Čo je to vlastne imunita? Jednoducho povedané ide o schopnosť ľudského organizmu brániť sa všetkému, čo vyhodnotí ako škodlivé. Táto schopnosť sa rozvíja najviac v detskom veku, a aj keď to, ako bude fungovať, je z veľkej miery dané geneticky, môžeme ju zásadne ovplyvniť. Ako? Vcelku jednoducho - čo najlepším spôsobom života.

Základ tvorí čo najkvalitnejšia a najpestrejšia strava s dostatkom vitamínov a minerálov, dostatok pohybu - hlavne na čerstvom vzduchu, psychická pohoda, ale tiež vhodné hygienické návyky (nie však prehnané).

Imunita človeka sa začína budovať hneď po narodení. Vlastne by sa dalo povedať, že ešte skôr, pretože úplné základy sa utvárajú už v prenatálnom období - teda u mamičky v brušku. Najviac sa potom rozvíja v dojčenskom, batoľacom a predškolskom veku.

Jedným z najdôležitejších orgánov pre čo najlepší vývoj a funkciu imunitného systému je črevo. Príde vám to zvláštne? Je to naozaj tak. V čreve totiž sídli až okolo 70% imunitného systému. Zásadný význam pri rozvoji imunity má správna črevná mikroflóra - teda osídlenie čreva vhodnými baktériami.

K prvému osídlenia dochádza už počas pôrodu, a preto je spôsob pôrodu jedným z prvých faktorov ovplyvňujúcich osídlenia čreva bábätka (pred pôrodom je črevo bábätka sterilné). Pri vaginálnom pôrode si bábätko "nazbiera" prospešné baktérie pri prechode pôrodnými cestami od matky.

Ďalší bonus je potom čo najskorší kontakt koža na koža. Vďaka tomu sa koža bábätka pomaly osídľuje baktériami z kože mamičky.

Nezrelý imunitný systém novorodenca je potom tiež konfrontovaný s baktériami a vírusmi, ktoré matkina imunita pozná a vie sa proti nim účinne brániť vhodnými protilátkami. Tie sa potom k dieťatku dostanú v materskom mlieku.

Naopak, deti narodené cisárskym rezom sú o toto prvotné osídlenie ochudobnené. Namiesto toho ho ako prvotné osídľujú baktérie z nemocničného prostredia. Zaujímavé je, že niektoré lekárske štúdie sa už zaoberajú tým, ako o tieto prospešné baktérie bábätká narodené cisárskym rezom neochudobniť. Jedna štúdia napríklad skúšala metódu, kedy sa novorodenec narodený cisárskym rezom potrel vaginálnym sekrétom matky. Metóda z tejto štúdie má však medzi odborníkmi ako svojich priaznivcov, tak svojich odporcov.

Zdravý novorodenec aj napriek svojmu nezrelému imunitnému systému v prvých mesiacoch svojho života ochorie našťastie len výnimočne. Ako je to možné? Rodí sa totiž s tzv. novorodeneckou imunitou. Tú tvoria napr. makrofágy (druh bielych krviniek, ktoré dokážu rozpoznať a zničiť škodlivé mikroorganizmy), ale hlavne s obrannými látkami získanými od matky počas tehotenstva. Sú to tzv. materské protilátky IgG, ktoré prechádzajú cez placentu. Ich množstvo je u novorodenca veľmi vysoké, ale už počas prvých mesiacov rapídne klesá, až okolo 7. mesiaca takmer vymiznú. Prechodný nedostatok protilátok, kedy hladina materských protilátok značne klesne, ale tvorba vlastných ešte nie je dostatočná, je hlavne medzi 3. a 6. mesiacom života dieťaťa. Preto je v tomto období bábätko obzvlášť náchylné na získanie rôznych infekčných chorôb. 

 "Podstatným prínosom vetrania je prívod čerstvého vzduchu. Dýchaním produkujeme oxid uhličitý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého vedie k ospalosti, únave, poruchám sústredenia a bolestiam hlavy. Zhorší sa aj kvalita spánku,"  upozorňuje praktický lekár MUDr. Michal Lazák.

S prichádzajúcou zimou a začiatkom vykurovacej sezóny sa v bytoch a domoch môže objaviť problém s  vlhkosťou a s tým spojené rosenie okien. Príčinou týchto problémov však nie sú nové, dobre nastavené a perfektne tesniace okná, ale predovšetkým nedostatočné vetranie. Vysoká vlhkosť pritom nielenže môže poškodiť zariadenie domácnosti, ale môže mať aj negatívny dopad na zdravie.

Prečo je vetranie také dôležité

    Vetranie je najlacnejší a najúčinnejší spôsob, ako sa zbaviť prebytočnej vlhkosti v domácnosti. Len dýchaním každý z nás vylúči až tri litre vody za deň. V nevetraných miestnostiach sa vďaka vyššej vlhkosti darí plesniam a roztočom, čo môže mať neblahý vplyv na vznik alergií, astmy a iných chorôb.
"Podstatným prínosom vetrania je prívod čerstvého vzduchu. Dýchaním produkujeme oxid uhličitý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého vo vydýchanom vzduchu spôsobí zhoršenie výmeny plynov v pľúcach a zníži sa tým okysličovanie krvi. To vedie k ospalosti, únave, poruchám sústredenia a bolestiam hlavy. Zhorší sa aj kvalita spánku," upozorňuje praktický lekár MUDr. Michal Lazák.

"U nás sa vetrá ráno. Povypínám všetko kúrenie a vetrám asi tak 15 - 20 min (podotýkam v zime), potom zapnem kúrenie a kúrim - ono sa to nezdá, ale rýchlo sa to vykúri. Cez deň potom vetrám 3 - 5 minút a bez vypínania kúrenia urobím taký prievan. Každé ráno chodím a utieram vodu z okien a niekedy aj z parapetov. Predtým sme mali pleseň v rohu vedľa postele, kde bol písací stôl a za posteľou - hrôza, skoro do pol steny. Nejako sa nám to podarilo zlikvidovať, ale bol to boj - ja mám z toho problémy s dýchaním," opisuje jedna z mamičiek v diskusii na Modrom koníku. 

Nové okná za vlhkosť v byte nemôžu