Som v 5. týždni tehotenstva a mám panický strach
Som v 5. týždni tehotenstva a túto správu som sa dozvedela predvčerom. Odtvedy bojujem sama so sebou. Resp. so svojimi pocitmi. Mám nevýslovný stav paniky a strachu. Nie o zdravie dieťatka, ani pôrodu sa nebojím. Ja sa bojím celého tohto života mieniaceho stavu. Bojím sa, že to nezvládnem, že na to nie som pripravená. Mám 28 rokov, ale nad dieťatkom sme s priatelom ešte neuvažovali takto seriózne. Okrem toho, rozbiehame vlastnú firmu a na čas sme sa museli kvôli tomu presťahovať k mojim rodičom do rodného mesta. Nemáme zatiaľ NIČ okrem starostí. A ja do tejto situácie nechcem priviesť ďalšieho človiečika. Okrem toho, môj priateľ, ktorý je super človek, je sám ešte veľké dieťa, ktoré potrebuje aby nad ním človek veľakrát stál. (aj preto v poslednom čase vážne uvažovala o rozchode) Ja sama sa cítim ešte ako dieťa v mnohom. A do tohto celého prišla táto správa. Prosím, pomôžte mi, ak ste si niektorá prešla niečím podobným. Nechcem ísť na potrat, ale dieťatko ešte nechcem. Áno, ja viem, môžete napísať, že sme si mali dávať viac pozor. No to čo sa stalo už nevrátim. Chcem sa s tým teraz len nejako vyrovnať a nájsť nádej do budúcna, že snáď to nebude také zlé, ako to vidím. Ešte aj keď toto píšem mám slzy v očiach. Vopred vďaka za každý názor!
Ked som sa ja dozvedela,ze somtehotna,bola som tiez v 5tyzdni.S priatelom sme predtymboli 6rokov vo Svajciarsku,mali sme pracu dobre platenu,dieta sme spominali,zeby sme chceli,ale neplanovali.tyzden pred tym ako som sa dozvedela,ze som tehotna sme s priatelom malikrizu-pil,robilzle veci a mna todohnalo zbalit kufre,zariadit vsetkotak,aby somodisla z prace,zo sveta,kde sme vela prezli,od neho...v ten den,ked som mala odist som si spravila test,lebo uz tyzden mi bolo zle,meskali mi dni...a test pozitivny,druhy tiez...bola som asi vrovnakej situacii,ze som som mala vhlave usporiadane vsetko-ze odchadzam na SR,odneho a naraz bum.Mala som 27 a zrazu somnevdela,co robit,mala som myslienky ako ty-ci to zvladnem,ci sompripravena....kufre som nevybalila,prerevala som tyzden,nevedela som ani ako to mam jemu,v praci,nasim...ked som isla k Dr.a videla som 1xultrazvuk,vtedy sa vo mne vsetko zlomilo a nabralo to iny pohlad na svet.S priatelom nas to zblizilo este viac,rozmyslali sme inak...ostali sme spolu,tesili sa a zabudlo sa na vsetko zle.Priznavam-prve 2tyzdne bolihrozne,ale..potomto stalo zato.Tesili sme sa,ja som malapocity,ktore som dovtedy nepoznala,a cim dalej tym viaca viac som si vychutnavaladrobca podsrdcom.Dokonca som ostala rodit vo Svajciarsku a nelutujem,nic.Prisli komplikacie pri porode,mala sa narodila mesiacskor,cisarskym,teraz bude mat 2roky,je toextremnetrucovite dieta,vyzadujepozornost nonstop,zozerie mi vela nervov,alevsetkoto stoji za to-jej prve pokroky-plazenie,kroky,slova,nezbednosti,kedpovie mama,obime ma...je to uzasne.Zivot sa ti jasne,ze od zakladov zmeni,vsetko bude ine,ale prisposobis sa,objavis nieco nove,uvedomis si vela veci...a kedze mas 28,najvyssi cas...mam kamaratku,ktora to odkladala ,ma36 a 3roky sa snazia o dieta a nedari sa im.drzim palce,mysli pozitivne,vsetko bude ako ma...
@mischell0110 Ďakujem ti za všetko čo sa napísala! Toto sú presne tie veci, ktoré mi pomáhajú. Vedieť, že niekto zažil pdobné pocity ako ja a prežil to, dokonca so šťastným koncom. Držím palce pri výchove! Istotne máte doma poklad 🙂 to verím.
@ewanell87 Ano je to naspoklad,alejedovity,trucovity,dievca a je za 100chalanov,nespala som ani jednunc od narodenia vkuse,ale aj tak to stoji za to vsetko,co mala robi,aka je.Drzim palce,abyvsetkodobre dopadlo,hlavne aby si bola ty aj babo vporiadku,to jeto najpodstatnejsie,ver mi.Ostatneuz naberie ten spravny spad a bude dobre.Drz sa,pekny den 🙂
@ewanell87 Želám ti teda krásne tehuľkovanie a už teraz si sa zachovala ako správna "MAMA"! Držím palce!!! 🙂