Čakám postihnuté dieťa. Ísť na potrat?

@agika1982 prepac ale trosku sebecka veta ze Premysli si co je najlepsie pre dietatko a nie pre teba.....Ja si myslim ze zena sa nema co nicit, moze rozhodnut prave o svojom stasti a to tym ze na svet privedie mnozstvo zdravych deti a nie aby si uviazala bremeno na seba ☹

@froschka kazdy mame svoj nazor...

@agika1982 mame, nechcem vyvolavat hadky , myslim ze je tu dost nazorov na to aby sa mohla rozhodnut a zamysliet

@froschka to ano...ja som to myslela tak, ze je vela zien, kt.vedeli uz v tehotenstve ze budu mat postihnute dieta..a nepozerali nato, aky zivot bude mat sama matka...boli stastne, ze maju dietatko a milovali ho....a je vela zien, kt.si to nevedeli ani predstavit a rozhodli sa za potrat....takto som to myslela....

@agika1982 oki vdaka za vysletnenie, ja som brala len divnu tu jednu vetu...je to na kazdej z nas na co sme pripravene, ja by som to nezvladla ☹

@froschka ja som to asi zle napisala, ale myslela som to tak, ako som to vysvetlila....vela matiek to zvlada...mam kamaratku, kt. ma podobny osud...a je strasne silny clovek....

@nikki771 chapem žwe si nedokažeš niektore prispevky prečitať alôebo pustiť ten rozhovor s tymi ženami 😔 aj tak si silna že ešte dokažeš takto uvažovať a komunikovať tu s nami. Viem že kedže nie su obličky ťažko babatko mimio tvojho bruška bez pristrojov prežije, to je fakt.. Ja ťa chcem ale povzbudiť. Skus ten čas čo tu mate spolu dať svojmu dieťatku ešte niečo pekne. Viem že sa to ľahko hovori a mne z vas ma možno budete odsudzovať ako toto možem napisať. Ja by som to nedokazala asi, ale neviem ako si ty nikki ak si silnejšia ako ja a akoväčšina žien čo to čita tak by ťa to zrejme oslobodilo a tvojmu babatku by to dalo velmi vela. Ono totiž nerozmyšla čo bude zajtra alebo čo bude ked sa narodi, žije v tento okamih a ked sa trapiš trapi sa s tebou. Skus občas čo i len chvliku malinkemu ešte zaspievať alebo povedať ako ho maš rada nech sa citi milovane ešte ten čas čo je v tvojom brušku. Dufan že som ťa mojim prispevkom nerozosmutnela, nebolo to mojim umyslom, snažim sa poradiť ako najlepšie viem a ak to bolo nevhodne ešte raz sa ospravedlnujem 😔 každopadne som duchom s tebou a s maličkym sa pomodlime za to aby si sa rozhodla tak ako je pre teba aj maličke najlepšie

ako spmenula @traktor jeden zázrak tu na Koníku sa už stal...
začal niekde tu:
@hansed vtedy napísala: "je mi to moc líto, co jsi musela prožít..... my o naši holčičku přijdeme za 2 týdny, bohužel musím čekat do doby, než bude považována za donošenou, protože naše zákony holt nic jiného neumožňují.... na postižení naší malé se přišlo až ve 30tt a teď už rozhodují jen doktoři bohužel, někteří muži-doktoři nechápou, co prožíváme s manželem a de facto i naše rodiny, jaké trápení a jaká muka to jsou.... ale věřím, že bude líp a my budeme mít brzy jiné miminko, které nám naše holčička sešle .... holka, drž se, teď musíme být silné
4. júl o 19:23"...
bolo to na strane 135 v téme "zemřelo mi dítě"...

@nikki771 , ak budeš mať trošku času, skús si prečítať jej príbeh v tej téme... a najmä ten koniec (resp. NOVÝ ZAČIATOK 😉 )...niekde na strane: 141
"hansed Ahoj holky, dneska mě pustili domů, jsem celá rozlámaná, od pondělka 9 h mi vyvolávali porod, povedlo se až ve čtvrtek v 15,20. Malá měla 3160 g a 50 cm a když mi v pátek řekla pediatrička, že se chová jako normální zdravé miminko, tak jsem myslela, že spadnu z postele.... doteď jsem z toho s manželem v šoku, ale začínám si pomalu uvědomovat, že ten maličký uzlíček je opravdu náš a když půjde vše OK, tak si ji odneseme domů..... je to obrovská bojovnice, snad to vybojuje do konce.... ani jsem nevěřila, že to dopadne takhle......
Holky, moc vám děkuji za podporu, kterou jste mi daly, jste skvělé
24. júl o 21:08"

nehovorím, že takéto zázraky sa dejú denne...len to, že sa dejú...

ešte aby som upresnila-
malinkej "hansed" v brušku diagnostikovali, že sa vyvýja bez mozgu...( 😔 )-detaily by najlepšie upresnila hanička...
čiže, aby to z predchádzajúceho príspevku mylne nevyznelo, že išlo o nejakú banalitu, z ktorej sa dá jednoducho "vyrásť"...
všetky prístroje (špeciálne CT, opakované MR a iné hĺbkové vyšetrenia) to definitívne potvrdili...
a i napriek tomu... je terazMalinká krásny dvojmesačný Zázrak 😉

príbeh hansed je skutočne zázrakom, ale nedá sa to porovnávať, malá bola donosená a mala všetky orgány...
ale dieťatko nikky sa nebude môcť vyvíjať a rásť, lebo nemá dostatok priestoru...
veľmi ma to mrzí a prajem veľa síl..

veru zázraky sa dejú, a možno sa udeje u teba. viem, to možno nie je veľa, ale viac ako nič. tiež sme na inom fóre riešili príbeh jednej mamičky, ktorá mala ísť tiež na potrat vyvolaním pôrodu, lebo mala hrôzostrašné diagnozy a dieťa mohlo byť aj mrtve ale jej dcerka žije, bude mať pomaly mesiac a je krásna. síce malinkú po pôrode operovali ale sú už doma a mamička je šťastná, že sa rozhodla pre dieťatko.
ja osobne, by som na ten potrat ísť nedokázala, vždy by mi v hlave výrili myšlienky, že čo ak to nebude také zlé, čo ak sa lekári mýlia. asi by som dieťatku šancu dala, ale osobnú skúsenosť s tým nemám, takže nemôžem naisto tvrdiť ako by som sa zachovala. nikto ťa nemôže odsúdiť za to, ako sa rozhodneš, lebo je to tvoje dieťa a tvoj život,takže prajem veľa šťastia a myslím na teba.

áno, aj nie... 😔
mala dosť plodovej vody, ale nemala najdôležitejší orgán...podľa lekárov...
a práve pre ten nedostatok plodovej vody pri potterovom syndróme by som JA OSOBNE čakala...
nikomu neberiem jeho názor-preto som zvýraznila, že píšem svoj... 😔
možno by som nečakala až tak na zázrak, ako na to, že to všetko pôjde samo ďalej, kým to pôjde... 😔

@juliagregor nie je absolutne pravda, ze pokial ma dieta malo plodovej vody nema priestor na vyvijanie

@pia22 je rozdiel málo plodovej vody a žiadna plodová voda
myslím si, že týmito úvahami nepomôžeme

drz sa nikki, mas pred sebou tazke rozhodnutie... ja len v skratke za seba - nedokazala by som ukoncit zivot svojmu babetku, ked by sa to malo stat, nech sa to radsej stane same od seba, inak by som sa citila vinna. a tiez verim na zazraky a preto by som pockala do konca.

ja som tiež toto prežila a rozhodnúť sa musíš skutočne sama. Nikto nemá právo odcudzovať Ťa, nech sa rozhodneš akokoľvek.
Presne z tohto dôvodu o svoje bábo v 24 týždni prišla a hoci to bolí a vždy bolieť bude, nemyslím, že som urobila chybu. Mala som doma krásne zdravé v tom čase 1,5 ročné dievčatko, ktoré všetky stresy prežívalo so mnou. Predstava, že to bude trvať dlhšie a končiť pre mňa i ňu horšie by bola neznesiteľná. Pri potrate ešte z toho veľa rozumu nemala, keby sa už bábätko narodilo, stres aj pre ňu, čo sa mu stalo, prečo....... vysvetľovanie, nechápanie. Nehovoriac o tom, že by to neskončilo pôrodom, ale pohrebom, určite dlhší čas v nemocnici.............
Bábätko bez obličiek skutočne nemá šancu na život, bez plodovej vody, nemá šancu na normálny telesný vývin - tým že sa nemôže hýbať, ruky, nohy sa deformujú...... atď. Ja viem, že zázraky sa dejú a hansed gratulujem, ale nie vždy je to tak.
Nech sa rozhodneš akokoľvek, urob tak spolu s rodinou a buď silná.
Trvaj potom na vyšetreniach (mne po 2 rokoch zistili veľmi zvýšenú činnosť štítnej žľazy, ktorá mohla i nemusela prispieť k problémom) a aj keď sa to ťažko počúva, uvidíš, že aj ty sa dočkáš zdravého bábätka ☹

vcera som nad tym vela rozmyslala... otazka rozumu a srdca u mna funguje asi takto... jedna vec je, ked matka vie, ze dietatko nie je ok a napriek tomu mu da sancu aby sa narodilo... hovori, ze je pripravena urobit pren vsetko na svete a byt s nim do poslednej chvile, ze vsetko je pren lepsie ako poslat ho rovno z bruska na druhy svet... hovori to, pretoze to tak citi a je to normalne...
nie som si ale ista sama sebou.... ci by som hovorila to iste aj po narodeni takehoto dietatka ked by som ho uz mala fyzicky vidiet, pozerat nan ked by bolo v zlom stave a trpelo by... ja neviem... je to velmi tazka tema... a ja som velmi prosocialny a makky clovek... ked sa nieco taketo stane je to strasne... ale pre mna osobne a opakujem ze hovorim len za seba... je potrat v tomto pripade mensie zlo... je totiz ine pamatat si co i len malicke brusko, ktoremu nie je dopriate vyrast... ale dobrovolne rodit dieta ktore nema sancu, alebo cakat, kym budem rodit mrtve... potom ho ani nevidiet, v horsom pripade ho vidiet v truhlicke, pochovat ho a chodit na cintorin... pre mna je to prisilne... srdce si pola mna pamata veci inak, ako ked si ich ma pamatat zrak...
napisala som len svoj nazor... nikdy by som nechcela byt v tejto situacii a kazda zena, ktora sa s niecim takym potyka ma moj obdiv, akokolvek sa rozhodne...

@happy8051 ja som tiež makky človek a neviem čo by som urobila... ale videla som pribeh ženy ktora sa rozhodla každy den kedy je malička v jej brušku využiť naplno a aspon takymto sposobom je sprostredkovať všetky krasy... Napriek tomu že vedela že mimo jej bruška proste žiť nedokaže. Je užasne ked je človek natolko silny že i takuto situaciu dokaže prijať ako vyzvu k niečomu vyššiemu.

@happy8051 zdieľam s tebou tvoj názor.. 😖

Ahojte,citala som tuto temu od zaciatku az po posledny prispevok.. 😔
Stale som rozmyslala ci nieje nejako mozne tie oblicky nahradit,alebo neskor transplantovat,ale pochopila som,ze asi to nieje mozne.. 😔 🤐
Suhlasim s nazorom Hapy,naozaj je asi tazke vidiet to dietatko a potom ho musiet opustit,ale ci uz by to bolo teraz alebo to bude o niekolko tyzdnov neskor ukoncenie tehotenstva prebehne rovnako PORODOM 😕 nie potratom..
Aspon v pripade mojom,aj keby ma to zronilo, chcela by som aspon raz aspon na moment vidiet to dietatko. 😔
Mozno vam to teraz pripada,ze si protirecim ale chcela som tym napisat,ze az v tej danej situacii by som sa rozhodovala, no teraz tu ako nad tym premyslam,asi by som si chcela aspon raz to male dietatko pritulit.. 😔
Ovplyvnila ma skusenost mojej kamaratky,ktorej po porode povedali,ze je jej chlapcek chore srdiecko a zomre..preto s nim chcela stravit posledne chvilky,vziat si ho na ruky,urobit si otlacok nozicky,zobrat si vlasky.. 😢 ( chapem ak budete oponovat s tym,ze jej chlapcek bol donoseny)
Neviem ako by som prezivala situaciu,rozhodnut sa nechat ho este chvilu rast v sebe,alebo este chvilocku proste zit? Ano,je to sanca par sekund,minut,hodin,dni,tyzdnov ktore mozem este s nim prezit( kym je v brusku),ale co by dali za to ine maminy.. 😔
No je to sanca na upevnovanie puta s tym cloviecikom a zaroven sebatryznenie,ktoremu sa mienim podvolit..? 😔
Teda zdielam nazor oboch stran, niekto to dokaze vo svojej veskerej viere ze je to spravne podstupit,niekto nie..ale preto ani jedna z nas nieje zla matka.. tymi su ine.. ale to uz patri do inej temy.. 🤐

@froschka Ja som písala o matke, nie o dieťati, či bude ešte prežívať niekedy šťastie, ak na ten potrat pôjde. Dieťatko v brušku cíti, či ho má mamka rada. Ale aj postihnuté dieťatko môže byť šťastné, ak cíti, že je milované. A láska nie je podmienená obličkami. Veľmi sa mi páči, čo k téme písala @vejula. Ak môže matka prejavovať svojmu dieťatku lásku až do konca tehotenstva a možno aj dlhšie, prečo by to nemala urobiť?

@ewellina pretoze to nie je plnohodnotny zivot !!! prepac, ale ak sa niekto moze rozhodnut, ze ako bude zit tak preco nie???

@froschka ak clovek dostane chronicku chorobu s trvalymi nasledkami, stane sa obetou urazu, alebo zostarne a nie je schopny sa o seba plne postarat a nesplna tym tvoje kriteria o plnohodnotnom zivote a dokonca svojimi potrebami obtazuje aj svoje okolie aky spôsob utratenia by bol najhumannejsi?

ja by som skusila tiez viacerych lekarov, odbornikov...keby to vsetci do jedneho potvrdili, nemala by som dost sil nechat si babatko, ktore by nemalo rovnaku sancu na zdravy zivot ako ine...ale to pisem teraz, neviem, co by som urobila, kebyze som na Tvojom mieste....drz sa a nech sa rozhodnes akokolvek, rozhodnes sa spravne

podla mna je menej bolestive, ked to babo ani neuvidis, nez ho uvidiet a hned sa i rozlucit...ja fakt neviem, mas to tazke 😢

Ja by som isla na potrat...po tom co si napisala, je to takze, ale nechavat veci na nahodu sa mi nejako nepozdava...vecia sa nie vzdy vyriesia same....
.Mam priatelky co maju deticky chore - jedna ma viziu ze dietatko bude zit nejaky cas po transfere pluc {ma styri a vyzera ako moj dvojrocny}, druha ma dystrofika ktory uz potrebuje domacu opateru. Obe by ak by vedeli ze budu deticky chore isli na potrat...

precitala som si komplet Tvoje prispevky a riesila by som to potratom a po roku sa pokusila o dalsie babo

@froschka a čo je podľa teba plnohodnotný život? Podľa mňa už samotná možnosť, že niekto bude môcť cítiť lásku, je hodná toho, aby človek žil, aj keď má v živote určité obmedzenia. Veď koľkí ľudia, hoci sú zdraví a majú všetko, sú v živote nešťastní a naopak, koľkí takí, čo majú všelijaké postihnutia dokážu byť aj napriek tomu šťastní. Samozrejme, že sa každý môže rozhodovať sám za seba, ale len do tej miery, pokiaľ nezasahuje do práv toho druhého.

niki poradim ti tak ako vela dievcat skus pocuvat srdce, ako ti ono kaze. 😔
Mozno vela-krat nie je najlahsia cesta spravna, zivot je casto o pokore a o bolesti a urcite to ma vyznam. Ono je krasne a zaroven jednoduche mat bezstarostny zivot ,respektive zivot s beznymi starostami ...
Je vela mam , ktore dokazu nadludske veci, dokazu zit tak zlozity zivot a dokonca sa usmievat.Obdivujem ich a dodavaju mi silu.

Froschka, ako ty vies co je plnohodnotny zivot?Plnohodnotny zivot urcite nie je iba byt zdravy, krasny a bohaty... Co ked je plnohodnotny zivot prave ten , kde sa mina laska i utrpenie, bolest i stastie, ze zaspavas so slzami v ociach ale kazde rano vdaka svojmu dietatu sa znovu a znovu sa usmejes .... I zdrave dieta moze byt balvanom na matkinom krku...da sa to pochopit z viacerych stran...