alenkino láskavé a nesebecké srdce. Teraz to urobila opäť. Bez toho, aby si to uvedomovala. Bolestne zovrela tvár a hlasno si vzdychla. Silvia jej svojou sebeckosťou pri výchove vštepila do srdca rovnaký pocit márnivosti. Akoby jej z očí pomaly padal závoj hmly a ona si uvedomila, že tá hra na obeť, ktorou veľakrát nechala ovládať svoj život, ničil aj životy tých, ktorí jej boli blízki. Niečo akoby sa zlomilo v jej srdci a odkrylo to miesta, kam ešte úplne nebola pripravená vkročiť. Zmena prichádza vtedy, keď sa pokoríš pred Bohom. Zaznel veľmi tichý, ale naliehavý hlas v jej vnútri. Privrela oči a snažila sa sústrediť na realitu. Som tak veľmi unavená, šepla do chaosu, ktorý sa v jej hlave tvoril. Pomaly sa zdvihla zo stoličky a podišla k dverám. Potichu prešla popri Veronike, ktorá na ňu hľadela so spytujúcim pohľadom.

"Pani riaditeľka, ste v poriadku?" ticho sa k nej prihovorila, keď si všimla jej bledú tvár. Vilma sa k nej otočila a s vážnou tvárou prikývla.

"Iba si na chvíľu potrebujem odskočiť. Hneď sa vrátim. Prosím, odbehnite do bufetu a objednajte mne aj sebe jednu kávu." povedala s povzdychom a bez ďalšieho slova prešla k výťahom. Prvý, kto ju napadol bol Tomáš. Nezaujímala sa veľmi o vzťahy v nemocnici, ale ten medzi Tomášom a Zuzkou sa k nej nepriamo dostal už vtedy, keď sa Tomáš rozhodol o ňu starať, po jej úraze u nej doma. Dúfala, že sa od Tomáša dozvie niečo viac o Zuzke.

Chceme, či nechceme, návšteve v gynekologickej ambulancii sa v živote nevyhne žiadna žena. S menšími či väčšími problémami, alebo preventívne, raz za rok. Avšak často nám v hlave víria otázky, ktoré v ambulancii položiť zabudneme, nestihneme, alebo sa možno hanbíme, či nám napadnú až doma, v kľude, s nohami na stole. 

Pre všetky zvedavé i znepokojené ženy, ktoré hľadajú odpovede na otázky zo sfér najintímnejších, sme na Modrom koníkovi vytvorili novú Gynekologickú poradňu, v ktorej vám ochotne a citlivo všetky zodpovie MUDr. Nikoleta Tóthová, odborníčka z oblasti gynekológie a pôrodníctva. 

Máte problémy s menštruačným cyklom? Často sa opakujúci diskomfort v intímnej oblasti? Bolesti v podbrušku? Pochybnosti o správnom užívaní antikoncepcie či iných liekov? Neváhajte a konzultujte ich v našej Gynekologickej poradni.

Všetky vaše otázky sú samozrejme anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku. 

Asi ako každá mamička som mala obavy, ako bude moje dieťa zvládať rast prvých zúbkov hlavne potom, sko som počula od kamarátok, ako vie detičky rast zúbkov potrápiť. Mala som veľa otázok. Ako to bude moj syn znášať? Bude mrzutý, uplakaný? Ako bude v noci spinkať? Ako bude papať? Preplače polku noci? Bude mať teplotu či hnačku? Ako mu budem vedieť uľaviť a pomôcť?

Na väčšinu otázok som našla odpoveď práve pri Camilii, preto som sa prihlásila aj do testovania.

My a Camilia:

Vždy, keď bol Andrejko nekľudný, uplakaný alebo nevedel v noci poriadne spinkať, som siahla po Camilii. Chvíľu po podaní sa zmenil zasa na to naše vysmiate slniečko či kľudne spiace dieťa. Som rada, že nám Camilia pomohla s našimi prvými zúbkami, ktorých sa za mesiac objavilo až šesť. Na jeden mesiac dosť trápenia, ale verím, že nám toto chutné homeopatikum pomôže aj pri rastie zvyšných zúbkov.

Odpovede na otázky týkajúce sa rastu zúbkov. 

Nájdete na Camilia.sk

"Dobrý deň, hľadáte niekoho?" spýtala sa so záujmom Lenka, ktorá práve prechádzala okolo neho. Peter sa otočil k nej a chvíľu ju sledoval. Potom sa opäť otočil k Tomášovej menovke. Nie je slaboch. Už nie, postaví sa problému čelom. Už neutečie, ako kedysi.

"Idem na konzultáciu, k pánovi doktorovi." vyslovil Peter vážne a trikrát rázne zaklopal. Lenka si ho so záujmom prezerala, keď okolo neho prechádzala ku svojej izbe. Na tom mužovi sa jej zdalo niečo zvláštne. Najskôr hľadal sestru Sabovú a teraz Tomáša. Bude si musieť zistiť, kto vlastne v skutočnosti je.

Peter čakal s očami upretými na dvere, keď Tomáš otvoril dvere. Jeho pokojná a veselá tvár sa okamžite skryla do vážnosti. Chvíľu si Petra mlčky prezeral. Nečakal jeho návštevu. Riaditeľka mu totiž, v dnešnom nečakanom stretnutí s Alenkou, zabudla podať informáciu o Petrovej návšteve.

"Prosím, poď ďalej." prerušil to zvláštne ticho medzi nimi Tomáš. Peter mlčky prikývol a vošiel dnu. 

Lenka si z diaľky prezerala ich napäté tváre. Stále viac ju jej ženská intuícia viedla k tomu, že ten novoobjavený muž na ich oddelení, ešte bude mať čo povedať do vzťahu Zuzky a Tomáša. Spokojne sa usmiala a pomaly vošla dnu do svojej izby.

Tomáš sa pri dverách zhlboka nadýchol a pomaly zatvoril dvere. Chvíľu odtiaľ pozoroval Petra, ktorý sa posadil oproti jeho stolu a so záujmom sledoval na stene jeho lekárske úspechy. Po pár sekundách, keď cítil, že sa jeho srdce upokojilo, už pokojnejšie prešiel okolo neho a posadil sa mu oproti. Petrova tvár bola vážna a chladná.

Vyberáte obuv pre dieťa, ale neviete si rady? Detská obuv je zásadnou pri zdravom vývoji detských chodidiel aj pohybového systému. Preto by si rodičia na výbere topánok pre svoju ratolesť mali dať naozaj záležať.

Prvé krôčiky v topánočkách

Na detské topánky by ste mali myslieť zavčasu, už keď je dieťa batoľa a začína pomaly chodiť. Rozhodne na topánkach nešetrite a zamerajte sa na kvalitu. Neodporúča sa kupovať topánky väčšie s tým, že veď za pár týždňov dieťatku nôžka dorastie. Topánka by mala byť najviac o 10 mm väčšia, než je dĺžka nohy. Preto ešte než nabehnete do obchodov, starostlivo zmerajte chodidlo dieťaťa.

Ako skúšať detské topánky?

Najlepšie je skúšať topánky tak, že ich rozviažete a prsty posuniete až do špičky. Následne dajte prst za pätu, vďaka čomu zistíte, či máte správnu veľkosť – ak je miesto presne na váš prst, veľkosť je správna, ak je naopak miesta veľa či málo, treba hľadať inú veľkosť.

Správna detská obuv je...

Keď to nevzdáme, tak sa to podarí. To je motto programu Cirkus Paciento, ktorý sme v júni priniesli deťom do liečebného ústavu v Kováčovej.

Do Špecializovaného liečebného ústavu Marína prichádzajú na liečenie deti s rôznymi diagnózami. Niektorým pri pohybe pomáha vozík, barle alebo ortopedické pomôcky. Sú tu deti, ktoré sa s hendikepom narodili a aj deti, ktorým problémy privodilo zranenie či ochorenie. Nech už sú malí pacienti v Maríne na liečení s akoukoľvek diagnózou, jedno je isté - všetci sa môžu stať hviezdami.

V júni priniesli zdravotní klauni do Maríny program Cirkus Paciento. Priamo v areáli vyrástol veľký cirkusový stan. Detskí pacienti sa celý týždeň prichádzali do stanu učiť rôzne cirkusové triky, ako napríklad žonglovanie, točenie taniermi, hádzanie kruhmi, či vyhadzovanie diabola. To všetko pod vedením tých najpovolanejších učiteľov - zdravotných klaunov. Na záver sa konala cirkusová show, na ktorej mladí nádejní cirkusanti prevedú svoje číslo a užijú si svoj potlesk.

Pozrite si niekoľko z vydarených čísiel vystúpenia Cirkusu Paciento.

Zdravotní klauni prispôsobili cirkusové čísla tak, aby vyhovovali individuálnym potrebám každého dieťaťa a zároveň ich nenásilne podporili v rehabilitácii. Postaviť sa z vozíka, hoci len na pár minút počas predvádzania cirkusového triku, môže byť pre pacienta dôležitý moment. Zdravotní klauni boli počas trvania celého programu v úzkom kontakte s personálom liečebne.

„Najkrajšie je, že deti vidíme veselé. V tých chvíľach ako keby nijaký problém, nijaká choroba ani neexistovali," - povedala mama jedného z detských účastníkov Cirkusu Paciento.

Viem, že v dnešnej uponáhľanej dobe viacerí z nás radšej deťom rozprávku pustia ako prečítajú... A robím to aj ja, lebo áno, nalejme si čistého, niekedy jednoducho potrebujeme deti zabaviť, pretože nám v práci dýchajú na krk termíny, alebo naša domácnosť vyzerá, akoby tam vybuchla bomba. Lenže... Nemali by sme zabúdať na to, čo čítanie kníh pre deti znamená a ten čas si určite nájsť...

Výhody knižnej rozprávky:

• čítaním rozprávok deťom rozvíjate slovnú zásobu, fantáziu a pamäť
• učíte ich vnímať príbehy, naučia sa čítať s porozumením
• vypestujete u nich návyk a vzťah ku knihám, čo pre ne bude obrovským prínosom v období školy a dospelosti
• správnym výberom knihy pomáhate dieťaťu formovať si osobnosť (rozlišovať dobro a zlo, rozvoj empatie a pod.)
• čítanie pred spaním sa stane pre deti krásnou spomienkou na detstvo

„Nevýhody" knižnej rozprávky:

• zámerne v úvodzovkách, nakoľko, ako aj sami určite uznáte, čítanie nemá žiadne mínusy, možno naozaj len ten čas, ktorý sa ale určite nájde

Pri výbere knihy pre deti si ja osobne dávam veľmi záležať na tom, či v sebe daná rozprávka nesie nejaké pekné posolstvo alebo myšlienku. Keď už čítame, nech to deti formuje tým správnym smerom a rozprávkové príbehy sú ako pomocník vo výchove nenahraditeľné. Dieťa si z nich odnesie omnoho viac, ako by sa mohlo zdať.

Preto jednoznačne odporúčam:

Dobrý deň, opica Škorica: Veselé rozprávky o slušnom správaní

"Zuzka Sabová, tá, ktorú si Matúško odzačiatku obľúbil, akoby bola jeho vlastná, je jeho sestrou aj naozaj?" šokovane skonštatovala, skôr sama pre seba. To poznanie ňou tak otriaslo, že aj zabudla, že oproti nej stále sedí Alenka. "Nemôžem tomu uveriť. Všetko to do seba tak zapadá. Keď si spomeniem na naše prvé stretnutie a jej pohľad. A vlastne zakaždým, keď som sa na ňu pozrela, akoby som videla Sebastiana. To je neuveriteľné." poslednú vetu povedala šepotom, pretože sa jej zlomil hlas.

"Možno som ti to mala povedať už skôr, ale nebola som na to pripravená. Keď však za mnou prišla Silvia, aby ma odhovorila, rozhodla som sa, že je načase, aby pravda vyšla na povrch. Myslím si, že ty a Zuzka si zaslúžite zmierenie. Rovnako aj Sebastian. Aj keď, teraz ma mrzí, že som tak dlho otáľala. Možno by to všetko dopadlo inak." smutne sklonila hlavu a mlčky sa snažila prehltnúť slzy, ktoré ju začali páliť v očiach.

"Nič si nevyčítaj, Alenka. Všetko je to moja chyba. Keby som pred mnohými rokmi nebola pod vplyvom matky a dokázala by som Sebastianovi už vtedy povedať pravdu, všetko by bolo iné. Ja som príčinou všetkého zlého. Keď sa človek rozhodne stavať život na slabých základoch, ľahko sa mu zosype." bolestne stiahla obočie na Alenku a privrela oči. Snažila sa predýchať výčitky, ktoré na ňu zaútočili zo všetkých smerov.

"Myslím si, že hľadať vinníka v tomto všetkom, je nepodstatné. Každý máme určitý podiel viny. Silvia, ja i ty. Podstatné však je, aby sme si to uvedomili a pokiaľ je to aspoň trošku možné, uľahčili to tým, ktorí budú najviac zranení z poznania tej pravdy. Je čas, Vilma." vyznala sa Alenka pokojne. Vilma na ňu uprela oči plné neistoty.

"Mala som čas nad tým všetkým premýšľať. A viem, že je to trúfalé, od teba ešte niečo žiadať, ale ja nechcem, aby sa Zuzka dozvedela, že som jej biologická mama. Chcem, aby si jej mamou ostala navždy iba ty. To iba vďaka tebe z nej vyrástla taká výnimočná žena. Túžim iba potom, aby sa spoznala so svojím skutočným otcom a aby si vynahradili tie stratené roky." Vilma sa zhlboka nadýchla a pomaly sa postavila k oknu. Chvíľu mlčky sledovala okolie. Ak by jej aj Zuzka odpustila všetku tú krivdu, ktorú jej spôsobila, ako by to mohla prijať? Stratené roky už nevráti a tak si zaslúži, aby v tých výčitkách a bolesti žila až dokonca svojho života. Nech je to jej trestom.

"Zaslúžiš si, aby si pocítila tú slobodu odpustenia. Ježiš zomrel aj za teba, nechce, aby si zotrvávala v bahne. On ťa vykúpil a to veľmi draho." vytrhla Vilmu z bolestného ticha Alenka. Vilma sa otočila a chvíľu si prezerala jej tvár.

Ako som písal v predchádzajúcom článku, na to aby sme mohli chudnúť potrebujem vytvoriť kalorický deficit - to je celá veda. Ako na to?

• Zvýšime pohyb
•  zlepšíme stravu

Všetko však postupne a žiadne extrémy. Z pohľadu pohybu skúsime chodiť viacej peši, pridať ľahkú obľúbenú pohybovú aktivitu, kardio či kľudne i fitko...

Zo strany stravy je to už niečo zložitejšie. Musíme sa zoznámiť s pojmom kalórie a trošku sa začať učiť pracovať s jedlom. Kalórie sú zložené z tukov, bielkovín a sacharidov v strave. Vy však na začiatok nepotrebujete vedieť žiadne čísla, stačí vám stiahnuť aplikáciu kalorické tabuľky a tie vypočítajú všetko za vás.

Na začiatok by som odporučil nemeniť svoje stravovacie návyky a len si skúsiť 7 dní zapisovať všetko čo zjete do kalorických tabuliek. Ak máte jedlo, ktoré neviete presne zapísať (neviete odvážiť / stravovanie vonku..) skúste odhadnúť pomocou podobnej variacie  (kľudne mi napíšte a môžem vám pomôcť ak by bol problém). Proste si s tým nelámte hlavu, na začiatok to nemusí byť úplne presné...

Cieľom bude zistiť ako približne veľa jete, zoznámiť sa s kalóriami a zistiť, čo je vo vašej strave najproblémovejšie a kde sa dá zlepšovať. Postupne vyberiete možno lepšie a zdravšie verzie vašich jedál, budete stále jesť čo máte radi a časom ak k tomu pridáte dostatočný pohyb začnete aj chudnúť.

Čo to znamená ak v dedinskom rozhlase hrajú veselú pesničku? Akú farbu majú tie najkrajšie zúbky? Ako zistíme, kto bol v mrazáku? Čítajte ďalej,  všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Syn (6 r.) vie, že keď hrajú v dedinskom rozhlase smutnú melódiu, že niekto zomrel. No a minule išli hlásiť normálny oznam, tak dávali veselú pesničku. A syn sa pýta: „A kto sa oživil?“

* * * * *

Manžel išiel po niečo do auta vo dvore a malý sa vycapil do okna, že ide pozerať na ocka. Zrazu zbadal susedu v ich dvore, ležala na lehátku na bruchu a opaľovala sa v takých, fakt mini, bikinách.
A náš malý na plné hrdlo: „Óóóó, teta si opaľuje gaťkyyyyyy!“
... samozrejme, že sme mali otvorené okno, takže ho určite počula.

* * * * *

Zuzka pomaly otvorila oči a so zamilovaným úsmevom sa zahľadela na Tomáša, ktorý spokojne oddychoval hneď vedľa nej. Potešila sa, že večer neodišiel. Potom sa pozrela na hodiny. Nahnevane stiahla obočie a rýchlo sa posadila. Nečakala, že bude toľko hodín. Už dávno mala byť v nemocnici. Mamu už určite prepustili. Tomáš prekvapene otvoril oči a zahľadel sa na Zuzku, ako sa snaží čo najrýchlejšie obliecť.

"Asi sme trochu zaspali, však?" pokojne sa usmial a pobavene sledoval Zuzku ako sa snaží potichu otvoriť dvere. Prekvapene sa zvrtla jeho smerom. Tomáš sa pomaly postavil a odkráčal ku nej.

"V kľude si ešte oddýchni, ale ja musím utekať. Mamu už určite prepustili. Bude sa čudovať, prečo tam nie som." povedala vážne. Tomáš ju nežne pobozkal na pery. Jej tvár okamžite zjemnela.

"Ak ju už prepustili, za chvíľu ju uvidíme doma, nemyslíš?" objasnil jej s ľahkým úsmevom. Zuzka pokrútila hlavou.

"Ale ja chcem byť s ňou už v nemocnici." povedala vážne.

"Láska. Poznám tvoju mamu krátko, ale nemám z nej pocit, že by sa na teba hnevala, keby si náhodou prišla neskoro alebo by si ju privítala doma. Určite pochopí, že sme zaspali. Neskúsiš sa upokojiť?" nahol sa k jej lícu a podaroval jej tvári niekoľko hravých bozkov, aby ju rozveselil. Zuzka sa k nemu privinula a spokojne sa nadýchla.

K testovaniu Camilie sme sa dostali v správny čas! Po kľudnom období a pomerne dobrom dennom režime a spánku našu Karolínku začínali trápiť ďalšie zúbky, ktoré sa nevedeli prerezať.

Každý jeden zúbok sme si dosť vytrpeli, najviac síce Kaja, ale s ňou, samozrejme, aj my rodičia. Urobili by sme všetko, len aby sa nášmu zlatíčku uľavilo.

O každom zube, ktorý bol na ceste vykuknúť sme vedeli aj mesiac dopredu. Karolínka bola mrzutá, uplakaná, mala zvýšenú teplotu, otrasný spánok, bola uslintaná až po kolená... Proste katastrofa! Mala snáď všetky príznaky, o ktorých všade zúfalé mamičky čítajú a hľadajú pomoc.

U nás sme mrzutosť a bolesť zahnali vždy len na chvíľu alebo vôbec. Skúsili sme hryzátka, géliky, masážne pomocky na ďasná... Najviac pomáhalo nosenie a dojčenie, ale to sa, žiaľ, nedá vždy a mamka tiež nie je stroj, že vládze takto fungovať dlhšie obdobie.

A tu prichádza na rad Camilia:

- voľnopredajný homeopatický liek, ktorý posobí na bolesť nielen lokálne ,ale tlmí aj sprievodné príznaky prerezávania zúbkov, bez akýchkoľvek vedľajších účinkov

Prečo ? Najjednoduchšie by bolo povedať: Pretože sú to deti ako každé iné; pretože segregácia je zlá; pretože každé dieťa si zaslúži kamaráta a podobne. Rozmeňme si to teda na drobné:

 ...pretože sú to deti, ako každé iné !

Naozaj ? Podľa mňa áno, aj nie. Deti, ktoré sa ešte stále často stretávajú s namiereným ukazovákom  a označením „cigáň“,  sa  nemôžu cítiť byť súčasťou väčšinovej spoločnosti. Mimochodom to platí aj pre iné skupiny detí a vôbec ľudí, ktorí vytŕčajú z davu, rozumej rovnakosti. Deti, ktoré vyrastajú v sociálnom provizóriu, na periférii mesta, v osade, skrátka niekde, kde noha nás ostatných vstúpi len omylom, nemôžu byť ako „tie naše“. Tie naše si ráno sadajú k  bohato prestretému stolu (áno, pre deti z osady sú aj chlebík so šunkou a zeleninou bohatými raňajkami), obliekajú sa do vypratých a ožehlených vecí, navštevujú školu s plne vybavenou školskou taškou, potom idú na krúžky od výmyslu sveta, pohrajú sa s hračkami, opäť k prestretému stolu, a nakoniec si líhajú do ustlaných, voňavých perín. Tie druhé to doma väčšinou mávajú.... skrátka ináč. 

Lenže toto nemá byť rozprava o tom, ako sa my máme dobre a oni zle. Jasné, že všetci Rómovia, ani tí v osade, na tom nie sú rovnako. Aj medzi nimi sa nájdu deti umyté aj špinavé, hladné aj najedené, ľudia takí, čo žijú usporiadane a aj takí, čo žijú živelne, slušní a aj kriminálnici. Lenže dávame na misky váh toto všetko, keď nám naše dieťa zahlási, že jeho najlepší kamarát v škole je Róm? Nezasvieti nám v hlave automaticky kontrolka, signalizujúca nebezpečenstvo ? Necítime vnútorne, že naše deti sú predurčené na kamarátstva s vyšším sociálnym a ekonomickým statusom ? Tak ako by si mnohí rodičia nesadli do hrdzavej Felície, tak by nechceli, aby sa ich deti kamarátili s Rómami.  Je to totiž aj vec nášho ega a spoločenského postavenia. 

 Niekto by mohol namietať, že ide skôr o to, čo dokáže môjmu dieťaťu priniesť kamarátstvo so sociálne „podvyživeným“ dieťaťom (?) O čom sa budú spolu rozprávať ? Čo budú spolu robiť ? Veď to dieťa nechodí na žiadne krúžky, ledva vie písať, čítať, nemá hygienické návyky. Čo ak to moje stiahne so sebou... ?! Môj syn takých kamarátov má. Zoznámil sa s nimi v škole, neskôr zistil, že bývajú v osade za mestom a čiastočne mu došlo, že žijú asi ináč ako my. Bola mu sympatická živelnosť dvoch okatých chlapcov, asi aj to, že si z ničoho nerobili ťažkú hlavu (možno len naoko). Pre môjho, trochu bojazlivého a svedomitého chlapca, to bola príjemná zmena, niečo ako čerstvý vietor do plachiet. Keďže doma nekategorizujeme ľudí na cigáňov a necigáňov, z počiatku celkom nepochopil, prečo majú inú farbu pleti. Doma zahlásil: „Mama, my máme v škole černochov!“. S manželom sme sa zasmiali. 

 A to bola chyba. Nebolo by asi vhodnejšej príležitosti, ako mu vysvetliť, že sú to Rómovia, že sa od nás odlišujú farbou pleti, že majú trochu iné zvyky, dokonca jazyk, že niektorí z nich žijú ináč, ako my. V záujme stopky rasovým predsudkom sme sa ale tvárili, že o nič nejde, sú predsa ako my a tým to hasne. Ale to je rovnako chybný prístup, ako keď niekoho napochytro onálepkujeme slovom cigáň, so všetkými zaužívanými, negatívnymi konotáciami, ktoré toto slovo obnáša. Synovi to nešlo do hlavy. Nevypytoval sa, takže sme si to uvedomili až neskôr, keď pre zmenu jedného dňa vyhlásil: „Cigáni smrdia a sú sprostí“. S mužom sme otvorili ústa do korán a zasekli sa každý vo svojom pol slove. Zmohli sme sa len na pokarhanie: „Také niečo nechceme viac z tvojich úst počuť!“. Syn nechápal čo zlé povedal, veď to v škole hovoria skoro všetci. „Vieš, že aj tvoji kamaráti sú Cigáni, respektíve Rómovia?“, dodala som. Syn mi neveril. 

Zúbky. Pri mojej dcére zúbky nebol žiadny problém. Dcéra mala 20 zúbkov a ja vôbec neviem ako a kedy jej narástli. Pri synovi je to ale niečo úplne iné. 😱 Zúbky ho trápia každý deň. Každá dostupná vec v dome ide do úst. Na začiatku testovania mal môj Marečko dva zúbky. Počas testovania sa mu prerezal 3. zúbok a dokonca sa mu začal prerezávať aj 4. 😊 Na Camiliu sme si tak zvykli, že ju používame každý deň. Synovi aplikácia veľmi vyhovuje, lebo môže hrýzť do obalu a cuckať obsah balenia. Sama neviem na 100 % posúdiť, či Camilia skutočne funguje, alebo si to len namýšľam. Ja som si ale tak zvykla na Camiliu, že pri najbližšej návšteve lekárne ju určite kúpim. 

#skusenosti_camilia⁶³ #test_camilia2 #recenzia 

Prerezávanie prvých zúbkov je zvyčajne prvá zdravotná komplikácia, s ktorou sa ako mamy stretneme. Teda, ak bábo nepotrápili koliky alebo reflux v prvých mesiacoch.

Samozrejme, ide o prirodzený proces vo vývoji naších detí a k rastu zúbkov prichádza spravidla medzi 6. a 16. mesiacom jeho života. Každý zúbok sa v priemere prerezáva osem dní, čo pri našej aj sedelo.

Zdroj: Oradent

Kým staršiemu zúbky vyrástli ako sa povie tak ako „huby po daždi", Lujza sa žiaľ  zaraďuje do skupiny detí, u ktorých je prerezávanie sprevádzané týždňom preplakaných nocí a uvrešťaných dní. Práve v tomto, pre mňa zaťažujúcom období nám došiel balíček homeopatického lieku Camilia a situácia sa na moje počudovanie začala zlepšovať.

Bežné príznaky prerezávania zúbkov

• Slinenie, čo môže spôsobiť podráždenie pokožky na brade a okolo úst. Slinky je treba utierať (nešúchať) jemným savým obrúskom v okolí úst;
• Opuchnuté, citlivé ďasná;
• Zub viditeľný pod ďasnom, kde na hladkom ďasne sa vytvorí hrbolček,
• Podráždenosť, u nás večne prejavená vzdorom a hodením sa o zem;
• Zlý spánok, keďže proces rastu zúbka bolí a nedovolí mu spávať. Keď si predstavím seba na mieste zmäteného dieťatka, musím len uznať, že to Lujza aj tak zvláda bravúrne.

Peter prechádzal cez schodisko až na oddelenie, kde ležal Juraj. Myšlienky na Zuzku v ňom ešte stále pretrvávali, ale neboli také intenzívne. Keď zaklopal bratovi na dvere a ticho vošiel dnu, práve pozeral nejaký film. Prekvapene zdvihol obočie, keď ho uvidel.

"Peter? Čo tu robíš tak neskoro večer?" zmätene sa spýtal a položil tablet na stolík.

"Snažil som sa ti dovolať, ale nedvíhal si, tak som prišiel neohlásene. Potreboval som spoločnosť a napadol ma spontánny nápad, navštíviť ťa. Ak ti to však vadí, môžem odísť." ukázal prstom na dvere.

"Nie, len som už nečakal, že by ešte niekto mohol prísť. Ale samozrejme ostaň, som rád, že si tu." vážne sa zahľadel na jeho tvár. "Čo ťa trápi?" rozhodol sa spýtať. Peter si oprel ruky o stehná a rezignovane sklonil hlavu. Prstami si vošiel do vlasov.

"Je zvláštne, že som skončil práve tu. Nikdy sme spolu nemali veľmi blízky vzťah. Prečo myslíš, že to tak bolo?" zodvihol hlavu k nemu a úprimne mu pozrel do očí. Juraj zovrel pery a otočil hlavu k oknu. Nebol pripravený viesť takýto druh rozhovoru. Hlavne nie potom, čo sa priznal Zuzke. Ešte stále premýšľal nad tým, ako k nemu tak nečakane prišla a povedala, že mu odpúšťa.

"Prišiel si, aby si u mňa hľadal odpovede? Neviem, či som na to schopný rečník a či je vhodný čas, aby som ti poskytol vysvetlenia." otočil hlavu naspäť k nemu a vážne zovrel tvár. Peter si ticho vzdychol a pokrútil hlavou.

Tiež neveríte, že by mohla homeopatická vodička pomôcť? Treba skúsiť. Ja som tiež neverila. 🙈 Takže toto testovanie mi len ukázalo, že aj „voda" v ampulke vie zmierniť bolesť. 🙂

 V čase, keď nás vybrali na testovanie sa začínali synčekovi Jankovi prerezávať prvé zúbky. Takže nebudem hovoriť, že sme vyskúšali všetky gély na trhu, ktoré mu ani nechutili (dávala som mu troška na dudlik a v momente ho vyplul), ale nad Camiliou som ani raz nerozmýšľala, žeby som ju kúpila. Veď predsa staršej dcérke pomohli gély. Bez testovania by mi nenapadlo ju asi kúpiť. 🙈

Ale vybrali nás a ja som už odvtedy kúpila ďalšie balenie. Tá radosť syna, keď vidí tu malú ampulku, 😂 stojí za všetky drobné. 

Nosím ich všade, keďže majú naozaj praktické balenie. Nie ako gély, ktoré sa mi VŽDY vo vrecku alebo v taške zlomili na polku a mala som ho naozaj všade. 🤷‍♀️

Dávkovanie pre dieťa je tiež super. Proste chytíte ampulku a dáte mu to celé do úst. Veľmi jednoduché však? 🙂 Toto je naozaj najväčšie pozitívum, že každá dávka je zabalená zvlášť a nemusíte riešiť, koľko toho dieťatku dáte. 

Samozrejme, ak bolo naozaj veľmi zle, tak som mu dala aj Nurofen, nechcela som ho nechať trápiť, keď len plakal. Ale to pozná asi každá jedna z nás (česť a závisť výnimkám 😂). 

Ako mama dvoch malých detí chodím väčšinou v teplákoch,nenamaľovaná a strapatá. No takmer každý deň sa potrebujem cítiť ako žena a aj vyzerať ako žena. V týchto dňoch siahnem po svojej kozmetickej taštičke, ktorá sa mi obohatila o produkty značky trend IT UP, ktorú predáva drogéria dm. Je táto lacnejšia kozmetika aj kvalitná? Poďte sa so mnou pozrieť na týchto 10 produktov, ktoré som mala možnosť testovať.

1.MAKE UP ROSY TOUCH (4,95 €) 

Na úvod musím poznamenať, že som od tohto make up-u nečakala veľa. Keď som ho otvorila, pripomenul mi BB cream a veru ďaleko od neho nemá. Krycia schopnosť naozaj nízka a na môj vkus až moc tekutá konzistencia. Na obhajobu tohto make-upu musím povedať, že na tieto letné dni je super. Neroztečie sa a na tvári je úplne ľahký. Odporúčala by som ho pre ženy, ktoré sa často nemaľujú, ale chcú mať doma nejaký ľahký make-up pre prípad núdze. Kvalita teda nič moc, ale na rýchly make-up postačí a v kombinácií s korektorom a púdrom nakoniec dosiahnete celkom pekný výsledok. Cena je primeraná, viac by som zaň určite nedala. 🙈

2. KOREKTOR MATTE PERFECTION  (2,95 €) 

Pri korektoroch sa snažili viac ako pri vyššie spomínanom make-upe. Tento tyčinkový korektor ma taktiež moc neprekvapil, je to taká zlatá stredná cesta. Nemám príliš v láske tieto tuhé korektory, ale skúsila som ich niekoľko a tento je dobrý (také 3/5⭐️). Zakryje jemné nedokonalosti, ale je dosť krémovy, preto som naň musela použiť viac púdru. Konečný výsledok fajn. Pokiaľ chcete mať v kabelke niečo, čo Vám pomôže zakryť drobnosti na tvári, tak odporúčam. No ja osobne zostanem verná tekutým korektorom.
(PS: 3 € je presne taká cena, akú si zaslúži)

4. KOMPAKTNÝ PÚDER SKIN SUPREME (3,75€)

K letu patria farby. Farby všetkých odtieňov. Každoročne na začiatku leta nabehnem do dm drogérie, aby som doplnila svoj kozmetický košík niečím novým. Neviem čím to je, že práve v lete, ale vtedy ma baví skúšať nové farby, novú kozmetiku. Tento rok sa o to postarala dm-ka za mňa, keďže som bola vybratá na testovanie malých „radostí“.

Hneď, ako prvé, ma v balíčku zaujali laky na nechty v krásnych farbách. Jeden som musela hneď aj vyskúšať. Úplne prenádherný odtieň 372 na opálených rukách vyzeral neskutočne krásne. Ale žiaľ, výdrž bola veľmi slabá. Na druhý deň som mala z kraja nechtov lak ošúchaný. No verím, že ak by som kúpila priesvitný lak, ktorým by som lak na nechty trend IT UP pretrela, výdrž by bola oveľa lepšia. Lak určite ostáva u mňa, pretože takú farbu málokedy vidieť medzi lakmi.

Druhý, modrý „bazénový" lak je v odtieni 368, no táto farba u mňa „neletí“. Nanášanie bolo náročné, sú potrebné minimálne dve vrstvy a mala som pocit, že je príliš hutný a robil šmuhy.

Ďalšia „malá radosť“, ktorá ma zaujala, bol rúž na pery WATERDROP v odtieni 045. Krásny tvar rúžu, skvelý aj pre úzke pery. Ľahko sa s ním pracuje, keďže je dostatočne mastný a nevysušuje pery.  No veľmi  sa otláča a po čase sa mi „rozlial“ v okolí pier, čiže sa nedá spoľahnúť, že vydrží aspoň hodinu bezchybne. 

Paletka očných tieňov COLOR CIRCUIT 010 sú nádherné letné farby. Krásne rozžiarili okolie očí a zvýraznili moju farbu oka. S tienikmi sa ľahko pracuje a pri nanášaní neprášia na zvyšok tváre . Ich nevýhodou je, že v tomto teple sa zbiehajú dokopy, nedržia celý deň pekne na oku. No celkovo som s tienikmi spokojná, líčila som sa nimi každý deň, hoci po pár hodinách som ich musela znova naniesť na oko. 

V balíčku bol aj korektor MATTE PERFECTION 020, ktorý som použila len raz, ale vôbec mi nevyhovuje, lebo sa mi behom hodiny nazbieral vo vráskach okolo očí. 

     Dostali sme možnosť sa zapojiť do testovania produktov určených našim najmenším ratolestiam.
Toto testovanie bolo iné ako predchádzajúce. Prečo? Pretože, prebiehalo počas jedného z najťažších období dieťaťa aj rodičov. S jedným dieťaťom má rodič čo robiť, a čo tak s dvojkami?
Ako to naše testovanie skončilo?

     Čo sme testovali?    
Homeopatický liek, ktorý pomôže v ťažkom obdobi a prinesie dieťaťu úľavu, keď ho trápia zúbky. Vyrábajú ho laboratória Boiron pod názvom Camilia. 

                                               Testovanie s Camiliou …

     S testovaním som začala hneď, ako nám bola doručená zásielka. Prišlo to ako na zavolanie. Popravde, som šla do testovania s malou dušičkou, lebo dievčatá odmietali všetko, čo som im dovtedy na úľavu ponúkla. Camilia je prerorálny roztok v jednodákovej fľaštičke, a keďže nemá výraznú chuť, tak mi to dievčatá bez problémov užili. Jedno z pozitív Camilie. Po podaní Camilie, dievčatá šli spinkať. Po prebudení neboli tak mrzuté a uplakané ako obvykle. To sa nám všetkým uľavilo. Pomyslela som si: „Hmmm, predsa to môže byť nápomocné." Tieto staví mrzutosti mávali dievčatá poobede a večer pred spaním. A tie noci, kedy som sa zamýšľala, či má vôbec význam ľahnúť do postele. Ráno a poobede sme sa prehrali a prehojdali na hojdačkach, ale večer, keď to vyvrcholilo, som im pred spaním podávala Camiliu.
Dávkovanie Camilie - 1dávka - 3- až 6-krát denne, ráno a večer počas 3 až 8 dní. Ak príznaky pretrvávajú dlhšie ako 3 dni, je potrebné sa poradiť s lekárom.

Keďže prerezávanie zúbkov nie je choroba, ale prirodzený proces vývoja detičiek, tak som sa snažila s dievčatami prehrať a v krajných prípadoch podať Camiliu. A sebe veľa, veľa kávy. 

  Camilia nám pomohla s mrzutosťou, so soplíkmi, či červenými líčkami, ale aj so spánkom. Po podaní som videla, že sa dievčatám uľavilo. Po prerezaní dolných zubov nastal kľud a pokoj. ✨🙏🏻  To dlho netrvalo, ale aspoň trochu sme si s chalanmi vydýchli.
Pred pár dňami sa začali dievčatám prerezavať horné zubky. Tie sprevádzali horšie príznaky ako hnačkovanie a vysoké teploty, kedy som musela siahnuť aj po sirupe. 🤒

... Kde bolo, tam bolo, v ďalekej zemi, až tam ďaleko na východe, kde vraj nič nie je, žil raz jeden kráľ a kráľovná. Mali tri dcéry. 💕

Najstaršia princezná sa volala Sarah, mala 19 rokov a najradšej na svete maľovala. 

Prostredná princezná sa volala Sofia, mala 8 rokov a najradšej na svete tancovala. 

Najmladšia princezná sa volala Ester, mala 18 mesiacov a tu sa rozprávka končí...

Prichádza realita... Od narodenia sa trápime so spánkom. Ester ťažko a neskoro zaspáva. V noci je 20x aj 30x hore. Vyskúšali sme už úplne, úplne a naozaj úplne všetko... Okrem makového odvaru a nechať vyplakať. 😥 Zúbky jej idú dlho a ťažko. Prvý zúbok vyšiel, keď mala Ester 9 mesiacov. Má nedostatok vitamínu D a ešte stále nezrastenú fontanelu. Priznám sa... Camiliu som neskúšala... Až teraz... 

Prišiel balíček