Ahojte,poradíte mi,kde mám ísť s dcérou 9r na pľúcne?poslali nás z ORL ..sme z Nového Mesta nad Váhom..tam deti neberú a taktiež v TN nie.. ďakujem 😊

boli to tazke casy 😀

hokus pokus 😀 vobec neviem, co od toho cakat 😀

Keď by mi niekto pred rokom povedal,že budeš liezť po rebríkoch, zvládať rokliny a dáš aj jednu Feratu....povedala by som,že dobrý vtip 😂 Život niekedy pripraví zmenu alebo ak sa ty zmenis tak aj tvoj život sa zmení 👌👏😍

Ahojte, tento mesial (júl) mi končí skúšobná doba v práci. Ako som sa dozvedela, na moje miesto chcú zobrať niekoho iného. Keďže aj na tieto 3 mesiace mám dovolenky (6) dní, zamestnávateľ pravdepodobne bude chcieť, aby som si ich posledný týždeň vybrala. Môžem to odmietnuť s tým, že chcem chodiť celý mesia a nech mi dovolenku preplatí? Ďakujem za vaše odpovede.

Ahojte ☺️
Prosím Vás 🙏🏻 Vedeli by ste mi poradiť nejaký dobrý seriál alebo film na NETFLIXE na dlhé letné večere?!
Za každú jednu radu veľmi krásne ďakujem ♥️
Pekný deň Vám prajem ☺️

😀 ❤

Tu je upravená verzia v slovenčine:

V roku 1909 otvorili rakvu mníšky, ktorá zomrela pred tridsiatimi rokmi. Jej príbeh dodnes vyvoláva úžas, otázky i vášnivé spory.

Volala sa Bernadetta Soubirousová.

Narodila sa 7. januára 1844 v Lurdoch. Nie v bohatej rodine. Nie medzi vplyvnými ľuďmi. Ale v chudobe, chorobách a ustavičnom ponižovaní, ktoré neraz sprevádza tých, ktorým osud od detstva nedoprial nijaké výhody.

Jej otec bol mlynár. Rodina poznala hlad, dlhy aj chladné, nezdravé príbytky. Časť detstva prežili Soubirousovci v bývalej väzenskej cele.

Temnej.

Vlhkej.

Zabudnutej.

Práve odtiaľ sa začal príbeh dievčaťa, ktorého meno mal neskôr spoznať celý katolícky svet.

V roku 1858 mala Bernadetta štrnásť rokov. Bola krehkého zdravia, mala len skromné vzdelanie a často musela znášať pohŕdanie.

Jedného dňa však pri jaskyni Massabielle vyrozprávala, že uvidela „Paniu“.

Nie raz.

Osemnásťkrát.

Od 11. februára do 16. júla 1858 opakovala svoje svedectvo napriek výsluchom, nátlaku, pochybnostiam i posmechu.

Nútili ju vysvetľovať.

Neverili jej.

Znovu a znovu ju skúšali.

Ona však svoje slová nezmenila.

Cirkev neskôr uznala tieto zjavenia za hodné viery a Lurdy sa stali jedným z najznámejších pútnických miest na svete.

Samotná Bernadetta však slávu nevyhľadávala.

V roku 1866 opustila Lurdy a vstúpila do Kongregácie sestier milosrdenstva v Nevers, kde prijala rehoľné meno sestra Mária Bernarda.

Jej telo už vtedy nieslo ťažké bremeno utrpenia.

Astma.

Bolesť.

Slabosť.

Choroby.

Zomrela 16. apríla 1879 vo veku iba tridsiatich piatich rokov.

Pochovali ju v kaplnke svätého Jozefa pri kláštore.

A potom nad jej hrobom uplynulo tridsať rokov ticha.

Dňa 22. septembra 1909, počas procesu blahorečenia, otvorili Bernadettinu rakvu po prvý raz. Prítomní boli zástupcovia Cirkvi, svedkovia aj lekári.

Za obyčajných okolností by sa po troch desaťročiach očakávali výrazné stopy rozkladu.

Telo Bernadetty sa však zachovalo v stave, ktorý prítomných hlboko udivil.

Ruženec i krížik niesli známky oxidácie.

Rakva javila stopy vlhkosti.

No jej telo sa nepremenilo na kostru.

Obmyli ho, prezliekli a opäť uložili do rakvy.

O desať rokov neskôr, v roku 1919, rakvu otvorili po druhý raz. Lekári zaznamenali nezvyčajný stupeň zachovania, no zároveň opísali aj skutočné zmeny: stopy vlhkosti, pozmenenú pokožku a krehkosť niektorých častí tela.

Nebolo to telo živej bytosti.

Nebolo ani „bábkou“, ktorej by sa čas vôbec nedotkol.

No nebolo to ani to, čo by človek zvyčajne očakával po desaťročiach strávených v hrobe.

V roku 1925 sa uskutočnila tretia exhumácia. Vtedy boli odobraté relikvie pre Rím a zároveň zhotovené odliatky tváre a rúk. Neskôr ich pokryli tenkou vrstvou vosku, aby mohli byť vystavené verejnej úcte.

Toto je dôležitý detail: tvár, ktorú dnes vidia pútnici, nie je jednoducho odhalená pokožka, ktorá by sa vraj od roku 1879 vôbec nezmenila. Ide o náboženskú prezentáciu pripravenú v roku 1925 nad telom, ktoré Cirkev opisuje ako neporušené.

Od 3. augusta 1925 spočíva Bernadetta v sklenenej rakve v kaplnke bývalého kláštora Saint-Gildard v Nevers.

Každý rok k nej prichádzajú ľudia.

Niektorí v tom vidia zázrak.

Iní vzácny prírodný jav.

A ďalší iba mlčky stoja pred príbehom dievčaťa, ktoré bolo za života chudobné, chorľavé a nenápadné, no po smrti sa stalo symbolom viery pre milióny.

Bernadetta nemala moc.

Nemala peniaze.

Nemala vysoké vzdelanie.

Nemala tituly.

Mala iba svoj príbeh — a nevzdala sa ho ani vtedy, keď jej neverili.

Ruženec stmavol.

Rakva zostarla.

Čas zanechal svoje stopy.

Jej meno však nezmizlo.

Možno sa prieť o zázrak.

Možno hľadať vedecké vysvetlenia.

No jedno sa poprieť dá len ťažko: dievča z chudobnej rodiny, ktoré kedysi žilo v bývalej väzenskej cele, po sebe zanechalo otázku, za ktorou čas dodnes neurobil bodku.

Niekedy sa práve tie najskromnejšie životy ukážu ako najťažšie zabudnuteľné.

Svet rýchlo zabúda na mocných a bohatých.

No dlho si pamätá tých, ktorí trpeli — a predsa sa nezriekli toho, čomu verili a o čom svedčili.

🩵ANJELSKY ODKAZ 🩵

Láska si k tebe hľadá cestu rôznymi spôsobmi. Niekedy neprichádza hlasno, ale ticho klope na dvere cez nové stretnutie, úprimný rozhovor, zmierenie alebo cez otvorenie vlastného srdca.

Pred tebou sa môže objaviť príležitosť, ktorá prinesie viac nehy, porozumenia a tepla do tvojho života. Anjeli ti pripomínajú – nepozeraj len očami, ale aj srdcom.

To, po čom túžiš, môže byť bližšie, než si myslíš. 💖✨