Detská izba je miestom, kde dieťa trávi väčšinu svojho času. Práve tu zažíva množstvo dobrodružstiev so svojimi hračkami, učí sa a pripravuje do školy, oddychuje či sníva svoje ružové sny o budúcnosti. Preto by ste mali pamätať na to, aby ste izbu pre svoju ratolesť zariadili nielen pekne a pohodlne, ale aj prakticky a účelne. Aby sa vám to podarilo a aby vám zariadenie do detskej izby spoľahlivo slúžilo po dlhé roky, tak vám prinášame pár užitočných rád.

Farba do detskej izby je dôležitá

Vybrať si vhodné farby do detskej izby môže byť celkom náročná výzva. Najmä, ak je vaša malá princeznička momentálne zamilovaná do ružovej, no vy nechcete onedlho vymieňať celé zariadenie. Nielen pre takéto prípady je najlepšou voľbou staviť na neutrálne farby stien a nábytku. Oceníte ich napríklad aj vtedy, ak sa o izbičku budú deliť chlapec s dievčatkom. Veľmi modernou je biela farba v rozličných odtieňoch smotanovej až krémovej, skombinovaná s jemnými pastelovými odtieňmi.

Výraznejšie a sýtejšie farby zase môžete použiť pri výbere doplnkov, ako sú vankúše, posteľná bielizeň, koberčeky i dečky. Tu sú možnosti prakticky neobmedzené. Vďaka neutrálnemu zariadeniu môžete farebné doplnky vyberať a obmieňať kedykoľvek, keď budete chcieť vy alebo vaše dieťa.

Ako vyberať zariadenie do detskej izby

Ako sme spomínali, zariadenie do detskej izby by sme mali vyberať so zreteľom na to, čo bude dieťa v izbičke robiť. V podstate sa jedná o jednoduché rozdelenie miestnosti na 3 časti – priestor pre spánok, priestor na učenie a priestor na hru. Každú časť by sme mali vybaviť potrebným detským nábytkom či zariadením, ktorý by vyhovoval našim požiadavkám a vkusu dieťaťa. Všetky časti by však zároveň mali obsahovať nejaký zjednocujúci prvok, napríklad farbu alebo vzor, ktorý by ich navzájom štýlovo aj opticky prepojil.

Žiaľ, nepatrím medzi štastlivcov, ktorým sa, akoby sa to patrilo, striebro vo vlasoch objavuje v primerane zrelom veku a na základe životných skúseností a získaného múdra. A ak to tak je, tak som dozrela expresne rýchlo a moje skúsenosti zo života boli priam instantné. To moje striebro sa objavilo totiž už dlho pred dvadsiatkou. Genetika mala v takomto prípade rozhodujúce slovo. No, ale keďže v takom veku to nie je záležitosť hodná riešenia, tak som, s objavujúcimi sa pribúdajúcimi pokladmi tohto typu, prešla akosi bezmyšlienkovite a prirodzene na tónovacie farbiace šampóny, ktoré sa zaradili do môjho bežného občasného repertoára starostlivosti o seba.

A čas plynul, šediny sa začali objavovať systematickejšie a vo väčšej miere, už to nedokázali zakamuflovať ani moje husté, teda boli do pôrodu, dlhé vlasy, až som raz usúdila, že nastal čas odskúšať pernamentnú farbu. Teda, pernamentnú podľa optimistického uvedenia výrobcu, moja realita bola, i po skúške väčšiny dostupných vzoriek na trhu, diametrálne rozdielna. Farba vydržala do viditeľných odrastov, keďže mám tmavé vlasy, mesiac. Aj tam už bolo vidieť odrastené vlasy. Takže nastúpil v mojom živote nový mesačný rituál, i keď už vlastne ani nie nový. Značky farieb som obmieňala a vždy som sa snažila kupovať tie kvalitné, pred tými ostatnými som mala akýsi prirodzený rešpekt.

Tak plynuli roky ... až raz ... Objavilo sa znenazdajky svrbenie pokožky hlavy. Nie také to jemné svrbenie, svrbenie úporné, kedy máte potrebu sa pernamentne škriabať. Ale, ako sa objavilo, tak zmizlo. Keď sa objavilo opäť mala som za jednoznačného vinníka nový, podľa reklám "veľmi kvalitný a šetrný" šampón, ktorý som v tom čase začala používať. No ani návrat k osvedčenej značke tento problém nevyriešil. Skúsila som bylinné oplachy, rôzne prípravky, farby na vlasy som striedala a vymenila za bezamoniakové, ale svrbenie sa objavovalo stále. Napr. aj v noci. Po zhruba mesiaci sa mi na zadnej strane ucha objavila malá, nenápadná, slabo mokvajúca plocha. A o týždeň i na druhom uchu. Tú už sprevádzali občasné drobné vyrážky na temene hlavy. V minulosti som mala sporadické kožné prejavy alergie, no nie v tomto mieste, bolo to v súvislosti s potravinovými alergiami a keďže vlasy som si farbila už dlhé roky, nedávala som si to do nijakého súvisu. Alergia je rafinovaná, prejavy sa objavia kdekoľvek.Takže som farbila naďalej, nevidela som dôvod prestať, v tomto období 1x mesačne + 1x mesačne len odrasty, keďže mám odtieň vlasov na ktorom vidieť každé zabelenie sa. 

Až sa po jednom farbení objavilo jemné pálenie a priam pred očami sa mi objavovali vyrážkové miesta okolo vlasov a v priebehu pár dní i na tvári. Bolo to nepekné, s vyrážkami som nemala problém ani v puberte, bolo to nepríjemné, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Aj keď som už tušila vinníka. Nasadila som si antihistaminiká proti alergickým reakciám, ktoré som už nepotrebovala veľmi dlho, eliminačnú diétu s vysadením potencionálnych alergénov v strave, umyla farbu a čakala, kedy sa dostaví výsledok vo forme upokojenia. No, výsledok sa neobjavoval. Chvíľu prejavy ustupovali, o chvíľu sa však pokožka sama rozdráždila a začalo to opäť. Takto to išlo týždeň. Ja som si medzitým naštudovala nespočetne článkov o alergiách na vlasy, bola som zhrozená, najdramatickejší a zároveň najnepochopiteľnejší bol pre mňa tento https://www.cas.sk/clanok/528346/zafarbila-si-vlasy-skoro-ju-to-zabilo-zeny-na-toto-si-davajte-velky-pozor/ . Nechápala som, ako sa mohol jej stav takto zdramatizovať, napriek zásahu a liečbe. Potom si naň spomeňte v závere.

A čas sa prehupol do druhého týždňa, uši mokvali, tvár bola ako v hormonálnom rozkvete, zadná časť krku a koža miestami okolo vlasov podráždená, s ložiskami, nosenie rúška bolo priam extatické utrpenie, ale inak som sa cítila dobre. A keďže som bola pre aktuálnu situáciu v lockdownovom móde a nechodila som na dlhšie z domu, tak i to sa dalo, s veľkou dávkou sadomasochizmu, vydržať. Veď sme ženy.

A prišlo jedno krásne jarné a myslím, že aj slnečné ráno ...  a silný výsev na chrbtoch dlaní. Nie vyrážky, bolo to niečo iné, niečo úplne nové. A úporné svrbenie znenazdajky začalo i na predkoleniach nôh. Zapálili sa mi takmer všetky folikuly po holení, taktiež porezané miesto. Nemala som dovtedy s týmto nikdy problém. Na lakti sa tiež objavila miniatúrna, ale silno svrbiaca vyrážka. To všetko v priebehu pár hodín. Objektívne málo. No pochopila som, že sa alegické prejavy rozšírili a že je čas navštíviť lekára. Ale keďže, ako to už v takýchto príbehoch býva, bola práve sobota, brala som to ako čas na psychickú prípravu tejto nepríjemnej procedúry, s vyrážkami predsa nepôjdem hľadať urgentnú zdravotnícku pomoc. 

"Tak som to nemyslela." trošku hlasnejšie zdôraznila.

"Ja viem. Potrebujem ísť posúriť výsledky magnetickej rezonancie jedného pacienta." povedal vážne.

"Aha." jemne sa usmiala. Mala pocit, že to bola len výhovorka, ale nerozoberala to ďalej. V tichosti obaja nastúpili do výťahu a každý si stlačil svoje číslo. Mlčky vedľa seba stáli, keď sa výťah zrazu zasekol. Zuzka sa zamračila a pozrela na Tomáša. Ten sa na ňu povzbudivo usmial. 

"Nemusíš mať obavy. To sa tu občas stáva." jeho uvoľnený hlas ju prekvapil.

"A trvá to dlho, kým opäť nabehne?" spýtala sa vážne. Tomáš pokýval hlavou zboka nabok.

"Záleží od toho, či niekto pôjde okolo a nahlási to." uškrnul sa. Zuzke sa zdesením stiahla tvár. Tomáš k nej o jeden krok pristúpil bližšie. "Vieš čo je na tom pozitívne?" vážne si pritiahol svoju tvár bližšie k nej. Zuzke sa zrýchlil dych a líca sa jej naplnili horkom.