• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Priateľ ochladol. Neviem, či si mám dieťa nechať

15. marca 2007 
Ahojte,
prosim Vas o nejake rady, alebo skusenosti s podobnym problemom. Ja som teraz v 11tt, ale nie som stastna! Ked som sa dozvedela ze som tehotna, hned po novom roku, povedala som to priatelovi, velmi sa tesil, ale za posledne dva tyzdne sa to otocilo o 360 stupnov a ja neviem co mam robit! On absolutne prestal mat zaujem o mna, jedine co ho "akoze" zaujima je dieta a nic viac. Do vtedy sme spolu mali normalny vztah (aj ked sme sa velakrat pohadali, nikdy sa neodmlcal az natolko ako teraz), lubili sme sa, dokonca mi vravieval ze chce mat so mnou dieta, ale neplanovali sme to. Proste to nejako prislo, ja som sa k tomu postavila zodpovedne a on uplne zaradil spiatocku. Vobec si netrufam dietatko vychovavat sama a vzdy som mala predstavu o krasnej rodine. Vobec nemozem spavat, stale na to myslim a neviem co mam urobit! Mozno sa s tym potrebuje len vyrovnat a pripravit na to, ale co ak nie?! Este pred necelymi dvoma tyzdnami sme boli spolu a vravel mi ako ma lubi a tesi sa na baby. Potom sme mali malu hadku a od vtedy ma ignoruje. Poradte co mam urobit? Mam ist na interupciu aleo bojovat sama (co asi nezvladnem)???
21. jan 2007 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nechaj si ho ani nerozmýšlaj o potrate, určite sa to zmení, ver mi, má len strach daj mu ešte šancu, ľutovaľa by si to celý život, dieťa ja najväčší dar na svete mijka ty to zvládneš, uvidíš všetko sa dá do poriadku :wink:
21. jan 2007 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
bezradna,
možno sa tvoj priateľ len zľakol zodpovednosti, pretože si uvedomil, že teraz to nie sú len slová, ale je to naozaj. Jednoznačne by ste si mali sadnúť, porozprávať sa o tom. Ty si teraz určite precitlivelá a všetko prežívaš úplne inak. Ale určite by som to neriešila interupciou. A nechápem, ako nad tým vôbec môžeš rozmýšľať, keď ste dieťa chceli obaja. Vieš, čo by dali niektoré kočky, aby otehotneli ?...veď to je to najkrajšie, čo sa ti mohlo stať.
Tak daj potom vedieť, ako si dopadla.
21. jan 2007 o 11:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradná, dieťatko je dar a je to to najkrajšie, čo ťa môže stretnúť. To chúďatko nemôže za to, že prišlo neplánovane. Neviem, koľko máš rokov, prácu atď., ale nerob unáhlené rozhodnutia, ktoré by si mohla v živote niekedy ľutovať. Možno teraz to vyzerá všelijako, ale neboj, dá sa to do poriadku a všetko bude ok :wink:
21. jan 2007 o 11:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no moja, sama musis spravit rozhodnutie.. ja osobne by som si dieta nenechala nikdy vziat, aj keby sa jeho otec na mna vykaslal.. keby som si ho dala vziat, urcite by som to velmi lutovala a vycitala by som si do konca zivota co som spravila a ako to dietatko mohlo vyzerat, ake by bolo a pod.. urcite by mi pomohla moja rodina.. je to velmi narocne starat sa o dieta, nic nie je narocnejsie, ale ked ma clovek pevnu volu a povie si, ze to zvladne, tak sa da vsetko zvladnut.. ale to je len moj nazor a to, co by som spravila ja.. ty si musis sama premysliet co je nalepsie spravit a co dokazes zladnut viac - stratu dietata alebo vychovavat dieta sama..
akokolvek sa rozhodnes, drzim ti moc palce.. a daj vediet ako si sa rozhodla..
21. jan 2007 o 11:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj bezradna..nie som si ista, ale myslim ze takato interupcia sa moze urobit len do 12.tt...
ale ja ti tiez ako sandrika radim si to nechat...lebo to budes lutovat cely zivot...ak by si mala dieta vychovavat sama, mozno to bude trosku tazsie ale vzdy ked babo uvidis, budes mat taky nadherny tazko popisatelny pocit...ale keby si ho dala potratit, tak sa ti s tym tazko bude zit.
co sa tyka tvojho priatela, skuste sa menej hadat a najma teraz ked si tehotna, lebo tehulky sme trosku citlivejsie a zo sekundy na sekundu dokazeme zmenit naladu. :wink: mozno tvoj priatel len potrebuje cas...ked sa mozem opytat, kolko mate rokov (ty aj tvoj priatel)?
21. jan 2007 o 11:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradna, myslim, ze reakcie tvojho priatela su podobne reakciam mnohych muzov... ked si vsetko nove v hlave premietnu, co ich caka, o co vsetko budu ukrateni... proste, ked poriadne popremyslaju, dojde im, ze konci ich bezstarostny cas... takze nie je to len tvoj priatel, ktory takto reaguje... na druhej strane si predstav (kedze si uz v relativne vysokom stadiu tehotenstva), co ak vdaka interrupcii, ktoru by su teraz podsutpila, uz nikdy v zivote nebudes moct prirodzene otehotniet.... bud silna, neponizuj sa pred priatelom, nepros ho, myslim, ze si vela veci uvedomi, ked uvidi, ze si sa rozhodla pre dieta... bude si ta aj viac vazit... na tvojom mieste by som nevahala a dieta si nechala, mysoim, ze vas vsetkych troch caka spolocna buducnost ;)
21. jan 2007 o 11:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, urcite to nie je lahke, ked sa v tejto chvili clovek, ktereho lubis, zmeni.Neviem, kolko mas rokov, ale mozem ti povedat, ze dieta nie je "nikdy" na pritaz, v ziadnej situacii.Je to ohromny dar.Ja som neskutocne stastna, ze mam mojho Branka.
Nechaj si ho, dieta vzdy vie, kedy ma prist, aj ked mnohy tvrdia, ze "deti sa na svet nepytaju".
Teraz si tehotna, a co ak by si po zakroku uz nikdy neotehotnela, teraz si myslim zdrava-predpokladam, co ak by sa to v case, ked by si sa neskor ty sama rozhodla, ze je cas na deti, nieco skomplikovalo s hocijakym zdravotnym problemom a jednoducho by to neslo, uzivaj si tehotenstvo, je to take krasne, aj ked niekedy narocne-viem o com hovorim, mam za sebou rizikove.Stoji to za to.Uvidis!Drzim ti palce.
21. jan 2007 o 11:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojky bezradna.aj ked by sa to s priatelom nedalo doporiadku nevidim dovod mat strach dieta vychovavat sama.Mas vo svojom okoli urcite rodinu ktora ti pomoze a tvoje okolie oceni ze si to zvladla sama a nakoniec budes na svoje dieta taka hrda a ktorakolvek ina mamicka.nenchaj si zacirnit myslienky na matku v slobodnej roli.Vseko sa da zvladnut a ked budes silna ty sama uvidis ze bude aj priatel.Tiez si myslim ze ma strach zo zodpovednosti a poznas ho sama najlepsie,zrejme potrebuje par dni slobody a potom sa uvedomi no mali by ste si sadnut a v klude sa porozpravat co bude dalej bez akychkolvek vyhrazok a pod.
21. jan 2007 o 11:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Dakujem vam vsetkym za povzbudenie a odpovede. Ja vobec potrat nechcem pripustit, ale ta myslienka ze budem musiet byt na vsetko sama a nebude v tych krasnych ale aj tazkych chvilach pri mne clovek ktoreho lubim a ktory mal stat pri mne je znicujuca! Viem ze moji rodicia a aj pritelia ma podporia, ale stale to nie je to co by mi dal partner a otec mojho dietata. Pre informaciu, tak obaja mame 23 rokov. Ja som uplne sebestacna, mam byt, auto, pracu ale hlavne strasny strach a zmatok v hlave! Cakala som ze budeme spolu, budeme sa podporovat, zariadovat vsetko aby sa mimi malo co najlepsie, budeme spolu chodit na ultrazvuk, tesit sa z prvych pohybov a kopancov babatka a zrazu je to prec! Proste neverim ze clovek ktoreho som neskutocne lubila a lubim sa mi otocil chrbtom v takejte chvili! Ja som sa s nim chcela stratnut a porozpravat, ale on vobec nema zaujem. Cim to je???
21. jan 2007 o 11:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zatial nestresuj. neznamena to, ze vsetko co si si vysnivala nebude. mozno potrebuje cas on a aj ty, aby ste si dali vsetko doporiadku. a keby to on vzdal - ty to nevzdavaj. zvladnes to, treba si trochu verit. ved nevies, co vsetko ta v zivote tazke caka a budes to musiet zvladnut. a nikto este nehovori, ze musis zostavat sama - uvidis, vsetko dobre dopadne, ked budes i ty trochu pozitivne mysliet. bude i stastna rodinka, i zdrave babatko. len nic dopredu nevzdavaj :slight_smile: Dia
21. jan 2007 o 11:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mozno ked uz na tebe bude vidiet brusko, mozno az vtedy si uvedomi, co sa to okolo neho deje...nemysli na to,co bude...teraz si to tehotenstvo poriadne vyuzi a vychutnaj...babatko citi, ak sa nieco deje s maminkou...daj tomu vsetkemu este cas...drzim ti palce... :wink:
21. jan 2007 o 11:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Myslite ze taketo reakcie su normalne u chlapov? On sa citi mozno pomerne mlady, ale sam vzdy hovoril o dietatku. ked to teraz prislo, tak sa mozno zlakol a ma aj nejake obavy, ale asi si neuvedomuje ako strasne sa kvoli tomu trapim! Aj ked mu napisem, tak ma odignoruje, a nie to aby mi on zavolal ze ako sa mam alebo ci sme v poriadku...Naozaj neviem co si mam o tom mysliet. Mozno to dieta zrazu nechce a nevie mi to povedat...mna uz napada hocico!
21. jan 2007 o 11:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradná, chlapi sa takých vecí môžu zľaknúť, hlavne ak to vôbec neočakávali. Je to pre nich veľká zodpovednosť, predstavia si to, že nebudú mať takú voľnosť a podobne. Možno skutočne potrebuje len čas, aby sa spamätal a všetko si urovnal v hlave :wink:
21. jan 2007 o 11:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradna...andrejkaaa pekne povedala: "bud silna, neponizuj sa pred priatelom, nepros ho".... lebo takto si ho naspat neziskas, ale skor odpudis od seba este viac...
21. jan 2007 o 11:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nechaj ho teraz chvíľu "vychladnúť", on si to všetko potrebuje zrejme premyslieť sám :wink:
21. jan 2007 o 11:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Dakujem velmi pekne za povzbudenie, velmi mi to pomohlo. Potrebovala som vediet aj nazory niekoho nezavisleho.. Budem sa snazit mysliet len na to pozitivne, naplno si vychutnavat tehotenstvo a hlavne sa mu nebudem doprosovat. Snad sa spameta, a ak nie tak to urcite raz olutuje!
21. jan 2007 o 11:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
keby bolo na mne - netrap sa zbytocne. chod za nim osobne a necuvaj - porozpravajte sa a nech sa vyjadri, je dospely clovek a buduci otec. a podla toho sa zariad. dokedy si ochotna jeho vrtochy akceptovat. ja viem, ze je to tazke a ze to boli, ale je cas pohnut sa dalej. budem ti k tomu drzat palce a urcite napis. ja som presvedcena, ze to zvladnes.
21. jan 2007 o 11:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradna, držím palčeky, nech všetko je v poriadku :dizzy_face: . Hlavne kľud a pohodka, miminko v brušku potrebuje kľudnú maminku, nie? :wink:
21. jan 2007 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Bezradna, veľmi držím palčeky a prajem tebe aj drobčekovi veľa veľa zdravia :dizzy_face:
21. jan 2007 o 12:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dionyza, ked ja by som sa s nim najrdsej stretla a porozpravala, ale on sa absolutne stretnut nechce..a ja ho zase nebudem nahanat a doprosovat sa mu aby sa k tomu vyjadril
govinda, tak strasne by som si to chcela uzivat vsetko..zatial to nejde..som velmi nestastn, ze sa mi otocil chrbtom clovek na ktoreho som sa maximalne spoliehala a vlastne neviem preco!
Ja som vzdy bola taka silna, bojovna a teraz sa mi chce len plakat a nedokazem nad nicim inym premyslat. Mozno je to aj hormonmi...dufam sa coskoro pozbieram..
21. jan 2007 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradná, práve teraz potrebuješ byť silná a bojovať, lebo už nie si sama , ale bojuješ aj za svoje dieťatko.
Netlač na priateľ, pretože ho tak len vystrašíš, nechaj mu chvíľu čas. Viem, je to ťažké, ale ak mu budeš stále vyvolávať, tak ho môžeš len vyplašiť. Neboj, uričte všetko zvládneš, len nesmieš myslieť hneď na to najhoršie :wink:
21. jan 2007 o 12:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradná, presne toto zažívala moja kamoška s frajerom pred 6timi rokmi, teraz majú úžasného 5 ročného chalana a otecko je mooooc hrdý, teraz už majú aj svoj byt a konečne žijú ako rodinka, ale preskákali si toho veľa, hlavne na žzačiatku tehu a keď sa malý narodil, to bolo strašné, preto kamoška vyzerala ako anorektička hneď po pôrode, bralo jej to veľa síl, našťastie na malom sa to neodrazilo a je to výnimočne múdre dieťa :wink:

on skrátka dostal strach, to je normálne, horšie je to jeho prežívanie toho strachu, podľa mňa strach dostane každý chlap (a aj žena), aj taký, čo to dieťa veľmi chcel a plánoval, len každý ho prežíva inak...

držím palce, nad tým, že si bábo nenecháš neuvažuj, zvládneš to, neboj, mať dieťa je najkrajšia vec na svete :wink:
21. jan 2007 o 12:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj bezradna. TOTO POZNAM! Moj manzel je mimo, odkedy som tehotna.....Uz som bola za psychologom, lebo som nevedela, co si pocat. Nezaujem o mna a domacnost. Samozrejme ma napadlo, ako dalej, co ak sa nezmeni, ked sa to narodi. Ale som uz kludnejsia....akoby sa potreboval zadaptovat a prijat tu zodpovednost , co ho caka...akoby chcel este rychlo vychutnat pezstarostne pivecka s kamosmi.Take situacie ako sa chlap neskutocne potesi, ked vidi dve palicky na teste a ako je od radosti bez seba, tak to su vacsinou americke filmy....Muz velmi dobre vie, ze je uz od teraz MUZOM nie bezstarostnym chalanom....Neboj, on to stravi asi len potrebuje viac casu aby skutocne dospel....
21. jan 2007 o 12:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj bezradna....
sice som to nemala take ako ty no mam 19 rokov a priatel mi vzdy vravel ze ak by som nahodou otehotnela musim ist na potrat ze sa so mnou rozide.ja som tomu neprikladala dolezitost az ked som raz odchadzala od doktorky a mala som mu zavolat ze som v 7tt... strasne som sa bala a aj to tak dopadlo,prva veta co mi povedal bola das si to prec inak kaslem na teba... no par dni som to vydrzala lebo som vedela ze on nie je taky drsny a ze to bude velmi lutovat. no a teraz som uz 22tt, drahy mi kazdy den brusenko bozkava a hladka... takze aj cez vsetky problemy cmame ohladom financii a mojej tohtorocnej maturity to zvladneme :grinning:
takze ak citis ty sama ze to malinke chces a ze tvoj priatel by sa zmenil tak sa riad srdieckom, aby si to potom nelutovala. Drzim palceky :slight_smile:
21. jan 2007 o 12:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj bezradna,pripajam sa k babam, vydrzat, aj keby si na babo mala byt sama uvidis, ako sa casom budes tesit. A co sa tyka chlapa...ak si to neuvedomi sam, tak to tak asi malo byt. :unamused: Nechcem strasit, ale mozno si mysli, ze ma na to dovod, vies, ked si chlapi nieco vezmu do hlavy, tak nevedia co s tym a chytia "blok". Mozno je presvedceny ze babo nie je jeho alebo tak, proste nieco co mu brani komunikovat s tebou. Ak by to tak malo byt, tak dufam, ze sa to vyriesi a o par mesiacov sa na tom budete smiat :slight_smile: drzim palce!!!
21. jan 2007 o 13:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojk bezradna. neviem teraz presne ale si myslim ze malinkemu zacina byt srdiecko v 6-7 tyzdni. je to uz malicky zivotik.
dieta je ten najväcsi dar, je pre matku vsetko. nikdy by som ho neporovnavala s priatelov s manzelom... lebo ten moze nechat a pride iny lepsi ale dieta ostane vzdy jedine tvojim dietatom, aspon na nieco mozes povedat JE MOJE.
v kazdom vztahu je nejaky problem , skor ci neskor urcite pride treba cez to prejst. teraz si aj ty citlivejsia beries veci jak pod lupou, a muzi väcsinou su z toho tiez mimo. daj mu cas aj sebe a bude dobre. tak ako pipi1211, obdivujem ju. zena to ma s muzmi tazke a hlavne este ked su tehotne.viem na sebe ja som bola strasne citliva este aj na vzduch.ale to patri k tehotenstvu.
ja by som si babetko urcite nechala, vies je kopu zien ktore velmi chcu mat deticky a aj za takych okolnosti ake mas ty a nedari sa im alebo potratia.
a hlavne ziadny muz si nezasluzi takuto obet aby si si dala zobrat malicke.
a vies kolko je muzov ktori sa amiluje az po usi do mamicky s dietatom?
takze ty to teraz neries vobec, cas to vyriesi urcite.
a ak aj nie s tvojim priatelom tak budes ta najstastnejsia slobodna mamicka a hrda na svoje dietatko. a si povies radsej ziadneho muza ako takeho.
pa a drzim palceky
21. jan 2007 o 13:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradna, skus sa na to pozriet takto: aj keby si si babo dala vziat, tak nemas istotu, ci sa to medzi vami vyriesi, resp. ci by si ho vobec este chcela :confounded:
21. jan 2007 o 13:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradna - moja zlata, ja mam 31 a nespavam v noci, lebo neviem ako to vsetko zvladnem... budem slobodna mamicka a ver mi, ze tych slz je u mna viac nez dost. tak hlavu hore, my zeny sme silne a nie je nic krajsie ako mat vlastne babatko. Pozri do mojho albumu mam tam fotky z UZV z 11tt.... take nieco mas aj ty v brusku je to malinky clovek a ty nebud smutna. ziaden chlap za to trapenie NESTOJI!!
21. jan 2007 o 13:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a este , ze casom bude musiet byt zodpovedny aj tvoj priatel lebo na malicke bude musiet platit takze tym ze sa ti neozyva pred zakonmy neutecie.
ale ty musis byt v klude on pochopi sam a pride za tebou.je teraz asi fakt mimo. uzivaj si tehulkovanie davaj na seba pozor a ziaden stres.
ked to s priatelom bude tak az kym sa nenarodi male tak potom to zacnes riesit zakonmy.otcovsku povinnost si musi dodrzat.
21. jan 2007 o 13:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bezradna, ja neviem co by som spravila, ja by som ho asi v zivote nechcela vidiet. Ved si nebola pri tom sama, a ak sa chova tak ako sa chova, tak nemas co lutovat ak ostanes sama. Ako si pisala mas byt, auto si sebestacna, tak z coho mas obavu? Neboj ked budes mat male, ani si na neho nespomenies, lebo ta to bude naplnat a ver mi ze to male ti bude stat za 100 % tvojej energie. A nie chlap, ktory sa teraz tvari, ze ako co chces. No ja by som ho asi v tom momente znenavidela, odisla, a to by musel sakra nieco vymysliet, aby som mu znova zacala verit. Ved on ta absolutne zradil a nezasluzi si ani teba ani to male. Prepac, ak su moje slova silne ale zijeme iba raz, a je naozaj dar mat dieta, a ked ho mat mozes, tak si ho vychutnaj a tes sa na neho. Ak ti bude smutno, tak nam napis, a mi ta znova podporime. Hlavu hore, uvidis aka budes stastna.
21. jan 2007 o 13:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok