Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Som v 5. týždni tehotenstva a mám panický strach

ewanell87
1. máj 2016

Som v 5. týždni tehotenstva a túto správu som sa dozvedela predvčerom. Odtvedy bojujem sama so sebou. Resp. so svojimi pocitmi. Mám nevýslovný stav paniky a strachu. Nie o zdravie dieťatka, ani pôrodu sa nebojím. Ja sa bojím celého tohto života mieniaceho stavu. Bojím sa, že to nezvládnem, že na to nie som pripravená. Mám 28 rokov, ale nad dieťatkom sme s priatelom ešte neuvažovali takto seriózne. Okrem toho, rozbiehame vlastnú firmu a na čas sme sa museli kvôli tomu presťahovať k mojim rodičom do rodného mesta. Nemáme zatiaľ NIČ okrem starostí. A ja do tejto situácie nechcem priviesť ďalšieho človiečika. Okrem toho, môj priateľ, ktorý je super človek, je sám ešte veľké dieťa, ktoré potrebuje aby nad ním človek veľakrát stál. (aj preto v poslednom čase vážne uvažovala o rozchode) Ja sama sa cítim ešte ako dieťa v mnohom. A do tohto celého prišla táto správa. Prosím, pomôžte mi, ak ste si niektorá prešla niečím podobným. Nechcem ísť na potrat, ale dieťatko ešte nechcem. Áno, ja viem, môžete napísať, že sme si mali dávať viac pozor. No to čo sa stalo už nevrátim. Chcem sa s tým teraz len nejako vyrovnať a nájsť nádej do budúcna, že snáď to nebude také zlé, ako to vidím. Ešte aj keď toto píšem mám slzy v očiach. Vopred vďaka za každý názor!

candii
1. máj 2016

Este si na zaciatku tehotenstva, spravu si sa isto len terz niekedy dozvedela. Neboj cim bliszie budes k porodu tym viac sa budes tesit. Predsa nejdes rodit zajtra. Je tam nejaky ten cas a myslim si ze aj tvojho priatela babatko zmeni. Iste chapem cim pechadzas ale daj tomu cas .. materstvvo jw tak strasne krasne a myslim si ze nijaka zena nan nie je dostatocne pripravena.. daj tomu vsetkemu cas a nepanikar .. na to je este skoro 😊😂 vela stastia a spravnych rozhodnuti prajem ..

n0mi
1. máj 2016

Strach je opodstatneny, avsak opadne. Istoty neexistuju. Uvidis bude to ok treba sa zacat tesit. 🙂

4ocka
1. máj 2016

Neboj sa nicoho! Jansom mala 22 ked som otehotnela s kolegom z roboty. Bralibsme sa ked som bola 5 mesiaci a po polrocnej znamosti. Dieta sme chceli. Svadbu sme chceli.. Nikto nas nenutil. Vsetko ide tak...pekne to plynie..dnes ma dcera coskoro 7 rokov, mame syna 5.5 rocneho. Planovany..samozrejme aj my sme mali zle obdobie. Tento rok bol uplne najhorsi.takmer sme to neustali..ale sme spolu.nelutujeme. mohli sme pockat..mohli sme si viac uzi..rozpocitat vela veci..ale nikdy by som to nemenila! Dieta..uplne ta to zmeni! Syn je uplne neposlusny..ale ked sa na mna pozre tymi rovnakymi ocami ako mam ja...och..neboj sa. To vsetko zvladnes!

xevulax
1. máj 2016

Vies co,si uplne normalna. My sme sa o statsiu snazili pol roka a chceli sme dieta a ked som nasla pozitivny test doslova som spanikarila. Nechcela som ani tehotenstvo ani dieta. (Nie nad interupciou som ani na sekundu neuvazovala). Ptoste mi preplo ale o par dbi bolo vsetko ok. Poviem ti takto,na dieta nikdy nie je ten spravny cas. Vzdy bude este nieco co trena urobit,zariadit,rozbehmut vunudoat vzdy bude nejaky pronlem nedostatok financii....ano dieta obrati zivot naruby ale nie su s detmi iba starosti ale aj kopec radosti. Kolko lasky vie taky maly vlovek dat. Ja ti poviem nic na svete nie je voac ako rodina. Ja teda nelipnem na materialnych veciach. Nie sme chudaci a ani bohaci obcas mame nedostatok financii asi ako kazdy ale sme neskutocne stastni ze mame ktasne zdrave deti,ktore nam daju to,co by sme si nikdy za peniaze nekupili. Neboj onedlho sa na to zacnes pozerat inak. Drzim palce

3009
1. máj 2016

@ewanell87 čo panikáriš ako nejaká 14-ročná. Si dospelá žena, tak sa tak aj k tomu postav. Dieťa sa na svet nepýtalo, ale je tu a treba to zobrať ako fakt.Nedá sa povedať, kedy je správny čas, kedy má dieťa prísť. Buď rada, že čakáš dieťa. Teš sa aby bolo zdravé a ostatné sa akosi utrasie časom. Držím ti palce.

candii
1. máj 2016

@xevulax krasne napisane..

jonnie
1. máj 2016

Vela sil zelam! Urcite to zvladnes-hoci sa ti to teraz zda zamotane. Co priatel na to? Len ta podporim...zvladnes. ja som si na svoje prve dietatko musela pockat do 40-to som uz vobec neplanovala...cele roky sa nedarilo. A zrazu bac. Ani raz ma nenapadlo-ci to zvladnem 😉 hoci skor po porode-kedze babo je bez navodu 😀 Myslela som-ze zostanem nan sama-ale partner sa postavil k tomu ako chlap. Vzdy som si iba hypoteticky hovorila-ze skoda-ze to neprislo trebars v 28-aby som tych deti stihla viac. Uzasny zivot na materskej-vychutnavam si zlatusika. Mam sice zaujimavu a dobru pracu-ale ziadne peniaze mi nedaju to-co dieta. A ten cas rychlo prejde a uz to nevratim. Nemam rovnaku situaciu ako ty-ale chcem ta povzbudit-ze vsetko sa deje pre nieco...nielen tak. Aj to babo sa pyta na svet preto-ze tu ma svoj ciel. Drz sa...aby si mu svojim strachom neublizila.

charity
1. máj 2016

@ewanell87 Presne takyto strach ma na zaciatku tehotenstva vacsina zien. Mne pomohli dve veci:
Po prve riesit problemy az budu.
Po druhe: plan, ze ak to nebudem nijak zvladat, tak v krajnej nudzi dam babo do detskeho domova. Nikdy k tomu nedoslo, ale tento plan to cele istil. :D

lucka_220809
1. máj 2016

@ewanell87 niekedy treba brat zivot tak ako pride...vlastne vzdy. Plany su jedna vec, ale realita nas casto prekvapi.. mna v opacnom smere - chceli sme dietatko velmi a 6 rokov sa nedarilo. Tiez sme s tym neratali a mna to tiez dostalo do stavov roznych, panika, stres, depresia... ale zivot treba zit, aj ked nejde ako ho uplne planujeme....na dietatko sa pripravis, na to je cele tehotenstvo...a zmeni ti to zivot asi za kazdych okolnosti, ci je planovane alebo vobec. Idealne podmienky neexistuju, vzdy bude nieco...mozno treba len prijat ako veci su...ver mi, mohlo by to byt aj horsie...nie si uz az taka mladucka, vek na to mas, urcite zvladnes byt mamou... a verim,ze nakoniec budes rada, ze sa to udialo ako sa udialo. My nevieme nikdy, co zivot prinesieme,aj ked mame vzdy pocit,ze vsetko si starostlivo zariadime a naplanujeme..ale je to iluzia. Zivot je vsetko to,co sa deje popri nasich planoch 🙂 hlavu hore. Dietatko je krasny dar. Aj ked pride necakane. Drzim ti palce!

veverickav
1. máj 2016

je aj ina moznost ako potrat---- adopcia. ak sa na to fakt necitis. ale podla mna sa zacnes na to citit,,, to pride, neboj nic 😉

lanugo
1. máj 2016

Ja som s manzelom prezivala tiez zmiesane pocity."co, tretie dieta?" Lubime sa, zijeme krasny zivot. Vsetko bolo idealne. My dvaja a nasi chlapci.Uistovala som jeho aj seba, ze vsetko bude o.k. Po case som sa neuveritelne zacala tesit. Dnes mame doma 9 dnovu nadhernu hviezdicku.Nevieme sa jej nabazit.Sme tak strasne stastni! Dakujem Panu Bohu, ze nam ju poslal.Az teraz sme kompletni!

maaaaaaaria7
1. máj 2016

podľa mňa.. s týmto strašným strachom, ktorý má kooopa žien.... ti onedlho dojde, že sa zároveň strašne tešíš...🙂

xevulax
1. máj 2016

@candii hlavne s tymi preklepmi 😂 tieto dotykove telefony su smrrrt 😉

candii
1. máj 2016

@xevulax 👍 ved toto 😂

drajnovae
1. máj 2016

aj keď to bolo pred 27 rokmi,pamätám sa dodnes na tie,pocity,keď som zistila,že čakám dieťa.Mala som 26 rokov,bola som už vydatá,ale panika neskutočná.Ja som bola skôr také veľké decko a bola som presvedčená,že to o mňa sa treba starať a že ja starostlivosť o dieťa a všetko okolo toho nezvládnem.A zvládla som.Mala som mesiace na to,aby som to rozdýchala.Dnes sa nad tým pousmejem...Dáš to aj ty 🙂

janinah
1. máj 2016

Polovica žien z MK by s tebou menila,prepáč,ale nevieš si vážiť ten dar stať sa matkou.Plakať zo zúfalstva? hádam od šťastia by si mala....verím,že prvotný šok opadne a budeš sa tešiť,v tvojom veku niet čo odkladať.V 28.r. nemáte nič?to ozaj? nemáš od skončenia školy ani zopár eur usporených?strechu nad hlavou a chlieb do úst máte a ešte máte jeden druhého,nezahadzuj šancu na vlastnú rodinu,nemusí sa totiž opakovať,držím prsty.

mily7
1. máj 2016

@ewanell87 ty si len v piatom týždni! Ja som bola vydatá,dieťa plánované,vymodlene po potrate bolestnom, bývalí sme sami a mňa chytila panika v piatom mesiaci! Čo ja si počnem, ja nie som typická mama😄ako to vychovam! Veľa robia hormóny! Po pôrode bol syn ťažký oriešok a ja som verila že pán boh neomylny urobil jedinú chybu a to že urobil zo mňa mamu! S tej čo to nezvlada a je toľko žien ktoré by to zvladli! No už ich mám tie deti dve a možno niekedy bude ďalšie ešte. Pocity mám stastne že ich mám! Sú tým najväčším darom od zivota! Myslím že mňa mali moje deti naučiť trpezlivosti. Možno teba to malé ma naučiť niečo iné. Možno je to pokoj ,možno ti má do života doniesť radosť! Možno to s priateľom nevyjde ale ostane ti syncek, alebo dcerka. Ono to znie ako klišé ale tie deti aj keď sú neppsedne,nespave, vzdorujuce aj tak sú ozaj obrovskym šťastím,darom. Prinesú zmysel životu,nádej,energiu,radost.

cerez
1. máj 2016

Môžeš si tehotenstvo aj plánovať, ale keď sa v živote prvý krát žena dozvie, že je v tom, zrazu každú z nás premohol strach, hlavou prebehli otázky "ako to bude" a "či to zvládnem" alebo "budem dobrá matka" a pod. Keď som si šla robiť tehu test, tak sa mi ruky triasli. A to som si želala, aby som bola v tom. 😀
Mám, ale pre teba dobrú správu. Tehu netrvá 5 týždňov, ale 40 plus nejaké drobné. Dovtedy prejdeš zmenou nielen fyzickou, ale aj psychickou.

zuzi0911
1. máj 2016

No ja neviem ci mozem poradit,,V prvom rade si este zo vsetkeho zmatena a tvoje pocitu su v poriadku.Ja som sa dozvedela o tehu v 18rokoch a maturitnom rocniku.Takze ja som nemala tak isto vobec nic a ani skolu dokoncenu ale akosi som sa nebala,,, Maturovala som tyzden pred TP,, vsetko som zvladla,,byvala som u rodicov a potom som sa prestahovala k partnerovi,,, o 11 mesiacov som otehu opat a opat nepripravena a neplanovane ako prve dieta,,v tom case partner aj o robotu prisiel tak si vies predstavit,,nakoniec sme vsetko zbladli a mame sa dobre,,, ked clovek chce da sa vsetko,,, a co sa tyka chlapov mam pocit ze su aj budu vecne deti 😉 drziim palce a zvladnes to,,, prvotny sok prejde a budes si tehu uzivat a tesit sa na drobciatko,,,

84vali
1. máj 2016

Je tazke vcitit sa do tvojej koze, ale myslim, ze by si si dietatko mala nechat. Nic nie je nad vlastne dieta. Ani firma, ani istoty, nic. A nikdy nic nebude. Si tehotna a zmätena, no verim, ze coskoro si uvedomis, ake stastie mas, ze cakate dietatko. Rozpravaj sa s priatelom, rodicmi. Ak ta este aj vsetci okolo podporia, nemas sa coho bat. Drzim ti palce

jeennyv
1. máj 2016

@ewanell87 poviem to tak, ze pokial nezijete pod mostom, nie ste nejaki asociali a podobne, ja neviidm v dietati problem, s byvanim u rodicov, ak sa inak neda zacina mnoho mladych rodin a tu si...za mna nie si v takych podmienkach, e by sa o dietatko nebolo mozne postarat...nic v zlom, ale mas 28, to nie je ani vela ale zas ani malo co sa tyka dieta, rozhodnutie je na tebe, ale vezmi si to tak, teraz si otehotnela neocakavane, ale vies ako to je v zivote v buducnosti to take lahke nemusi byt, precitaj si tu niekolko tem ako su zeny upnute na "robenie" dietata, vsetko riesia a psychika ide svoje a nedari sa..ty si k tomu vsetkemu prisla ako slepe kura k zrnu...mala by si si to vazit...obavy ma skutocne kazdy...s tym si nepomozeme, svet je neiste miesto....

seahorse27
1. máj 2016

To su zaciatky, s kazdou tato sprava zamava...aj vtedy, ked sa o dieta snazila. Neboj sa, mas kopec casu na to, aby si situaciu spracovala a postupne si vsetko prisposobila na prichod babatka. Mas 28 rokov, nie si ziadna socka, mas priatela (aj ked to nie je idealne), rodicov...bude to dobre, neboj sa. Na konci tehotenstva sa nad týmito obavami len pousmejes, uvidis 😉 Dieta obohati tvoj zivot tak, ze si to teraz ani nevies predstavit. Je to dar, ktory si treba vazit. Aj ked to teraz tak necitis, snaz sa byt pozitivne naladena a doveruj si, ze to zvladnes. Zvladli to mnohe zeny v ovela ovela tazsich situáciách ako mas ty. Ja som si na 100% ista, ze to zvladnes s prehladom aj ty 😎

ziwka
1. máj 2016

ahoj, ja mám 27 a 8 mesačného synčeka, ktorý mi odfukuje v postieľke. keď som zistila, že som tehotná krátko pred Vianocami písala som bakalárku, pracovala a mala som mať v máji štátnice. tiež som bola veľmi zmätená, s priateľom stabilný vzťah dieťa sme chceli hoci nie hneď tak a nie jednu noc som preplakala s tým že čo si počnem. potom sa veci zomleli tak, že som v 6 týždni začala krvácať a vtedy som si uvedomila, že nech sa deje čokoľvek nechcem o neho prísť. našťastie to dopadlo dobre. ešte mnohokrát som si zúfala, že čo bude a ako bude ale veci sa vždy dejú len tak ako sa majú. môj drobček je to najúžasnejšie čo mám, chystám sa na poslednú štátnicu a život ide Ďalej a hlavne má ten pravý zmysel 🙂 každý človek má na svojich pleciach len toľko koľko zvládne ;) ale musí pre to niečo aj spraviť a dieťa za to určite stojí 🙂 držím palce

luciaminarechova
1. máj 2016

Novinku musis najprv rozdychat. Kazda ma strach, v hlave milion otazok a ziadnu odpoved. Daj si cas, nerob rychle rozhodnutia. Ked sa chce, vsetko sa da zvladnut. 🙂

kondaska1
1. máj 2016

Prave preto prislo dieta, aby si dospela. Tento strach je prirodzeny, obavy z neznameho, zivot navzdy meniaceho stavu. Vela zien ho prezilo a ver mi svoje dietato miluju viac ako svoj zivot a su stastne ze ho maju...

rheuska
2. máj 2016

Uplne si vystihla moje pociatocne pocity. Aj ked teda, ja som bola rok uz vydata. Vztah stabilny, ale nikdy som nebola na deti. Doslova sa im radsej vyhybam. (aj ked som mala uz34) No a moj manzel chcel, ale nie este teraz. Ale deti nebol nikdy nase priority, alebo teda boli sme spolu tak, ze ak nebudu deti tak nevadi. No a ono manzel al slabu chvilu a jedinky raz si nedal pozor. No a je to tu.. Uz 34tyzden to tahame. Tak ja som mu s placom volala z kupelne, ze ten test je pozitivny. Nikdy zase nebol ani sklamany, len vybavovali sme hypoteku. Planovali sme kupu domu a teraz nam to nevyslo. Proste neprislo to vhod. Ja som stale dieta a som prilis zvyknuta na konfort, ktory bezdetny zivot poskytuje. Manzel tan sa stasne boji, ze nas dve baby nezvladne. No mne osobne velmi pomohlo krvacanie v 9 tyzdni. Proste som v praci z nicoho nic zacala krvacat a doteraz pamatam ten pocit zufalstva, ze o babatko pridem. Proste som prisla domov s placom a nie a nie ma utisit. Takze vsetko zle bolo na nieco dobre. Chvalabohu krvacanie prestalo. Malickej sa dari. Tehotenstvo nie je lahke. Uz sa nam to krati. Mame malo miesta. Mala je certica. Neustale sa vrti. Mam pocit, ze nikdy nespi v tom brusku, boli to, ale velmi ju lubim. Stale si myslim, ze nie som pripravena na dieta, ale mozno preto budeme menej uzkostlive matky a vychovame zdravych , silnych, vyrovnanych jedincov. A uz viem, ze to zvladneme. Ale poviem ti ak by som dostala moznost zmenit minulost, tak tu noc vymazem.... Ale ozaj ak sa poobzeras dookola a vidis kolko parov ma problem a my mame bez starosti zdrave babatko tak je to stastie. Vsak kolko ludi mina velke peniaze na umele oplodnenie, liecbu, alebo dokonca na zdravie narodeneho dietatka. Viem, ze to uz davno vies, len si to treba opakovat dookola. Vsak napis kludne pm ak sa mas chut vyrozpravat.

lili007
2. máj 2016

Musim sa priznat aj moje pocity na zaciatku boli rozporuplne. Aj sme to planovali aj to prislo taaak rychlo, ze sme sa ani nenazdali. Mala som vtedy 26 rokov. Uvedomila som si vsak kolko zien nema dopriaty ten dar byt matkou. Dnes mam dve krasne zdrave deti, ktore uz stoja na nohach, komunikuju a zahrnuju ma takou laskou akou len vedia. Tento pocit by som nemenila za nic na svete.
Viem si predstavit tvoje obavy o buducnost. Prvorada je porada s priatelom a ujasnenie buducnosti. Verim, ze sam bude z informacie prekvapeny a nadseny. Rodicia radi svojim detom pomozu o tom niet reci a podnikanie sa da robit aj popri detoch pripadne na cas odlozit.
Drzim Vam palce.

cuculiatko88
2. máj 2016

Ja som ani pri jednom nemala strach,od zaciatku som sa velmi tesila,obe deti boli planovane a pre mna vyhoda bola ta ze sestra rodila par mesiacov predomou takze som si vedela za ten cas ako tak "nacvicit" co treba.... verim ze tvon strach prejde hned ako uvidis na utz ako bije srdiecko tvojho maleho pokladu co nosis pod srdcom,drzte sa...zvladnes to,ved zvladli to vsetky 😊

ewanell87
autor
2. máj 2016

Dievčatá, dámy, maminky, všetkým Vám za každý jeden príspevok VEĽMI ďakujem! Dnes som bola u gynekologičky a tá mi teda tehotenstvo potvrdila, ale s tým, že som si to, samozrejme, zle vyrátala a nie je to 5.týždeň, ale už 7. 🙂 A poviem Vám, keď som počula tú informáciu, že 7.týždeň, proste sa niečo vo mne zlomilo, akoby to znamenalo, že proste dieťatka sa už v žiadnom prípade nemôžem vzdať. Áno, stále je tam ten strach, stále sa obávam, ako to zvládnem, zvládaneme. Ale ako ste tu mnohé napísali, deti sú dar a ja som sa na ne vždy tak pozerala. Moj vzťah k deťom bol vždy skvelý a vždy som dieťatko chcela, len proste zrazu sa to stalo MNE a už to nebola taká sranda. Budem sa veľmi snažiť myslieť len na to dobré a robiť všetko preto, aby sme boli spokojní a šťastní všetci traja 🙂 ĎAKUJEM VÁM ešte raz! Za každú radu! Veľmi ste mi pomohli! <3 Asi si tieto Vaše rady budem musieť teraz čítať častejšie, ale verím, že to dokážem - myslieť pozitívne.

mobill
2. máj 2016

Milá ewanell87, ako sa hovorí, strach má veľké oči, ale ty mi prídeš iba vystrašená z toho, že si nebola pripravená na bábatko. Niektore zeny tuzia po nom roky, a ked sa im to podari, nevedia sa s tehotenstvom stotoznit. Je to prirodzene. Az ked rastie brusko, vtedy zena i okolie vidia, ze vo vnutri sa deje cosi uzasne, jedinecne. Zena prechadza mnohymi zmenami a tiez sa vyrovnava s novou rolou.
Píšeš, ze mas strach ako zvladnes podnikanie, byvanie u rodicov, priatela...Neprides mi ako zena, ktora sedi doma u rodicov a caka, ze sa o nu postaraju. Nie kazdy sa odhodla podnikat...To znamena, ze si ty i tvoj priatel schopna zvladat nove situacie... Zakladat si firmu je nieco podobne ako postupne prijat novu situaciu babatka. Takze spolu viete sa dohodnut, rozhodovat...Mozno si len dominantnejsia ako tvoj priatel...Skus mu viacej dôverovat, pytat sa na jeho nazory, napady a nebrat ho ako nesamostatne dieta. Neveris sebe ani jemu. Viacej spolu komunikujte o svojich pocitoch. Najma ty viacej pozeraj na seba a jemu ver v podnikani. Si este len na zaciatku tehotenstva, vela zien pracuje pocas tehotenstva, preco by si musela sa uplne vzdat podnikania? Da sa pracovat cez internet, su telefony,...Vzdy sa najde riesenie, len treba o tom komunikovat. Predovsetkym s tvojim partnerom o ktorom píšeš, že je super človek. Už sa stalo, tak prečo tomu sa brániť a NIKDY nebude ten správny čas bez starostí. Vždy sa niečo vyskytne, prečo by si práve teraz nebol vhodný čas. Máte všetko, nie NIČ. Máte jeden druhého, štyri zdravé ruky a dve milujúce srdiečka, aby ste bábatko prijali. Verím tomu, ze aj rodicia sa velmi potesia vnucatku. Znovu sa pozri na to z druhej strany, ze ako rodicia vam radi pomôzu. Ja som na rizikovom t. od 2. mesiaca, nechala som pracu, manzel pracuje, musim lezať...Som rodicom vdacna, ze mi v tomto case pomahaju a tesime sa na babatko. Peniaze boli a budu. Ale vek nezastavis...Drzim prsty, aby si v sebe nasla odvahu, daj dôveru priatelovi a vela spolu rozpravajte!!

Tu začni písať odpoveď...

Odošli