V utorok som sa zase zúčastnila mitingu ale už vonku.. Niekoľko pacientov, ktorí sme sa nahlásili sme dostali priepustku a mohli ísť na miting do PK. Prišli pre nás autami a odviezli nás na mieto, kde sa každý utorok 18:30 stretávali. Hoci sa mi sobotňajší miting vryl do pamäti, teraz som sa cítila zvláštne. Pozerala som na tých ľudí, ktorí sa pomaly začali schádzať. Môj pohľad sa zameral na mladú dievčinu možno v mojom veku, ktorá všetkých ktorí prichádzali vítala úsmevom, objatím. " To čo je" pýtala som sa môjho spolupacienta a dúfala, že ta dievčina nepríde objať aj mňa, fakt som netúžila po tom, aby ma tam niekto cudzí objímal len tak.

Posadali sme si a míting sa začal. Počas tejto hodiny sa mi znova začal prehrávať môj život,hlavne pocity, správanie počas môjho pitia, ale aj života predtým .  Tí ľudia boli zvláštni.. Nevedela som to najskôr pochopiť, ale vedela som jedno. Chcem o tom hovoriť tak ako oni, chcem mať to čo majú oni.. Triezvy život..  Tú vyrovnanosť, ktorú mali...

Pri odchode ma tá objímacia slečna predsa len objala, tak opatrne, nesmelo, ale objala... A ja som sa začala usmievať.. Mojím telom prešiel prúd úžasnej energie, ktorú nedokážem opísať... To  pre mňa vtedy- divné dievča, ktoré objímalo ľudí medzi  dvermi, sa  neskôr stalo mojou veľmi dobrou kamarátkou...

Ale teraz viem, že keď som tam išla som bola ten typický človek čo hodnotí podľa obalu.. Riešila som ako vyzerá, čo má oblečené, ako pôsobí a nevidela som to podstatné... 

Nebola som od nej o nič lepšia ani horšia... Sme rovnaké.. Obe sme choré, obe sme alkoholičky a obe nás spája túžba byť triezve... Chceme žiť najlepšie ako vieme... 

Ale samozrejme od malička v nás je zakorenené porovnávanie sa s druhými... 

Ak máte doma malú slečnu, ktorá túži po malej bábike, tak ste na správnom mieste. 🙂 Mám pre vás prichystaných viac tipov na malé rozkošné a netradičné bábiky. My Garden Baby je nová kolekcia bábik, ktoré dievčatká zaujmú hneď na prvý pohľad. Bábiky sú vo viacerých farebných prevedeniach, s množstvom doplnkov ako je fľaštička, hrkálka, hryzátko, odnímateľné krídla a rozopínacia plienka. 

My máme doma My Garden Baby - fialového motýlika. Liluši robí radosť už nejaký ten čas tak že sme vychytali všetky plusy aj mínusy o ktoré sa s vami radi podelíme. 🙂

Poznáme to viacerí... Keď niekomu povieme, že máme chrípku a potrebujeme to vyležať, rešpektuje to každý. No ak by sme niekomu povedali, že máme depresiu, v drvivej väčšine sa dočkáme skôr komentárov typu: A čo sa opúšťaš, veď máš strechu nad hlavou, iní nemajú ani to. Mal/a by si byť vďačný/á. Veď nemáš byť prečo smutný/á... 

No a k čomu to vedie? Bohužiaľ k tomu, že sa ľudia za svoje psychické problémy hanbia a boja sa o nich hovoriť. Popritom sú to ochorenia ako všetky ostatné a určite by sa nemali prehliadať.

Preto, ak sa s niečím vo svojom vnútri trápite aj vy, alebo niekto vám blízky, a nemáte sa na koho obrátiť, určite využite možnosť opýtať sa na čokoľvek v našej novej poradni s psychiatrom.

Na vaše otázky veľmi rád odpovie MUDr. Pavol Palkovič – skúsený odborník s viac ako 30-ročnou praxou.

Netrápte sa, keď nemusíte. Prijať pomoc v oblasti psychického zdravia je rovnako v poriadku, ako prijať pomoc s akoukoľvek inou bolesťou.

Dobrý večer prajem,poprosím vás o vaše odpovede na tento článok,mám sterilizáciu už 3 roky mensrulaciu som do teraz problému nemala ,no pravdu povediac auguste som mrchu mala a už september už len také spynenie bílá som u gynekológa lebo som sa bála že som vtom ,a povedal mi že to hormóny alebo pomalí že idem do prechodu ale na to ešte mala podľa mňa mám 38 rokov a mám tri sekcie a mrcha stále nič bojím sa stoho a niesom spokojná stim čo mi lekár povedal to nieje poriadku podľa mňa že naraz no už mešká a už mesiac to sa nestalo za tri roky ,ďakujem vám za prečítanie každému kto tento článok číta,pekný večer prajem .

Najskôr to boli len také pocity, že niečo nehrá, keď sa  s niekým rozprávali o tom, že som celá po tatkovi a tie kradmé pohľady a nevyslovené otázky... 

Pani Martina bola ako dieťa adoptovaná. 

S manželom mali plán, že budú mat 2 deti a keď už im deti podrastú, tak si jedno ešte adoptujú. Zároveň si plánovala, že svoje adoptované dieťa bude vychovávať inak ako jej matka, aby predišla hrubým zraneniam, ktoré sa stali na jej detskej dušičke.

foto: Pixabay

Pán Boh, to však zariadil inak. Keď mal náš biologicky syn 8 rokov, manžel ochorel a tak už sme ďalšie deti mať nemohli. Rozhodli sme sa preto pre adopciu. Na dieťatko sme čakali v poradovníku  5 rokov...Sem tam sa nám zdalo, že to už ani nepríde, ale zrazu, celkom nečakane nám zavolali....

Naša dcérka k nám prišla ako 10 dňová. Dnes má 2 roky a 4 mesiace.

Dobry den , prosim vas dobry zubny chirurg trnava ? 🥲

Testovanie u nás prebiehalo na 1☆ .

Prali  sme v tomto týždni teda  statocne😀....

Takže skoro celá fľaša padla . Ideme v tomto týždni na ďalšiu,  pretože je veľmi veľmi super.

Sialn Sensitive ⁵¹krásne vonia , nie tak vtieravo ale tak prirodzene jemne. 

Prádlo vonalo ešte aj po uschnuti čož sa pri inej avivazi nedá povedať , farby nám ako keby ožili 😉.

Mala som aj odborníka na vône 😀.

Pribeh o Paulínkinom narodení (39+5)

Už 3 dni pred veľkým finále som pociťovala kontrakcie ako bolestivé. V pondelok pri poslednej vyšetrení som bola otvorená na 1,5 cm a informácia o Paulínkinej hmotnosti znela 3500 g. Nepotvrdila sa J Paulínka pri narodení vážila 3180 g. Tá informácia však vo mne hlodala a napriek tomu, že sa mi do samotného pôrodu vôbec nechcelo, v piatok som sa rozhodla, že s Jankom k tomu prispejeme svojou troškou. Vlastne to bol on, kto navrhol, poďme to urýchliť J S dôverou som sa odovzdala tomu, že moje telo vie, čo je najlepšie a mieru kontroly ovplyvniť tento proces čímkoľvek zvonku som úplne pustila. V piatok som bola s Jankom na nákup v Kauflande a cítila som sa pritom už dosť nepohodlne. Pri D-mku som ešte absolvovala rozhovor so známou a hovorila som, že sa už cítim na rozpadnutie. Doma sa to upokojilo a v záhrade som ešte presádzala vresy. Potom som si uvarila škoricovo-klinčekový čaj, do termosky pripravila kávu pre Janka. Pre istotu. Pre istotu som tiež zbalila hrebeň a zubnú kefku ako jednu z posledných vecí. Tiež som si urobila náparku podľa odporúčania Moniky Valovej. Potom som si ľahla do postele, ako je po nahrievaní sa potrebné. Mali sme spoločnú večeru, fajnové pstruhy, ktoré som jedla s presvedčením, že ok, aj tak sa nič nedeje. Po večeri sme si dali s Jankom dlhú prechádzku. Do 22.00 sme pozerali film, ktorý nás fakt ničím neohromil 😀 Potom sme zaspali. Ako aj predchádzajúce noci, aj v tú noc ma zobudila bolestivá kontrakcia, ktorú som zišla z postele predýchať. Zaspala som. Ďalšia kontrakcia. Chcelo sa mi spať, tak som zaspala. Ďalšia kontrakcia, pri ktorej som cestou na WC zistila, že je iba polnoc. Uvedomila som si, že je to už dosť často a krátko medzi sebou. Ružovosfarbená odchádzajúca hlienová zátka mi to len potvrdila. Keďže sme mali pred sebou hodinovú cestu do pôrodnice, zobudila som Janka, aby sa pre istotu pripravil. Keď som zistila, že ďalšia kontrakcia prišla do 10 minút, už som nemala žiadnu pochybnosť, že je čas ísť. Dovolala som sa pôrodnej asistentke Lucke aj lekárke. Potešilo ma, že lekárka je práve v službe. Lucka došla v noci z Prešova a stihla to presne tak, ako bolo treba. Celé to bolo perfektne načasované. Aj Jankova služba až nasledujúci deň aj čas cesty do Vranova, kedy ešte neboli na ceste jelene.

 V aute som si kľakla na podsedák pred sedadlom spolujazdca. Dlho som tak nevydržala a preliezla som dozadu. Potrebovala som viac miesta. Navyše prichádzajúce kontrakcie mi hovorili, že je potrebné proces trochu spomaliť. Jankovi som povedala, že treba ísť rýchlejšie. Do Vranova sme tak namiesto hodinovej cesty prišli za 38 minút. Pred koncom cesty som už pridávala na zvukoch a kontrakcie už prichádzali veľmi často, už po 2 minútach. Po príchode na príjem sa všetko spomalilo. Pôrodná asistentka, ktorá ma vyšetrila, ma nepotešila, že som otvorená na 3. Nepotešila ma ani otázkou, na čo spolu s dokladmi odovzdávam pôrodný plán. Odpovedala som, že kvôli dohode s pani doktorkou Luteranovou. Potešilo ma, keď sa pri mne objavila PA Lucka a prevzala do rúk ďalší chod udalostí. Jej vyšetrenie ukázalo, že som otvorená na 8 cm, hurá J Zvládla som ešte klystír, aj keď predýchať kontrakciu spolu s vyprázdnením sa som zvládala veľmi ťažko. Dá sa povedať, že to bola tá najnepríjemnejšia časť pôrodu. Už som vôbec nezvládala ležať pri kontrakcii na chrbte, a tak ma pani doktorka vyšetrila v polohe, v akej som už ostala. V polokľaku. Zároveň mi prepichla plodové obaly a nohy mi zaliala teplá plodová voda. Pamätám si, že mi utierali nohy a vyzúvali ponožky J Uvedomovala som si, že sa už nevládzem udržať na predlaktí. Veď som sa tak držala už v aute. Na samotný pôrod som sa potrebovala niečoho chytiť. Veľmi mi pomohli Jankove ruky, ktoré som stláčala. Stláčala a zvuky, ktoré som pri kontrakciách vydávala, boli zmesou zúfalstva, nech to už rýchlo skončí a zároveň sily, priam zvieracej, ktorú každá žena v sebe má a v tej prechodnej časti pôrodu zvládne už čokoľvek. Najvýstižnejší výraz je „řvala“ som J Napriek tomu alebo možno práve preto som bola zároveň celá uvoľnená a poddávala som sa tomu živelnému procesu. Už chýbalo len veľmi málo, kontrakcie prichádzali jedna za druhou a ja som zrazu cítila tlak hlavičky. Kontrakcia ustala, a tak som povedala nahlas, že už to pôjde. Naozaj, pri ďalšej kontrakcii som cítila, ako sa hlavička dostala nižšie a nižšie. Pamätám si, že mi Janko povedal: „Vydrž, Zuzi, už vidno skoro celú hlavičku“. Pri druhej kontrakcii vyšla hlavička aj celá Paulínka. Cítila som, že ešte vnútri ju lekárka otáčala. Ustal môj krik a počula som plač bábätka. Je to pocit, ktorý sa nedá opísať, iba zažiť. Je to neskutočná úľava a radosť, že konečne vidím a držím svoje bábo. Ťažko sa jej dýchalo, tak po dotepaní pupočníka PA Lucka navrhla, že jej odsajú noštek. Súhlasila som, i keď som s ňou chcela byť od prvej chvíle. Trvalo niekoľko minút, kým ju doniesli späť. Medzitým som dostala do žily oxytocín a prvýkrát som cítila, ako zo mňa jemným zatlačením vyšla placenta. Prvýkrát som ju aj videla a prekvapilo ma, aká je veľká. Bolo potrebných ešte niekoľko stehov, keďže hrádza trochu povolila. Uvedomovala som si, ako ma všetko páli a cítim každé vpichnutie. Zároveň si však uvedomujem, ako som predtým krásne cítila prechod hlavičky a všetkého, čo sa deje. Možno aj preto som mala takú potrebu dávať do procesu pôrodu aj zvuk a dovolila som si živelne kričať. Preto, lebo som cítila. A preto, lebo celý pôrod je vlastne živelný proces. Čím menej sa do neho vstupuje zásahmi zvonku, tým je všetko prirodzene nastavené a môže plynúť vlastným tempom a vlastným scenárom. Už len doplním, že cítiť to všetko je dobré a krásne. Na porovnanie s prvým pôrodom, kedy som nič z toho necítila a ani som si nepamätala samotné narodenie dieťatka a čo bolo bezprostredne po ňom.

Ďakujem za krásne chvíle s Paulínkou, pri ktorej spomienky na bolesť veľmi rýchlo vyprchali. Som vďačná sama sebe, že som bola skúsenosťami a aj vedomosťami pripravená na svoj piaty pôrod. Možno aj vďaka tomu mi bolo dopriate rodiť v bezpečnom a rešpektujúcom priestore s pani doktorkou Luteranovou a s pôrodnou asistentkou Luckou. Najmä konečne rodiť v polohe, pri ktorej som sa cítila prirodzene a zároveň som cítila, že ja som tá, ktorá rozhoduje, čo sa bude diať. Ďakujem Jankovi za dôveru a že bol otvorený všetkému, čo sa bude diať. Za to, že mi svojou prítomnosťou vo svojej mužskej sile pri pôrode poskytol presne to, čo som potrebovala. Za to všetko, čo u neho nachádzam každý deň, za to, ako sa pri ňom cítim. Ostane mi v pamäti to prvé, čo urobil, keď si nás doviezol domov z nemocnice, že ma vytancoval J

Čo dnes variť je asi jedna z najvyhľadávanejších otázok na internete. My, mamy, si ohľadom jedla večne lámeme hlavy. Čo na desiatu, čo na raňajky, čo na večeru. Ak sa nad tým trápite často, spomeňte si, že mnohé z nás majú doma deti či partnerov s rôznymi intoleranciami či alergiami na potraviny. Počet ľudí odkázaných na bezlepkovú diétu neustále stúpa. V mojom okolí je mnoho známych, ktorí majú celiakiu, intoleranciu lepku či alergiu na pšenicu. Tieto ochorenia majú rôzne prejavy, no jedno spoločné riešenie. A tým je vynechanie lepku zo svojho jedálnička. V dnešnej dobe je už ponuka bezlepkových potravín skutočne pestrá a možno ich za slušnú sumu zohnať aj v supermarketoch. Tentokrát sme si v redakcii Modrého koníka posvietili na vybrané bezlepkové produkty Tesco Free From.

Aj keď vyzerá bezlepková diéta spočiatku ako veľký strašiak, hlavu hore. Ak vám práve diagnostikovali celiakiu, jednou z prvých vecí, ktorú musíte urobiť, je preorganizovať celú kuchyňu a kuchársku knihu naplniť bezlepkovými receptami. Kým sa však stanete majstrom vo svojom remesle, veľkou pomocou vám budú hotové produkty, ktoré sú rýchlo a ľahko dostupné v obchodoch.

Bezlepkové špagety Tesco Free From¹ sú sušené bezvaječné cestoviny. Pripravujú sa klasicky, v dostatočnom množstve vriacej vody, približne 11 minút. Chuťovo sú veľmi dobré. Ich povrch nie je tak hladký a klzký, ako pri obyčajných špagetách. Chuťou trošku pripomínajú domáce rezance. U nás chutili všetkým členom – lepkáčom aj bezlepkáčom.

Bezgluténový chlieb so semenami a ovsenými vločkami Tesco Free From¹ chutí veľmi podobne ako ražné proteínové chleby, ktoré sú obľúbené predovšetkým pri snahe o redukciu hmotnosti. Ak ste patrili pred nariadením bezlepkovej diéty k ich fanúšikom, určite odporúčame tento bezgluténový viaczrnný chlieb Tesco Free From ochutnať. Semienka tvoria takmer tretinu jeho zloženia, ovsenné vločky 22%. Je hutný, veľmi dobre zasýti. U nás chutil predovšetkým vďaka chrumkavej chuti slnečnicových, ľanových, tekvicových a pohánkových semien.

Bezgluténové kakaové sušienky s kokosom Tesco Free From ²získali ocenenie Voľba spotrebiteľov 2022 - najlepšia novinka. A plne so spotrebiteľmi súhlasíme. Sú jemné a krehké, voňajú po kokose, sú „tak akurát“ sladké. Sú na nerozoznanie od klasických lepkových sušienok. Určite sa stanú stálicou v našom nákupnom zozname.

Tieto „polystyrénové“ (ako u nás doma pracovne voláme tieto druhy chlebíčkov) bezlepkové kukuričné chlebíčky s paprikovou príchuťou Tesco Free From¹ sú prudko návykové. Sú primerane slané, jemne korenisté a majú výraznú chuť papriky. Veľkosťou sú na jeden či dva hryzy.

Duševné zdravie ovplyvňuje každú oblasť nášho života – naše správanie, emócie i myšlienky. Priamo ovplyvňuje to, ako sa denne cítime a konáme vrátane našich vzťahov. Duševné zdravie je hlavným faktorom pri všetkých životných rozhodnutiach. Je dôležité v každej fáze nášho života – od detstva až po dospelosť. Musíme ho brať na vedomie každý deň a zaobchádzať s ním opatrne. Máme len jedno a je naše.

Komunikácia je cesta

Blíži sa Svetový deň duševného zdravia, ktorý každoročne pripadá na dátum 10. október. Šíriť povedomie o duševnom zdraví je veľmi dôležité počas celého roka, ale obzvlášť v tento deň. Aj značka Magne B6®, ktorá ako prvá priniesla na trh účinnú kombináciu horčíka s vitamínom B6, chce pri tejto príležitosti prispieť k zvýšeniu povedomia o dôležitosti duševnej pohody, ktorá ovplyvňuje náš každodenný život. Len spoločným úsilím o šírení tejto témy môžeme totiž pracovať na tom, ako premýšľame o duševných problémoch, ako k nim pristupujeme a ako ich v našej spoločnosti definujeme. Otvorená komunikácia je cesta, vďaka ktorej si dokážeme ako jednotlivec priznať, že existuje nejaký problém, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že na každý duševný problém spolu dokážeme nájsť riešenie.

Požiadať o pomoc

Existuje mnoho spôsobov, ako zlepšiť svoje duševné zdravie či duševnou pohodu. Môžete vyhľadať terapiu, začať pravidelne športovať, otvorene sa o svojich pocitoch rozprávať so svojím partnerom, blízkymi, deťmi, zmeniť prácu, zmeniť svoje stravovacie návyky, zvýšiť príjem tekutín... Ak však nič nepomáha, dôležité je vedieť, že požiadať o pomoc svojich blízkych alebo lekára nie je znak slabosti, práve naopak. Je to znak vašej vnútornej sily a uvedomenia si, že sa vo svojom živote chcete cítiť lepšie. Rovnako je dôležité uistiť sa, že váš denný́ príjem potrebných vitamínov a minerálov je správny. Je dokázané, že pre zvládanie  každodenného stresu je dôležité mať dostatok horčíka v tele. Príznaky jeho nedostatku sa prejavujú podobne ako pri strese.

Príznaky nedostatku horčíka:

To, čo teraz mnohí pociťujeme je sklucenost až zaseknutost. Trvame na svojom, a aj keď by sme sa toho pustili, príde niekto, kto nás utvrdi v tom starom. 

Tento týždeň, ak sa chceme posunúť, musíme odhodiť ego a všetky jeho lákavé pokušenia, pochybné túžby a SNAHY. Snaha je poháňaná egom, lebo je to práca na 50perc. Len tak, aby sa nepovedalo. 

K čomu nás táto karta nabáda je, aby sme využili prostriedky, cez ktoré pociťujeme radosť a uvoľnenie a zachytili a pritom prítomný okamih. Aj keby sme si mali iba zatvoriť oči a predstavovať si to v mysli. Vesmír tvorí cez nás, ego sa rozplynie a my sa môžeme oddať povzbudzujúcej energii, kedy zabudneme na prúd času. Dovoľme si byť otvorení tomu dobrému, čo sa v nás nachádza a chce ísť von. Tvorenie je radosť pre každého. Tvorenie prináša každému úžitok. Čokoľvek, čo robíme so srdcom a láskou. To je dôvera, hojnosť, bohatstvo. 

Zdroj: 

https://www.facebook.com/groups/1578015579267816

Víkend sa niesol v oddychovom režime, do posilňovne som ešte nemohla ísť,( nebola som nahlásená) tak som si s knižnice zobrala knihu a čítala. Po veľmi dlhej dobe som prečítala celú knihu. Mala som čas iba pre seba, nemusela som riešiť nič s toho čo som riešila doma. Samozrejme musela som robiť veci, ktoré boli dané v režime, ale to už bola automatika. Ráno rozcvička,ustlať, raňajky ,upratovanie oddelenia, upratať si stolik, skriňu, utrieť prach na skrini ( na ktorú som nedosiahla a samozrejme žiaden bod, keďže nebola utrietá poriadne) urobiť si rajón, vychádzka, obed a poobede už čas pre seba počas návštevných hodín. Spolubývajúca bola na priepustke tak som mala naozaj čas len sama na seba.

 Zvláštny pocit byť sama zo sebou, dlho som to nezažila, a ak aj tak mi spoločnosť robil naliaty pohár. A ešte som sa hnevala ak náhodou odo mňa doma niekto niečo chcel, kašľala som na všetko. Na domácnosť, na priateľov, na priateľa dokonca aj na deti,jediné čo som robila stále poctivo bola práca, ale aj tá mi už riadne liezla na nervy. Preto keď sa naskytla príležitosť dať si aj v práci za jeden, neodmietla som. Bolo mi jedno, že beriem lieky na ktoré sa nemá piť, bolo mi všetko jedno. Alkohol mi dodával odvahu, stlmoval môj pocit absolútnej chuderky, zakrýval problémy, alebo teda chvíľu sa mi nezdali také strašné. Pomaly sa moja denná rutina točila o rozmýšľani o tom, čo si dnes kúpim a večer nalejem, kedy si nalejem a čo zas budú doma chcieť a nedajú mi chvílu pre seba. Nenechajú ma po celom dni si vyložiť nohy a dať si čaj do ktorého som si naliala chlast, aby to nikto nezistil. A najlepšie mi bolo, keď sa somnou doma nikto nerozprával a dal mi svätý pokoj. Aj tak majú somnou všetci iba problém, nič im nieje dobré a ja predsa všetko robím dobre.

S priateľom náš vzťah šiel dole vodou.. Toľko som prahla po tom, aby sme boli spolu a ono je to aj tak na hovno. Po operácii bolo chvíľu všetko super, ale potom to začalo ťahať zas do tých istých hádok. Stále mu na mne niečo vadilo, nemohla som si povedať svoje myšlienky, stále videl len seba jeho futbal, šípky, na mňa kašľal, nechcel so mnou spávať, vkuse bol na mobile a najviac ma vytáčala jeho kolegyňa, ktorú najskôr ospevoval a potom zase ani nespomenul..To bolo samozrejme podozrivé... "Tak si choď za ňou, keď je taká úžasná " vykrikovala a vyčítala som mu ju v každej možnej príležitosti, hlavne keď som si dala ten povestný na odvahu.

Občas už mi povedal, že či som pila ale samozrejme som sa ešte zdula, čo si to dovoľuje hovoriť... Bola som zahľadená len do seba a celý svet bol proti mne.. 

Toto je len útržok s toho, čo som si začala uvedomovať až na liečení.. Vďaka komunitám, vďaka skupinám, spolupacientom a hlavne neskôr vďaka AA... 

Som alkoholička ... Som chorá... Na celý život... 

Máme za sebou iba prvý mesiac školy, no aj vám už chýbajú inšpirácie, čo deťom zabaliť na desiatu? Tá funguje ako palivo, preto by sme si mali dať na jej príprave záležať. Čo však tým našim ratolestiam pripraviť, aby mali vyváženú stravu, ktorá im poskytne energiu, pomôže im so sústredením a navyše ulahodí ich malým jazýčkom? Poďte sa inšpirovať a pripravte im (nielen) tieto rýchle a chutné muffiny. 🙂

Čučoriedkové muffiny

Cesto:

• 270 g hladká múka
• 130 g trstinový cukor
• štipka soľ
• 2 ČL prášok do pečiva
• ½ sóda bikarbóna
• 1 vajce
• 70 g kokosový olej
• 170 ml rastlinný nápoj alebo mlieko
• čučoriedky

Posýpka:

• 80 g cukor (trstinový alebo cukor z kokosových kvetov)
• 40 g ovsené vločky jemné
• 1 PL hladká múka
• 30 g kokosový olej dmBio

Muffiny sú rýchle, jednoduché a deti ich zbožňujú. A ako na ne? V mise si zmiešajte všetky sypké suroviny, pridajte olej, vajce a mlieko. Nemusíte vyťahovať mixér, všetko vymiešate rýchlo a ručne. Cesto je hustejšie, preto sa nezľaknite. Potom opatrne primiešajte čučoriedky, približne 100-150 g alebo skrátka toľko, koľko uznáte za vhodné. Košíky na muffiny naplňte približne do ich dvoch tretín.

Nakoniec si pripravte posýpku, a to tak, že všetky suroviny zmiešate a nasypete na vrch cesta. Muffinky pečte približne 20-25 minút dozlatista na 180 °C.

Hračka, ktorú ste kúpili nedávno, už leží zabudnutá pod posteľou?

Ukážem Vám Hančine najobľúbenejšie, s ktorými sa hrá každý deň už približne dva roky, rastú doslova s ňou.

JULIA & VIEDEŇ - Mesto plné samolepiek

Naša milovníčka samolepiek túto edíciu zbožňuje. Podkladom sú scenérie daného mesta a deti ich môžu dopĺňať množstvom znovuodlepiteľných samolepiek. Hanča má najradšej obliekanie dievčat v zmysle 2 sukne, 3 klobúky a hore bez. Fantázii sa medze nekladú 🙂 .

Vyfarbi ma Farma od Svojtky 

Táto knižka s nami toho už zažila. Našťastie má pevné strany a veľa toho zvládne. Biele časti možno veľmi ľahko vyfarbiť – stačí štetec, voda a biele obrázky sa menia na farebné. Žiadny bordel a navyše vyfarbenie zmizne, keď knižka uschne a tak ho dieťa môže maľovať stále dokola.

Mám taký pocit, že som ledva stihla žmurknúť a leto plné pohody a hlavne BEZ chorôb skončilo.

Prípravu na návrat do kolektívu som nijako extra neriešila s nádejou, že už majú nejaký ten piatok v škôlke za sebou, a teda to bude v pohode.

Preto, logicky, slečny ochoreli po prvom týždni späť. Bravó, Simona, dobrá práca :D

Po týždni v trojkombe inhalátor-lieky-konvička sa slečny opäť vrátili do škôlky a pomaličky sme nabehli aj na pomoc v podobe vitamínov. A hoci si myslím, že pre imunitu je dôležitá hlavne pestrá strava a pohyb vonku, trochu pomoci "zvonku" nemôže byť na škodu.

Samozrejme, nie som lekár, toto sú iba tipy na veci, ktoré sme si obľúbili u nás doma.

1. Rakytníková šťava

Novinkou oproti Áčku boli  mítingy AA ( anonymný alkoholici). Konali sa v sobotu formou info mitingu na "pinelke" a v utorky sme mohli chodiť von - do Pezinka, na miesto, kde sa stretávajú každý týždeň.

Tak som šla na svoj prvý míting, ktorý bol dole v miestnosti, kde sa hrával pin-pong. Posadali sme si a prišli dajaký ľudia, ktorý začali čítať s modrej knihy ( tú som už poznala, mala ju Lujza a začala som ju čítať) a potom sa k úryvku alebo k téme alkoholizmu začali vyjadrovať. V čase asi 5 minút, každý povedal o svojom živote v alkoholizme a potom. Vtedy som už naozaj pochopila, že sem patrím. Všetko to čo som tam počula bolo, ako prehrať si film spätne.  Veľa s toho čo prežívali, robili oni, som robila a zažívala aj ja. Tým, že anonymita je podstatou  všetkých duchovných tradícií AA, tak všetko čo som tam počula ako aj mená osôb,ostáva za dverami tej miestnosti aby sme sa tam mohli cítiť bezpečne, no poviem Vám, že ten pocit čo som prežívala bolo niečo nepoznané a nové. Zdalo sa mi, že veci začínajú dávať zmysel, mozaika sa začínala dopĺňať novými dielmi.. Veľa vecí s minulosti sa mi  začalo vynárať a dávať zmysel. Pocity, nalády, moje správanie. Celý život som cítila, že je niečo somnou inak. Prešla som si v živote nie ľahkými situáciami,ani detstvo nebolo bohviaké, žiaľ pamätám si na väčšinu len tých negatívnych vecí. Ako ma mama ubila s remeňom, lebo som nebola poslušná, ako ma šikanovali v škole, pretože som "chudera" ktorá žije s matkou, smrdí má oblečenie zo smetiska.. Nepatrila som nikam... Jedine miesto, kde mi nikto nenadával, nevysmieval sa bol kostol.. Pokiaľ však neprišlo prvé sväté prijímanie a  mne sa spolužiaci nevysmiali, že mám šaty zo záclony.... Znova som bola "iná" znova som cítila, že ma nikde nechcú... Bol to môj deň, kedy som sa ešte doma cítila ako mala princezná pri skúške šiat, ktoré mi ušila mama.. S venčekom na hlavu sa trápila niekoľko večerov, všetky tie trblietka, koráliky tam nášivala ručne, dala si záležať na každom jednom volániku na šatách, mala dopichané prsty, sedávala pri stroji do noci, hromžila pri tom ale robila to z lásky ku mne a ja som zabudla na tie bitky.." Mám šaty ako nikto, jedinečné, nikto nebude mať také"..  Točila som sa v nich doma ako princezná na bále.. " Mami, pozri ako sa krásne točia"..bola som šťastná . 

A jedna jediná veta dokázala zničiť celú moju radosť....

 " Ona má šaty zo záclony, pozrite sa ha ha ha " začal sa jeden vysmievať a ostatní sa pridali.... Smutná princezná sa zrodila.. 

Zahanbujúce vyrážky a mastná pleť môžu zasiahnuť každého – od ôsmakov až po inžinierov, ale aj tehotné ženy a mamičky. Aj, keď akné nepredstavuje vážnu hrozbu pre zdravie, je významné z emocionálneho a sociálneho hľadiska. Ak máte akné, často máte menšie sebavedomie, a to môže ovplyvniť váš spoločenský život, či dokonca produktivitu v práci.

Kľúčom k liečeniu akné je naučiť sa, ako zastaviť vyrážky skôr, ako k nim dôjde. Majte na pamäti, že liečba akné nie je univerzálna, takže môže chvíľu trvať, kým nájdete liečbu, ktorá vám vyhovuje s minimálnymi vedľajšími účinkami. Ale buďte si istí – nie ste sami a sú k dispozícii účinné liečby.

Akné najčastejšie postihuje dospievajúcich a mladých dospelých, pričom sa odhaduje, že 80 percent ľudí vo veku od 11 do 30 rokov má problémy s akné. Podkožné akné je často spôsobené stravou, stresom a hormónmi. Ako sa zbaviť akné? Zmeny životného štýlu a hygiena, ako je zmena stravy a zníženie stresu, by mohli pomôcť vyčistiť pokožku. Rovnaké hormóny, ktoré pripravujú naše telá na zvládanie stresových situácií, tiež nútia naše mazové žľazy pracovať nadčas.

Ale ak ste niekedy museli riešiť podkožné akné, viete, aké nepríjemné to môže byť. Na rozdiel od iných typov akné, sa toto vyskytuje hlboko pod kožou, čo vedie k veľkým bolestivým hrboľčekom na tvári, chrbte alebo hrudníku. Tieto tvrdohlavé hrbole sa môžu držať niekoľko dní alebo dokonca týždňov a zbaviť sa ich nie je také jednoduché ako každodenné umývanie tváre. Cystické akné je závažný typ akné, pri ktorom sa upchávajú póry v koži, čo vedie k infekcii a zápalu.

Domáce možnosti liečby

Praktické opatrenia na predchádzanie zhoršeniu akné sú užitočné pre každého, kto má akné, vrátane ľudí s cystickým akné:

Nenechajte sa zmiasť titulnou fotkou. Tie deti nie sú znudené. Sú, naopak, totálne KO. Celý deň si totiž užívali aktivity s animačným tímom v Trinity. Ale poďme po poriadku.

Kto ma sleduje, zrejme zachytil, že už pár víkendových výletov sme s deťmi strávili v spoločnosti kamarátov z Trinity. Akcie to boli nádherné, úžasné. Hotel bol zakaždým plný detského smiechu, džavotu a áno, občas aj plaču hystérie. To ale k tým akciám pre deti patrí. A nie, nebudem sa tváriť, že moje deti medzi tými, čo sa ozývali chodbou s vreskotom: „Ja nechcem,” alebo „Ja chcem,” neboli. Ba čo viac, boli chvíle, kedy som mala chuť sa rozhliadnuť okolo seba a spýtať sa do pléna: „Neviete, koho sú?”

Avšak my sme sa rozhodli zostať v hoteli Átrium aj po víkende. A to nielen preto, že sme si chceli užiť Tatry. Ale pretože sme boli naozaj zvedaví, ako to tam mimo tie rodinné víkendy vyzerá. A rozdiel bol badateľný vlastne ihneď. A poviem vám, deti si bežné dni v Trinity naozaj užili.

Bazén len pre nás? Nech sa páči

Znenie článku

Mám na sebe ružový kostým, kvetinovú čelenku vo vlasoch, červený nos, moju bodku na tvári. Zvláštne znamenie dní, keď som viac ako sama sebou. Znamienko krásy za ktoré sa nehanbím, pretože má zbavuje akejkoľvek hanby... 

Premýšľam ako asi ma vnímajú ľudia, ktorí ma stretnú na chodbách nemocnice. Či som pre nich len nakostýmovaná čudná ženská, ktorá si zabudla nájsť v živote „normálnu prácu", či som pre nich študentka sociálnej práce, medicíny, herectva, alebo úplne iného odboru, či dobrovoľníčka, ktorá hľadá stratené šťastie a zmysel života tu, lebo si uvedomuje ako veľa ho má, práve keď sa pohybuje na mieste, kde ho možno tak veľa nie je. A predsa často je... 

Tak by sa dalo uvažovať napriek presvedčeniu, že toto je to, čo ma baví, má zmysel a tak ďalej... Dve vety ma nedávno šokovali, ale aj potešili. Bol to náročnejší deň a mala som pocit, že keď sa vrátim domov, okamžite zaspím, alebo si dám aspoň dlhú prechádzku, aby som vypustila všetky nazbierané emócie, ktoré sa dnes akosi viac na mňa lepili. 

Keď som sa prezliekla do civilu a lúčila som sa so šípkou (sanitárkou), povedala mi: „Prepáč, ak som dnes bola na teba hnusná, nemám svoj deň." 

Prišiel deň môjho presunu a ja som od rána sa uistovala a sledovala každú situáciu, či je naozaj pravda, že idem dole. Zbalila som sa a keď už sestrička začala zo zamknutej skrine vyberať kávu, vedela som že je to na správnej ceste.Bola som mierne nervózna, ale keď som prišla dole a moje miesto bolo znova s Lujzou na izbe bola som tak nadšená, že som si omylom rozbila moju drahú sklenenú fľašku na vodu. "Črepy prinášajú šťastie" povedali sme si s Lujzou a objímali sme sa ďalej. Tancovali sme na izbe ako dve bláznivé, akoby sme sa poznali roky a nevideli sa neskutočne dlho.

Pozametala som sklo z rozbitej fľašky a vybrala sa pozdraviť Heňa a Maja, ktorý  boli o izbu ďalej. Privítali sme sa objatím, aj napriek tomu, že fyzické kontakty boli zakázané a mali by sme to hneď za mínus 50. No naozaj sme sa tešili, že sme zase všetci spolu na jednom oddelení.Boli to pre mňa ľudia v tom čase, ktorí mi boli najbližší a snažili sa ma vždy potešiť, utešit a vypočuť a brali ma takú aká som bola. 

Moje očakávania z Béčka boli úplne iné ako realita. Telefón až po týždni, režim si kontroluješ sama, žiadna sestrička už nebehá po chodbe a nezvoláva  na aktivity, fajčí sa iba vo vymedzenom  čase a pribudli ďalšie aktivity ako autogénny  tréning, pracovná terapia a biblioterapia, a konečne som mohla ísť v čase vychádzky do telocvične. Hlavne tam bolo o čosi menej teplo ako na hornom poschodí, tam to miestami, ako stúpla teplota na 30 stupňov bolo na nevydržanie. Bol piatok a poobede už boli iba ženské kruhy a kultúrny program. Ten vždy robilo niektoré oddelenie podľa poradia. Najviac sa mi páčili programy ktoré robilo oddelenie, na ktorom bol talentovaný chalan, ktorý nielen potešil oči ale aj uši, jeho spev bol normálne balzam na dušu. (Neskôr sme mu dali prezývku "Idol") Ako som sa neskôr dozvedela bol to celkom známy človek, pohybujúci sa v hudobnej brandži. Neskôr som mala možnosť ho spoznať aj tak ľudsky a bol to neskutočne dobrý a skromný človek, s ktorým sa dalo neskutočne dobre rozprávať až som niekedy rozmýšľala nad tým, čo tu on robí, ale choroba si žiaľ nevyberá. Je jedno či si verejne známa osoba alebo obyčajný človek, ktorý pracuje niekde za pásom , tam sme si  boli všetci rovný , všetci sme trpeli závislosťou, jediný rozdiel bola jej forma(drogy, lieky, alkohol, gambling). Je úplne jedno, kto si vonku, tu si jednoducho pacient. 

Posun na Béčko prišiel v správny čas a moja stagnácia akoby mávnutím čarovného prútika bola preč. Znova som sa musela naučiť nový režim, ale konečne som si mohla urobiť kávu kedy som chcela. Tak áno, tiež bol vyhradený čas od 7:25 do 15:30 ale aspoň som ju už mohla mať u seba a nie zamknutú v skrini. Ale tá ranná káva po zobudení stále chýbala, si neviete predstaviť aká výhoda je mať na izbe umývadlo. Áno, presne tak, ráno sme si zalievali kávu vodou s kohútika. Nebolo to ono ale svoj účel splnila. Ale každopádne to bol risk, keby nás načape sestrička máme to za minús 30, ale dávali sme si pozor a tu už nám tie sestričky neboli za zadkom, ale pravda je, že oči a uši mali aj tak všade. Väčšina komunity na B boli už ľudia s ktorými som začala svoju cestu na Áčku,a aj koho som nepoznala, veľmi rýchlo sme sa spriatelili. Večer sme mali aj biblioterapiu, čo znamenalo, že sme sa pekne usadili v komunitnej miestnosti a pol hodinku sa čítalo s knihy. Neviem čo to mali za rozčitanú knihu , ale pamätám si, že to bolo morbídne a hrozné, našťastie zostávalo iba pár strán do konca. "Daj sem, môžem čítať teraz ja" ujala som sa hneď čítania, aby som sa sústredila na to ako čítam, a nie počúvam, pretože fakt sa to nedalo počúvať. Novinka bola aj to, že  sme si rozdelovali služby na vrátnici, pekne sme tam sedeli dve hodiny a zapisovali ak niekto prišiel. V tom sa mi vybavila spomienka z dňa, keď som prišla a sedeli tam dvaja  vrátnici a uškrňali sa, keď ma videli. Už som pochopila prečo, vedeli čo ma čaká.... 

Veľmi som sa potešila tomu, že môžem otestovať CEWE fotoknihu, pretože v počítači sa mi roky hromadia fotky a nikdy nie je ten správny čas ich spracovať. Ak však máte dátum, do kedy treba fotky odoslať, hneď máte dôvod sadnúť si za PC a fotky spracovať. Rozhodla som sa pre knihu plnú rodinných fotiek. So softvérom CEWE mám pozitívnu skúsenosť. Pracovala som so stiahnutou verziou na pevnom počítači, takže program reagoval rýchlo a svižne. Ponuka v menu s rôznymi nastaveniami je dosť intuitívna, ak som náhodou nevedela niečo nájsť tak som zavolala na pomoc manžela a ten to hneď našiel 🙂 takže žiadna pomoc na telefóne nebola potrebná. Kto by ju predsa potreboval tak som bola prekvapená, že telefonicky je dostupná každý deň okrem sviatkov od 08:00 do 22:00.

Na výber kníh existuje veľa možností napr. štvorcové, panoramatické, XXL atď. Mňa však zaujal lay-flat formát, pretože pri prezeraní fotoalbumu oceňujem to, že strany sa samy nepretáčajú ale ležia tam kde som ich otvorila. Takto si knihu dokážu pozerať aj naše detičky samé bez toho aby sa im neustále zatvárala.

Máte radi farebné pozadia s množstvami avatarov, nápisov, klipartov a podobne? Alebo máte radi minimalizmus a stačí vám na prednej obálke nápis a v albume iba fotky? Oboje je možné a existuje tam ešte nekonečne veľa možností medzi tým. Ja som si vopred vybrala určitý počet fotiek a zvolila som možnosť nechať si vytvoriť návrh pomocou asistenta keďže to veľmi šetrí čas. Manuálne vytváranie knihy pri väčšom počte fotiek odporúčam iba ľuďom čo majú veľa času alebo málo detí 🙂 S návrhom asistenta som bola spokojná, keďže fotky zoradil pekne podľa časovej osi a stačilo potom už len na konkrétnej dvoj stránke povymieňať či pootáčať jednotlivé fotky. Asistent mi na môj počet fotiek navrhol určitý počet strán, ktorý sa následne dá ešte zvyšovať či znižovať a skvelé je, že zároveň vidíte aj konečnú sumu za pridané či odobrané strany. Veľmi som sa potešila možnosti povrchovej úpravy na titulnej strane, ktoré dodá knihe punc exkluzivity. Stojí to 4,99€ čo nie je málo, ale konečný efekt je skutočne exkluzívny. 

Celkovo od začiatku práce tj. nahranie fotiek a spracovanie fotiek až po odoslanie na server sa mi pracovalo s programom dobre. Možno jediná vec, s ktorou som bojovala bola keď mi automatický asistent spojil dve či tri fotografie vedľa seba na jednej strane a chcela som tam vytvoriť medzi nimi úzku a rovnakú bielu medzeru tak to buď tie dve fotky hneď spojilo alebo bola medzera medzi fotkami príliš veľká. Nebolo to však neprekonateľný problém a na celkovej kvalite a dizajne knihy to nie je poznať. Možno stačilo zavolať na hotline a poradili mi čo a ako, ale neskúšala som to. Doručenie v mojom prípade trvalo niečo cez dva týždne, čiže ak by to bolo rýchlejšie nenahnevala by som sa, avšak s výsledným produktom som veľmi spokojná. Kniha prišla bezpečne zabalená v hrubom kartóne a verím, že z nej budeme mať radosť celá rodina ešte mnoho rokov. Do budúcna ešte určite rada využijem služby CEWE na vytvorenie fotoknihy. 

Pomaly ale iste sa k nám blížia dlhé jesenné večery, kedy už nebude tak jednoduché byť do noci vonku, ale budeme viac a viac času tráviť vo vnútri.

A neviem ako vaše deti, ale tie moje v tomto období chytá nálada - nebudeme sa hrať samé, mami, poď sa s nami hrať. A hoci sú už vo veku, kedy hry vedia byť zábava aj pre mňa, človek predsa občas potrebuje aj porobiť veci v domácnosti.

A vtedy vyťahujem z rukáva (no dobre, z Pinterestu) rôzne inšpirácie na vyrábanie. A jednu takúto veľmi peknú aktivitu by som s vami rada zdieľala. Lebo výsledok je (podľa mňa) naozaj veľmi vydarený a neskončí v krabici (a potom v koši). Navyše príprava na ňu zahŕňa prechádzku lesom či lúkou, takže spojíte príjemné s užitočným.

Na vyrobenie lampíšika budete potrebovať:

• balón
• lepidlo
• štetec
• vreckovky
• kvietky a rastlinky
• led svetielka na baterky

Nafúkajte balón a nájdite vhodnú misku, do ktorej bude pekne pasovať, aby sa s ním lepšie pracovalo.

Lepidlo nalejte do misky a zmiešajte s vodou v pomere 2/3 lepidla a 1/3 vody.

Bežne sa na dieťa v adopcii čaká aj celé roky. Pani Alena s manželom však objavili spôsob, ako čakanie skrátiť na minimum a tak mali vytúžené dieťa do pár dní doma. Ako sa to presne dá zrealizovať, vysvetľuje pani Alena vo svojom príbehu.

Kedy ste sa rozhodli adoptovať si dieťa a čo tomu predchádzalo? 

Znenie článku