Poznáte ich? Voskové obrúsky sú vychytávka, ktorá dokáže predĺžiť trvanlivosť pečiva a bráni vzniku plesní či hniloby. Namiesto rôznych umelých sáčkov do nich zabalíte chlebík na doma či rožky na desiatu deťom do školy, ale aj prikryjete zvyšky akéhokoľvek jedla či potraviny (s výnimkou surového mäsa alebo rýb) na uskladnenie v chladničke. Sú ekologické, lebo ich stačí vytriasť prípadne opláchnuť a dajú sa používať opakovane. Pokiaľ si ich vyrobíte doma, tak môžu byť aj ekonomické. 

Už dávnejšie som pozerala jednu reláciu v TV a zatúžila som ich mať doma. Zvlášť potom ako som začala doma piecť kváskové pečivo, ktoré do mikroténových sáčkov nesmie. Cena hotových voskových obrúskov ma však akosi odrádzala... Zrazu prišla situácia s Koronavírusom a my sme zostali poslušne doma. Takže už mi nezostali žiadne výhovorky na nedostatok času a rozhodla som sa, že si v rámci animátorských aktivít s dcérkou tzv. "beeswrap" vyrobíme. 

Ako na to?

V prvom rade potrebujete látku (ľan, bavlna), ktorú si nastriháte na rôzne rozmery - väčšie na celý chlieb, menšie na zvyšky či desiatu. A samozrejme včelí vosk. Ten sa dá jednoducho kúpiť cez internet, či získať priamo od včelára. Následne je nutné vosk do látky zažehliť. Potrebujete teda žehličku a žehliacu dosku. 

My sme namiesto žehliacej dosky použili kuchynský stôl, na ktorý sme položili alobal, na to kartón a papier na pečenie. Na takto pripravenú podložku sme dali látku, dcérka natrhala pláty včelieho vosku na malé kúsky a poukladala ich na ňu. Prekryli sme to ďalším papierom na pečenie a dôkladne prežehlili (program bavlna, 3. teplotný stupeň, bez naparovania). Vosk sa roztopil, rozlial a vpil do látky. Po odkrytí vrchného papiera sme skontrolovali či je vosk rovnomerne. Ak na niektorom kúsku chýbal, postup sme opakovali. Následne stačí nechať obrúsky vychladnúť a hotovo!

Tipy na záver:

Vedeli ste, že perfektný domáci chlieb môžete upiecť aj v remoske? Lenka Mančíková už dlhšiu dobu pečie nádherný okrúhly kváskový chlieb vo svojej starej remoske. Nedávno sa u mňa zastavila, aby sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči.

_________________

Pozri si aj iné diely seriálu Pečieme z kvásku:

Pečieme z kvásku, časť 1.: Založenie kvásku

Pečieme z kvásku, časť 2.: Prikrmovanie kvásku

Pečieme z kvásku, časť 3.: Príprava rozkvasu

Lievito madre je chutná náhrada ražného kvásku, vhodná hlavne na sladké pečenie, ale aj nadýchaný chlieb alebo biele pečivo. Lenka Mančíková nám v tejto časti seriálu vysvetlí rozdiel medzi lievito madre a iným kváskom a vysvetlí ako ho prikrmovať a pracovať s ním.

Pozri si aj iné diely seriálu Pečieme z kvásku:

Pečieme z kvásku, časť 1.: Založenie kvásku

Pečieme z kvásku, časť 2.: Prikrmovanie kvásku

Pečieme z kvásku, časť 3.: Príprava rozkvasu

Pečieme z kvásku, časť 4.: Príprava chleba

Neraz som počula, že najhoršie sú tie mamičky najmenších detí, teda hlavne do dvoch rokov. Dvihla som obočie a si vravím no som zvedavá čo poviem o rok. 

Zdalo sa mi, že to píšu matky ignorantky, ktoré svoje deti chovajú a nie vychovávajú 😀Vravím si to isto sú tie matky v obchodoch, čo dajú dieťaťu do ruky mobil nech bude (konečne) ticho, aleboo tieee čo dávajú sladkosti, nech prestane robiť cirkus. 

Ja vtedy matka roku čo dieťa je BLW a sladkosti tie do 18stky neuvidí, hrdinka 😀 Vravím si „moje isto nebude to i hento“. Svokor krútil hlavou jak to, že ročnému dieťaťu nemôže kúpiť lízanku a jasne mi dal najavo, že mi preskakuje. Ročné je proste stále malé na také bludy. A ja som krútila hlavou nad matkami, ktoré strčili do kočíka balík kukuričných chrumiek a dumala či tie oblepené zúbky hneď umyje či nie 😀

Keď mi po 3 mesiacoch kleslo mlieko z mozgu na akceptovateľnú hranicu, čiže 1ml medzi fúriou a samo-nasierateľnosťou (a znovu sme pri h*vnách, ktoré ma sledujú vedia 😋💩 ) pričom som bola stále ďaleko od nejakého normálu vtedy som proste začala ignorovať isté veci. Ignorácia zimušnej vetrovky pri +15, ignor na bebe brumík v malých rúčkach – hlavne, že moje nemalo. 

Potom malý mal okolo roka nepamätám presne a ja som konečne ožila, lebo začal konečne ako tak komunikovať. Prišla som na super nápad hovoriť s ním ako s cudzincom. Naučila som ho základné pojmy zistila či ich vie ukázať a tak sme došli  ku lepšej komunikácii „vonku-kočik“ už mi podával papučky.

Ja celá happy, že sa vieme dohovoriť moje dieťa tiež z nadšenia spolupracovalo. Kľakla som si vždy k nemu keď som hovorila a takéé tam iné vymoženosti. Prišli sme na ihrisko nechala som malého 4nožnovať kade tade. Iné deti hovorili „tetaááá zoberiete ho on nám kazí?“ vravím, že je malý, že tiež sa chce hrať. Ach, bože keby som len vedela... Keď iné dieťa spadlo a matka mu povedala „neboj prežiješ“ skoro som sa neovládla a šla mu to pofúkať. 

Moje prvá testovačka a rovno zdravé potraviny 😍 To je sen! Práve to som si pomyslela, keď mi blikla správa, že práva ja som 1 z 10 žien, ktoré dostali možnosť testovať dmBio výrobky, keďže zdravé pečenie je mojím veľkým hobby už pár rokov. Prišiel mi skutočne krásny balíček, keby tie potraviny nepotrebujem, určite by mal miesto pod vianočným stromčekom. Vetvičku som pouzila na dozdobenie venca na dverách 😊 

Celé vianočné pečenie bolo tento rok o to iné, že pár koláčikov som chcela urobiť tak, aby mohol ochutnať aj môj ročný synček. 

Ako prvé som upiekla medovníčky a verte, toto sú tie naj medovníčky a sú v zdravšej verzii z ražnej a špaldovej múky 😉 Robila som ich uz tretí rok, iné už robiť nebudem. Sú výborné a ihneď mäkké, inšpirovala som sa u Tinkine recepty. 

SUROVINY na asi 60 medovníčkov

100 g maslo

150 g lipový med dmBio 

Neviem ako ostatné ženičky, ale keď blikla správa o výhre testovacieho balíčka dmBio výrobkov mne, prežívala som to tak, ako keby som vyhrala milión v lotérii 🤩

Čistá, úprimná radosť, ktorá pokračovala aj po prevzatí balíčka, ktorý bol zabalený tak krásne, že by si zaslúžil čestné miesto pod vianočným stromčekom. Táto výhra ma naštartovala natoľko, že som sa nevedela v pečení zastaviť a vzniklo 17 druhov koláčikov a každý obsahoval niečo z priložených surovín na testovanie.

Posledných viac ako desať rokov pečiem všetko od zákuskov až po chlieb výlučne so špaldovou múkou. Mám vyskúšané nespočetné množstvo značiek. Čiže tak nejako už mám „na jazyku“, ako má chutiť dobrá špaldová múka 😋

dm Bio špaldovú múku T 630 som sa rozhodla použiť do krehkého pečiva. Už podľa vzhľadu a konzistencie som ju ohodnotila ako vynikajúcu pre prípravu jemného pečiva, a tak sa stala súčasťou lineckých koliesok, tekvicových rožkov a makových hviezdičiek. S finálnym produktom som u každého druhu pečiva spokojná. So surovým cestom sa taktiež pracovalo veľmi dobre a múka sa zhostila svojej hlavnej úlohy výborne.

Kokosový olej je všeobecne moja srdcovka. Pamätám si, ako som raz išla darovať krv a so zdravotnou sestrou sme sa rozprávali o raňajkách. Spomenula som jej, že zvyknem jedávať celozrnnú hrianku potretú kokosovým olejom, lososom a chrenom. Ona sa na mňa tak počudovane pozrela a opýtala sa ma: „A to sa takto trápite dobrovoľne?“ Reku, nie, netrápim sa 🙈 Kokosový olej je u mňa jedinečná náhrada každého tuku. Proste mňamka. Lyžica dm Bio kokosového olejasa dostala do úplne každého koláčika. Keďže bolo pri každom recepte súčasťou aj maslo, rozhodla som sa nedávať jeho celú gramáž a kombinovala som to s kokosovým olejom. Koláčiky sa tak stali ľahšími a krehkejšími. U mňa je kokosový olej absolútny víťaz balíčka. Dokázal očariť všetky moje zmysly. Od vône, až po chuť. Odovzdávam mu pomyselnú zlatú medailu. 

Nie je kakao ako kakao. Milovníci kakaa vedia, o čom hovorím... dmBio kakao ma dokázalo presvedčiť o svojich kvalitách na plnej čiare. Vo vianočnom pečení sa mu síce veľká úloha neušla, pretože pracujem najmä s čokoládou, no pri každodenných raňajkách sa stalo hviezdou. Šálka kakaa na ráno je zárukou pozitívneho dňa ☕️ My si takto fíčíme na rannej dávke bio kakaa už týždeň a určite neprestaneme tak skoro, keďže sme si už boli kúpiť novú krabičku.

Už sa to blíži, maminky. 😍🎄🎁 Prežívam to asi ešte viac ako tie moje deti. 

Vianoce sú pre mňa tie najkrajšie sviatky s tou najkúzelnejšou atmosférou, na ktoré sa každý rok teším už od septembra 🙂. 

Keďže sme slovensko- portugalská rodinka 🇸🇰🇵🇹 a spravodlivosť je z jednou z mojich silných stránok, s manželom sme sa dohodli, že aj keď žijeme na Slovensku, každé druhé Vianoce budeme tráviť s jeho rodinou v Portugalsku. Tohtoročné vianočné sviatky strávime práve v krajine moreplavcov 🛳, a tak si tu už niekoľko dní pochutnávam na mojich obľúbených syroch 🧀, morských plodoch 🍤🐚 či skvelom víne 🍷.

A ako trávia Vianoce Portugalci? 🙂🎄

Keďže je Portugalsko kresťanskou krajinou, ich zvyky sú celkom podobné s našimi, slovenskými. 🙂

Vplyv americkej kultúry na vianočné tradície je ale citeľný. Kedysi deťom darčeky nosil Ježiško, dnes je to Otec Vianoc – Pai Natal.

Dobré ránko, máme 19. decembra a spolu s PEPCO Vám prinášame ďaľší článok v našom Adventnom kalendári. Tak v tomto predvianočnom zhone trošku spomaľte, urobte si kávičku, vyložte nohy aspoň na päť minút a čítajte s nami...

Vianočný čas - čas zázračný, ale často plný stresu a obáv, či všetko čo sme si naplánovali, stihneme do Vianoc.  Zháňame darčeky, nakupujeme, naháňame sa, pečieme, varíme, upratujeme, ozdobujeme...s cieľom, aby sme mali čo najkrajšie Vianoce...zamysleli ste sa niekedy, ako to vyzeralo v minulosti? Ako trávili Vianoce naši predkovia? Užili si ich viac ako my? 

Kračun, Viľija, Dohviezdni večer, Posni večer, Svjati večur. Takto rôzne sme na Slovensku v minulosti nazývali Štedrý večer. 

V minulosti mali všetky predvianočné úkony svoj význam, dnes takmer automaticky vyupratujeme všetky kúty svojich obydlí, umyjeme okná, prezlečieme periny a napečieme koláče. Pred Vianocami akoby čas utekal rýchlejšie a mnohých zachváti nákupná horúčka, máme pocit, že nestíhame vôbec nič.

V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky. Na hlinenú podlahu prestreli vrecovinu alebo čerstvú čečinu.

Všetko v domácnosti muselo byť po celé sviatky čisté a na svojom mieste. Ženy museli týždeň pred Vianocami vrátiť požičané predmety, nič sa nesmelo požičať, aby sa majetok v novom roku „nerozpožičal“. Všetky veci museli byť oprané, vyčistené a práca naplánovaná tak, aby na sviatky bolo šatstvo a bielizeň vysušené a uložené. Podľa poverovej predstavy, ak cez Vianoce visí v dome kožuch, budú tak cez rok visieť kože z uhynutého dobytka, ak však šaty, do roka zomrie ten, komu patria.

Silvestra sme strávili v nemocnici. Popriať šťastný nový rok si môžeme až na druhý deň ráno. Telefonujeme si s mužom a prajeme si krajší a šťastnejší rok ako bol rok 2017. Dúfame, že v ňom nebude toľko prekvapení a hlavne si prajeme zdravie pre každého z nás, obzvlášť pre Sofinku.

Silvestrovský pobyt v nemocnici nám ubehol veľmi pomaly. Sofinke po pár dňoch konečne klesla teplota pod 39, tuším sa začína cítiť lepšie, antibiotiká konečne zaberajú. Na ďalší deň by mali po sviatkoch otvoriť aj oddelenie na našom poschodí na druhej strane chodby určené pre malé deti. Uprostred noci na našu izbu prinášajú ďalšie deti s akútnymi respiračnými ochoreniami. Mám pocit, že každý okrem nás má minimálne zápal priedušiek a len my tu vyčnievame. Na izbe je veľmi teplo a tak hrubý nemocničný paplón prevesím radšej cez vysokú stenu zamrežovanej postieľky. Neviem, či toto ochráni Sofi pred neutíchajúcim kašľom prichádzajúcim odvedľa, ale aspoň pre kľud môjho svedomia, som to musela spraviť. V tú noc sme sa vôbec nevyspali. Prijaté deti chodili sestričky neustále kontrolovať, merali teploty, podávali lieky, infúzie, inhalácie.

Pevne verím, že ráno nás presunú na izbu bez kašľov. Omyl! Otvorili nové oddelenie, ktoré zíva prázdnotou, ale nás presunuli na izbu spolu s jedným zápalom priedušiek. Myslela som, že sa mi sníva. Vybrala som sa opäť do sesterskej izby. Znovu sa pýtam, či je to podľa nich ok, okamžite mi dajú za pravdu. Tentokrát s tým nemajú žiaden problém, rovno sa presúvame o tri izby ďalej k malému dievčatku s inými zdravotnými problémami. Na chvíľu si vydýchnem a rozmýšľam akým štýlom rozmiestňujú deti na prázdne oddelenie... naozaj neviem a som dosť sklamaná. Vždy, keď som sa kvôli Sofinke ohradila, presun bol možný. Nedostatok miesta za tým očividne nebol. Hnevá ma to. Som mama a chcem pre svoje dieťa to najlepšie aj vo chvíľach, v ktorých som odkázaná na pomoc iných. Keď situáciu vyhodnotím ako ohrozujúcu, ozývam sa. Určite by to spravila každá z nás.

Po pár dňoch opäť skúšame, či Sofi stoleruje ústne podanie antibiotík a keď sa ukáže, že áno a má zároveň lepšie výsledky krvi a moču, prepúšťajú nás domov. Hurá, už sa neviem dočkať domáceho pokoja, chlapcov, posviatočných koláčikov a hlavne verím v rýchle doliečenie Sofinky.

Samozrejme, ako bonus sme si domov priniesli tráviace problémy. U mňa sa prejavili minimálne, Sofiu sme rýchlo presunuli na dva dni ku babke a najviac to schytali chalani. Začalo im byť zle akurát na oslave plnej detí! Až sa mi zahmlilo pred očami. Rýchlo s nimi domov. Ešte som sa nestihla dospať z nemocnice a už sme mali nočnú a dennú pohotovosť. V kuse vracali a hnačkovali, nevedeli sme koho ratovať skôr. Dúfala som, že sa do nemocnice nevrátime, ale našťastie sme to zvládli doma a Sofinku ochránili. Pripadala som si ako na infekčnom oddelení aj doma. Muž vyfasoval gumené rukavice, rúšky na tvár, ruky sme si striekali dezinfekciou a Sanytolom, pamätám si ako som chlieb krájala so sáčkom na ruke 🙂 Možno prehnaná verzia pokusu o dezinfekciu a sterilné prostredie, ale zabralo to a črevná pliaga sa našťastie ďalej nešírila.

Mnohé  z nás to isto často zažívame. Ráno vstaneme plné plánov, predstáv, očakávaní, s dlhým zoznamom úloh, čo všetko treba a chceme stihnúť, spraviť, zariadiť, zažiť... Možno vstávame so záväzkom, že dnes budem trpezlivejšou mamou ako včera, láskavejšou manželkou, šikovnejšou gazdinou... A počas dňa sa možno takých chvíľ opakuje viac. Idem do situácie, úlohy s predstavou ako to dopadne, ako to urobím, ako to celé vypáli, ako to stihnem, zvládnem, ako to prebehne... 

Nuž, ale často sa okolnosti zmenia, situácia sa vyvŕbi inak, ktosi alebo čosi nám plány skríži, rozbolí nás hlava, vstávame nevyspaté... (zoznam je naozaj dlhý) A zrazu to tak nejak padá. Osobne s tým často bojujem, prirodzene a automaticky to v sebe mám málokedy, že okamžite mávnem rukou, zareagujem promtne na zmenenú situácia a hlavne bez pocitu hnevu, postoja boja, malého dieťaťa, ktorému nie je po vôli a zamračí sa, dupne si nohou... jednoducho zareagujem akokoľvek negatívne. 

Skúsme celý dnešný deň prežiť práve vedome v postoji, duchu prijatia a vďačnosti... Prijatia a vďačnosti za všetko, čo dnešok prinesie. Dobré aj zlé. Ak sa nám čokoľvek podarí, čosi príjemné udeje, poďakujme za to. Bohu, energii, karme, alebo len tak... každý podľa svojho presvedčenia a viery. Ak sa nám naopak čosi nepodarí, niečo nemilé nás postretne, povedzme si nevadí, nech... ako sú dobré, sú aj zlé dni. O nič nejde. A vďaka aj za to, hoc ma to len naučí nelipnúť tak veľmi na svojich predstavách a očakávaniach alebo byť viac pokorný...

Večer si skúsme v tejto atmosfére nájsť spoločnú chvíľku celá rodina. Sadnime si na gauč, za stôl, veriace rodiny tak môžu urobiť vrámci spoločnej večernej modlitby a napíšme si na lístky za čo všetko ďakujeme. Za čokoľvek z dnešného dňa, ale aj tak v globále. Obzrime sa okolo seba, pozrime na to, čo nám možno príde tak samozrejmé (strecha nad hlavou, šaty čo na sebe mám, chlieb na stole...) čokoľvek, čo možno pre iných tak samozrejmé často nie je. Vložiť to môžeme do košíka, do krabičky... odložme to na nejaké viditeľné miesto. Môžeme sa k tomu kedykoľvek aj neskôr vracať, čítať a ďakovať znovu, alebo vpisovať nové lístky... 

Vďačnosť je cestou k skutočnému prijatiu, k spokojnosti, skromnosti, pokore. Keď ďakujeme, hovoríme tým, že si uvedomujeme, že nič nie je samozrejmosť. Viac si potom čokoľvek vážime. A možno jej  to aj cestou k uvedomeniu si, že často máme a túžime mať viac, než skutočne potrebujeme. A nezabúdajme ďakovať aj za zlé. aj to nás čomusi učí. Paradoxne často práve, ak sa darí menej, ak padneme, zlyháme, ale dokážeme to prijať, vie nás to posunúť ďalej. A väčšionou silnejších, múdrejších a pokornejších. 

"Ďakujem za všetku podporu od Vás, ďakujem za svoju vieru, ďakujem za svoje deti, manžela a ľudí, ktorí prichádzajú do môjho života a nastavujú mi zrkadlo, či už v ňom nachádzam odraz svojich predností, ale predovšetkým svojich chýb a tým ma učia pokore. Je mi to často treba." 🙂 

Prvá adventná nedeľa je tu a s ňou sa začína krásne obdobie čakania a chystania sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiša. Sviatky pokoja, radosti, lásky a nádeje. Aby som trošku nadviazala poviem, že nádej sa tak trocha skrýva aj v tomto článku. Nádej na výhru 😉 

Som veľmi rada, že práve so mnou a s #fisherprice začíname otvárať tento náš virtuálny adventný kalendár plný prekvapení. Ak ste aj vy zvedavé aké prekvapenie sa skrýva pod číslom 1, stačí si prečítať tematický článok, vyriešiť úlohu na jeho konci a získať….  😉 

Advent a jeho zvyky

Čo vám prvé napadne keď sa povie advent? Mne určite adventný veniec, sviečky, stromček, adventné nedele a bohoslužby, adventný kalendár, nákupy… 😀 

Advent pochádza z latinského slova „adventus“, čo v preklade do slovenčiny znamená „príchod“. Adventom označujeme obdobie 4 nedieľ pred Vianocami, pričom každá z týchto nedieľ má svoje špeciálne meno. Prvou nedeľou je železná. Za ňou nasleduje bronzová, strieborná a nakoniec zlatá. 

Adventný veniec