Moja babka mi vždy hovorila: „Dievča, keď sa ty neušetríš, nikto ťa šetriť nebude!“. Spomeniem si na ňu vždy, keď mám pocit, že mi snaha o supermatku prerastá cez hlavu. A že si toho na svoje plecia nakladám viac, ako je únosné. Niekedy sú to drobnosti, ktoré vám môžu úplne zmeniť deň. Napríklad, že siahnete po kupovanej ovocnej výžive, namiesto tej čerstvo pripravenej. Radšej si hoďte jednu ovocnú kapsičku do prebaľovacej tašky a vybehnite na kávu do obľúbeného podniku. Uvidíte, že aj vám aj drobcovi padne malá zmena vhod.

Do redakcie Modrého koníka sme dostali na testovanie detské výživy OVKO⁶⁷, ktoré sú isto dobre známe mnohým z vás. Je viac ako pravdepodobné, že ste na nich vyrástli vy, dokonca možno aj vaši rodičia. Ich tradícia siaha až do roku 1975. Za tie roky sa nezmenilo, že základnou surovinou, pre väčšinu ovocných detských výživ značky OVKO, je jablkové pyré vyrábané z čerstvých, prevažne slovenských jabĺk priamo v závode. Neviem ako vy, ale ja, podvedome, vždy preferujem produkty vyrobené na Slovensku.

Čo sa však za tie roky zmenilo určite, je dizajn produktov a portfólio. To tvorí už viac ako 50 produktov.  Vybrať si môžete z pasterizovaných ovocných a ovocno-zeleninových výživ, výživ s piškótami, jogurtom a tvarohom, ale taktiež sterilizovaných zeleninových a zeleninovo-mäsových príkrmov. Ak si potrpíte na BIO kvalitu, určite vás zaujme široké portfólio produktov pod značkou OVKO Bio.

My sme si tentokrát posvietili na ovocných členov rodiny OVKO. Do redakcie sa nám na testovanie dostali klasické ovocné výživy v skle, v podobe praktických ovocných kapsičiek a taktiež novinka z radu OVKO BIO. Sú vyrobené z vysokokvalitných surovín, ktoré pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva.

Mnohé mamičky majú voči kupovaným výživám isté predsudky. Je prirodzené, že chceme dať svojim drobčekom len to najlepšie. V domnení, že tou jedinou správnou cestou je príprava domácej výživy, pracne pripravujú ovocné príkrmy doma, z bežne dostupných surovín, ktoré kúpia v supermarkete. Ak však nepestujete ovocie doma, a nie ste si ich pôvodom stopercentne istí, môžu obsahovať až niekoľkonásobne väčšie množstvo najrozličnejších škodlivýn, ako dušičnanov, ťažkých kovov či chemikálií. Dojčenská výživa OVKO vyhovuje tým najprísnejším nárokom na kvalitu jednotlivých zložiek. Čo si mnohé mamičky neuvedomujú.

Chuť výživ je veľmi dobrá. Vďaka najrôznejším kombináciám ovocných zložiek vo výživách je ponuka skutočne pestrá. Ľahšie si tak môžete vybrať produkt, ktorý zodpovedá aktuálnym stravovacím požiadavkám vášho drobca, z ohľadom na tú ktorú zavedenú potravinu.

Veľmi rada by som sa s vami podelila o mojom prebudení sa z chudobnej mysle, možno sa v tom nájde aj niektorá z vás. Príspevok bude trošku dlhší, ale je to jedno z mojich najhlbších uvedomení v mojom živote, tak možno aj dočítate dokonca😅.

Celé moje detstvo som počúvala reči typu ako nato nemáme (aj ked sme na niečo mali), to si nemôžeme dovoliť (aj ked sme niečo mohli), ako treba stále šetriť lebo prídu horšie časy, neustále sťažovanie sa ako sa maju druhí lepšie, ako tí a tí dostávajú všetko zadarmo, aké je všetko zlé a nespravodlivé, ako treba mať zo všetkého nového strach, ako je tento svet zlý, ako sa štát nevie postarať o svojích občanov a ako veľmi málo nám dáva. A hlavne, ako sú všetci iní na vine za náš spackaný a chudobný život.

Viete si predstaviť, že sa čo-to na mňa aj nalepilo, ale našťastie som nato teraz prišla. Začala som si to akosi uvedomovať už dávnejšie, ale tak najviac mi to trklo pri čítaní komentárov pod príspevkami, ako štát pomáha Ukrajine. Ľudia sa sťažovali ako všetko majú ukrajinci zadarmo, ako sa musíme deliť, ako nam zoberú prácu, aké príspevky dostanú zadarmo a my zase nič. Ešte k tomu musíme aj pomáhať a štát vôbec nezaujíma, že z čoho vlastne vôbec budeme žiť!

Uvedomila som si, že takto rozmýšľajú aj niektorí moji najbližší a aj niektorí moji priatelia. A tu presne fungovalo to, že ako rozmýšľaš, takých priateľov okolo seba aj máš. Keď som si toto celé uvedomila, úplne sa mi zmenil uhol pohľadu na môj život...Vlastne na celý svet. Nebola som síce až taká ufrflaná ako poniektorí z môjho okolia, ale tiež som sa ľúbila posťažovať. Ako matka samoživiteľka mám prácu, ktorá ma síce baví, avšak žijem z výplaty do výplaty. Hľadala som si aj inú prácu, ale môj blok k hojnosti mi to akosi nedovolil, lebo veď nemám nato nájsť si lepšiu prácu. A ešte aj strach z toho čo spravím, ak bude moje dieťa choré, ma nepustil ďalej(keďže do tejto roboty som si ho mohla aj zobrať). A on naozaj bol aj často chorý, veď som sa toho stále bála...a ten strach som preniesla aj na neho. No a ďalším a veľmi dôležitým faktorom v hľadaní si novej a vyhovujúcej práce bola aj moja hodnota. Keďže som ako keby odmietala na sebe pracovať a len sa sťažovať, frflať a báť sa, a myslela som si že nato nemám, asi si viete predstaviť kam som sa tak mohla posunúť...

A tak to teraz napíšem tak ako to cítim a ak sa to niekoho dotkne( lebo aj mna sa to zo začiatku dotýkalo a odmietala som si to priznať), tak len preto, že to je pravda.

Presne tí čo sa najviac sťažujú, vykrikujú ako nič nemajú, ako nič nedostanú, ako sa o nich nikto nepostará, ako sa majú zle, akú majú zlú prácu, ako ich šéf zdiera, práve tí( a ja som si myslela, že sa dá takýmto spôsobom niekam posunúť, ale nedá), to v živote takýmto prístupom skoro nikam dotiahnu. Lebo preto aby sa mali lepšie, neurobia nič, alebo len veľmi málo. (A nemám na myslí ľudí, ktorí naozaj nemajú vo svojich možnostiach niečo spraviť vo svojom živote, či už kvôli chorobe alebo iným dôvodom.)