Za posledné roky mi prešlo rukami pár článkov a TED videí na tému, ako zvládať neúspech. Že máme učiť svoje deti brať chyby ako nevyhnutnú súčasť života. Ak sme však my sami neboli vedení príjmať chyby ako jeden z vedľajších produktov učenia sa a neúspechy ako palivo k úspechu, ťažko nám to uveria naše vlastné ratolesti. 

O chvíľu sa opäť otvoria brány škôl a väčšina detí opäť nabehne do nášho štandardného školského systému, kde sú hodnotené známkami. Nie za vedomosti, ako učitelia tvrdia, ale za usilovnosť a schopnosť vyhovieť učiteľovi. A ako to už býva, každý učiteľ túži, aby študenti excelovali práve v tom jeho predmete. Čo známky učia dieťa? Nevieš to povedať, či napísať, tak ako chce učiteľ - budeš potrestaný! Nabudúce si daj dobrý pozor! Pritom akokoľvek deťom vysvetľujeme, ze na vysvedčenia zo základky nie je neskôr v živote nikto zvedavý, na deti majú známky obrovský vplyv. Jednak psychologický, pretože už tu sa formujú tzv. obľúbené a neobľúbené predmety. Učiteľ s nesprávnym prístupom môže spôsobiť, že dieťa má strach alebo uverí, že na daný predmet nemá bunky. A verte alebo nie, ešte v dnešnej dobe sa nájdu exempláre, ktoré sú schopné povedať žiačke, že ako dievča na fyziku nemá mozog! Ten praktický dopad známok sa prejaví na výbere strednej či vysokej školy, ktorý môže byť horším prospechom značne obmedzený. A práve tento výber je mnohokrát kľúčový v ďalšom smerovaní k profesii nášho dieťaťa.  

Mnohé deti čaká doma za zlé známky trest. Naša spoločnosť nás vychováva k tomu, že neúspech berieme ako dôkaz neschopnosti a zlyhania, ktorého sa treba báť. A tak nás niekedy aj čiastočný neúspech odradí od vecí, v ktorých by sme pri troške času a energie mohli vynikať. Napríklad taká matika. Na základnej to ide ešte fajn, ľahké počty, to sa do života zíde každému. Keď si už na druhom stupni nad ňu treba doma aj sadnúť, pochopiť a potrápiť hlavičku, mnohí si radšej povedia, že na ňu nemajú bunky. Obzvlášť, ak je to obľúbená výhovorka rodičov, prečo k matike neinklinujú oni. Niekedy však stačí prejsť za hranicu zóny pohodlia a prestať veriť, že na to, na čo sa musím učiť, nemám talent. A zrazu sa "talent" objaví. 

V škole sa za zlyhania platí. Aspoň doma by však mali naše deti nájsť útočisko. Nie prehnanú ľútosť ani prehnanú chválu. Skôr ukázať deťom, ako sa k neúspechu postaviť, ako sa z neho poučiť. Ako ho možno rozobrať a určiť, čo sa dá nabudúce robiť lepšie. 

Sara Blakely, miliardárka a zakladateľka spoločnosti na výrobu a predaj spodného prádla Spanx tvrdí, že neúspech je dobré znamenie toho, že sa človek o niečo pokúša. Ak sa vám všetko darí, pravdepodobne ste stále zahrabané hlboko vo svojej komfortnej zóne. Jej otec sa jej pri večeri zvykol pýtať, čo sa jej dnes nepodarilo a bol sklamaný, ak mu nemala čo povedať. Naučil ju, že nedostatok zlyhania je dôkazom, že sa dostatočne nesnažíme.

Poznáte to, keď niečo strašne chcete dosiahnuť? Ale tak strašne, až vás z toho bolia všetky svaly? Lebo tomu veríte telom i dušou a ste ochotní priniesť nevyhnutné obete? Nejde vám to z hlavy von ani v noci, práve naopak. Vtedy akoby sa mozog začal krútiť na plné obrátky a vaše nápady vám nedajú spať. A každé ráno narážate na sklenený strop reality, ktorý vás jednoducho nepustí vyššie. Je to bolestivý pocit frustrácie. Ale tí, ktorí vo svoj sen veria a majú dostatočne tvrdú hlavu, ten strop dokážu rozbíjať.

Na facebooku som odpisala na jeden članok o žene ktora ďakovala milenke svojho manžela. Že jej ukradla jej lasku a otca pre svojich deti,vytrhla ho proste od rodiny . Ďakovala že je konečne teraz štastna. Ja som odpisala : Pekne napisane. Ja sa tiež chystam poďakovat tej ktora mi ukradla manžela, ktora mi tym "dobrym skutkom" otvorila oči a ja som dokazala opustit človeka ktoreho som milovala. Život snim bola ako prechadzka medzi trňami. Ruže som malokedy videla lebo som bola dopichana od trní 🌹. Mila milenka Ďakujem...teraz konečne žijem ...teraz sa konečne netrapim... neplačem ...stale sa smejem...lebo až teraz mam muža pri sebe...ktory mi umožnuje vidiet len tie ruže🌹 bez trní.😍

Stojíte pri regáli v obchode a naraz zisťujete, že typov cumlíkov je neskutočné množstvo. Nie je to len o tom vybrať si modrý s lodičkou pre chlapčeka alebo ružový s motýlikom pre dievčatko. Rôzne veľkosti, tvary, s retiazkami alebo bez nich, ... Ako sa v tom celom nestratiť?

Vraví sa, že najlepší cumeľ je žiadny cumeľ. Nie je však nič zlé na tom, keď sa ho rodičia rozhodnú svojmu drobčekovi zaobstarať. Niektoré bábätká majú viac vyvinutý sací reflex a bez cumlíka sa môžu poriadne vytrápiť. Ten ich totiž upokojuje a dokáže ich utíšiť aj vo chvíli, keď už sú rodičia v koncoch.

Vo všeobecnosti sa neodporúča podávať cumlík v prvých týždňoch po príchode bábätka na svet, aby nespôsobil problémy s dojčením. Zároveň by sa malo dieťatko od cumľa odnaučiť do svojich troch rokov. Väčšina škôlok navyše tento zlozvyk u škôlkárov netoleruje. Pýtate sa, ako to docieliť? Nenechajte drobca behať s cumľom od rána do večera. Cumlík je a mal by aj ostať akýmsi „upokojovadlom“. Dávajte ho preto dieťatku napríklad len pri zaspávaní, alebo keď je veľmi plačlivé. Cumeľ by nemal byť v žiadnom prípade náhradou vášho objatia a pohladenia.

Čo si všímať pri výbere cumlíka?

• Bezpečnosť

Pri kúpe cumlíka v žiadnom prípade neexperimentujte. Ako mama isto viete, že všetky veci pre bábätká musia spĺňať prísne kritéria a normy a inak tomu nie je ani v prípade cumlíkov. Snažte sa preto vyvarovať neznámym značkám alebo kúpe lacných cumlíkov v pochybných obchodoch či na trhoviskách.

Oteckovia, ak túžite vytvoriť si s novorodencom čo najintímnejší vzťah hneď po narodení, nebojte sa to dať najavo. Buďte iniciatívni, preukážte vlastný záujem byť súčasťou novovzniknutej situácie hneď od začiatku. Ako však na to? Poradíme vám.

Vaša partnerka nosí dieťatko 9 mesiacov pod srdcom. Ona ho porodí, začína kojiť a trávi s ním väčšinu dňa. Nejeden otecko sa preto v takejto chvíli môže cítiť odstrčený, prípadne ani sám netuší, akým spôsobom nadviazať prvé, a často tak dôležité, puto s vlastným dieťaťom. Počuli ste už o bondingu? A ako ho vytvoriť medzi otcom a bábätkom?

Čo vlastne bonding je?

Ide o vytváranie intenzívnej väzby s novorodencom bezprostredne po jeho narodení. Nadväzovanie intenzívneho emočného a biologicky prirodzeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, budovanie náklonnosti, intimity a dôvernej lásky.

Niektorí oteckovia sa cítia silne zviazaní so svojím novorodeniatkom už niekoľko minút po narodení, iným to môže trvať oveľa dlhšie. Je to však úplne normálne. Nie je dôvod cítiť sa previnilo.

Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré vám na začiatku môžu dopomôcť vytvoriť so svojím dieťatkom lepší bonding:

Dobrý deň, chcela by som od vás poradiť ohľadom nejakých vecí ako sú dávky a načo mám a nemám nárok....poradí niekto? 🙂

Na ihrisku len smutne pozeráte, ako sa všetky deti spoločne hrajú, len to vaše ticho sedí a nepriblíži sa k nikomu na krok. Rozprávate sa s priateľkou v obchode a váš drobec vám div pod sukne nevlezie. Alebo si vás nebodaj zavolala do školy triedna učiteľka s tým, že váš školáčik je až príliš tichý samotár? Hanblivosť u detí je ťažkým orieškom. Nemusíte sa s ňou ale zmieriť a nečinne sa prizerať.

Niektoré deti sa s takouto povahou narodia, iné sa k hanblivosti dopracujú pri kontakte s druhými deťmi, alebo aj s dospelými. Deti sa ostýchajú skôr pred dospelákmi, ako pred svojimi rovesníkmi. Stačí jedna zlá skúsenosť, výsmech, konflikt a dieťa sa uzavrie do seba. „Keď sa to stalo zrazu, tak sa niečo vážne muselo stať, možno jej niekto niečo povedal a teraz má v hlávke, že cudzí sú zlí a maminka ma ochráni,“ pridala do diskusie svoj názor na problém jednej maminky alex49.  Každá mama pozná svoje dieťa najlepšie, a preto by mala sama vyhodnotiť, čo stojí za prehnanou hanblivosťou jej ratolesti.

Kedy je už dôvod na obavy?

U malých detí bývajú takéto prejavy normálne. Môžu to byť dokonca obdobia, kedy sa dieťa schováva za maminu sukňu pred neznámymi ľuďmi alebo je nesmelé pred rodinnými príslušníkmi, ktorých dlho nevidelo. Hanbiť sa pred cudzími je v poriadku, nie ale pred ľuďmi, ktorých dieťa dôverne pozná.

Zvyčajne to však prehrmí po tom, čo sa dieťatko trochu oťuká. „Prešlo to samé. Nikdy som ho nejako nenútila byť iný ako to cítil on sám,“ píše na Modrom koníkovi geegee. Ak dieťatko vyčkáva, pozoruje deti pri hre a osmelí sa až po nejakom čase, je všetko v poriadku.

Horšie je, keď takéto nesmelé správanie a samotárčenie pozorujete na dennom poriadku a ku kontaktu s deťmi akosi neprichádza. Nerozumiete tomu, prečo sa dieťatko len pozerá na ostatných ako sa hrajú, alebo sa chce hrať iba samé? Povahu dieťatka netreba silou mocou meniť a asi sa to ani nedá, môžete mu ale aspoň trošku pomôcť, aby bolo pre neho nadväzovanie kontaktov aj neskôr, napríklad v škôlke či škole, jednoduchšie.

Ach, tie tabuľky. Nejedna z nich máme hlavu v smútku, najmä keď sa nám zdá, že rozdiel medzi schopnosťami bábätka a tabuľkovému vývinu je až príliš veľký. Spravidla by sa mal drobček začať sám pretáčať v období medzi štvrtým a šiestym mesiacom. Čo ale v prípade, že sa tak nedeje? Je naozaj dôvod na paniku? Aké skúsenosti majú so svojimi ratolesťami iné mamičky?

Každé dieťatko je iné. Kým jedno začne chodiť už vo svojich deviatich mesiacoch, druhé sa odhodlá pustiť až v roku a pol. Podobné je to aj s pretáčaním na bok či bruško. „Dcérka sa otočila, keď mala cca 3 mesiace. Ale potom sa asi zľakla, tak dlho nič. Pretáčala sa už v 4. – 5. mesiaci. Ale staršia sa pretáčať nechcela a aj chodiť začala, keď mala rok a 1 – 2 mesiace,“ potvrdzuje salma22 v diskusii na Modrom koníkovi.

Podobnú skúsenosť so svojimi deťmi má aj onga1312: „Moja malá má skoro 3 týždne, drží už hlavičku a otáča ju. Spinkávať chce len na brušku, čo o prvom lenivcovi nemôžem povedať. Síce má už skoro 7 rokov, ale od malinka bol lenivý na všetko.“ Každé bábätko na to musí skrátka prísť samé a vaše obavy to nijako neurýchlia. Dôležité je nenechávať bábätko bez dozoru na posteli, gauči alebo prebaľovacom pulte. Aby ste neboli prekvapená, keď sa po prvýkrát pretočí práve v tejto nevhodnej chvíli.

Ako sú na tom iné bábätká?

„Moje dvojtýždňové dievčatko sa dnes otočilo celým telíčkom na pravú, potom aj na ľavú stranu. Neverili sme vlastným očiam,“ zdôverila sa na fóre nikoletka_h.

„Otočiť áno, ale nie pretočiť. Moji sa pretočili prvýkrát v 4. mesiaci, keď som prestala naširoko baliť,“ vysvetľuje xenicka13.

Šampóny, mydlá, sprchové gély, peny do kúpeľa, olejčeky a krémy na takú či onakú pleť, ... v obchodoch toho pre bábätko nájdete od výmyslu sveta. Teraz už len hodiť do košíka z každého druhu jedno balenie a ide sa k pokladni. Naozaj toho bude drobec potrebovať toľko? Veď takú kozmetickú zbierku nemáte ani vy sama. Čo si vopred zaobstarať a čo sa vám bude len zbytočne povaľovať na poličke v kúpeľni?

S kozmetikou to netreba príliš preháňať, no keď sa už pre ňu rozhodnete, mali by ste ju pridávať postupne. Pokožka bábätka je veľmi citlivá, a tak k nej treba aj pristupovať. Pochopiteľne preto bude najdôležitejšie zloženie kozmetických prípravkov. Bez ohľadu na značku, reklamu, atraktivitu obalu či cenu, čítajte radšej, čo kupujete. Detská kozmetika musí byť bezpečná, bez zbytočných prísad, konzervačných látok, dezinfekčných zložiek a parfumov. Pozor si dávajte predovšetkým na alergény, parabény, parafíny a farbivá. Čím menej toho prípravok obsahuje, tým lepšie pre pokožku vášho drobčeka.

Kúpeľ ako každodenný večerný rituál

Čľapkanie vo vaničke vám môže pomôcť vytvoriť akýsi rituál, ktorý bude dieťatku signalizovať, že už je čas ísť do postieľky. Bábätko sa pri ňom navyše uvoľní a neskôr sa mu bude ľahšie zaspávať. S pokožkou bábätka však kúpeľ nie je práve najlepší kamarát. Ak sa teda rozhodnete pre každodenné kúpanie, určite uprednostnite len čistú vodu. Inak stačí drobčeka, ktorý sa počas dňa nespotil a nemal sa kde ani zašpiniť, umývať tak 2 až 3-krát za týždeň. Pri umývaní sa zamerajte najmä na zadoček a záhyby pod pazuškami, krkom a za uškami. Bábätko po kúpeli vždy dôkladne osušte.  

• Mydlo – prvých 4 až 6 týždňov by sa nemalo používať vôbec. Neskôr to s ním tiež netreba príliš preháňať a najmä pri každodennom kúpaní by ste mali uprednostniť skôr kúpanie v čistej vode a mydlo použiť len zriedkavo.
• Umývacie gély a peny – by sa mali rovnako ako mydlo používať s rozumom. Ide vlastne len o vaše pohodlie, či sa vám bábätko umýva lepšie mydlom, gélom alebo penou.
• Kúpeľ pre bábätká – z umývacích prípravkov je tento najvhodnejší. Vždy je lepšie pridať prípravok do kúpeľa, než ho dávať priamo na pokožku bábätka. Dbajte ale na to, aby ste bábätko po kúpeli dôkladne opláchli čistou vodou a podobne ako pri vyššie spomínaných prípravkoch, prvé týždne sa u vyhnite.
  
• Šampón – vlásky bábätka nie je šampónom potrebné umývať vôbec, je ale dobré mať po ruke nejaký jemný pre deti pre prípad, že by si ich dieťatko zašpinilo. Spravidla sú navrhnuté tak, aby neštípali do očí, čo je dôležitý parameter pri výbere detského šampónu.
• Pena do kúpeľa – tú si nechajte na neskôr, keď už bude kúpanie skôr o zábave. Pre najmenšie detičky sú peny veľmi nevhodné, pretože môžu zbytočne vysušovať pokožku a nezohrávajú pritom žiadnu úlohu pri umývaní.

Chystáme sa do postieľky

Každá budúca mamička sa obáva rizikového tehotenstva. Rizikové tehotenstvo môže nastať ako u zdravých žien, tak aj u chorých žien. V článku sa dozviete, prečo rizikové tehotenstvo vznikne, aká je prevencia a čo sa dá robiť, ak už tehotenstvo vznikne. Ak ste si vedomá, že budete mať rizikové tehotenstvo, vtedy pomôže prevenciu dodržiavať. 

Rizikovému tehotenstvu predchádza podozrenie, že dieťatko sa nemusí narodiť zdravé. Medzi rizikové faktory v tehotenstve však patrí viacero komplikácií, napr. krvácanie, problémy s placentou, predčasný pôrod a pod.

Dôvody krvácania v tehotenstve sú rôzne. Väčšina krvácaní sa objaví na začiatku tehotenstva a nie vždy ide o komplikácie. Spôsobujú ho napr. hormonálne zmeny v tele, no nikdy netreba brať krvácanie na ľahkú váhu a treba navštíviť gynekológa. V druhej polovici tehotenstva je väčšina krvácaní spojených s placentou. Ak je placenta uložená hlboko dole, blokuje bábätku zdroj živín. Vtedy je nutný pobyt v nemocnici po dozorom lekára.

Predčasný pôrod môže nastať v 24.-37. týždni tehotenstva. Predchádza mu odtok plodovej vody a pôrodné bolesti. Ak hrozí predčasný pôrod, je dôležité zostať v nemocnici.

Neznášanlivosť krvných skupín môžete poznať pod odborným názvom inkompatibilita RH faktoru. Matka má v tehotenstve negatívny RH faktor a dieťa pozitívny RH faktor, po otcovi. Imunitný systém matky reaguje na dieťa v jej tele negatívne a tvorí proti nemu protilátky, ktoré môžu plod zabiť.

Čo v rizikovom tehotenstve zohráva úlohu?

Aktualizácia: je Roomba 966 značky iRobot skutočne tak dobrá, ako sa o nej hovorí? Mamičky vo fóre prezradili svoje názory a skúsenosti. Tak s chuťou do čítania, neporiadok počká.

---

Pri deťoch je veľmi náročné mať neustály tip-top poriadok. A vy sa snažíte a beháte z miestnosti do miestnosti, veď treba ešte povysávať kuchyňu a na svoju dávno studenú kávu ste zabudli.

Nechceli by ste mať radšej neustály poriadok, šikovne, jednoducho a rýchlo bez toho, aby ste pohli prstom a ten čas venovali rodine? Tak dobre, jedným prstom predsalen pohnete, pretože ním budete musieť zapnúť robotický vysávač iRobot Roomba, ktorá povysáva celú domácnosť za vás a vy sa na ňu môžete tešiť v tomto novom testovaní.

Čo testujeme

Robotický vysávač iRobot Roomba 966 dôkladne povysáva podlahy v celej vašej domácnosti. A to stlačením jediného tlačidla. Roomba sa v domácnosti sama orientuje, vydrží vysávať až 75 minút a pokiaľ je to potrebné, ide sa dobiť, aby mohla pokračovať a povysávať všetky miestnosti. Technológia AeroForce zabezpečuje dôkladné vysávanie prachu, nečistôt a alergénov a na hlavné kefy Roomby sa takmer vôbec nenamotávajú dlhé vlasy a chlpy. Dokáže prekonať prahy do výšky 1,6 centimetrov a objem jej zásobníka je 0,6 litra.

 Článok je prevzatý, dakujem autorke za uverejnenie.

Autorka  je certifikovaný kouč pre prácu s Emočnými rovnicami a poradkyňa pre osobnostný rast.

Pri svojej práci kouča sa častokrát stretávam s vetou „Žijem pre svoje deti!“  .... prípadne  „Pre deti urobím všetko!“  Väčšinou  tieto slová počúvam z úst žien, nás matiek. 

Steny v moje kancelárií boli často svedkami príbehov o nevďačných deťoch, ktoré aj napriek tomu že im rodičia dali všetko, zlyhali. Vypočula som si už množstvo situácii z reálneho života sprevádzané plačom. V mnohých z nich deti ublížili a ich rodičia nemajú ani tušenia prečo.  „Veď dostal úplne všetko na čo si pomyslel!“  zaplakala žena oproti mne.  „Viete, že tým môžete svojim deťom aj škodiť?“ povedala som ticho....

Najdôležitejšie sú predsa deti!

Pre ženu porodiť dieťa  je asi tá najkrajšia situácia v živote. Ja sama som to zažila dvakrát a veru dodnes mám zimomriavky. Ten pocit keď prvýkrát držíte biely voňavý uzlíček. Hoci ubolená a unavená s infúziou trčiacou z ruky...ten pocit bol neopísateľný.  Ahhhh

Každý rodič prežíva ťažké chvíle, či je to horúčka, nekonečné soplíky alebo kašlíky... všetko je to jeden veľký boj. Občas bojujeme statočne, inokedy sa poddávame a ide tp ťažšie, najhoršie je keď už nám ani doktori nie sú oporou a keď prídeme do ambulancie s kruhmi pod očami z prebdetých nocí a nevieme si rady, tak počujeme slová, veď vášu dieťaťu nič nie je, sú to len solíky alebo niečo podobné. Akoby sme to aj my nevedeli, ale keď to neprechádza a už si s tým nevieme rady, ktovie za kým ísť. Isto to už zažil každý rodič, strach o svoju ratolesť je prirodzený a občas potrebujeme počuť, že to čo robíme je správne a nie byť odsúdený. 

My sme boli taká úžasná rodinka. Ja, môj manžel a naše vytúžené 10 mesačné dievčatko. Ja som už bola v 5. mesiaci tehotenstva. Nič nie je nad zdravé deti, vtedy nech ich je aj veľa, len nech obchádzajú nemocnice a doktorov. 

V sobotu ráno sme vstali zavčasu vďaka našej Katarínke. Bolo už asi 6:30 a tak sme sa v posteli s ňou hrali. Smiala sa a bola šťastná, my všetci. Klasické šteklenia, baran, baran buc a vtedy sa stalo niečo, čo by som nečakala ani v zlom sne. Dodnes si to pamätám akoby sa to práve stalo. Naša Katarínka zrazu sa nehýbala, nedýchala. Nevedeli sme čo robiť. Mne sa stlo, že som do roka pár krát odpadla, tak som skúsila dieťa prefackať. Nič. V tej chvíli chaosu som skúšala čokoľvek, otočila som ju dole hlavou a buchla po ritke. Vypadlo z nej kúsok grciek a stále nič. Bývali sme vtedy ešte u našich rodičov a tak som už hystericky začala kričať. Vybehli hore a pozerali na nehybné dieťa. Vtedy už manžel volal záchranku a ocino jej skúsil dať umelé dýchanie. Konečne začala pomaly reagovať. V tej chvíli sa nám to zdalo ako večnosť. Katka pomaly otvárala oči a dýchala. Chvála Pánu Bohu. Manžel len v boxerkách čakal na ulici na sanitku. Susedovci si robili srandu, že som ho vyhodila z domu a tak u ostali len boxerky. Samozrejme, že pochopili keď zbadali sanitku. Katku sme preniesli dole a tam ju aj vyšetrovali, už v podstate nemali čo vyšetriť, dieťa dýchalo, len bolo trochu ospalé. Zobrali nás do nemocnice, ale vodič sanitky sa vtedy vyjadril, že podľa neho len zaspala. Vtedy akoby do mňa vrazil nôž, veď poznám svoje dieťa, skoro som umrela od strachu o ňu, že sa už nikdy nezobudí a on mi povie že len zaspala. Nemala som síl sa s ním hádať. V nemocnici prišlo vypočúvanie, čo sa stalo, aké sú rodiné choroby a podobné veci. Ostali sme tam na pozorovaní. Nič sa nedialo a vyzeralo to akoby sme si to len vymysleli. Na druhý deň nás prišiel pozrieť manžel so švagrovcami a svokrom. Chvíľu sa s Katkou hrali a zrazu sa zase prestala hýbať. To už som zvonila sestričkám a pozerali čo sa deje. Jedna sa vyjadrila, že za to môže návšteva, dieťa sa rozrušilo. Ale už nás poslali aspoň k neurológovi pre dospelých. Pozrel sa na ňu, pýtal sa, ale nič nezistil. V pondelok sme šli k detskému neurológovi. Šla s nami aj doktorka pre istotu, že sa ten stav zopakuje, keďže už nastal aj ráno. Absolvovali sme EEG, ani neviem čo vyšlo, keďže Katarínka už bola nervózna, unavená a plakala. Sôr sa rozprávali doktori medzi sebou. Prišlo podozrenie na epilepsiu, v utorok sme sa mali dostaviť na sono v našom meste, ale v pondelok mala ďalšie záchvaty a tak sme si mali vybaviť MR. Našťastie sa šetko rýchlo podarilo a v utorok sme sa už viezli do Martina, to už mala Katarínka častejšie záchvaty a po každom spala. V Martine na príjme som sa cítila ako votrelec, ale na JISke to už bolo lepšie. Aj keď od začiatku som sa cítila stratená. Stáala som celý čas, od obeda pri postielke našej dcéry, na stravu som nemala nárok, kdeďže som už nekojila a tak som ostala hladná. Bolo možné odtiaľ aj odísť a ísť si niečo kúpiť, ale bála som sa Katarínku nechať samú, tak som ostala s ňou. Pri každom záchvate jej dávali kyslík, infúzie a ja som stála obďaleč, keďže to riešil tím sestričiek a doktorov, v ten deň mala dokopy 5 záchvatov a po každom spala a ja som stála nad ňou. Konečne som ju večer ukladala spať, bola nervózna, dokonca ma svojimi dvoma zúbkami uhryzla do krvi do nosa, to pretože nemohla nič jesť, aby sa nezadusila. Museli jej dať len lieky na spanie a ja o desiatej večer som šla na izbu a užila som si sprchu. Unavená som už nebola ani hladná. Ako som si šla ľahnúť, prišla na izbu spolubývajúca, tá tam mala ani nie ročnéh chlapčeka. Bola úžasná. Takýchto anjelov stretávate keď už naozaj nevládzete. Ona mi vysvetlila ako to tam chodí, doknca mi zohriala jedlo a nakŕmila ma. Dlho som sa s ňou rozprávala, bolo to úžasné o celom dni, keď som bola sama a nik sa so mnou nebavil. Zistila som, že jej chlapček je na tom veľmi zle. Viete, občas si myslíme, že nevladzeme a dejú sa nespravodlivosti, zlé veci a potom zistíme, že to ie je až tak zlé, že sú tu ľudia, ktorí to majú ťažšie a predsa sú láskavejší, ochotnejší. V takýchto chvíľach sa človek učí pokore. Treba si vážiť čo máme, kým to máme. Ďakovať, prosiť, prijímať, dávať a pomáhať. V noci nás nebudili, ale ráno prišlo skoro. Už o 6:00 som mohla byť pri svojej láske. Tento deň som už bola aj v obchode, aby som si kúpila raňajky, ale potom nejaká sestrička napísala, že kojím a stravu som už mala v nemocnici, priamo na oddelení, dokonca mi dali aj stoličku. Veľmi som ďakovala Bohu a prosila ho, aby som to zvládla kvôli obidvom mojím deťom. Doktorka ma chcela poslať domov, že tam bolo veľa nebezpečných chorôb, aby som neublížila bábätku, ale môže matka nechať svoje dieťa samé? Tak som dostala rúšku. V ten deň mala Katarínka ešte 5 záchvatov, bola ju pozrieť neurologička, nastavila jej novú liečbu. Vo štvrtok pred Veľku Nocou jej robili MR a odoberali mozgomiešny mok. S obavou som čakala aké budú výsledky, veľa som sa modlila. Bol to ťažký deň, pretože bola pripútaná na postieľke a nemohla si ani sadnúť, ani som ju nemohla zobrať, lebo by jej bolo príšerne zle. Ale zvládli sme to, výsledky ukázali, že nemá žiadne poškodenia, že to bude "len" epilepsia. Postupne nás preložili solu na izbu a to znamenalo, že síce Veľkú Noc strávime v nemocnici, ale sme o kúsok ližšie domov. Katarínka už nemala záchvaty a už nás prekvapil len nejaký rotavírus, ale ani to nám nezabránilo po Veľkej Noci ísť domov.

Dnes je to už vyše 2 rokov a už znižujeme dávky liekov, moje dievčatko sa z toho s Božou pomocou dostane a už hádam nikdy nebude o tejto chorobe počuť. Čo sa stalo medzi časom vám prinesiem v ďalšom príbehu. Prezradím len toľko, že už máme tri šťastia 🙂

Keď mi vo februári tohto roka potvrdili, že dzecko môže od 1. marca nastúpiť do Spielgruppe, jasala som ako malé děvčátko.. Čo děvčátko, ja som pomaly otvárala šampus! Tri hodiny! TRI HODINY! Tri krát týždenne. V hlave som mala vír myšlienok. Piate cez deviate, dve na tri.. wtf?! Myšlienky mi lietali tak rýchlo, že jednu som poriadne "nevypočula", už sa tam natrepala ďalšia. Vypichnem len tie najhlasnejšie:

• Konečne začnem chodiť do fitka! Síce som nikdy nebola vo fitku, ale odkedy som začala cvičiť, chcela som tam chodiť. A že 3x do týždňa! Vole, ja ti budem do leta jak laň! Možno budem mať prvý krát v živote ploché brucho! Možno aj náznak nejakého toho svalu tam bude!
• Konečne...

Viac na mojom blogu.. link v mojom profile... 😉

Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?

Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva,  pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.

Kedy je strach fóbiou

Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.

Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

1. Primárna sa vyvíja už v ranej puberte, kedy dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
2. Sekundárna tokofóbia vzniká z traumatickej skúsenosti z predchádzajúceho tehotenstva ženy. Ak žena potratila, alebo porodila mŕtve dieťa, či šlo o akútny cisársky rez, to všetko môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu. Rozhudujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu.
3. Terciárna je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno mesto. V tom meste bola ulica. A na tej ulici škola. Na prvý pohľad tá škola vyzerala ako každá iná. Pozrime sa na ňu však lepšie. Nazrime dnu...

Na tejto  škole sú žiaci samostatní. Aktívni. Tvoriví. Zvedaví. Pozitívni. Nadšení. Zmysluplne využívajú čas, trávia mnoho času v prírode. Riešia reálne problémy a potreby svojej školy a okolia. A to spolu s učiteľmi a rodičmi. Všetci sú si navzájom rovnocennými partnermi. Žiaci na tejto škole myslia a vyjadrujú svoje názory, presadzujú správnu vec, komunikujú s rôznymi autoritami. A tiež sa učia prijímať zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia.

Znie to ako nonsens? Fikcia? Rozprávka? Možno. No takáto škola, lepšie povedané školy, sú už na Slovensku našťastie realitou. Vitajte a dovoľte, aby som vám predstavila Zelenú školu

Zelená škola je výchovno-vzdelávací program určený pre školy stredné, základné, ale aj materské. Je pre školy, ktoré chcú zmeniť seba a aj svoje okolie.  Koordináciu tohto programu na Slovensku zabezpečuje CEEV Živica a finančne ho podporuje aj dm. Program  zabezpečuje environmentálnu výchovu a to zážitkovou formou. Cieľom tohto programu je podporiť školy, na ktorých žiaci s pomocou učiteľov a aj rodičov riešia jej skutočné potreby, ako aj potreby širšieho okolia, čím vytvárajú pozitívne zmeny. Zmeny, ktoré inšpirujú iných a k ďalším zmenám. Zmeny, ktoré sú vidieť a ktoré sú cítiť. Žiaci menia školu a tým menia okolitý svet.

Ak sa škola do programu zapojí, realizuje rôzne aktivity počas tzv. certifikačného obdobia, ktoré trvá zvyčajne 2 roky. Počas tohto obdobia sa škola venuje prioritne jednej z tém: Zeleň a ochrana prírody, Odpad, Voda, Energia, Doprava a ovzdušie, Zelené obstarávanie a úradovanie. V tomto ročníku pribudne nová téma – Potraviny. Následne môže škola požiadať  o certifikát a absolvovať záverečné hodnotenie.

Momentálne prebieha prihlasovanie do nového ročníka programu Zelená škola pre školský rok 2017/2018. Môžete navrhnúť škôlke alebo škole zapojiť sa do tohto programu a tak podporiť zážitkové vzdelávanie vašich a našich detí. Prihlášky možno podať do 15.9.2017 (viac informácií nájdete na stránke www.zelenaskola.sk).

V prvom rade ďakujem Janke Babicovej za požičanie tohto nosiča – jeho recenziu som mala na pláne už dávno, ale tak nejak som sa k nej dostala až teraz. Každopádne, Emei Baby je jeden z mála nosičov, ktorý mi naozaj učaroval a veľmi ťažko sa mi vracal späť, dokonca som veľmi dlho váhala aj nad kúpou jeho toddler verzie, a stále to mám v dlhodobom pláne – ale keďže Evka momentálne toleruje iba šatky, kúpa sa odkladá.

Emei Baby je pomerne dosť unikátny nosič – je veľmi zaujímavou kombináciou šatky a nosiča. Chrbtový panel je zo šatky a reguluje sa, respektíve doťahuje sa cez krúžky, ramenné popruhy aj bedrový pás sú na pracku. Poďme po poriadku.

Bedrový pás je široký 11cm v strede, ku kraju sa zužuje na 9cm, stredne mäkký, pevný, veľmi príjemný, nie je členitý, ale z jedného kusu, no aj tak sa krásne prispôsobí aj chudým postavám (vyskúšané s XS Katkou Strhákovou), najmenší obvod pásu je 60cm, čiže super aj pre štíhle maminy. Maximálny obvod pásu je 140cm, čiže skutočne široký rozsah.

Ramenné popruhy sú prackové, široké 8cm, stredne hrubé, príjemne polstrované, ale stále mäkké a pohodlné. Uťahovanie po celej šírke popruhu (teda aj regulácia pod slintáčikmi) a bez možnosti kríženia popruhov – uťahovanie ide smerom dolu, moja obľúbená kombinácia.

Chrbtová opierka je to najzaujímavejšie na celom nosiči. Je zo šatky, príjemne mäkká a poddajná, a veľmi zaujímavo riešená. Spočiatku sa zdá obsluha tohto nosiča komplikovaná, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduchý princíp. Výrobca nosič odporúča pre novorodencov už od narodenia, a ja môžem iba prisvedčiť – základná šírka panelu je 14cm, no šnúrkou sa dá zúžiť na úctyhodných 9cm. Výška chrbtového panelu je 31cm, ale veľmi intuitívne sa prispôsobuje dieťaťu vďaka regulácii cez krúžky. Odporúčam pozrieť video, z fotiek to pravdepodobne aj tak nepochopíte 🙂

Tu je video s 3kg bábom - https://www.youtube.com/watch?v=ZBkhhliZFCo

Pálenie záhy, nevoľnosti, bolesti chrbta či opuchnuté nohy. Ako keby toho na vás počas tehotenstva nebolo dosť, ďalším z nepríjemných sprievodných javov, a to najmä v poslednom štádiu gravidity, môže byť u nejednej tehulky výskyt hemoroidov. Čo robiť, ak sa u vás tento nepríjemný problém objaví, prečo sa s ním v tehotenstve stretávame a ako si uľaviť? Poradíme vám.

Čo to vlastne hemoroidy sú?

Hemoroidy (laicky nazývané aj zlatá žila) sú cievne pletence (drobné vankúšikové útvary) v oblasti konečníka. Môžu byť vonkajšie alebo vnútorné. Objaviť sa môžu ako dôsledok nesprávneho prietoku a odtoku krvi. Prejavujú sa pálením, svrbením, neskôr aj krvácaním a bolesťami. 

Prečo sa objavujú práve v tehotenstve?

Mnoho nastávajúcich mamičiek poriadne ani nevie, čo hemoroidy sú. Doteraz s nimi totiž nikdy problém nemalo. A zrazu, často v posledných týždňoch pred pôrodom, si po vykonaní toalety či počas večernej hygieny nahmatajú v oblasti konečníka nepríjemný "vriedok". S týmto problémom sa počas 3. trimestra stretáva až každá desiata žena. Pýtate sa, prečo práve teraz?

Počas tehotenstva sa zvyšuje objem krvi v tele, neraz až o 50%. Zároveň zvýšená hladina hormónu progresterón uvoľňuje steny krvných ciev. Žily v oblasti zväčšujúcej sa maternice sú opuchnuté, pretože váha bábätka na nich vytvára stále väčší tlak. Pre tieto dôvody sa mnoho tehotných žien stretáva počas tehotenstva s kŕčovými žilami a takisto s hemoroidmi. Hemoroidom zároveň nepomáha ani tak často skloňovaná tehotenská zápcha.

Nie každá z nás má to šťastie, že si môže aktívne užívať svoje tehotenstvo až do konca. Z rôznych zdravotných dôvodov sa s pojmom rizikové tehotenstvo na vlastnej koži stretne až 30% budúcich mamičiek. Ako ho prežívajú tehulky na Modrom koníkovi?

Kedy hovoríme o rizikovom tehotenstve?

O rizikovom tehotenstve hovoríme vtedy, ak vám alebo vášmu dieťaťu hrozí počas gravidity nejaký konkrétny zdravotný problém. Takéto tehotenstvo si vyžaduje osobitný prístup jednak zo strany lekára, ako aj z vašej strany. Väčšina tehotných žien je počas rizikového tehotenstva vypísaná na tzv. PN-ke a má nakázaný kľudový režim. Jeho intenzita, a teda aj aktivity, ktoré robiť (ne)môžete sa líšia od vášho zdravotného stavu.

Rizikové faktory sa môžu pretaviť napríklad do spomaleného vývinu bábätka, predčasného pôrodu, preeklampsie či problémov s placentou. Pamätajte však, že to, že je vaše tehotenstvo rizikové, automaticky neznamená, že jeden z vás - či už vy alebo vaše bábätko - nevyhnutne musí čeliť nejakému zdravotnému problému. 

Za rizikové sa väčšinou považujú tehotenstvá v prípade, že mamička má alebo trpí na cukrovku, rakovinu, vysoký krvný tlak, epilepsiu, má problémy s obličkami, je mladšia ako 17 alebo staršia ako 35 rokov, očakáva viac ako jedno bábätko, v minulosti si prešla viacerými potratmi, zistilo sa, že bábätko má genetickú chorobu (Downov sydróm, srdcové, pľúcne alebo ochorenie obličiek). Na rizikové tehotenstvo však môže tehuľka naskočiť aj "za jazdy", a to kedykoľvek v priebehu gravidity. Môžu u nej zistiť problémy s kŕkom maternice, objaví sa u nej krvný výron (hematón) alebo jej jednoducho hrozí predčasný pôrod.

Prísny kľudový režim

Na obrázku nižšie nie je ani striebro, ani zlato ani diamanty. Je to poklad, ktorý ukrýva každá žena v sebe. Kvapka čerstvého materského mlieka zväčšená mikroskopom 600x.

Materské mlieko podporuje imunitu naších najmenších od prvej kvapky.
Telo matky dokáže nádherne reagovať na potreby svojho potomka.
Dokáže napríklad identifikovať baktérie a vírusy v tele dieťatka a v jeho prostredí a vytvárať protilátky ušité presne na mieru. 

Niektoré látky zas pomáhajú zabiť škodlivé patogény buď tým, že ich prinútia, aby sa samé zneškodnili, škodlivé bunky pohltia alebo im narušia bunkové steny.

Materské mlieko obsahuje okolo 200 druhov sacharidov známych ako oligosacharidy. Niektoré z nich pomáhajú blokovať vstup baktérii do tráviaceho traktu. Táto blokáda je mimoriadne účinná proti pneumokokom.

Poznáte proteín nazývaný laktoferín?

Ten zase pomáha absorbovať v tele dieťatka železo a taktiež na seba železo viaže, aby tak predišiel premnoženiu škodlivých mikroorganizmov, ktoré potrebujú železo pre svoj rast.

Materské mlieko má aj protinádorový efekt a bolo zistené, že výrazne potláča rast rakovinotvorných buniek. Laboratórne testy tiež preukazujú, že laktoferín potláča infekcie ako Hepatitida B a C, Herpes, respiračné vírusy, adenovírus spôsobujúci nádchu, poliovírus, vírus spôsobujúci hnačkové ochorenia a podobne.

„Ako môže vychovávať dieťa, keď ona sama je ešte dieťa? Veď si vôbec neužila život! A má vôbec dokončenú školu?“ šuškajú si ľudia naokolo. Kde je ale napísané, že vek má byť zárukou zrelosti na rolu matky? Dokáže dať žena po 30-tke dieťaťu naozaj viac ako mladá 20-ročná mamička?

Materstvom sa život rozhodne nekončí. Práve naopak, začína ním jedno obrovské a úžasné dobrodružstvo, ktoré vám otočí celý život hore nohami. Väčšina žien túži po rodine a má v sebe zabudované „biologické hodiny“, ktoré začnú skôr či neskôr tikať. Kým jedna sa na materstvo odhodlá v 20-tke, druhá sa k tomu horko ťažko dostane po 30-tke. Je jedno, kedy to príde. Byť dobrou mamou nie je otázka veku!

Prečo materstvo odkladáme na neskôr?

Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí. A tak je to i s materstvom. Kým jedna sa na to cíti ešte v školskej lavici, druhá po bábätku zatúži až potom, ako si vytvorí potrebné rodinné a finančné zázemie. Mnohí ukazujú na bezdetné tridsiatničky prstom a nazývajú ich karieristkami. Netreba však všetky hneď škatuľkovať.

Tilda z fóra na Modrom koníkovi v tom má jasno: „Väčšina mojich kamarátok má deti po 30-tke a teda vôbec nemám dojem, že by boli karieristky. Niektoré ženy sa s nadšením venujú svojmu povolaniu alebo len jednoducho nestretnú toho pravého.“

Za takýmto rozhodnutím môže byť tiež strach, že sa o dieťatko nebudú vedieť finančne postarať, platiť strechu nad hlavou a všetky tie výdavky, ktorých nie je málo, alebo že sa nebudú mať po materskej kam vrátiť, pretože nájsť si novú prácu s dieťaťom je zase o čosi náročnejšie. Ženy dnes riešia množstvo pre a proti, kým sa do plánovania materstva pustia, aj keď už vo vnútri možno cítia, že sú na tento veľký krok pripravené.

Každý človek má schopnosť naučiť sa plynulo hovoriť cudzím jazykom, no pravdou je, že čím skôr začneme, tým jednoduchšie a prirodzenejšie nám to pôjde. Poradíme vám, ako postupovať, ak chcete, aby z vášho dieťatka vyrástol dvojjazyčne (prípadne aj viacjazyčne) hovoriaci jedinec.

Kedy začať?

Najlepší čas, kedy začať svoje dieťa učiť druhý jazyk je v čase, keď sa učí materinský jazyk. Odpoveď teda znie - začnite čo najskôr. Deti v najútlejšom veku sú totiž ako špongie. Nasávajú všetko zo svojho prostredia.

Každé dieťa sa narodilo so schopnosťou napodobňovať zvuky akéhokoľvek jazyka. Preto ak chcete viesť svojho potomka k viacjazyčnosti, začnite už v 1. roku jeho života. Najjednoduchšia situácia nastáva samozrejme vtedy, ak jeden z rodičov hovorí cudzím jazykom ako materinským. Aj tam však treba myslieť na niekoľko zásad. Dnes už však aj mnoho čisto slovenských rodín chce, aby sa dieťatko čo najskôr zoznámilo s cudzím jazykom, najčastejšie angličtinou, nemčinou alebo španielčinou.

Začnite doma

• Ukazujte dieťatku predmety v domácnosti a pomenujte ich slovenským a následne anglickým výrazom. Keď sa váš drobec naučí nejaké nové slovíčko po slovensky, predstavte mu rovnaký výraz aj v angličtine a opakujte mu ho.
• Rozprávajte sa s ním v cudzom jazyku čo najčastejšie. Jedine komunikácia, komunikácia a ešte raz komunikácia je kľúčom k úspechu.
• Predstavte mu prvé knižky, zvukové hračky, pesničky či rozprávky v cudzom jazyku. Čím viac a častejšie bude dieťatko cudzí jazyk počuť, tým ľahšie a prirodzenejšie sa mu dostane „pod kožu“, respektíve do ucha. Zároveň ide o veľmi neformálny, nenásilný spôsob vzdelávania. Samozrejme nemôžeme predpokladať, že sa už v útlom veku naučí plynule v cudzom jazyku vyjadrovať. Takýmto spôsobom však aspoň pochytí prvé návyky a zoznámi sa s tempom a melódiou jazyka.

S blížiacim sa termínom pôrodu rieši takmer každá budúca mamička dilemu – čo si so sebou zbaliť do pôrodnice? Náš prehľadný zoznam vám pomôže mierne sa zorientovať.

Väčšina tehuliek si tašku do pôrodnice začína baliť 4 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu. Ak majú podozrenie, že by im hrozil predčasný pôrod, tak aj skôr. Skutočne je praktické pobaliť sa v predstihu a neriešiť potom na poslednú chvíľu v strese, čo si pobaliť a čo nie. Posledné týždne naozaj nedokážete vytušiť, kedy to na vás príde. Preto je lepšie byť pripravená a vo chvíli CH jednoducho chytíte do ruky zbalenú „batožinu“ a vyrazíte za jedným z najväčších zážitkov svojho doterajšieho života.

Čo všetko (ne)potrebujete?

Najmä prvorodičky bývajú často zmätené z množstva vecí, ktoré do pôrodnice potrebujú, resp. nepotrebujú. Keď si všetky „nevyhnutnosti“ pobalia, zistia, že vyzerajú, akoby išli na dvojtýždňový výlet a ani ten najväčší kufor im nepostačuje. Neskôr však zistia, že na mieste mnoho vecí ani nepoužili. Sú však aj také pomôcky, bez ktorých sa v pôrodnici „nezaobídete“, a preto by ste na nich mali určite pri balení myslieť.

Zoznam sa môže líšiť

Mnoho záleží aj od toho, čo poskytuje pôrodnica, v ktorej ste sa rozhodli svoje dieťa na svet priniesť. V niektorých nemocniciach vás môže zaskočiť poriadna dávka slovenskej reality. Priniesť si so sebou musíte aj vlastný toaletný papier, príbor, pohár či nočnú košeľu ešte aj priamo na pôrod.

Tentokrát to nebude len týždeň zo života mamičiek, ale aj zo života lenivej gazdinky. A tiež uvidíte na vlastné oči obľúbené koníkovské motto: Karma je zdarma 🙂

• Tamarka (6 r.) pozerala Rodinné prípady a čuduje sa:
  „Čože? Ona ešte nešla na výšku a už ide robiť?“
  Ja: „Aj ja som hneď po strednej išla robiť, všetci nemusia ísť na vysokú školu.“
  T: „Tak preto, keď sa ťa niečo pýtam, niekedy povieš, že nevieš!“

• Keď sa zbalíte na dovolenku a váš kocúr sa pribalí:

• Perla od Vivien:
  „Keď budem veľká, budem mať deti a ty a tato budete babka a dedko.“
  Vravím jej: „Áno, už budeme starí.“
  „No a tie deti vám dám, aby ste sa o ne starali!“
  „Dobre. A ty čo budeš robiť, keď sa my budeme starať o tvoje deti?“
  „Budem doma počítať svoje peniaze.“
  ... má v tom jasno už teraz.

• Z môjho dieťaťa bude určite statik:

• Starší dvaja ma trošku rozčúlili, lebo sa hádali a zobudili najmladšieho, tak im vravím, že ich dám na pár dní k babke, nech zmenia vzduch a trošku sa skľudnia.
  A Lucia pohotovo: „Mamka, ale ty nemôžeš babku potrestať za to, že my sme boli neposlušní!“

Plánujete prvú návštevu aquaparku aj s deťmi? Poradíme vám, ako sa na výlet pripraviť, na čo nezabudnúť a ako si toto ‘dobrodružstvo’ čo najviac užiť.

To, ako trávite leto či dovolenku, sa s príchodom detí pravdepodobne o čosi zmenilo. Taký menší výlet do okolitého aquaparku počas horúcich dní môže byť vítanou atrakciou pre vás i vaše ratolesti. Ide tiež o príjemné letné osvieženie. Na druhej strane však nie je vhodné s deckami vyraziť počas najväčších tropických horúčav. Vyberte si počasie, keď je príjemne teplo, no nie príliš horúco.

Kedy aquapark navštíviť?

Otázka, ktorú zrejme zvažujete v prípade, že máte doma ešte relatívne malé dieťa. Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Niektoré aquaparky majú k dispozícii bazény so špeciálne upravenou vodou pre najmenších. Do takýchto vôd môžete vyraziť aj v skorom veku. "My sme chodili od 3 mesiacov, ale to boli bazény upravené pre bábätká. Niektoré aquaparky to majú," popisuje svoju skúsenosť na fóre mamička z MK.

Veľa rodičov vyráža na prvé aqua výlet približne od veku 6 mesiacov až jedného roka. Každý z nás je však v opatrnosti iný. "Od 4. mesiacov sme chodili do kontrolovaného bazénu, teda pre detičky so zvýšeným hygienickým režimom. Aquapark sme navštívili asi až od roku alebo aj neskôr," dodáva ďalšia mamina. 

Opatrnosti nikdy nie je dosť

Túžite po druhom dieťatku, alebo sa už nebodaj zadarilo, a tak si lámete hlavu nad tým, ako túto novinku oznámiť svojmu prvorodenému? Kedy je ten správny čas a ako ho čo najlepšie pripraviť na príchod nového člena?

Každé dieťa je iné, presný návod preto len ťažko nájdete. Dôležitú úlohu tiež zohráva vek. Kým malé deti sa s príchodom súrodenca vyrovnávajú často bez problémov, u tých starších to môže byť dosť komplikované. Niet sa ale čo diviť, keď boli roky zvyknutí na to, že všetko dianie vo vašej domácnosti sa točilo len okolo nich a teraz sa to má zrazu zmeniť.

Pýtate sa sama seba, ako sa nemôže tešiť z tak krásneho malého uzlíčka? Ako ho nemôže ľúbiť, keď je ten drobček na zjedenie? Možno vám to príde až príliš pritiahnuté za vlasy, no skúste si predstaviť, že prídete domov a tam na vás bude čakať ďalší člen domácnosti. Druhá pani domáca sa s vami s úsmevom zvíta, vaša polovička sa bude správať úplne normálne, akoby sa nič mimoriadne nedialo, len vy budeme mať sánku až po zem. Pobozká ju, pobozká vás, a na všetko to, čo ste doposiaľ robili spolu len vy dvaja, budete zrazu traja. Bude sa od vás očakávať, že si na novú situáciu v rodine jednoducho zvyknete. Podobné pocity zažíva aj vaše dieťa po príchode bračeka či sestričky. Nenechávajte preto nič na náhodu a dôkladne ho na túto veľkú zmenu pripravte.

Kedy je ten správny čas

Určite nie je dobré nechávať si túto novinku na poslednú chvíľu. Dieťa potrebuje čas, aby to spracovalo a zvyklo si na novú skutočnosť. Treba pritom ale prihliadať na jeho vek. Detičky mladšie ako 2 roky nemajú dlhodobú pamäť, takže s tým môžete ísť von pokojne aj krátko pred pôrodom. V tomto veku sú deti veľmi prispôsobivé a nechápu ešte veľmi, o čo ide.

U 3 – 4 ročných detí je to ako u väčšiny mužov. Kým nevidia bruško a necítia pohyby, akosi im nedochádza, že potomok je na ceste.