Americký indián, ktorý bol navštíviť svojho priateľa v New Yorku, sa pri prechádzaní po rušnej ulice obrátil na svojho priateľa a hovorí: „Počujem cvrčka.“ „Zbláznil si sa?“, odpovedal priateľ. „Je dopravná špička, mesto je plné hluku a ty mi chceš tvrdiť, že počuješ cvrčka??“ „Naozaj ho počujem“, nedal sa odbiť Indián. Prešiel k veľkému vybetónovému priestranstvu pred budovou, prehrabal lístie, ktoré na ceste ležalo a spod neho vytiahol cvrčka. Obrátil sa k priateľovi a hovorí:“ Všetko záleží na tom, na čo sú tvoje uši naladené. Niečo ti ukážem.“
Z vrecka vytiahol hrsť drobných mincí a pustil ich na chodník. Okamžite sa otočila každá hlava až do polovice ulice. „Vidíš?“, povedal Indián. „Záleží na tom, čo počúvaš.“

autor Bruno Ferrero

PROSÍM nemá niekto cestu do obchodu New Yorker? A bol by mi ochotny kúpiť tieto tepláky xs,alebo xxs? U nas uz nikde nemajú. 😔 bola by som veľmi vďačna🤗😇

Aj so slabšou angličtinou sa jej podarilo presadiť v Amerike. Nenechajte sa odradiť, hovorí

„Bojuj, tu chceš pracovať,“ opisuje Katarína svoje kariérne začiatky v USA, keď sa ako čerstvá absolventka bez skúseností uchádzala o prácu vo firme, kde začiatočníkov dovtedy neprijímali. Vedeniu sa jej cieľavedomosť zapáčila, a tak si vybojovala prvú prácu. Po 20 rokoch v poisťovníctve sa vypracovala na výkonnú riaditeľku (managing director) SwissRe Corporate Solutions v New Yorku a počas pandémie vybudovala nový startup Elevate. Čo je na Slovensku lepšie ako v USA a prečo na našu krajinu nedá dopustiť? Katarína nám porozprávala nielen o budovaní startupu či o vyjednávaní s klientmi, ale aj o tom, čo by sme si mali na Slovensku vážiť.

https://www.forbes.sk/aj-so-slabsou-anglictinou...

Stojí za prečítanie a azda aj vyskúšanie, aspoň niečoho:

Prekvapivé tajomstvo: Ako vychovávať deti tak, aby sa dobre správali
**********************************************************
Moja kamarátka má tri fantastické deti, ktoré sa správajú úplne vzorovo. Keď im povie, že si majú upratať hračky, bez reptania to urobia, zaspávanie nie je žiadny problém, a dokonca si vedia aj samy vyriešiť svoje nezhody.
Osobne som bola svedkom toho, ako si jej trojročný syn bez nejakých emócií vyžiadal naspať nákladiak, ktorý mu kamarát vytrhol z ruky.

Eva priznáva, že aj jej deti majú svoje slabé chvíľky. Veď sú to deti! No problémov s disciplínou je naozaj málo.
„Ako to robíš, prosím ťa? Máš nejaký tajný recept?“ opýtala som sa jej s nádejou, že mi prezradí veľké tajomstvo, ktoré mi navždy pomôže vyriešiť problémy s disciplínou.
„Hrozíš im trestom? Dávaš im time-outy? Alebo ich podplácaš čokoládou?“
„Nič také,“ pokrútila hlavou. „Ak som niečo urobila správne, tak to muselo byť jasné sformulovanie mojich očakávaní. Teraz mi stačí pozrieť sa ich smerom a hneď vedia, čo treba robiť a ako sa majú uzemniť samy.“

Znie to až nereálne, viem, ale odborníci sa zhodujú, že Eva postupovala správne.
„Ak deťom jasne vysvetlíte, čo sa od nich očakáva, keď sú ešte len batoľatá, zvnútornia si vaše očakávania a prijmú ich za svoje vlastné,“ hovorí Sharon K. Hallová, PhD., autorka knihy Výchova detí v 21. storočí.
Inými slovami, deti sa snažia správať tak, ako ich to naučíte, aj bez vášho ďalšieho zaangažovania, pretože majú prirodzenú túžbu potešiť rodičov. Odborníci tvrdia, že už 18-mesačné deti sú empatické a vnímavé na očakávania svojich rodičov.

A to nie je všetko: naučiť malé dieťa sebadisciplíne nie je také náročné, ako by sa mohlo zdať.
„Ak sa zameriate na to, aby sa dieťa začalo učiť sebadisciplíne už od veku 2 rokov, chytí sa rýchlejšie, bude menej odporovať a jednoznačne sa bude lepšie správať,“ tvrdí Robert Brooks, PhD., spoluautor knihy Ako vychovať sebadisciplinované dieťa.

Stanovte pevné pravidlá a vyžadujte od detí rešpekt
Deti, ktoré sú presvedčené, že sa môžu správať, ako sa im zachce a že môžu mať čokoľvek, na čo si pomyslia, často vyvádzajú a vybuchujú hnevom, ak sa im nevyjde v ústrety.
„Deti, ktoré majú jasne stanovené hranice, sa naučia regulovať svoje pocity a správanie a rešpektovať dané medze,“ vraví Hal Runkel, rodinný terapeut a autor knihy Rodičovstvo bez kriku.

1. Udajte dôvod. Nemusí to byť žiadny prepracovaný elaborát. Ak však dieťa rozumie, že vaše pravidlá majú svoje opodstatnené dôvody, bude ochotnejšie spolupracovať.
Môže to vyzerať napríklad takto:
„Potrebuješ si ľahnúť už o ôsmej, pretože tvoje telo si musí odpočinúť, aby si bol silný a zdravý,“ prípadne „Musíš si upratať hračky, aby sme vedeli, kde ich nabudúce hľadať.“

2. Chváľte. „Či je to uprataná posteľ, prestretý stôl alebo požičanie lega súrodencovi, nezabúdajte správanie dieťaťa oceniť podľa pravidiel,“ hovorí Larry J. Koenig, PhD, autor knihy Rozumná disciplína.
Pochváľte dieťa, že si nezabudlo upratať postieľku a povedzte mu, že ste naň hrdí, pretože si pamätá pravidlá. Povedzte mu, že máte radosť z toho, ako pekne si od vás vypýtalo pastelky a nezabudlo použiť slovíčko prosím.

3. Sami dodržujte stanovené pravidlá a buďte pre deti príkladom. „Keď si po príchode domov odložíte kabát do skrine, spracete po sebe riady do drezu, nebudete kričať, hoci ste frustrovaní, vaše deti pochopia, že pravidlá platia pre vás rovnako ako pre ne,“ upozorňuje Judy Arnall, autorka knihy Disciplína bez ťažkostí.
„Keď deti uvidia, že sa správate podľa pravidiel, budú vás kopírovať.“

4. Nebráňte výčitkám svedomia. Ak sa malé dieťa cíti zle, pretože nedodržalo pravidlá, nesnažte sa hneď eliminovať jeho diskomfort.
Pocit viny je základným predpokladom toho, aby sa naučilo rozoznávať, čo je dobré a čo zlé. „Vnímajte to ako príležitosť niečo ho naučiť,“ navrhuje doktor Hall.
„Povedzte dieťaťu, že viete, ako sa cíti a že všetci robíme chyby, ale snažíme sa z nich poučiť a druhý raz urobiť veci lepšie.“

Budujte zručnosti potrebné pre efektívne riešenie problémov
Jeden z najčastejších dôvodov, prečo sa deti správajú zle, je pocit frustrácie a bezmocnosti.
„Ak deťom dovolíte, aby samy prišli na to, ako problém vyriešiť, budú sa správať lepšie, pretože budú pripravené postarať sa o seba samy. Neprídu za vami s plačom a krikom zakaždým, keď sa im do cesty postaví nejaká výzva,“ hovorí Robert Brooks.

1. Nechajte deti rozhodovať. Hneď ako prídu do veku, kedy začnú veciam rozumieť, poskytujte im príležitosti rozhodovať o veciach za seba.
„Chceš si obliecť toto pyžamko s dinosaurami, alebo radšej nočnú košeľu?“ „Aký džús chceš na desiatu, pomarančový alebo jablkový?“
Keď zvládnu drobné rozhodnutia, posuňte latku vyššie. Pri škriepke súrodencov nekričte a nerobte rozhodcu, ale sa opýtajte, ako inak by sa dala daná situácia zvládnuť. Možno budete veľmi prekvapení, s akými riešeniami prídu.

2. Povzbuďte ich a podporte k tomu, aby sa neprestávali snažiť. „Pravdaže je pre vás oveľa jednoduchšie urobiť všetko namiesto nich, no škôlkari potrebujú uspieť a zvládnuť veci bez vášho zasahovania,“ hovorí Donna M. Genettová, PhD., autorka knihy Pomôžte deťom všetko zvládnuť doma aj v škole.
Je jedno, či ide o zaväzovanie šnúrok na topánkach, upratovanie hračiek, alebo párenie ponožiek.

3. Veďte ich tak, aby odpovede našli samy. Posilnite kognitívne zručnosti vašich detí a nechajte ich, aby samy našli odpovede na svoje otázky.
Ak sa vás pýtajú, ako majú niečo urobiť, opýtajte sa ich, čo si myslia ony a ako by sa to podľa nich dalo spraviť. Takáto odozva im zvyčajne dodá dôveru, že to dokážu zvládnuť a prísť na niečo samy.

Trénujte s nimi trpezlivosť
Nikoho nebaví čakať, no najťažšie to zvládajú práve deti. „Je to pre ne z vývojového aj neurologického hľadiska veľmi zložité, pretože deti prežívajú práve tak, že o svojich potrebách dávajú okamžite vedieť,“ vysvetľuje Michael Osit, EdD.
„Preto je nevyhnutné, aby rodičia učili deti trpezlivosti už od raného detstva. Deti sa musia naučiť prijať pocit netrpezlivosti, hoci je veľmi nepríjemný a nereagovať naň impulzívne či podráždene.“

1. Prinúťte ich čakať. Nesnažte sa okamžite zareagovať na požiadavky dieťaťa. „Doprajte dieťaťu zažiť nepríjemnosť čakania,“ hovorí doktor Osit.
Ak mu nedáte džús hneď ako si ho vypýta, bude to preň výborný tréning, ako zvládnuť svoju netrpezlivosť.

2. Pomenujte jeho pocity. Batoľa ešte nedokáže vyjadriť svoju frustráciu z toho, že musí na niečo čakať. Môžete mu však pomôcť tým, že ho naučíte pomenovať svoje pocity a pochválite ho, keď sa bude správať trpezlivo.
Ak váš škôlkar musí vydržať, kým príde na rad, povedzte mu: „Viem, že je pre teba ťažké len tak tu stáť a čakať. No vedieš si skvele, si veľmi trpezlivý, a to je fajn!“
„Keď dieťaťu dáte najavo, že rozumiete jeho pocitom a problémom, zvyčajne sa zaprie a začne sa viac snažiť,“ hovorí doktor Brooks.

3. Zapojte sa s dieťaťom do činností, ktoré vyžadujú trpezlivosť. Povzbuďte dieťa k tomu, aby sa pustilo do vecí, ktoré mu neponúkajú okamžité výsledky.
„Ideálne je stavanie lega, riešenie hlavolamov, pestovanie kvetov a sledovanie ich rastu. Dbajte o to, aby netrávili čas len s technológiami, ktoré ich učia, že výsledky sa dostavia hneď, ako stlačia kláves či urobia jeden klik,“ upozorňuje doktor Osit.

Klaďte dôraz na empatiu
Koľkokrát ste už museli robiť rozhodcu, pretože medzi deťmi došlo k roztržke? „Deti sa rodia s pocitom, že svet sa točí okolo nich,“ domnieva sa Steven E. Curtis, PhD., autor knihy Ako pochopiť zvláštne správanie vášho dieťaťa.
„Čím skôr im pomôžete pochopiť, že každý má svoje pocity a emócie, tým skôr sa naučia nerozčuľovať druhých a neubližovať im.“

1. Vyzdvihujte dobré skutky a prejavy láskavosti. „Všeobecne vzaté, empatiu najlepšie naučíte pri prirodzených príležitostiach,“ hovorí Lisa Aaron, M.D., detská psychiatrička z New Yorku.
„Vždy, keď sa vaše dieťa správa k niekomu druhému ohľaduplne, treba to slovne vyzdvihnúť. Ak napríklad vidíte, ako vaša škôlkarka prikrýva bábiku perinkou, povedzte jej, že je to od nej veľmi pekné a že bábike je teraz určite vďaka nej príjemne.“

2. Pýtajte sa, nehovorte. Batoľaťu nedokážete vysvetliť, čo je to empatia, no dokážete ho viesť tak, aby myslelo na pocity druhých ľudí.
„Deti v tomto veku nerozumejú vysvetleniam, ale ak im budete klásť správne otázky, dokážete ich nasmerovať,“ hovorí doktor Curtis.
Ak vaše dieťa nechce požičať kamarátke svoje plyšové zvieratká, spýtajte sa ho: „Ako sa podľa teba teraz Miška cíti, keď jej nechceš požičať svoje hračky?“

3. Naučte ich rozumieť reči tela. Správnou interpretáciou gest, výrazu tváre či postojov dokážeme svoju empatiu rozvíjať.
Poukážte na jednotlivé situácie: „Videl si, ako sa tvárila Grétka, keď si sa s ňou podelil o keksík? Všimol si si, ako sa na teba usmievala? Veľmi si ju potešil.“
Možno to na prvý raz nepochopí, ale keď sa tak stane, bude vedieť lepšie sledovať a pochopiť reakcie ľudí a to, ako ich jeho správanie ovplyvňuje.

Záver
Na záver malé upozornenie: Deti nenaučíte sebadisciplíne za jednu noc. Pravdaže príde čas, kedy sa budú správať zle, nech sa tomu budete akokoľvek snažiť predísť.
Nevzdávajte to a aj naďalej sa snažte dodržiavať uvedené odporúčania a uvidíte, že vaše deti budú potrebovať čoraz menej zásahov a náprav.

Spracoval: Skvelyrodic.sk

Čo sme o vernostných kartách (ne)vedeli alebo ako odkryť rodinné tajomstvá vďaka vernostnej karte alebo ako sa zarába na mladých rodinách

Ako fungujú vernostné karty by sa dalo opísať na príklade americkej siete hypermarketov Target. Denník The New York Times urobil skvelú reportáž, ktorou odkryl biznis vernostných programov.

Jej autorom bol novinár Charles Duhigg, ktorý vo svojej knihe The Power of Habit opísal príbeh spred ôsmich rokov. „Prečo stále posielate mojej dcére toto?“ zlostil sa zákazník Targetu v Minnesote.

Na stôl manažérovi Targetu hodil hŕstku letákov, na ktorých Target ponúkal jeho dieťaťu výhodný nákup tovaru pre mladé mamičky. Výhodné ceny sa týkali materských šiat až po detské dupačky. „Je ešte len na strednej, to ju chcete k tomu stavu navádzať?“ pokračoval otec šestnásťročnej.

Obchodník sa za chybu v rozosielanej reklame ospravedlnil, ale o tri dni neskôr prišiel obrat. „Hovoril som s dcérou. Zdá sa, že sa v mojom dome stali veci, o ktorých som nič netušil. V auguste má termín. Ospravedlnenie je na mojej strane,“ reagoval otec v telefonickom rozhovore.

Novinár v článku oslovil analytika Andrewa Polea, ktorý pracuje ako štatistik pre reťazec Target. Prezradil mu, že obchod si vytvára vlastnú databázu o svojich zákazníkoch. Každý má svoj profil, v ktorom sa okrem jeho mena a adresy ukladajú aj informácie o tom, čo v Targete kúpili, kde pracujú, koľko zarobia či koľko majú detí.

Obchodná sieť zhromažďuje údaje o každej platbe cez zákaznícku kartu, zo všetkých nákupov cez e-shop, telefonáty na zákaznícku linku a odpovede na dotazníky. To nie je všetko.

Základné informácie dopĺňa o údaje z externých agentúr, ktoré zistia pre Target vzdelanie zákazníka, rasu, záujmy alebo to, aké webové stránky navštevujú doma. To všetko pre potreby čo najpresnejšieho marketingu.

Zlatý grál: mladí rodičia a tehotné matky
Mladý štatistik, ktorý v Targete pôsobí už jedenásť rokov, mal pred sebou pred pár rokmi neľahkú úlohu: Z masy spotrebiteľov odkryť zákazníkov, ktorí majú najväčší nákupný potenciál. Zistil, že sú to zákazníci, ktorí prechádzajú nejakou životnou zmenou.

Ide najmä o mladých rodičov a tehotné ženy. Cítia zodpovednosť a nakupujú vo veľkom. No keďže mnohí mladí rodičia nemajú peňazí navyše, navštevujú viaceré obchody a hľadajú akcie.

Zabehnuté koľaje spotrebiteľského správania chcel A. Pole definitívne zrušiť a podvedome upozorniť spotrebiteľov, že v Targete nájdu všetko, u konkurencie ani nemusia hľadať. To su potenciálne tisícky dolárov. (Podľa analýzy spoločnosti Lyonness stojí už na Slovensku len základná výbava budúcej rodiny najmenej 1 800 eur.)

Ako však docieliť, aby budúci rodičia prišli nakoniec do obchodu a minuli tam čo najviac? A. Pole tvrdil, že supermarket to dosiahne, ak zistí jeden dôležitý dátum: dátum narodenia dieťaťa.

„Vedeli sme, že ak identifikujeme zákazníčku v druhom trimestri, tak je dobrá šanca, aby sme ju podchytili na niekoľko rokov,“ dodal A. Pole.

Reťazec preto rozdal zákazníčkam registrovaným v jeho tehotenskom registri zľavové kupóny výmenou za to, že Targetu oznámili termín svojho pôrodu. Tím štatistikov potom sledoval, v akej fáze tehotenstva zákazníčky kupujú tovar a na základe týchto dát vytvorili počítačové modely správania sa tehotných mamičiek. Do databázy bolo zahrnutých vyše stotisíc budúcich matiek a medzi nimi aj tie, ktoré svoj stav utajovali.

Celý článok:
https://www.etrend.sk/firmy/ako-funguju-vernost...

📱🔇Prvý mobil oslavuje už 36 rokov📲🔕

Písal sa 3. apríl roku 1983 a v meste New York uzrel svetlo sveta prvý mobilný telefón na svete, ktorý poznáme pod názvom Motorola DynaTAC.

Nabíjala sa desať hodín a následne ste si mohli užívať 30 minút nepretržitého hlasového hovoru,mobil vážil 794 gramov.

👉Pamätáte si, aký ste mali prvý mobil? 👈

Ďakujem za rady - tak prvý look s #essence Hello New York paletkou je jemný.
Modro-strieborný s matným tmavošedým odtieňom v ohybe + výrazná čierna linka a nude hnedý rúž Mad About Matte 01.
Zajtra vyskúšam taký look, ktorý najviac v predošlom príspevku olajkujete 😉

Modro-konikovske stretnutie v New Yorku 😬@budanka

Ahojte,prosim Vas nevideli ste tieto šaty v červenej,a v čiernej farbe?v New Yorkeri Trnave,v Blave.Velkost 34.Ďakujem

Vtip dňa
Blondínka volá informácie na letisku: „Mohli by ste mi, prosím vás, povedať, ako dlho trvá let z Viedne do New Yorku?“ „Momentík...“ „Ďakujem!“👍

Ahojte. Ani za svet si neviem spomenúť na názov jednej pesničky. Je už staršia možno aj 15 rokov tipujem. Klip asi nahrávany v New Yorku a po meste chodí žena najprv s malým srdiečkom v ruke a potom sa jej zväčšuje a drží obrovské červené srdce. Viete mi prosím poradiť. Dakujem

Ahojte dokedy su vypredaje napr Gate,Takkto,New Yorker,Kik?Este mi poradte kde dobre teraz kupim oteplovacky pre dieta a pre dospeleho.Dakujem

Modlitba svätého ruženca je silnejšia ako atómová bomba!

Hirošima - toto mesto bude v dejinách neustále spojené s totálnym zničením a nevýslovným utrpením po zhodení prvej atómovej bomby počas druhej svetovej vojny.
Bol pondelok, 6. august 1945, medzi druhou a treťou hodinou v noci. Z ostrova Tinian vyštartovalo lietadlo typu Boeing B-29 Superfortress smerom k japonskej pevnine. Hirošima mala byť vymazaná zo zemského povrchu, a tým mala byť zničená japonská vojnová moc.

Otvory bombardéra sa otvorili nad viac ako 1/2 miliónovým mestom. Všetko sa odohrávalo podľa plánu. Bolo to po prvýkrát v dejinách ľudstva, čo sa ľudia odvážili zhodiť na zem atómovú bombu. Stalo sa to ráno o ôsmej hodine a pätnástej minúte. Nepredstavitelný svetelný blesk a mesto bolo pokryté vriacim dymom, ktorý vyhadzoval budovy do vzduchu.
Obrovské mračno dymu dosiahlo za tri minúty výšku 10 000 až 20 000 metrov. Celé mesto bolo zničené. Čo zostalo, bola len tma, krv, zhoreniny, stonanie a bleskurýchle šíriaca sa hrôza.

Takto to opisuje pilot bombardéra: „Od tejto spomienky na niekoľko najstrašnejších minút môjho života sa nikdy nebudem môcť oslobodiť."
Nielen on, celý svet bol šokovaný! Hirošima zostane varovaním pre všetky časy. Existuje však ešte jedno iné, veľkorysé, nepoznané posolstvo z Hirošimy, utešujúce posolstvo nádeje: „Modlitba ruženca je silnejšia ako atómová bomba!"

Panna Mária, Kráľovna ruženca, zázračným spôsobom zachránila malé, štvorčlenné spoločenstvo pátrov jezuitov, ktorí žili na fare vzdialenej len 8 blokov domov od centra explózie. Páter Hubert Schiffer SJ, ktorý zomrel 27. marca 1982 vo Frankfurte, podal o tom ako očitý svedok svedectvo na jednom eucharistickom kongrese vo Philadelfii (USA).

Ako 30-ročný kňaz pôsobil na fare „Nanebovzatia Panny Marie" v Hirošime. Pred desaťtisícami účastníkov podal nasledujúce svedectvo:Úplne náhle, akoby medzi jedným a druhým nádychom, sa modré nebo nad Hirošimou osvietilo zaslepujúcim, neopísateľne oslňujúcim intenzívnym svetlom. Obklopovalo ma len trblietavé svetlo. Nemohol som ani vidieť, ani rozmýšľať. Na moment všetko stíchlo. Plával som v oceáne svetla, bezbranný a ustráchaný. Zdalo sa, že miestnosť prestala dýchať naplnená smrteľným tichom.
Zrazu sa ozvalo hromobitie hroznej explózie. Neviditeľná sila ma zhodila zo stoličky. Vo vzduchu ma to triaslo, hádzalo, krútilo ako list v jesennom vetre. Potom sa všetko ponorilo do tmy, do ticha, do ničoty. Nestratil som vedomie, lebo som sa snažil myslieť na to, čo sa stalo. Cítil som, že aj ja sám som v tejto totálnej tme. Ležal som tvárou k zemi na drevených troskách.

Ťažký predmet ťažil môj chrbát a po tvári mi stekala krv. Nič som nevidel a nepočul. Myslel som si, že som mŕtvy! Potom som počul svoj vlastný hlas. To bola tá najhroznejšia skúsenosť zo všetkého. Ukázala mi,že som ešte živý a vo mne rástlo strašné vedomie, že sa musela stať hrozná katastrofa! Jeden celý deň som strávil ja a moji traja spolubratia v tomto ohnivom pekle, dyme a žiarení, pokiaľ nás nenašli záchranári a nepriviedli nás do bezpečia. Boli sme síce všetci zranení, ale vďaka Božej milosti sme prežili."

Ľudsky si nikto nevie vysvetliť, prečo títo štyria jezuitskí pátri, P. Hugo Lasalle, P. Kleinsore, P. Cieslik a P. Schiffer, ktorí boli v roku 1976, v čase eucharistického kongresu ešte živí, v okruhu 1,5 km ako jediní zo státisícov prežili. Zostáva to hádankou pre všetkých expertov, prečo ani jeden zo štyroch pátrov neutrpel škody rádioaktívneho žiarenia a prečo ich dom vzdialený 8 blokov od centra explózie zostal stať, hoci všetky budovy okolo boli zničené a spálené.

Ani 200 amerických a japonských lekárov a vedcov nemohlo nájsť vysvetlenie, prečo páter Schiffer napriek všetkému žil po explózii bez následkov ešte 33 rokov, a to pri dobrom zdraví!

Na mnohé otázky počuli všetci udivení vždy tú istú odpověď: „Ako misionári sme chceli žiť v našom živote jednoducho posolstvo z Fatimy, a preto sme sa denne modlili svätý ruženec."

To je posolstvo Hirošimy prinášajúce nádej: Modlitba svätého ruženca je silnejšia ako atómová bomba.

Keď sa budeme predovšetkým my - kresťania, modliť svätý ruženec ,tak to osoží a učiní oveľa viac, ako všetky konferencie a pozemské ľudské námahy.

Kňaz Peyton povedal čosi, čo sa hodí práve sem: " Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj zostane." A to platí aj pre celu ľudskú rodinu. Dnes sa v centre novovystavaného mesta Hirošimy nachádza kostol zasvätený Panne Marii. 15 sklených okien znázorňuje 15 tajomstiev ruženca, ktorý sa tam ľudia deň a noc modlia. Biskup Fulton J. Sheen, nebohý biskup New Yorku, povedal v jednom rozhlasovom vysielaní: „Tretia svetová vojna nemusí byť, ani žiadna nebude, keď proti hrozbe atómovej bomby postavíme 'Ženu - Pannu Máriu'"!

https://gloria.tv/article/hrijBxd6UYAi2yfcdYddo...