20 tt a zistili, že bábätko je bez ručičky

Daj si spraviť ešte sono.Mne na morfologickom povedali,že jedna nožička.Potom mi stále pozeral,mrvil aby sa pohlo a potom povedal,že bola skovana.

@bubinka138 ahoj joj musí to byť sok pre teba, ale neboj sa bude všetko ôk, ja sa bojím tiež, ja som ešte len začiatok tehotenstva a mame v rodine, kus vzdialená v podstate môj bratranec z tretieho kolená super chalan, strašne múdry, pekný pochádza z 9 deti, jeho mamka bola dokonca 12x tehotná 2x potratila on je v poradí 4 dieťa má teraz 24r a narodil sa tak, že mal len kypte nie ruky a prsty mal len 2 na jeden a 2 na druhej ruke, je úžasný je krásne písať, má technickú školu myslím a proste nadaný... On je len telesne postihnutý ... V škole patril medzi najmúdrejších a najsikovnejsich po ňom boli ďalší 5 súrodenci sú zdraví aj tí 3 pred ním su zdraví, len on je na tom tak, vraj to na začiatku pri vývine nastalo spomalenie a nestihli sa vyvinúť rúčky... Ale vázne je to topka chlapec! A zas sesternica z tretieho kolená, má DWS, má toľko rokov jak ja ale tiež krásne, šikovné dievčatko.... Normálne pracuje v škôlke pre postihnutých ako výpomoc, nemá problém ostať sama doma! Jej matka ju mala už po 40, ale je to pre nich vzácne a večné dieťa...!!! A teraz taky príbeh na povzbudenie, pri ktorom som plakala, keď mi to pani rozprávala... 😪 Robila som na jednom oddelení pred 8 rokmi, ležala u nás pani, mala rakovinu už a okolo 80 r... Boli návštevné hodiny a k tej pani prišla dcéra, volala sa Monika, ona bola mentálne postihnutá, neviem presne ako sa to volala ta diagnóza ale proste jej rozum bol ako 4 ročného dievčatka, plus mala niečo s nožičkou niečo také ako DMO... No k veci šla po chhodbe mala 40r cca už a držala bábiku v ruke a spievala si : ľúbim moju mamičku, ľúbim moju mamičku, kde je moja mamička... Vtedy nie len ja ale to asi všetky kolegyne sme plakali, prišla ku svojej mamke sadla si na posteľ k nej, vybozkala ju a zas ľúbim mamku, ľúbim mamku mamičku moju... A tulila sa k nej... Keď odišli preč, robili sme večer toaletu a po toalete som prišla zo zvedavosti k tej pani s kolegyňu a hovorili sme jej aké to bolo krásne a ta pani nato povedala : viete dievčatá, ja som ju mala ako prvorodicka v 40 rokoch, vtedy dávno mala som pozíciu na Slovensku v jeden dobrej zarabajucej fabrike na vysokom poste, bola som medzi prvými na Slovenku co mali titul Mgr. Študovala som, pracovala som a tak spoznala som jej otca, otehotnela som a on keď zistil, že dieťa nie je zdravé opustil nás... Odhovarali ma, aby som si to dala vziať, že som už stará, že môže byť choré, že mám super prácu atď atď... Ale ja som si povedala nie, je to moje a budem ho ľúbiť ci bude zdravé alebo choré, stále rovnako a nakoniec, keď sa narodila každý daj ju do ústavu, budeš sa celý život trápiť... Nikoho som nepočúvala... Počúvala som moje srdce a vravím vám dievčatá, môžem dnes ako 80 ročná povedať áno ja som Matka, tá žena co dá svoje dieťa do ústavu si nezaslúži titul matka, mama, mamička je to úbohá žena co sa vzdá chorého dieťaťa a dá ho do ústavu... Ja som sa o moju Monicku starala úplne sama, nemala chodit ani rozprávať, rozprávať vie a chodiť sa naučila tiež... Všetko som dokázala sama a odplata zato, je ze moje dieťa mi v živote neublížilo, v živote mi nepovedala nič zlé, nepovedala mi aby som držala hubu, neublížila mi... Vždy ale vždy 40 rokov ma ľúbila najviac ako len mohla... Toto je najväčšia láska... Láska od postihnutého dieťaťa... Lebo co keby bola zdravá v puberte by sa len si mnou hadala, nadávala by mi a mňa by to trápilo a bolelo v 18 by odišla odomna a mama by bola pre ňu len ak by niečo potrebovala a to aj tak len po telefóne.... Ale dievčatá toto je iné ja som bola 40 rokov vkuse mama a ona bola moje dievčatko, najviac lásky mi dala a v živote mi neublížila ani jedným jediným slovkom... V živote mi nepovedala ako dnešné deti povedia mame drz hubu, a iné zle slová ktoré kazu matku za bolia... Ja ďakujem Bohu, že som mohla mať postihnuté dieťa a ľúbiť ju 40 rokov... Krásny pribeh, asi polhodiny nám ho rozprávala... A tak na ďalší deň pani umrela... Krásny a smutný príbeh, ale stále mam v hlave to, že matka si zaslúži oslovenie len ta žena, ktorá sa postará o svoje postihnuté dieťa tak isto ako o zdravé!!??

Veľmi pekne vám ďakujem za vaše názory a za tie pozitívne komenty....tie ktoré sa chcú hádať si vždy niečo nájdu...Rozhodli sme sa neísť na amniocentezu,lebo v tomto týždni si myslíme že je to už dosť nebezpečné. Bábätko budeme ľúbiť také aké bude, jednu dcérku už mam, takže sa budú ľúbiť spolu a komu sa to nebude páčiť... bohužiaľ. Ďakujem baby, nečakala som že je naozaj toľko ľudí s takýmto hendikepom.

@bubinka138 ahoj moja dcéra Nemá prsty na ľavej ruke má iba palec ultrazvuk to neukázal

@bubinka138 ahoj no ako ste dopadli?

Mojej susedky dcérka, nemá od lakťa rúčku, nádherné dievča ❤️ a tak isto môj spolužiak zo strednej školy (bol najšikovnejší a najkrajší 😍) ❤️

@aneta129 dopadli sme tak ako nám aj povedali.... lakeť ešte ma aj kúsok kostičky.....ale Leuško je zdravý, len to bude mať trošku ťažšie....ale my mu pomôžeme....ľúbime ho tak ako jeho sestričku 😍

@bubinka138 Moj manzel sa narodil s deformovanou pravou rukou.Ne moze ju zodvihnut ma ju kratsiu,ne citi v nej nic.A hra na gitare,17rokov robil ako pilcik,ma vodicak a funguje uplne normalne.

@bubinka138 bude krasny a perfektny

@bubinka138 ahoj, prosím ta rada by som sa spytala ako ste teraz na tom pripadne si idem po radu ak je to mozne 🙂 🙏 nam sa narodilo dievcatko bez prstekov na lavej rucke. Cele tehotenstvo sme o nicom nevedeli az pri porode ked mi malu priniesli mi to bolo oznamene. Dokonca gynekolog nic nevidel. V tehotenstve som bola dokonca hospitaliuovana v nemocnici a nikto nic nevidel…mala ma teraz pol roka, chodime zatial po vsetkych moznych vysetreniach, rehabkach aby sa naucila rucicku pouzivat kazdy den cvicime vojtovu metodu. Velmi sa bojim o nu aby nejako netrpela ked sa bude stretavat s inymi detickami . Chodil iste ku psychologovi? Poziva tvoj maly rucicku normalne? Dakujem za info 🙏 velmi mi to pomoze doteraz som sa s takym niecim nestretla nepoznam nikoho choreho v okoli… :(