Ešte v decembri boli už tradične vyhlásené farby pre nadchádzajúci rok, konkrétne sezónu 2017. Farbu roka vyberá plejáda odborníkov a zastrešuje to celé spoločnosť Pantone. Odborníci vyberajú každý rok niekoľko farieb a my vám prinášame nielen ich zoznam, ale aj inšpirácie ako ich nosiť.

Ale poďme pekne po poriadku. Spoločnosť Pantone, ktorá vyhlasuje farbu roka asi netreba predstavovať nikomu, kto sa aspoň trochu orientuje vo svete farieb. Globálny líder v oblasti farebných riešení pre firmy či jednotlivé odvetvia biznisu združuje najväčšie autority oboru, a preto nie je prekvapením, že celý svet čaká, kedy každý rok v decembri prezradí meno farby roka pre nasledujúci rok. Teda v preklade farby, ktorá sa bude niesť naprieč celým lifestylovým spektrom a ovplyvňovať naše životy viac, ako ktorákoľvek iná. 

Greenery - zelená má zelenú

Pre netrpezlivých uvádzame, že Greenery je farbou roka 2017. Je príjemne osviežujúca, symbolizuje život a pozitívnu náladu. Presne takto ju vidia odborníci, ktorí o nej rozhodli. Má upozorňovať na návrat k prírode, na ochranu životného prostredia, ale najmä má priniesť viac radosti, dobrej nálady a pozitívnej energie.

Finálových farieb bolo 10

Greenery nie je jediná farba, ktorá bude hit nasledujúcej sezóny. Odborníci z Pantone vybrali ďalších deväť farieb, ktoré spoločne ovplyvnia módu v tomto roku. Toto je top 10 farieb na jar/leto 2017:

Nude odtiene očných tieňov používame rady a sú našimi obľúbenými. Ale modré tiene v nás evokujú retro a myslíme si, že "vyšli z módy". Tieto predsudky v nás vyvolali možno mamine fotky, kde sa vedľa modrých tieňov snúbila trvalá s krikľavým ružovým rúžom, alebo naša postaršia suseda, ktorá neprispôsobila líčenie z jej mladosti k svojej aktuálnej vizáži.
Zaujíma vás ako nosiť tieto odtiene? Pripravila som si pre vás zopár tipov a inšpirácii...

Priznám sa, že ani ja nie som fanúšikom modrej a šedej. Tieto odtiene sú ale nadčasové - len treba vedieť ako ich nosiť.
Essence ma príjemne prekvapila touto paletkou Hello New York, kde sú nakombinované s vkusom a eleganciou. Obsahuje dva matné, dva saténové, 5 metalických / holografických odtieňov. Od bielej s modrým odleskom na prejasnenie, cez krémový odtieň s broskyňovými a zlatistými odleskami, cez šedé a modré tóny po tmavý slivkový odtieň. S tieňmi sa pracuje dobre, najlepšie hodnotím metalické, matné šedé a slivkový sú suchšie a prášia, no dá sa to vyriešiť oklepaním štetca. Na drogériobé pomery je paletka slušná, či už výberom odtieňov, peknými originálnymi odtieňmi ale aj krásnym dizajnom.

Komu modrá a šedá najviac pristane?

Studené typy (najmä letné a chladý zimný) s ružovkastým tónom pokožky v týchto odtieňoch vyzerajú najlepšie. Môžu ich kombinovať aj s jemnou ružovou, či fialkovou.

Ak patríte k teplým typom, alebo máte hnedé oči, buďte opatrné a kombinujte ich s pre vás vhodnejšími odtieňmi.

Modrá + nude + výrazná linka

Druhý stupeň je otrava. Matika, dejepis, nový jazyk, noví spolužiaci a smutno za tými, čo odišli na gympel. Poznám chlapca, čo je o pár tried nižšie, má 11 rokov. Taký super vek, ešte decko. Primerane obľúbený, ale aj hanblivý. Učenie mu nejde, ale snaží sa, ako vie. Fičí na Minecrafte, pozná youtuberov a zaujíma sa o vesmír. Má však jeden problém. Nevie ísť v škole na WC. Viem, to, lebo mi to raz povedal. Je tam špina, veľa detí, žiadne súkromie. Dosť často ho preto bolí brucho a po škole uteká hneď doma na záchod, ešte si niekedy nestihne vyzuť ani topánky.

Poznáte takého tiež? Nie je to úplne vzdialená realita na mnohých školách a hanblivejší ľudia majú so školskými záchodmi celkom problémy. Moje spomienky na školské záchody tiež nie sú práve super. Keď mi bolo treba ísť na veľkú, snažila som sa byť pritom čo najtichšie a dalo to zabrať. Preboha, len aby to nečľuplo. Nedajbože prdnúť, keď za dverami čaká desať spolužiačok.

„Hej, počkaj! Máš na zadku krv.“ Zastaví ma chalan o triedu vyššie. Pekný, obľúbený, nikdy by som ho neoslovila. Panebože, panebože, čo budem teraz robiť, naozaj musím dostať krámy teraz? Do konca vyučovania to bude určite všade, musím sa popýtať spolužiačok, či nemajú vložky. Ale ako sa dostanem do triedy, bez toho, aby ma nevysmiali všetci spolužiaci, ktorí sú na chodbe?

„Tu máš sveter.“ Hovorí a usmeje sa. Červená som až po uši, hanbím sa a neviem zo seba dostať ani ďakujem. Panebože, to je trapas.

„To je v pohode, mám dve segry.“ Zasmeje sa a odíde.

Takto som sa zoznámila so svojou prvou láskou. Pred špinavými, hnusne páchnúcimi školskými záchodmi. Ťažká romantika, čo vám poviem.

Článok ktorý získal Pulitzerovu cenu. Možno na zamyslenie, kým budeme prskať jedovaté sliny...

Obžalovaný bol obrovský muž, mal viac ako 130 kíl, no ťažoba jeho smútku a hanby bola ešte väčšia. Hrbil sa na tvrdej drevenej stoličke, do ktorej sa ledva zmestil, ticho vzlykal do jednej vreckovky za druhou, noha mu nervózne kmitala pod stolom. Jeho skľúčená manželka sedela v prvom rade a neprítomne sa hrala s obrúčkou. Atmosféra v súdnej sieni bola ako na pohrebe. Svedkovia ticho opisovali udalosti, natoľko bolestivé, že mnohí z nich sa nechali uniesť emóciami. Keď zdravotná sestra z pohotovosti opisovala správanie obžalovaného po tom, čo ho priviezla polícia, rozplakala sa. Pamätala si, že bol stuhnutý, oči mal silno zatvorené, kýval sa dopredu a dozadu, uväznený v akýchsi nepredstaviteľných súkromných mukách. Trvalo večnosť, kým vôbec prehovoril, až keď si sestrička sadla k nemu a chytila ho za ruku, začal rozprávať. Povedal, že si neželá žiadne lieky na upokojenie, vraj si nezaslúži úľavu od bolesti. Chcel ju cítiť naplno a potom zomrieť.

Žaloba znela – zabitie. Nikto nespochybňoval žiadny z dôležitých faktov. Miles Harrison mal 49 rokov, bol to sympatický človek, usilovný podnikateľ a milujúci a svedomitý otec, až kým jedného letného dňa, pod ťarchou problémov v práci, riešil hovor za hovorom vo svojom mobile – zabudol vyložiť svojho syna Chasea v škôlke. Chlapček sa za deväť hodín, čo na horúcom júlovom slnku sedel pripútaný v autosedačke na firemnom parkovisku v meste Herndon, uvaril na smrť.

Bola to nevysvetliteľná, neospravedlniteľná chyba. Bol to však trestný čin? Túto otázku musel rozlúsknuť sudca.

Keď pojednávanie prerušili, Harrison sa neisto postavil, zamieril k východu súdnej siene a prvýkrát uvidel ľudí, ktorí sledovali jeho potupu. Veľký chlap sklopil pohľad. Zakolísal sa, potom ho niekto podoprel a on vydal zúfalý vzlyk: „Moje úbohé dieťa!“

Do sály práve na exkurziu vchádzala skupinka školákov. Ich učiteľ zjavne nečakal, že budú svedkom takejto situácie, a do pár minút vydesené deti vypoklonkoval von.

Cesty k sebapoznaniu sú rôzne ... inšpirujúca je práca gréckej psychologičky, ktorá sa pri uvedenej problematike opiera o psychologické charakteristiky gréckych bohov a bohýň. Sú to prastaré archetypy žien skryté v každej z nás. V určitých životných obdobiach sa vždy niektorá ozve. Myslíme a konáme ako ona, identifikujeme sa s ňou a objavujeme ju vo svojom vnútri. 

Zlatý záchod s názvom „America“ od Maurizia Cattelana, Guggenheimovo múzeum New York, USA. (Zdroj: TASR)

                                        Chcete spoznať svoju bohyňu?

     Pomocou dotazníka bohov a bohýň, ktorý je súčasťou knihy, môžete zistiť, život ktorej bohyne žijete alebo, ktorú si zavolať na pomoc v kľúčových životných situáciách. Je zaujímavé poznať aj svoju esenciálnu bohyňu, ktorá je vašou podstatou. Iba v každodennej všednosti sme na ňu pozabudli. Možno objavíte aj tú, ktorú odmietate (dajte jej 0 bodov) – tá je vašim skrytým tieňom.

Povedzte si, čo potrebuje a odpovedzte si na otázky a vyberte si jednu z možnosti od a po g. Odpovedajte úprimne a do 3 sekúnd a potom sa nimi už nezaoberajte

2 body dajte možnoti, ktorá Vás vystihuje najviac a je Vám najbližšia.

1 bod dajte možnosti, ktorú by ste si vybrala na druhom mieste a

Do kín práve prichádza skvelá letná komédia ŠPIÓN, KTORÝ MA DOSTAL. Jej hlavnými hrdinkami sú Audrey (Mila Kunis) a Morgan (Kate McKinnon), ktoré čaká akciou nabitá medzinárodná špionážna misia.  Všetko spôsobí ako obvykle chlap – v tomto prípade bývalý priateľ  Audrey, ktorý ju hanebne opustí a zabudne sa jej priznať, že bol špiónom. Kamarátky sa zrazu ocitnú v centre záujmu niekoľkých tajných agentov, ktorí im chcú pomôcť alebo ich zabiť…alebo oboje.

"Takto to vyzerá, keď si James Bond vyrazí na Dámsku jazdu," hovorí spoluautorka scenára  a režisérka v jednej osobe Susanna Fogelová.  Ona a jej kamarát, scenárista David Iserson zvykli sedávať v rovnakej kaviarni v Los Angeles, kde pracovali na rôznych projektoch a občas sa delili o nápady. Takto sa začal písať aj príbeh filmu Špión, ktorý ma dostal.

"Premýšľali sme o dvoch obyčajných ľuďoch, ktorí sa úplnou náhodou ocitnú v akčnom filme. Hoci do tohto testosterónom nabitého sveta Bonda a Bourna nepatria, musia sa naučiť, ako v ňom prežiť," hovorí Iserson. „Na ihrisku vyhradenom zvyčajne pre chlapcov, sa zrazu ocitnú dve dievčatá.” 

Fogelová poslala scenár najskôr hviezde Saturday Night Live Kate McKinnonovej. "Prečítala som asi všetky dostupné scenáre vo vesmíre, ale tento mi hneď padol do oka, pretože bol naozaj vtipný. Priateľstvo dvoch kamarátok, ktoré medzi sebou nebojujú, mi pripomenulo môj vlastný 22-ročný vzťah s najlepšou kamoškou. A rozhodla som sa, že do toho idem. Príbeh je veľmi jednoduchý – dve obyčajné baby sa zapletú do medzinárodnej špionážnej akcie. Kto by nechcel zažiť takéto dobrodružstvo? Ja určite!  Budete sa smiať, až vám budú tiecť slzy!”

Špión, ktorý ma dostal je v prvom rade o naozajstnom priateľstve medzi dvoma hlavnými postavami -  Audrey a Morgan. To, aké pevné puto spája dve hlavné filmové postavy, sa odrazilo aj na vzťahu ich predstaviteliek mimo kamier. Jeden z producentov spomína, že chémia medzi nimi zafungovala od samého začiatku. “Zažil som jednu z najlepších čítačiek scenára v mojom živote. Keď sa Kate podaril vtip a všetci sa rozosmiali (čo bolo prakticky zakaždým, keď prehovorila), tak jej Mila nahrávala a podporovala ju. To sa často nevidí, že medzi herečkami nevládne rivalita, ale navzájom si fandia, aby zabodovala tá druhá.”

Mila Kunis to potvrdzuje: ”Chvalabohu sme si boli navzájom sympatické. Každý deň nakrúcania sme si to pripomínali – či sme sa topili od tepla alebo mrzli, boli sme unavené  - ako dobre, že sme si sadli. Lebo nikdy vopred neviete, ako to s vaším hereckým partnerom na pľace vypáli!“