Výsledky vyhľadávania pre slovo “new york”
Ďakujem za rady - tak prvý look s #essence Hello New York paletkou je jemný.
Modro-strieborný s matným tmavošedým odtieňom v ohybe + výrazná čierna linka a nude hnedý rúž Mad About Matte 01.
Zajtra vyskúšam taký look, ktorý najviac v predošlom príspevku olajkujete 😉
Vtip dňa
Blondínka volá informácie na letisku: „Mohli by ste mi, prosím vás, povedať, ako dlho trvá let z Viedne do New Yorku?“ „Momentík...“ „Ďakujem!“👍

Ahojte. Ani za svet si neviem spomenúť na názov jednej pesničky. Je už staršia možno aj 15 rokov tipujem. Klip asi nahrávany v New Yorku a po meste chodí žena najprv s malým srdiečkom v ruke a potom sa jej zväčšuje a drží obrovské červené srdce. Viete mi prosím poradiť. Dakujem
Ahojte dokedy su vypredaje napr Gate,Takkto,New Yorker,Kik?Este mi poradte kde dobre teraz kupim oteplovacky pre dieta a pre dospeleho.Dakujem
Modlitba svätého ruženca je silnejšia ako atómová bomba!
Hirošima - toto mesto bude v dejinách neustále spojené s totálnym zničením a nevýslovným utrpením po zhodení prvej atómovej bomby počas druhej svetovej vojny.
Bol pondelok, 6. august 1945, medzi druhou a treťou hodinou v noci. Z ostrova Tinian vyštartovalo lietadlo typu Boeing B-29 Superfortress smerom k japonskej pevnine. Hirošima mala byť vymazaná zo zemského povrchu, a tým mala byť zničená japonská vojnová moc.
Otvory bombardéra sa otvorili nad viac ako 1/2 miliónovým mestom. Všetko sa odohrávalo podľa plánu. Bolo to po prvýkrát v dejinách ľudstva, čo sa ľudia odvážili zhodiť na zem atómovú bombu. Stalo sa to ráno o ôsmej hodine a pätnástej minúte. Nepredstavitelný svetelný blesk a mesto bolo pokryté vriacim dymom, ktorý vyhadzoval budovy do vzduchu.
Obrovské mračno dymu dosiahlo za tri minúty výšku 10 000 až 20 000 metrov. Celé mesto bolo zničené. Čo zostalo, bola len tma, krv, zhoreniny, stonanie a bleskurýchle šíriaca sa hrôza.
Takto to opisuje pilot bombardéra: „Od tejto spomienky na niekoľko najstrašnejších minút môjho života sa nikdy nebudem môcť oslobodiť."
Nielen on, celý svet bol šokovaný! Hirošima zostane varovaním pre všetky časy. Existuje však ešte jedno iné, veľkorysé, nepoznané posolstvo z Hirošimy, utešujúce posolstvo nádeje: „Modlitba ruženca je silnejšia ako atómová bomba!"
Panna Mária, Kráľovna ruženca, zázračným spôsobom zachránila malé, štvorčlenné spoločenstvo pátrov jezuitov, ktorí žili na fare vzdialenej len 8 blokov domov od centra explózie. Páter Hubert Schiffer SJ, ktorý zomrel 27. marca 1982 vo Frankfurte, podal o tom ako očitý svedok svedectvo na jednom eucharistickom kongrese vo Philadelfii (USA).
Ako 30-ročný kňaz pôsobil na fare „Nanebovzatia Panny Marie" v Hirošime. Pred desaťtisícami účastníkov podal nasledujúce svedectvo:Úplne náhle, akoby medzi jedným a druhým nádychom, sa modré nebo nad Hirošimou osvietilo zaslepujúcim, neopísateľne oslňujúcim intenzívnym svetlom. Obklopovalo ma len trblietavé svetlo. Nemohol som ani vidieť, ani rozmýšľať. Na moment všetko stíchlo. Plával som v oceáne svetla, bezbranný a ustráchaný. Zdalo sa, že miestnosť prestala dýchať naplnená smrteľným tichom.
Zrazu sa ozvalo hromobitie hroznej explózie. Neviditeľná sila ma zhodila zo stoličky. Vo vzduchu ma to triaslo, hádzalo, krútilo ako list v jesennom vetre. Potom sa všetko ponorilo do tmy, do ticha, do ničoty. Nestratil som vedomie, lebo som sa snažil myslieť na to, čo sa stalo. Cítil som, že aj ja sám som v tejto totálnej tme. Ležal som tvárou k zemi na drevených troskách.
Ťažký predmet ťažil môj chrbát a po tvári mi stekala krv. Nič som nevidel a nepočul. Myslel som si, že som mŕtvy! Potom som počul svoj vlastný hlas. To bola tá najhroznejšia skúsenosť zo všetkého. Ukázala mi,že som ešte živý a vo mne rástlo strašné vedomie, že sa musela stať hrozná katastrofa! Jeden celý deň som strávil ja a moji traja spolubratia v tomto ohnivom pekle, dyme a žiarení, pokiaľ nás nenašli záchranári a nepriviedli nás do bezpečia. Boli sme síce všetci zranení, ale vďaka Božej milosti sme prežili."
Ľudsky si nikto nevie vysvetliť, prečo títo štyria jezuitskí pátri, P. Hugo Lasalle, P. Kleinsore, P. Cieslik a P. Schiffer, ktorí boli v roku 1976, v čase eucharistického kongresu ešte živí, v okruhu 1,5 km ako jediní zo státisícov prežili. Zostáva to hádankou pre všetkých expertov, prečo ani jeden zo štyroch pátrov neutrpel škody rádioaktívneho žiarenia a prečo ich dom vzdialený 8 blokov od centra explózie zostal stať, hoci všetky budovy okolo boli zničené a spálené.
Ani 200 amerických a japonských lekárov a vedcov nemohlo nájsť vysvetlenie, prečo páter Schiffer napriek všetkému žil po explózii bez následkov ešte 33 rokov, a to pri dobrom zdraví!
Na mnohé otázky počuli všetci udivení vždy tú istú odpověď: „Ako misionári sme chceli žiť v našom živote jednoducho posolstvo z Fatimy, a preto sme sa denne modlili svätý ruženec."
To je posolstvo Hirošimy prinášajúce nádej: Modlitba svätého ruženca je silnejšia ako atómová bomba.
Keď sa budeme predovšetkým my - kresťania, modliť svätý ruženec ,tak to osoží a učiní oveľa viac, ako všetky konferencie a pozemské ľudské námahy.
Kňaz Peyton povedal čosi, čo sa hodí práve sem: " Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj zostane." A to platí aj pre celu ľudskú rodinu. Dnes sa v centre novovystavaného mesta Hirošimy nachádza kostol zasvätený Panne Marii. 15 sklených okien znázorňuje 15 tajomstiev ruženca, ktorý sa tam ľudia deň a noc modlia. Biskup Fulton J. Sheen, nebohý biskup New Yorku, povedal v jednom rozhlasovom vysielaní: „Tretia svetová vojna nemusí byť, ani žiadna nebude, keď proti hrozbe atómovej bomby postavíme 'Ženu - Pannu Máriu'"!

Záchodové príbehy
Druhý stupeň je otrava. Matika, dejepis, nový jazyk, noví spolužiaci a smutno za tými, čo odišli na gympel. Poznám chlapca, čo je o pár tried nižšie, má 11 rokov. Taký super vek, ešte decko. Primerane obľúbený, ale aj hanblivý. Učenie mu nejde, ale snaží sa, ako vie. Fičí na Minecrafte, pozná youtuberov a zaujíma sa o vesmír. Má však jeden problém. Nevie ísť v škole na WC. Viem, to, lebo mi to raz povedal. Je tam špina, veľa detí, žiadne súkromie. Dosť často ho preto bolí brucho a po škole uteká hneď doma na záchod, ešte si niekedy nestihne vyzuť ani topánky.
Poznáte takého tiež? Nie je to úplne vzdialená realita na mnohých školách a hanblivejší ľudia majú so školskými záchodmi celkom problémy. Moje spomienky na školské záchody tiež nie sú práve super. Keď mi bolo treba ísť na veľkú, snažila som sa byť pritom čo najtichšie a dalo to zabrať. Preboha, len aby to nečľuplo. Nedajbože prdnúť, keď za dverami čaká desať spolužiačok.
„Hej, počkaj! Máš na zadku krv.“ Zastaví ma chalan o triedu vyššie. Pekný, obľúbený, nikdy by som ho neoslovila. Panebože, panebože, čo budem teraz robiť, naozaj musím dostať krámy teraz? Do konca vyučovania to bude určite všade, musím sa popýtať spolužiačok, či nemajú vložky. Ale ako sa dostanem do triedy, bez toho, aby ma nevysmiali všetci spolužiaci, ktorí sú na chodbe?
„Tu máš sveter.“ Hovorí a usmeje sa. Červená som až po uši, hanbím sa a neviem zo seba dostať ani ďakujem. Panebože, to je trapas.
„To je v pohode, mám dve segry.“ Zasmeje sa a odíde.
Takto som sa zoznámila so svojou prvou láskou. Pred špinavými, hnusne páchnúcimi školskými záchodmi. Ťažká romantika, čo vám poviem.
Môže sa to stať aj vám...
Článok ktorý získal Pulitzerovu cenu. Možno na zamyslenie, kým budeme prskať jedovaté sliny...
Obžalovaný bol obrovský muž, mal viac ako 130 kíl, no ťažoba jeho smútku a hanby bola ešte väčšia. Hrbil sa na tvrdej drevenej stoličke, do ktorej sa ledva zmestil, ticho vzlykal do jednej vreckovky za druhou, noha mu nervózne kmitala pod stolom. Jeho skľúčená manželka sedela v prvom rade a neprítomne sa hrala s obrúčkou. Atmosféra v súdnej sieni bola ako na pohrebe. Svedkovia ticho opisovali udalosti, natoľko bolestivé, že mnohí z nich sa nechali uniesť emóciami. Keď zdravotná sestra z pohotovosti opisovala správanie obžalovaného po tom, čo ho priviezla polícia, rozplakala sa. Pamätala si, že bol stuhnutý, oči mal silno zatvorené, kýval sa dopredu a dozadu, uväznený v akýchsi nepredstaviteľných súkromných mukách. Trvalo večnosť, kým vôbec prehovoril, až keď si sestrička sadla k nemu a chytila ho za ruku, začal rozprávať. Povedal, že si neželá žiadne lieky na upokojenie, vraj si nezaslúži úľavu od bolesti. Chcel ju cítiť naplno a potom zomrieť.
Žaloba znela – zabitie. Nikto nespochybňoval žiadny z dôležitých faktov. Miles Harrison mal 49 rokov, bol to sympatický človek, usilovný podnikateľ a milujúci a svedomitý otec, až kým jedného letného dňa, pod ťarchou problémov v práci, riešil hovor za hovorom vo svojom mobile – zabudol vyložiť svojho syna Chasea v škôlke. Chlapček sa za deväť hodín, čo na horúcom júlovom slnku sedel pripútaný v autosedačke na firemnom parkovisku v meste Herndon, uvaril na smrť.
Bola to nevysvetliteľná, neospravedlniteľná chyba. Bol to však trestný čin? Túto otázku musel rozlúsknuť sudca.
Keď pojednávanie prerušili, Harrison sa neisto postavil, zamieril k východu súdnej siene a prvýkrát uvidel ľudí, ktorí sledovali jeho potupu. Veľký chlap sklopil pohľad. Zakolísal sa, potom ho niekto podoprel a on vydal zúfalý vzlyk: „Moje úbohé dieťa!“
Do sály práve na exkurziu vchádzala skupinka školákov. Ich učiteľ zjavne nečakal, že budú svedkom takejto situácie, a do pár minút vydesené deti vypoklonkoval von.

KVÍZ BOHYNE
Cesty k sebapoznaniu sú rôzne ... inšpirujúca je práca gréckej psychologičky, ktorá sa pri uvedenej problematike opiera o psychologické charakteristiky gréckych bohov a bohýň. Sú to prastaré archetypy žien skryté v každej z nás. V určitých životných obdobiach sa vždy niektorá ozve. Myslíme a konáme ako ona, identifikujeme sa s ňou a objavujeme ju vo svojom vnútri.
Zlatý záchod s názvom „America“ od Maurizia Cattelana, Guggenheimovo múzeum New York, USA. (Zdroj: TASR)
Chcete spoznať svoju bohyňu?
Pomocou dotazníka bohov a bohýň, ktorý je súčasťou knihy, môžete zistiť, život ktorej bohyne žijete alebo, ktorú si zavolať na pomoc v kľúčových životných situáciách. Je zaujímavé poznať aj svoju esenciálnu bohyňu, ktorá je vašou podstatou. Iba v každodennej všednosti sme na ňu pozabudli. Možno objavíte aj tú, ktorú odmietate (dajte jej 0 bodov) – tá je vašim skrytým tieňom.
Povedzte si, čo potrebuje a odpovedzte si na otázky a vyberte si jednu z možnosti od a po g. Odpovedajte úprimne a do 3 sekúnd a potom sa nimi už nezaoberajte
2 body dajte možnoti, ktorá Vás vystihuje najviac a je Vám najbližšia.
1 bod dajte možnosti, ktorú by ste si vybrala na druhom mieste a

Špión, ktorý ma dostal
Do kín práve prichádza skvelá letná komédia ŠPIÓN, KTORÝ MA DOSTAL. Jej hlavnými hrdinkami sú Audrey (Mila Kunis) a Morgan (Kate McKinnon), ktoré čaká akciou nabitá medzinárodná špionážna misia. Všetko spôsobí ako obvykle chlap – v tomto prípade bývalý priateľ Audrey, ktorý ju hanebne opustí a zabudne sa jej priznať, že bol špiónom. Kamarátky sa zrazu ocitnú v centre záujmu niekoľkých tajných agentov, ktorí im chcú pomôcť alebo ich zabiť…alebo oboje.
"Takto to vyzerá, keď si James Bond vyrazí na Dámsku jazdu," hovorí spoluautorka scenára a režisérka v jednej osobe Susanna Fogelová. Ona a jej kamarát, scenárista David Iserson zvykli sedávať v rovnakej kaviarni v Los Angeles, kde pracovali na rôznych projektoch a občas sa delili o nápady. Takto sa začal písať aj príbeh filmu Špión, ktorý ma dostal.
"Premýšľali sme o dvoch obyčajných ľuďoch, ktorí sa úplnou náhodou ocitnú v akčnom filme. Hoci do tohto testosterónom nabitého sveta Bonda a Bourna nepatria, musia sa naučiť, ako v ňom prežiť," hovorí Iserson. „Na ihrisku vyhradenom zvyčajne pre chlapcov, sa zrazu ocitnú dve dievčatá.”
Fogelová poslala scenár najskôr hviezde Saturday Night Live Kate McKinnonovej. "Prečítala som asi všetky dostupné scenáre vo vesmíre, ale tento mi hneď padol do oka, pretože bol naozaj vtipný. Priateľstvo dvoch kamarátok, ktoré medzi sebou nebojujú, mi pripomenulo môj vlastný 22-ročný vzťah s najlepšou kamoškou. A rozhodla som sa, že do toho idem. Príbeh je veľmi jednoduchý – dve obyčajné baby sa zapletú do medzinárodnej špionážnej akcie. Kto by nechcel zažiť takéto dobrodružstvo? Ja určite! Budete sa smiať, až vám budú tiecť slzy!”
Špión, ktorý ma dostal je v prvom rade o naozajstnom priateľstve medzi dvoma hlavnými postavami - Audrey a Morgan. To, aké pevné puto spája dve hlavné filmové postavy, sa odrazilo aj na vzťahu ich predstaviteliek mimo kamier. Jeden z producentov spomína, že chémia medzi nimi zafungovala od samého začiatku. “Zažil som jednu z najlepších čítačiek scenára v mojom živote. Keď sa Kate podaril vtip a všetci sa rozosmiali (čo bolo prakticky zakaždým, keď prehovorila), tak jej Mila nahrávala a podporovala ju. To sa často nevidí, že medzi herečkami nevládne rivalita, ale navzájom si fandia, aby zabodovala tá druhá.”
Mila Kunis to potvrdzuje: ”Chvalabohu sme si boli navzájom sympatické. Každý deň nakrúcania sme si to pripomínali – či sme sa topili od tepla alebo mrzli, boli sme unavené - ako dobre, že sme si sadli. Lebo nikdy vopred neviete, ako to s vaším hereckým partnerom na pľace vypáli!“
Baby skusenost prosim v New Yorkeri sme kupovali kratase maju visacku vsetko ale neviem najst blok chcem len vymenit za vacsiu velkost bude to problem? Dakujem.
Či sme dievky a či matky,
všetky Milujeme Sviatky.
Každej žene svet dnes patrí
od New Yorku až po Tatry.
Kašľať,že je stále zima,dnes otváram fľašu vína.
K tomu krémeš,rezeň zjem
v medzinárodný deň žien.
Žienky všetko najlepšie prajem k MDŽ 😉😘
čauky,neviete mi povedať do kolkych dni sa da v new yorkeri vymeniť zakupeny tovar ? díkes
Dnes, pred neuveriteľnými 23! rokmi, bola odvysielaná prvá časť seriálu Priatelia 🙂 Tento seriál je asi moja najväčšia srdcovka ❤ Môžem ho pozerať stále dokola. Nikdy neomrzí. Nikdy nenudí. A vždy zaručene rozosmeje 🙂 Sú to takí moji televízni kamoši, pri ktorých opúšťam realitu.
A ako správna fanúšička mám "železnú rezervu" - niekoľko (ok, veľa veeeľa) častí nahratých na #magio_tv. Tak, dovidenia, Priatelia. Stláčam „prehrať“ a odchádzam do New Yorku 🙌 Na jednu kávičku do Central Perku ☕😉
🏖 Magio Pláž pre vás chystá večernú romantiku pod holým nebom 🎉
Letné kino Bažant Kinematograf si môžete užiť oddnes do 18. augusta, vždy od soboty do stredy o 21:00, samozrejme zadarmo 🙂 Tešiť sa môžete na filmové hity rôznych žánrov 😉
Dnes sa premieta muzikál s perfektným obsadením, ktorý získal až šesť Oscarov - "La La Land" 💃
Zajtra to bude film Woody Allena "Café Society" - o svete hollywoodskej smotánky a gangsterského nočného života New Yorku 30. rokov.
Nechajte sa nahovoriť na kino pod hviezdami, zoberte svoju polovičku alebo kamarátku a vymeňte večer pred TV s #magio_tv za veľké plátno ;)
Kompletný program kina nájdete tu: http://bit.ly/Kinematografprogram 🙂
Tieto 4 ženy zbožňujem 🙌 Každá úplne iná, a predsa všetky perfektné.
Už dlho nelietali #srdiecka 💙, čo tak si ich zopár rozdať? 😉
Keďže dnes dávajú Sex v meste, dajme si tématickú a jednoduchú anketu 🍸 Len takú oddychovku, veď komu by sa v piatok večer chcelo priveľmi premýšľať, však? 😉
Tak, kto je vaša obľúbená postava - Samantha, Miranda, Carrie alebo Charlotte? Súdiac podľa akýchkoľvek kritérií, no vyberte iba jednu ☺️
A dnes o 22:30 vás pozývam na virtuálne stretko pri TV Doma 👏 Zájdeme si do New Yorku, kde to nikdy nespí 🏙🍸🛍

Ako sme s deťmi precestovali srdce Toskánska a ochutnali najlepšiu zmrzlinu na svete.
Minulý rok sme sa rozhodli, že bolo dosť veľkých hotelov a preplnených pláží. Vzdali sme sa pohodlia All Inclusive, naštartovali auto a vydali sa do Talianska, priamo do jeho srdca – Toskánska.
Po dlhej, ale zaujímavej ceste so zastávkou v Benátkach (o tom, ako si užiť Benátky s deťmi nabudúce) nás privítala toskánska vidiecka usadlosť uprostred viníc.
Ubytovali sme sa v štýlovom apartmáne, kde sme sa okamžite cítili ako doma. Veľa priestoru, vlastná kuchyňa, zelený a čistý areál s bazénmi dávali hlavne deťom pocit ako u babky na záhrade .
Ale neprišli sme sa sem len kúpať v bazéne, a ochutnávať toskánske špeciality. Urobili sme si aj zopár výletov, z ktorých pre vás vyberám:
VOLTERRA – Kde Bella zachránila Edwarda
Volterra je typické toskánske mestečko, ktoré na nás zapôsobilo asi najviac. Atmosféra je taká magická, že podvedome stále očakávate, že sa oproti vám zrazu na ulici objaví Leonardo da Vinci, či Galileo Galilei. Úzke uličky, pôvodné domy z 13. storočia, remeselné dielne, umelecké ateliéry, to je Volterra.
Pariz a Disneyland pariz - nas cestovny itinerar v skratke
Nedela
Prijazd do Santa Fe okolo 19.30. rychle ubytovanie a skora noc pre vsetkych, aby sme boli rano cerstvi vyspinkani.
Pondelok
Skore ranajky o 07.10, vypratanie izby a pesi do Disneylandu (asi 10 minut prechadzka okolo Sequiola lodge, mostom cez rieku a do Disney parku okolo Hotel New York.) Auto sme nechali zaparkovane pred Santa Fe.
Z parku sme sli skor, o 16.30 aby sme sa mohli checknut do Davy Crocket Ranch. Nakup vo Val de Europe.
Utorok – piatok

Uteráky v sebe skrývajú nechutné tajomstvá: Ako často by sme ich mali prať?
Uteráky patria medzi najšpinavšie predmety v domácnosti. Od momentu, kedy ich začneme používať, sa stávajú živnou pôdou baktérií, plesní, mŕtvych kožných buniek, slinných, anýlnych a močových sekrétov a mnohých ďalších choroboplodných zárodkov zdržiavajúcich sa v kúpeľniach, ktoré sa mohli dostať na naše uteráky, vrátane kvapôčok zo záchodov.
Mnoho z týchto mikróbov sa rozširujú veľmi rýchlo a množia sa. Nejedného milovníka čistoty tak môžu pri tomto výpočte obliať mdloby. Koľkokrát teda môžeme použiť uterák predtým, než sa nám koncentrácia týchto nečistôt vymkne z rúk? "Ak dokážete uterák dôkladne vysušiť, maximum je použiť ho trikrát," povedal pre Tech Insider mikrobiológ Philip Tierno z New York University School of Medicine.
Dôležité je preto nechať uterák kompletne vysušiť a nenechávať ho v zatvorenej vlhkej kúpeľni, kde vzniká ideálne prostredie pre množenie baktérií. Ak uterák zapácha, znamená to, že v ňom rastú mikróby. Uteráky sú ideálnou živnou pôdou pre choroboplodné zárodky, pretože obsahujú mnoho podmienok pre vznik mikrobiálneho života - vodu, teplo, kyslík a neutrálne pH.
Keď sa utierame, mikróby a ďalšie sekréty, ktoré žijú na povrchu nášho tela, sa dostávajú do uteráku. Odumreté kožné bunky a iné usadeniny slúžia ako potrava pre mikróby a vlhkosť dodáva voda s neutrálnym pH.
Aj keď väčšina mikróbov nie je výrazne škodlivá, Tierno varuje pred zdieľaním jedného uteráka s inými osobami. Dochádza tak ku kontaktu s organizmami, na ktoré tvoje telo nie je zvyknuté, ako napríklad stafylokok, ktorý spôsobuje rôzne zápaly či kožné infekcie. Dôležité je podľa Tierna byť si vedomý, čo všetko sa v uteráku nachádza a začať ich prať častejšie, než sme boli zvyknutí.








































































































