
Naše testovanie pracích gélov Surf 🥥🌺
V prvom rade sa chcem poďakovať za možnosť testovania pracích gélov Surf.
Je to moje 3. testovanie, takže som rada, že som dostala možnosť testovať znova 🙂
Periem rada, milujem voňavé, čerstvo opraté prádlo a vždy ho pri vešaní musím ovoniavať 🌸 Väčinou používam pracie gély a vyberám si podľa značky, vône a vždy používam aj sviežu aviváž.
Prací gél Surf som zatiaľ nikdy neskúšala a aj to bol dôvod, prečo som sa prihlásila na test. V pondelok mi volal p.kuriér a priniesol mi balík. Celá natešená som bežala poň a hneď sme ho s Tomáškom aj otvorili 😃
Z penových výplní má vždy radosť, tak mali deti pár dní zábavku.
V balíku boli 2 pracie gély.

...a život ide ďalej...
Júl 2019
Dlho som sa neozvala.
Viem, no ako ospravedlnenie mi slúži nástup do práce a aklimatizácia.
Samozrejme, kým sa všetko utrasie, musí ubehnúť určitý čas.
Chápem.
No je to fakt ťažké, po 3 mesiacoch naskočiť do rozbehnutého pracovného kolotoča.
Deň č. 164 - 165 Aká matka, taká ....
Stále sa vypytujem svojej mamy, či aj ja som bola tak strašne jedovaté a uškrieané dieťa. Ona ani nezaváha s odpoveďou a povie áno a rovno dodá, že som bola najhoršia (milá mama, mohla to aspoň na "oko" trochu poprieť) . Keď sa pýtam na detaily, už si to veľmi napamätá, ale čo si pamätá je, že to bolo so mnou najťažšie, to má stále v pamäti. Ani sa jej nečudujem. Tiež si raketine škreky nebudem radšej pamätať detailne, ale to, že to bolo veľmi ťažké obdobie, tak to si určite zapamätám. Vždy mi moja mama povie, že som bola všade, že za mnou musela len chodiť, nevedela som sa pekne v tichosti hrať, radšej so mnou nikam nechodila... Božinku, ako keby opisovala moju raketu... že som ju dokonca dobre "vybila", keď ma brali z kolotočov... že strašné so mnou ísť niekam a tak radšej ani nikam nechodila, aby sa podobným situáciám vyhla..... Mám sa ešte "načo" tešiť s raketou, keď je aspoň čiastočne po mne...
Riešim dookola to isté, ale u nás je to stále tá istá pesnička. Raz hore, raz dole, ale tá "jedovatosť" je tu. Nedá sa situáciám vyhnúť, aj keď 95 % príčin hnevu viem určiť. Sú to bežné situácie, ktoré niekedy raketu nakopnú viac a niekedy menej. Raz to zvládne v pohode, raz to zoberie super tragicky, žiadna logika, žiadny algoritmus, nič podľa čoho by som mohla nejak logicky postupovať. Raz ju naštve, že ju dávam cikať, inokedy sa vyciká "bez breptov", raz je odchod od hračiek v pohode, inokedy pošľahá, čo alebo koho má práve po ruke, príchod z vonku je na obed ok, večer ani za pána nechce dnu... Keby jej celkový vývoj bol ok, že nikto na nej "nič" nevidí, tak to beriem, je to super vzdorové deco. Ale teraz človek stále "nevie načom je"... asi hodnú chvíľu ani nebudem vedieť, teda POKIAĽ nezačne hovoriť alebo POKIAĽ nepôjdeme na diagnostiku...
Raketa je inak tieto dni s výnimkov super častých vreskotov taká ok. Mne už príde také "normo" omeškané decko. Hlavne v cudzom prostredí, v parku alebo na ihriskách sa už podľa mňa "normálne" hrá teda, ak sa za normálnosť považuje posadenie zvieratiek, panáčikov do autíčiek alebo autobusov. V nedelu dokonca povozila plyšákov v kočíku, povyhadzovala na trampolínu, znovu nahádzala do kočíka a chvíľu kočíkovala a hop šup do kočíka znovu... Nie je to síce super rozvinutá hra, ale mne sa to zdá celkom ok, vtedy som fakt pri nej mohla aj 2 min sedieť. Horšie to bolo už pri odchode, to zas bola scéna ukončiť túto jej super mega funkčnú hru... Veľmi sa však teším, že hlavne za synom labruje, smeje sa na ňom, schovávajú sa do domčeka, vyliezajú, raketa samozrejme na navyšší stupeň , syn tak do polovice vylezie... Práca za stolom tieto dni o ničom, stále čosi kdesi, sme rozlietaní a jednoducho sama cítim, že tomu nedávame 100 % a mám výčitky, ale úloha bola jasná... zlepšiť treba bežné fungovanie, takže hádam sa nám toto "zlajdašenie" za stolom nevypomstí a v septembri všetko dobehneme....

Návod: Ako sa dostať ku COOL záberu zdvihnutej rite a nohy!
Na susednom Instagrame sa to hemží sexi a cool fotkami matiek, nematiek, matíc, kočíc a iných nových druhov žien a keďže ja som velice moderná a kráčam s dobou, rozhodla som sa prispieť (nielen) na túto platformu aj svojou troškou. A keďže som aj velice zdieľna osoba, podelím sa o svoje know-how aj s vami! Ďakovať mi môžete v komentároch pod textom.
Nevravím, nebolo to ľahké, ale ako môžete vidieť na zábere, ide o vrchol estetična. Ale nebudem predbiehať, lebo zdvihnúť riť a nohu zároveň a nezašliapnuť pri tom žiadne dieťa a neodhaliť svetu viac Karimatky (-to je môj umelecký pseudonym), ako je nutné, vôbec nebolo hop-šup.
1. Najprv som si musela pozrieť veľa instafeedu (aby som sa vyjadrovala správnou blogerskou hantírkou), aby som odkukala ako a kde a koľko.
2. Potom som si musela nájsť vhodné pozadie (nemyslím to moje. To mi stačí nahmatať rukou a viem isto, že je stále na mieste. Neubudlo z neho /zatiaľ/ ani za máčny mak). Pozadie na fotku, aby bolo autentické, ale zároveň pekné, nie proti slnku a všetky zásady správnej insta fotky.
3. Ďalej som si musela nájsť niekoho, kto ma v tomto čudnom rozpoložení zveční bez zbytočných otázok a neprimeraných poznámok. (Našťastie sme práve na prázdninách a manželova sesterka vie nielen krásne háčkovať, ešte má aj veľa pochopenia. A zatiaľ má iba jedno dieťa, tak aj toho času na fotenie má troxhu viac).
4. Potom som si musela vybrať outfit. Lebo v predstavách som si síce zvolila tričko s hezkým motívom a tak dále. Ale v praxi som mala oblečené tričko s motívom a pupkom a s diastázou. A hoci to znie noblesne, nebolo.

Chatbot Miky zistil: 10% mamičiek má problém s tým, ak sa ich dieťa hrá s hračkou určenou pre opačné pohlavie.
Možno viete, a možno aj nie. Modrý koník a Viber rozbehli čosi spoločné.
Ak si stiahneš stickery Modrého koníka, privítam ťa ja, Modrokoníkovský chatbot Miky.
Milerád ti budem prinášať tehotenský newsletter, zaujímavosti z našej stránky a každý pracovný deň sa ohlásim spolu s Otázkou dňa.
A keďže behom dňa riešiš dieťa, bordel, domácnosť, svokru na telefóne, varenie, upratovanie navareného jedla zo stien, pieskoviská, detské kútiky, pranie, žehlenie, ďalšie varenie a niekedy k večeru tú studenú kávu z rána… prichádzam ja, aby som ti doniesol denne aspoň jednu krátku pikošku.
Lebo.. ruku na srdce, nezaujíma ťa, ako to isté čo denne riešiš ty, vnímajú iné mamičky?
Ja som sa napríklad minulý týždeň dozvedel, že výber kočíka pre dieťatko je pomaly zapeklitejšie než výber životného partnera. Vyzerá to tak, že približne každej druhej mamičke ostane po namáhavom výbere toho pravého kočíka v oku "radar" na kočíky iných mamičiek. Inými slovami, 47% opýtaných mamičiek takýto "radar" v oku má, a 53% mamičiek je od toho ušetrených.
Obyčajná mama Ti píše
DOKONALOSŤ. "Číha" na nás z každej strany. Snaží sa nás o čomsi presviedčať takmer v každej oblasti života.
Ak Ťa máme nazvať úspešnou, musíš to... Ak Ťa máme nazvať krásnou, mala by si vyzerať takto, vážiť toľkoto, nosiť hento... Ak Ťa máme nazvať dobrou mamou, očakávame, že sa budeš správať takto... Ak máme Tvoje deti chváliť, mali by zvládať toto všetko... dalo by sa pokračovať v čomkoľvek a akokoľvek. Doplňte si každá podľa seba... Povedzte si nahlas, v ktorej oblasti pocit, že musím byť dokonalou okliešťuje Vás. Resp. kde pociťujete, že by ste mali byť v hociakom smere lepšia, že by ste mali viac, inak...
Počúvame často, čo by sme mali, ako by sme to mali, čo sa od nás očakáva. Sama týmto pocitom niekedy podlieham. Píšu tu - hentam, prednášajú, že úspešná žena je taká a hentaká a každá by mala vlastne sa touto cestou uberať a čosi veľké dokázať. A zrazu vidím seba, obyčajnú mamu, čo je už šiesty rok na materskej a nie žeby jej to občas neliezlo na nervy a nie žeby z toho kola nechcela raz von, ale cíti, že je to takto teraz ok, že ju to potrebuje práve tu a na 100% alebo aspoň na 95%. Že sa jej zdá správne, že kým ju nič zvonka netlačí, že je dobré byť tu pre to dieťa do troch rokov takmer 24 hodín denne (samozrejme občas vypnúť treba), ale hádam si rozumieme. Ak niekomu táto cesta vyhovuje, je to ok, každá sme iná, každá všetko cítime a vnímame inak, každej funguje čosi iné. Len... asi tušíte kam tým mierim... nečakajte to od nás všetkých.
A ono tých oblastí, kde sa to u mňa v tomto zmysle bije je viac, ale nechcem Vás tým teraz zavaliť.
Vychádza mi ale jedna rovnica. To mi nejako pomáha s týmito pocitmi zatočiť. Čím bližšie Bohu, tým menej ma tieto pocity dokážu ovládať a ťažiť. Lebo v Bohu viem kým som, poznám svoju hodnotu v jeho očiach, ktorá bez ohľadu načokoľvek neklesá. V jeho očiach som, nech robím čo robím, nech vyzerám akokoľvek, nech sa zachovám akokoľvek, nech cítim čokoľvek, nech som dokázala a stihla dnes, včera čokoľvek... som jeho milovanou dcérou. Nežiada odo mňa dokonalosť, možno jediné maximum, ktoré si pýta je, aby som Mu darovala celé svoje srdce, nielen kúsok.
Túži po každej z nás so všetkým čo máme či nemáme a postrádame, so všetkým kým sme. Také aké sme.

Leto+pivo=najlepšie osvieženie
Leto+pivo = najlepšie osvieženie!
Jupii, volá kuriér, konečne tu mám pivo!
Až keď som otvorila krabicu a uvidela ten nádherný košík, som si spomenula, že ho dostanem ako darček. Takže dvojnásobná radosť okamžite!
Máme perfektnú kamennú pivnicu, tak som si tam išla pifká hneď aj poukladať, aby sme večer mohli ochutnať prvé.
Ako prvé sme ochutnali tmavý citrón.
Popis výrobcu: Uvarené zo štyroch ječmenných sladov - svetlého plzenského, svetlého karamelového, bavorského a farebného sladu. Vďaka tomu si zachová sýtu tmavú farbu typickú pre tmavé pivá. Prírodná šťava ovocných plodov dodáva nový rozmer skvelého osvieženia.
Ťažko v živote alebo nie ? Časť 1.
Som mama troch krásnych chlapcov. Môj život začal všelijako. Narodila som sa dvom osobam ktorých v živote nenazvem rodičia. Do mojich 3 rokov som žila ani neviem kde. Viac krát som bola v nemocnici ako "doma"...posledné či si pamätám je dom ktorý mal 3 steny a strechu ako-tak . Kde sme žili s mojím bratom a osobami ktoré nás splodili no starať sa nestarali..keď som mala niečo cez 3 roky tak nás vzala sociálka a dali nás do DD. Odkiaľ si nás vzal manželský pár ktorý nemohol mať deti. To sú ľudia ktorým hovoríme Mama a Otec. Ľúbim ich nadovšetko. Veľa ľudí sa pýta, že keď si vezme deti s DD či ich bude ľúbiť a opačne. Ak sú ľudia na správnom mieste tak určite. My sme sa našli a ďakujem tomu tam hore že nás spojil. Mojich rodičov ( nevlastných) ľúbim najviac na svete a je veľká škoda že nemohli mať deti tak úžasné ako sú oni dvaja.. S našim príchodom sa veľa veci zmenilo aj veľa ľudí. Ale oni to zvládli, zvládli aj našu pubertu, čo tiež nebolo ľahké. Veľa krát sa povadime ale ľúbiť sa budeme stale. Sme proste svoji. 😊 Moja biologická matka si ma chcela pridať na FB k priateľom keď som mala asi 18/19 rokov . Som si myslela že sranduje.. v živote ju nechcem vidieť. Do DD nás zobrali pretože sa o nás nestarala, ( ako decko som prekonala svrab..🙄😧) . .

Najprv voňavé prekvapenie, potom... (testovanie pracích gélov Surf)
Skúsila som šťastie a podarilo sa...
Keď som na MK zbadala možnosť testovania pracích gélov, neváhala som a zapojila som sa. Veď možno sa raz aj na mňa usmeje šťastie 🤷♀️😁 Pri troch deťoch a dvoch dospelých ľuďoch je kôš na špinavú bielizeň stále plný. A šťastie sa usmialo. Vybrali ma. Potešila som sa veľmi.
Tento prací gél som si raz už kúpila, ale v práškovej verzii. Voňal krásne. Tak šup šup, hneď, ako mi ho kuriér doviezol domov, som zapla práčku. Plná očakávaní som ju sledovala, kedy doperie. Vyskúšala som ako prvý novinku Coconut Splash. No, žiaľ, ostala som veľmi sklamaná. Nadávkovala som určené množstvo gélu do zásobníka, no prádlo vôbec nevoňalo 🙄 Na škvrny je tiež slabý. Pri ďalších praniach som skúsila dať dvojnásobné dávkovanie, no bielizeň len slabo prevoňalo. Mňa tento prací gél sklamal úplne. Ani spôsob dávkovania sa mi nepáčil 🙄
Jeho spolucestovateľ, prací gél Tropical Lily, ale nesklamal 🙂 Síce vonia slabšie ako v práškovej verzii, no prádlo mi prevoňal a aj po uschnutí bolo vôňu cítiť. Aj keď slabšie.
Takže by som to zhrnula asi tak, že zážitok z tohto testovania bol slabý, ako aj vôňa, tak aj čistota vypratého prádla 🤔🙄

Ako byť na festivale s dieťaťom v pohode?
Na letný festival s dieťaťom? Kedysi tabu, no dnes je všetko inak! Na Pohoda festivale je pre rodiny s deťmi vytvorená zóna s minimálnym hlukovým smogom a nájdu v nej všetko, čo potrebujú. Ak sa aj vy chystáte na festival, na tieto veci pre svojho krpca určite nezabudnite!
Byť zavretý v jednom priestore niekoľko dní s dieťaťom si vyžaduje dostatočnú prípravu. Napriek tomu, že hygiena na festivaloch sa rapídne zlepšuje, myslite aj na svoje dostatočné zásoby. Okrem základných hygienických potrieb, vrátane plienok a vlhčených obrúskov nezabudnite na leukoplast či krém proti štípancom. Pokožka dieťaťa je citlivejšia ako tá naša. Aj napriek tomu, že predpoveď počasia neodhaduje vysoké teploty, dlhý čas na ostrom letnom slnku by mohol vášmu drobcovi spáliť pleť, preto myslite na opaľovací krém s adekvátnym faktorom vhodným pre deti. Ak nechcete brať veľké obaly od kozmetiky, ktoré zaberajú zbytočne veľa priestoru, môžete ich preliať do mini recyklovateľných cestovných nádobiek, ktoré nájdete napríklad aj v PEPCO predajniach. So slniečkom je samozrejme spojená aj vhodná pokrývka hlavy alebo aj slnečné okuliare pre deti.
Určite nezabudnite ani na obľúbenú hračku či cumlík. Ak by vám predsalen nestačili hračky, ktoré ste so sebou priniesli, nezúfajte! V PEPCO stane vo Family parku budú pripravené workshopy na princípe Montessori techniky s prírodnou tematikou. Prostredníctvom workshopov sa rodičia budú môcť naučiť rozvíjať zručnosti svojich najmenších.
„My v PEPCO chápeme vzdelávanie a rodičovskú pohodu ako dôležité faktory pre šťastnú a jednotnú rodinu,“ hovorí Nikoleta Bobeničová, Country Marketing Coordinator pre Slovensko a Českú republiku.
Montessori pedagogika je ucelený systém pre výchovu a vzdelávanie detí. Vďaka tomuto zaujímavému učeniu má dieťa radosť z objavovania nového, posilňuje sa jeho sebavedomie a osobná spokojnosť. Deti sa vďaka Montessori učia slobodne sa rozhodovať medzi jednotlivými aktivitami, porozumieť svojím potrebám, sústrediť sa a nájsť svoj vnútorný pokoj a harmóniu. K tomu spoločnosti PEPCO na tohtoročnej Pohode pomôže Únia materských centier, ktorej zástupkyne sa predstavia na workshopoch dvakrát denne.
V čase mimo workshopov bude stan prístupný pre rodiny a predovšetkým vašich najmenších na hranie. Vy si na chvíľočku oddýchnete a po splnení jednoduchých úloh môžete získať aj darček od PEPCO pre svojho drobca. Zábavu si rozhodne užijete aj ak si vypožičiate PEPCO drevený vozíček, v ktorom môžete povoziť svoje deti a potešiť tým aj ich.

Moje testovanie so Surfom
Možnosť testovania pracích prostriedkov na Modrom koníkovi bola pre mňa hneď od začiatku zaujímavá. Dôvodov, prečo som sa rozhodla zapojiť, bolo hneď niekoľko, no najviac ma lákali vôňa kokosu a bezplatné pranie, pretože u nás sa perie často a prací prášok kupujem 2 razy do mesiaca.
Keď mi prišla správa, že som bola na testovanie vybratá, veľmi som sa potešila a hneď začala kopiť špinavú bielizeň. V pondelok ráno som nedočkavo čakala kuriéra, keď prišiel, plná očakávaní som otvorila balík a v ňom uvidela prací prostriedok Surf Coconut splash a Surf tropical lily.
A začalo sa testovanie. Ako prvé som dala do práčky farebnú bielizeň a použila Coconut Splash, dávkovanie podľa predpisu. Keďže bielizne bolo pomenej, po opratí bola voňavá a svieža.
Pri ďaľších praniach som zostala nemilo prekvapená, dokonca až sklamaná, pretože pri plnšej práčke nebolo kokosovú vôňu vôbec cítiť a taktiež niektoré škvrny nedokázal vyprať. V tomto testovaní obstal lepšie Surf Tropical, ktorý bolo nádherne cítiť a poradil si aj so škvrnami. Stále som sa však pokúšala dať Coconut šancu, a preto som pridala až dvojnásobné dávkovanie a bielizeň som pred praním aj namáčala.
Celkovo testovanie Surf hodnotím pozitívne, keďže po upravení dávkovania bola bielizeň podľa mojich predstáv. Určite mi však balenie nevydržalo na 18 praní, ale na dávkovanie vplýva mnoho faktorov, ako napr. množstvo bielizne, tvrdosť vody. Samozrejme, rada som vyskúšala novinku Surf Coconut Splash a vôňou ulahodila čuchovým bunkám.
Testovanie bolo milým spríjemnením prania.

Zlatý Bažant
Ahojte.
Zúčastnila som sa testovania Radlerov značky Zlaty Bažant. Veľmi som sa potešila z darčekov, ktoré mi poslali. Veľký, plný a prepracovaný ratanový piknikový košík a piknikovú deku určite využijem.
Na testovanie som mala dva týždne, no Radlery sme s priateľom stihli vypiť do týždňa. Ale ten týždeň bol fakt teplý, takže to padlo vhod. V tomto článku sa pokúsim opísať všetky moje postrehy a chute. Samozrejme, sto ľudí, sto chutí, takže toto bude podľa tých mojich, trochu sladších ☺️
Začnem tmavými príchuťami a konkrétne tou pre mňa najmenej chutnou. Keďže nemám rada klasické pivo, najmenej mi chutila príchuť tmavý citrón. Veľmi mi pripomínala chuť piva, cítila som v ňom tú horkosť. Naopak, môj priateľ si na ňom pochutnal najviac. Práve preto, že nie je také sladké, je horkasté a vraj mu najlepšie uhasí smäd.
Ďalší z dvojice tmavých radlerov bol pre mňa top. Tmavá višňa, sladučká, veľmi chutná. Hneď po otvorení ma omámila ta krásna vôňa. Višne milujem a v tomto radlery som ich chuť výrazne cítila. Takže keď tmavý Radler, tak kto má rad sladké ako ja, určite višňa. Kto má rad horkastú chuť pivka, tak citrón.
Ďalšia príchuť, o ktorej budem písať, je čučoriedka a šalvia. Táto príchuť je perfektne skombinovaná. Cítiť v nej aj čučoriedky, a aj šalviu. Po prvom dúšku som nevedela rozhodnúť, ktorá príchuť je výraznejšia, po chvíli mi ostala na jazyku chuť šalvie. Vôňa tiež super prekombinovaná. Chuť je sladučká, pre mňa akurát.

Montessori vo vreckách alebo busy bags na cestovanie
Tento rok sme sa rozhodli pre letnú dovolenku v talianskom meste Bibione. Pred nami cca 8 hod. cesta autom (to samozrejme nepočítam zástavky) s dcérkou, ktorá mala v tom čase takmer 3r.
Keďže to bola naša prvá „dlhá“ cesta (také 3 hod. cesty tu po SK nepočítam), začala som rozmýšľať, hľadať, vymýšľať, nakupovať a vytvárať aktivity, ktoré by malú dokázali počas cesty zaujať a aj zabaviť.
Pre aktivity som si stanovila určité kritéria:
- aby nezaberali veľa miesta, boli ľahko prenosné
- aby boli čo najjednoduchšie
- aby boli skladné a rýchlo upratateľné
Deň č. 163 Pokoj ruže prináša
Keď sa niekto niekedy dostal k článkom alebo k skúsenostiam žien, ktoré sa snažili dlho o bábätko, tak kopu žien píše o tom, že otehotneli potom, čo nato prestali myslieť alebo sa aktívne o to snažiť. Aj niektoré mamy mi píšu, že deti urobili veľký pokrok, keď sa od toho "odosobnili" a prestali nato myslieť.
Nedarí sa mi to úplne, ale dnes bol akýsi pokojný deň. Tieto prázdninové dni mám celkovo rada, lebo nemáme žiadny program a môžeme si ho "manažovať" s deckami ako chceme. Nemusím rýchlo dať poobede spať raketu, aby sme utekali vyzdvihnúť syna zo škôlky. Len sa ráno pomotkáme, malého na chvíľku zabavím s telefónom, aby som chvíľu pracovala s raketou a potom šup na chvíľu sa vyvetrať. Obed môže byť neskôr, nič sa nedeje, jašenie pred spaním môže byť dlhšie, tiež sa nič nedeje, aj spánok môže byť dlhší... Toto je jedna z výhod materských, ktoré oceňujem až teraz, keď sa mi toto obdobie pomaličky "končí"... Možno preto si to tieto dni tak užívam, lebo čo ak budúcí už bude uponáhlaný alebo kadejaký divný. Tak mi to dnes akosi behalo po rozume, že si tieto dni aj napriek všetkému musím ešte viac vychutnať. A možno práve preto, že som si to dnes tak povedala a "užívala", to bol celkom fajn deň...
Raketa si vydrichmuje do deviatej a vždy taká strapatá prelezie z postielky a pricupitá k nám do obyvačky či kuchyne. Pri stole som dnes povyťahovala staršie "úlohy" a chcela som raketu preskúšať, či to nezabudla. Zvieratká, čo kedysi veľmi rada priraďovala k obrázkom a urobila úlohu za pár minút, však bola dnes oveľa "dlhšia" záležitosť. Pri každom zvieratku sa zastavila, obzerala si ich, sliepku a kohúta ani z ruky nechcela pustiť a rovno si ich chcela do auta "naložiť" a jazdiť s nimi, potom začala "chrápať" akože sliepka zaspala... Ulohu splnila s odretými ušami, ale nevadí, tieto zvieratká som jej všetky dala a oficiálne som "zrušila" túto úlohu s nimi. Odvtedy po dome pobehuje len so zvieratkami a to mi stojí aj za túto splnenú úlohu.
Včera som čítala jednu knihu na rozvoj reči a bola tam taká veta, niečo v zmysle, že dieťa medzi 2 -3 rokom si samé určuje hru a pri jej rozvoji ju treba nechať samé viesť a nesnažiť sa zapojiť. Večer som nad tým premýšľala, že toto sa mi ešte nestalo, aby si moja raketa "viedla" hru, vlastne som sa celý čas, čo s ňou pracujem (ak nepočítam knihy), nemala do čoho zapojiť.... A keď som videla, že s tými zvieratkami sa jej otvára fantázia a už ich pri úlohe len "sucho" nepriradí k obrázkom, všetky som je ich dala desiatimi prstami... Nie je to nejaká mega veľká rozvinutá hra, ale mne to pride na pomery mojej rakety celkom fajn... Dokonca z kočárika "vyšmarila" bábätko a vozí si tam tie malé pidi zvieratká. A ešte nakúka, či sú tam... ani vidieť ich tam nie je, tak pomerne často nakúka do kočára..no zlatá je, čo ja viem, mne to príde aj celkom funkčné... Občas im ponúkne aj malinovku, aj keď skôr ich viac obleje ako im dá napiť... Nevadí, nech obleje, len nech to má hlavu aj pätu....
Celkovo začala byť taký malý "škrečok" a všade musí čosi vláčiť so sebou. Na bicykel kadejakú plastovú kravu alebo psa, potom zas do kočára rybu, zo šmyklávky tiež furt kdekadejakého hrocha spúšťa, na trampolínu rovno živú sliepku doterigá.... No hádam je to všetko v rámci "normy", lebo ma picne, ak jej to pripíšu ako "plusový bodík"... Ale zajtra napriek tomu, budem ešte radšej pokojná, nech máme opäť pekný deň
25 šamanských rad pro harmonický život
ℒℴνℯ❤
Moudré rady dědičného šamana. Jaká jsou pravidla harmonického života? Kterých příznaků bychom si měli všímat?
♥ 1. Ze všech sil se snažte pomáhat druhým.
Pokud jim nemůžete udělat radost, alespoň neubližujte.
♥ 2. Potíže… to je formalita! Závažné potíže jsou velká tíha, ale také ony jsou formální.
Nebe existuje, někdy se schovává za mraky, ale stačí vynaložit jisté úsilí (například sednout do letadla a vznést se nahoru) a nad mraky znovu uvidíte blankytnou oblohu. Mír a pokoj všem!
♥ 3. Aby se člověk přiblížil svému snu, stačí občas udělat jeden jediný krok.
Nebojte se těžkostí, ty tu budou vždycky. Světlou cestu vám všem pro všechny vaše začátky!
♥ 4. Vaším prvořadým základním principem musí být odmítnutí škodit komukoli.
Musí to být velmi pevné rozhodnutí: „Nikdy nikomu nebudu ubližovat. Nikdy nikomu nebudu škodit“. Zamyslete se nad tím…

Dynamický dovolenkár v haute-couture šate - recenzia športového kočíka Maclaren Atom
Ozaj malý, ľahký a šikovný "závodník". Navyše, netypický pre danú kategóriu, vybavený kvalitnými kolieskami, prepracovanými detailami a na pohľad i dotyk kvalitnými textíliami. Krpec napakovaný extra vlastnosťami - aj taký nám pripadal nový, prvý ultraskladný športiak od Maclarenu - Atom, výborný spoločník (nielen) na letné dovolenky. Na exkluzívne testovanie sme ho dostali od www.babymarket.sk.
V krátkosti:
Plusy
- ľahučký a kompaktný
- kvalitné materiály
- odolné kolesá, všetky odpružené
- vysoká rúčka s prieduchmi a koženkovým poťahom v cene
- spracovanie, detaily, reflexné prvky
- veľká strieška s UV ochranou
- polstrovanie
- dobré ťažisko kočíka
- príslušenstvo - taška na prenos, obojstranná podložka
- pláštenka v balení
- jednoduchá aretácia predných kolies nohou (netreba sa zohýnať)
Mínusy
- vyššia cena (odvodená od použitých materiálov a celoživotnej záruky na konštrukciu)
- kratšia ložná plocha (súvisí s typom kočíka a kompaktnosťou skladania)
- šikmejší sed
- kočík nemá madlo
- nedá sa zložiť jednou rukou
- puzzle spôsob zapínania pásov
- aretáciu nad kolieskami dokáže staršie dieťatko počas jazdy samo zablokovať

Náplaste Spofaplast
Som mamina trojičiek a je teda úplne jasné, že náplaste nájdu u nás využitie pomerne často.
Balíček k nám dorazil kuriérskou službou v deň mojich narodenín a prekvapil aj samotný kuriér, keď mi zavolal: "Mám pre vás balíček z Modrého koníka, idete testovat? 🙂 " Zrejme mal osobnú skúsenosť. Zásielka obsahovala:
- 1x balenie tatoo vodoodolných náplastí
- 1x balenie priedušných vodoodolných náplastí
- 2x balenie vodoodolných gelových náplastí na pľuzgiere
- 10 ks tyčinkových lepidiel
- balíček samolepiacich bločkov
Deti potešili hlavne lepidlá a tatoo "lepačky" ako oni volajú náplaste.
Ako prvé prišli na rad gelové náplaste na pätu. Úžasne mäkkučké,veľmi nenápadné. Otlak aj po prasknutí pod náplasťou neštípal, tenisku v pohode obula, dcérka sa nesťažovala, no po polhodine prišla domov, že sa jej zošúchala (bola obutá aj ponožka, ale behala)... proste odlepila sa.
Otlak neobišiel ani mňa, ale na priehlavku. S pocitmi mojej dcéry plne súhlasím, mäkkučká a veľmi príjemná. Po byte držala super, po obutí šľapiek, ktoré mi ho spôsobili, náplasť bola do polhodiny úplne preč, už som nemala ani čo odfotiť.
O náplaste tatoo bola takmer bitka, kto a ktorú si nalepí. 🙂 V našom prípade nešlo o typické malé poranenia, ale o preventívku, aby z malej chrastičky nebola o mesiac veľká chrasta. A to je jedno, či po poranení alebo štípance, proste moje baby podvedome chrasty strhávaju, takže vlani boli obdobia, keď mali po sebe aj po 20 lepačiek.
A čo tak spoločné foto?

AKO K NÁM ZAVÍTAL SURF
Keď mi pípla správa na MK, že práve na mňa sa usmialo šťastie, veľmi som sa potešila. Zapájam sa stále do testovačiek, a práve táto výhra nám padla vhod. V lete periem nielen sezónne veci, ale aj zimné vetrovky. Keďže nemáme balkón a sušičku, väčšinu roka suším prádlo v izbe. Samozrejme, oblečenie to tak neprevonia.
Skúsenosť s pracími gélmi Surf som nemala, takže som bola aj zvedavá, ako to všetko dopadne. Testovala som Surf Coconut Splash a Surf Tropical Lily. Oba výrobky sa líšia už na pohľad.
SURF COCONUT SPLASH
Pre mňa praktickejšie bolo priamo si naliať gél do práčky. Vďaka uzáveru, ako mal kokosový surf, sa mi časť vyliala pri preprave do balíčka. Ani prelepenie vrchnáčikov nepomohlo. Musím sa poďakovať za ešte jeden kokosový surf. Ďakujem.
Ako prvý prišiel na rad práve on. Vôňou môj šampión. Surf Coconut Splash.
Vôňa neskutočná. Nemala som nejako extra zašpinené veci, iba od každodenného nosenia. Mala som pocit, že tie šaty sa množia.

Naše deti týždňa: ... a podozrivé ticho
Ej, veruže bol tento týždeň vcelku plodný na vaše fotky. A veľmi zaujímavý... pri niektorých som sa ani len na slovo nezmohla 🙂 Veď pozerajte sami, aha:
- Na malé, menšie, najmenšie mini-pidi. @annadobsonyova už zistila, na aké kúsočky sa dá natrhať papier:
- Presne si pamätám, ako aj môj krpatý, keď bol ešte krpatejší, sa najradšej hral s mojimi starými papučami. Darmo, že mal miliardu hračiek. Vidím aspoň, že moje dieťa v tom nebolo samé, @veronika3006 má doma niečo podobné. Kde je Milko a ticho, tam sú papuče!
- @kattka36 má doma typickú ženu. Načo jedna gumička, keď ich môže byť viac? A k tomu ešte aj čelenku a štipec? A rovno sa pri tom zviazať?
- Prichytený ako oblizoval podušku na pečiatky. Dva dni chodil zelený, ale za ten pohľad mu to @juliac odpustila. Veď kto by neodpustil? 🙂
- @delfinik68 prišla z návštevy od babky s perníkovým koláčom v dóze (nebola plná), ocko otvoril, dal si jeden a šiel ešte po veci do auta. delfinik68 v kuchyni vykladala nákup do chladničky a synátor bol ticho ako myška... a takto to dopadlo:

Otestovali sme podložku Lalalu
Každé testovanie poteší, ale toto mi padlo viac než vhod, keďže som sa už pár dní rozhodovala o osude koberca v Larkinej izbe, ktorý bol po troch cikacích nehodách súci tak ku kontajneru. Mali sme ho asi týždeň, čiže cca každý druhý deň som ho prala a po týchto čistiacich akciách už veru nevyzeral na "svoj vek", ale skôr ako zdedený po troch deťoch. 😅
A voilà, podložka Lalalu. Prišla práve vhod. Tak veľmi som dúfala, že budem môcť napísať pozitívnu recenziu, aj keď som bola mierne znechutená z predošlého "veľmi ľahko udržiavateľného" prateľného koberca. A tak sme vybalili zrolovanú starostlivo zabelenú podložku do izby a prvé, čo ma prekvapilo, bol mierny zápach. Podložka je z PVC, takže je to pochopiteľné, ale popravde som to nečakala. Mne osobne to síce skôr voňalo, ale musím uznať, že do detskej sa to veľmi nehodí. Napokon to po jedom dni v rozloženom stave úplne prešlo.
Skvele zapasovala Lare do izbyčky. Je obojstranná, z oboch strán velmi pekná v neutrálnej sivo-bielej kombinácií. Super sa hodí či už do chlapčenskej, alebo dievčenskej izby. Myslím, že aj pri menších detičkách, pri ktorých používame podložku najmä v obývačke, by bola aj tam pekným doplnkom. Dizajn nie je určite to najdôležitejšie, ale keď sa spojí užitočné s pekným, nie je tomu čo vytknúť.
Na Larinej narodeninovej oslave vyskúšala podložku celá rodina a všetci si pochvaľovali. Je mäkkučká, dostatočne hrubá, príjemná aj na ležanie, sedenie pri hraní. Počas testovania sa nám na nej podarilo s malou aj zaspať, je skutočne pohodlná. Máme v izbe aj šmýkačku a slúži nám zároveň na brzdenie nárazu.
Udržiavanie je veľmi jednoduché, pri upratovaní ju povysávam a umyjem súčasne s podlahou. Keď sa niekde zašpiní, stačí ju len utrieť vlhkou handričkou. Jednoduchšie udržiavanie si ani neviem predstaviť.
Od kúpy môže odradiť určite cena, ktorá je necelych 130 eur. Keby som nemala možnosť testovať, s najväčšou pravdepodobnosťou by som ju nekúpila. Po tomto testovaní by som ju ale určite kúpila zas a dokonca aj môj muž, ktorý dokáže ofrflať asi všetko, čo si viete predstaviť, povedal, že je super. 😀 Je to dlhodobá investícia, ktorá stojí za to. 😊
Kto potrebuje našu pozornosť?
Kto potrebuje našu 100% pozornosť, záujem tu a teraz? Kto je fyzicky vedľa nás, alebo kto je "za našim mobilom", kdesi tam či hentam?
Zdá sa mi smutným paradox, že ľudia nám fyzicky blízki a prítomní, možno často pociťujú malý, resp. nie skutočný a úprimný záujem z našej strany. Že, ak by sme sa opýtali našich detí, maželov, manželiek, priateľov..., na to, či pociťujú skutočnú pozornosť a vnímavosť od nás, keď sme im nablízku, keď sme spolu doma, na výlete, v cukrárni, na prechádzke, v kancelárii... kdekoľvek, ale prosto spolu vedľa seba, že žiaľ odpoveď by možno znela NIE. Alebo možno, že áno, sme spolu, ale nie tak skutočne, naozaj. Fyzicky, ale nie emočne, nie že sa naplno vnímame a počúvame, registrujeme.
Prečo? Viete, lebo môj manžel, manželka, mamina, tatino, má tak často mobil v ruke. Aj keď prídem, chcem sa čosi spýtať, porozprávať, ukázať mu niečo, neodloží ho. Počúva ma a díva sa ďalej do mobilu, nie mne do očí. Alebo mi povie, že práve nemá čas a pošle ma preč. Alebo zareaguje, ale nervózne, pretože som ho vyrušila, pretože to v tom mobile je preň zjavne v tej chvíli dôležitejšie. Alebo len prikývne a ja vidím, cítim, že ani nepočul, čo som vlatne povedal, že jeho záujem nebol skutočný.
Obdobie, odkedy mám obyčajný tlačitkový mobil bez internetu, mi to znova pripomenulo, resp. upriamil moju pozornosť viac aj na tento moment.
To neznamená, že záujem o ľudí, ktorí nie sú v mojej fyzickej blízkosti, priatelia, ktorí žijú od nás ďaleko, alebo ktokoľvek, kto s nami fyzicky z rôznych dôvodov nie je tak často, že záujem o nich je menší, že nie je, alebo čokoľvek v tomto zmysle. Ale začala som vnímať, že kvôli záujmu o nich, komunikácii s nimi, som často uberala, resp. nedávala tým, ktorí to v tej chvíli potrebovali najviac. Tí, ktorí boli vedľa mňa. Upozornilo ma to na fakt, že musím popracovať viac na tom, byť skutočne prítomná tu a teraz a najmä pre ľudí, ktorí sú tu a teraz a predovšetkým v mojej tesnej blízkosti. Že nestačí sedieť spolu v obývačke, a pri tom držať v ruke mobil, písať na whatsappe, rolovať FB a cez tieto činnosti komunikovať s mojimi deťmi, manželom, sestrou, čo prišla na návštevu a pod. Že to nie je ten záujem o nich, pozornosť, ktorú odo mňa očakávajú a v tej chvíli potrebujú. Že rovnaký prístup vadí mne samej voči mojej osobe.
Nech nás možnosť virtuálnej komunikácie, aj keď často potrebnej a nápomocnej, neprevalcuje natoľko, že jej budeme prikladať väčší význam, ako tej reálnej z očí do očí. Buďme predovšetkým blízko tým, ktorí sú tu a teraz vedľa nás. Pretože často sa stáva, že naozaj platí, tak blízki a predsa tak vzdialení. A preto oči, uši a najmä srdce otvorené a prítomné tu a teraz, pre všetkých, ktorých máš v tej chvíli najbližšie.
Zákon rezonance, nemožné je pouze to, co za nemožné považujeme
ℒℴνℯ♥
♥ Možná jste v tomto okamžiku přesvědčeni, že myšlenka neomezených možností je nereálná. To je ale jen vaše přesvědčení. Není na tom nic správného nebo nesprávného, nic dobrého ani špatného. Je to pouze vaše přesvědčení. A přesně podle toho se bude utvářet a rozvíjet váš život. Co se však děje, když jsou vaše názory založeny na nesprávných skutečnostech a informacích?
♥ Nejnovější vědecké poznatky jednoznačně prokázaly, že prostřednictvím našich myšlenek, pocitů a přesvědčení získáváme schopnost zvládnout cokoliv. Právě všechna tato naše emočně potlačená a skrytá přesvědčení jsou to, co vytváří nesmírně silné rezonanční pole. A všechno na tomto světě, co může s tímto rezonančním polem společně kmitat, je jím uchopeno a nemůže dělat nic jiného, než kmitat společně s ním.
♥ Zákonem rezonance rozumíme fakt, že všechno ve vesmíru spolu navzájem komunikuje prostřednictvím kmitání. Všechny věci a živočichové, v pro vás známém světě, mají svou úroveň kmitání (frekvencí) tak, jako všechny orgány a buňky našeho těla a stejně tak, jako veškerá hmota. Když prozkoumáme energii kmitání hmoty, zjistíme, že různé objekty kmitají s různou frekvencí, některé ovšem mají frekvenci stejnou nebo podobnou.
♥ Je to jako u klavíru: rozezníme–li jeden tón, rozkmitají se i všechny ostatní struny, které s daným tónem rezonují – rozpoznají ho a ladí s ním. Tyto tóny mohou být vyšší nebo nižší. Pokud se ale nacházejí ve společné, harmonické frekvenci, tak se rozkmitají.
♥ Ostatní lidé, věci nebo události se nemohou vzepřít oscilačnímu poli, které vytváříme, pokud rezonují s jeho frekvencí. Musí a také budou na ni reagovat. Ani lidé, věci nebo události se nemohou ubránit společnému kmitání, pokud se nachází na stejné vibrační hladině jako oni. Všechno, co s námi rezonuje, je nevyhnutelně přitahováno do našeho života. To však pro nás nemusí být vždy pozitivní.

Testujeme Spofaplast
Tak ako každá mamička, aj ja mám detičky, ktoré neposedia a cez leto naše kolená vyzerajú ako "frontový vojak". Všetko chceme vidieť, všade chceme ísť, jednoducho zvedavé malé detičky. Ja už som sa poučila a v kabelke so sebou stále nosím leukoplast. A veľmi ma potešilo testovanie týchto náplastí. Neočakávala som nič extra, kedže sme už vyskúšali všetko.
Ked prišli, to bola radosť, detské, krásne, farebné a keď sa nalepia, vyzerajú ako tetovačka.
Keď nastala situácia, že bolo treba lepiť náplasť, bola som prekvapená, ako jednoducho sa to dá a úplne super na nich je to, že krásne držia a ranu obklopujú z každej strany. A fakt ma tá priľnavosť veľmi prekvapila. Tie detské su naozaj krásne farebné a dieťa si ich s radosťou dá nalepiť.
Žiadne nevýhody som nepozorovala a môžem ich len odporúčať. Všetky mamičky by mali mať v kabelke túto náplasť, či už pre deti, alebo ako ja svojim kamoškám stále naplasťou pomôžem pri otlačenej topánke, napríklad 🙂
Vrelo odporúčam a ďakujem.

Vaše skúsenosti s Manufakturou – Pivná vlasová kozmetika
Každá žena sa rada pýši krásnymi, zdravými a hustými vlasmi. Nie nadarmo sa im vraví koruna krásy ;) Noste svoju korunu krásy s hrdosťou a dajte zbohom poškodeným vlasom. Nová pivná kozmetika Manufaktura vám pomôže na ceste k nádherným a zdravým vlasom. Tak rozpusťte svoju hrivu a užite si vietor vo vlasoch.
Čo testujeme
Pivná kozmetika Manufaktura je inšpirovaná stáročnou tradíciou českého piva, ktoré je v celom svete preslávené svojou výnimočnou kvalitou a je unikátnym zdrojom vitamínov skupiny B, stopových prvkov a minerálov. Podporuje kvalitu a rast vlasov, dodáva im zdravý vzhľad, objem, lesk a regeneruje a upokojuje pokožku hlavy. Výborné vlastnosti piva umocňujú ďalšie prírodné ingrediencie obsiahnuté v jednotlivých produktoch.
Pivná kozmetika je najznámejšou radou značky Manufaktura, ktorú uviedla na trh ako prvá už v roku 2007. Teraz ju predstavuje v novom dizajne, v upravenej skladbe produktov a s vylepšeným zložením v súlade s aktuálnymi kozmetickými trendmi. Buďte medzi prvými, ktoré ju vyskúšajú v novom prevedení. Určite si ju zamilujete.
Testovať budeme balíček kompletnej starostlivosti o vašu korunu krásy:
Šampón snov je extra jemný, revitalizujúci a hydratačný pivný šampón s kofeínom, vďaka ktorému sa budete pýšiť krásnymi vlasmi, o akých ste vždy snívali. Regeneruje, revitalizuje, hydratuje a podporuje vlasový rast. Vďaka svojmu zloženiu chráni kvalitu a farbu vlasov pred UV žiarením a nepriaznivými okolitými vplyvmi, dodáva im objem a lesk a zabraňuje poletujúcim a elektrizujúcim vlasom. Šampón snov je bez obsahu SLES a silikónov, vďaka čomu je vhodný pre všetky typy vlasov vrátane citlivejšej pokožky hlavy, ktorú upokojuje.

Deň č. 158 - 162 Diagnóza vs. podozrenie
Ja vidim v tom teraz len jeden rozdiel a ten sa týka nádeje. Že toto všetko sa raz vyrieši alebo to bude stale "naprd". Počuť teraz pravdu by ma ešte veľmi bolelo. Nech to spracovávam koľko chcem, ešte nie som v tom super štádiu zmierenia... Stále rozmýšľam, kde Vy ženy ste zobrali toľko sily a ako ste to dokázali. Vždy, keď mám chuť samú seba trochu polutovať, tak si spomeniem na jedného pána, ktorý žije u nás v dedine. Má postihnutého chlapca na vozíku a či je dážď či slnko, tak ten chudák tato rozdáva noviny. Je to človek s veľkým Č a ja mám chuť sa nakopať dozadku a tomuto pánovi dať Nobelovú cenu ako statočne a pokorne bojuje so svojím osudom. Oproti nemu či ostatným maminám, ktoré to "rozdýchali" sa cítim veľmi sebecky a nevyzreto až sa zato hanbím...
Tieto dni som nepisala, lebo sme mali celkom pekne dni, take ktoré ani neviem ci mam rada, lebo ten “pád” po nich ma boli este viec. Raketa si viac všímala syna, imitovala ho a prenasledovala kam sa pohla, kričala to svoje “aaak” (šimiak), ked ho volala k niečomu, jedy som považovala za "znormalizovan"e, proste som to zrazu chcela všetko "zavesiť" na klinec, napísať bodku za týmto blogom a tým "blbým" obdobím... V takom ošiali som bola, že som znovu vytiahla paty z domu a hor sa na vylet a zrazu j**** b facka. Vtedy uvidíte, co je skutočne normo decko a co nie... co uz pokladáte, za “v pohode” uz ani nie je tak v pohode a je to len milimeter, co ste sa niekam posunuli, co oproti normo skokom, ktoré robi dvojročné dieta je vlastne nic... A tak som znovu tu....
Fakt klobuk dole pred Vami mamami, ktoré ste dokázali vsetko prijať, neutápat sa v nádejí, ktorá ma na jednej strane drzi nad vodou a na druhej strane nici... Bojim sa diagnostiky ako čert kríza, v noci sa mi sníva o tom, aku hracku v ambulancií raketa chytí, ze zas s nou poriadne nic neurobí... no proste mi to tu kvapka namozog, ale vypnúť sa to momentálne neda... Skoro tyzden sme poriadne nerobili, a je to rovnaké a možno ešte horšie, pretože ten čas za stolom je pre nás vlastne pekne strávený čas. Nehovorim, ze vsetko zabudne, skor je to o tom pocite “ze nic s nou nerobím”... Len tak akosi preliezame dni...
Potrebovala som sa znovu naštartovať a tak som sa dnes zase "pustila" do vyrábania. Momentálne vidím potenciál v každej škatule, tak ich skladujem a odkladám a dnes prišiel ten čas ich akosi využiť. Nápady nie sú z mojej hlavy, veľa čerpám z pinterestu, takže kopu vecí a ešte krajších tam určite nájdete aj Vy.
Uz som si zvykla na pohodový rezim, ked som s raketou mohla robit doobeda kedy chcem. Pri synovi hladam aspoň par minut a väčšinou sa snažím ich zapájať spoločne preto som sa pustila do takejto poloautodráhy... Mám "veľké plány" rozšíriť ju o autoumyvárku, pumpu a kopu všetkého pre chlapcov a samozrejme moju raketu, ktorá síce vyzerá ako zlaté dievčatko, ale je to chlapčisko, takže myslím, že zajtra sa im to bude páčiť....
Chcela by som ju naucit slabiky “D” a “T”, ale tie ešte vobec nedáva ani vo svojom "blabote". Tolko slov by mohla pochytiť, keby vedela tieto slabiky. Zvláštne je, že sa mechanicky vie naučiť reagovať napr. na písmeno O ukazuje oko, pri P ukaze prst, na U ukaze ucho...ale vysloviť ich nevie... Je to také moje čudné stále nehovoriace motovidlo...