Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Prehnaný strach v tehotenstve

ludmila26
12. feb 2013

Ahojte tehuľky....Včera som pozerala supermama na jojke a bola tam herečka Zuzana Vačková, ktorá hovorila ako prišla o dieťa v 7 mesiaci tehotenstva...Začala som sa veľmi obávať a neviem či je to normálne:( Som v 22 týždni a zatiaľ bolo všetko v poriadku no bojím sa či to bude tak aj naďalej....

mart1na26
12. feb 2013

@ludmila26 ahoj, viem o com hovoris, ja som este len v 2hom mesiaci a tiez som strasne ustrachana. Cakam 2he dieta, pri tom prvom som ani len nepomyslela ze by malej mohlo nieco byt.... a to ma manzel osteogenezu, mala je chvala bohu zdrava.... Ale toto druhe tehotenstvo,to je nieco, prvy tyzden ako som zistila ze som tehotna, som snad v hlave presla vsetky choroby sveta.... normalne mi s toho zacalo sibat.... Potom som si zacasla dokoola rozpravat ze ja budem mat krasneho zdraveho synculicka 🙂 a tak som zahanala aj zle myslienky ... a uz mi je dobre..... Ten strach je podla mna normalny, ved nosime v sebe novy zivot....... take relacie ani nepozeraj , radsej to prepni a dobre sa nalad...... daj si cokoladu a pusti si nejaku rozpravku 🙂))))))))))

srdiecko9
12. feb 2013

@ludmila26 psychika cloveka dokaze vela..ten strach je vzdy, hlavne ked pocuvame z kazdej strany, co vsetko sa moze stat a co vsetko zle sa stalo. Ja som mala prve tehotenstvo uplne strasne, mala som realne problemy a ten strach bol teda realny. A ked by som bola znovu tehotna, mala by som tiez strach, ale uz by nebol taky isty, bolo by to skor o nadstaveni tej psychiky a nakolko by som si dokazala pripustit tie zle veci. Ja ti poviem otvorene, ze prave pre ten strach druhe dieta este nemozem mat. Mam pocit, ze este nie som pripravena ho mat, kedze som si toto nevyriesila a je proste ten strach este väcsi ako ta tuzba po druhom. Ale urcite raz druhe babo chcem.
Pri mojom prvom tehotenstve, ked som sa uz blizila k porodu, mi raz jeden doktor povedal, ze som velmi silna a moja psychika dokazala vela toho uniest. A ja som sa tak spätne obzrela za tymi tehotenskymi mesiacmi stravenymi v nemocnici a rozmyslala som, ci mal pravdu. Mne sa zdalo, ze som vela plakala, ze som vela rozmyslala nad hroznymi vecami..ale po kazdej takej horsej chvilke som bola silnejsia. Vzdy som si nakoniec povedala, ze nie..tak to neskonci a ja budem mat zdrave donosene dietatko a spravim pre to vsetko. Dost mi pomahalo najist si nejaku cinnost a predstavovala som si, ako sa narodi, ako budeme spolu. Cize ten strach je normalny, len sa musis od neho nechat posilnit a vzdy si povedat, ze ty si tu pre svoje dieta a ono ta potrebuje. Prave preto zvladnem a prekonam aj tie tazsie chvilky, ktore sa obcas dostavia..je to normalne..ale treba sa vzdy nejak pozitivne vystverat z nich a povedat si, ze to bude dobre, ved preco by aj nemalo!!!

iwesska
12. feb 2013

@ludmila26 Bojis sa niecoho co sa netyka teba, preco? Keby ti zistili, ze tvoje dieta ma nejaky defekt, je to prirodzene, ale cakas uplne zdrave babatko a ty sa zaoberas tym, co sa stalo Anicke, Zuzke, Katke a len sa s tym deptas. Takym myslienkam ani nedovol obsadit ti miesto v hlave. Tak ako ti napadnu, tak ich vypust pomyselnym ventilom druhou stranou von. Ako je napr. mozne, ze prvy trimester mas stastne za sebou, hoci takmer kazda druha potrati?? No lebo TY si TY a tvoje tehotenstvo tak ako kazde ine je jedinecne. Preto NEPOROVNAVAJ a tes sa z toho svojho! Lebo stat sa moze cokolvek a kedykolvek, ako v tehu, tak pri porode, tak po porode, tak novorodencovi, ako aj batolatu, pubertakovi. Tvoje babatko je len a len TVOJE a chce aby sa jeho mamina na neho tesila a nie sa o neho bala 🙂 😉

rena28
12. feb 2013

kocky podobnym strachom si momentalne prechadzam. ☹ cakam svoje druhe dietatko, avsak od 13tyzdna musim len lezat nakolko sa otvaram a mam nasadenu aj serklaz.momentalne som v 29 tyzdni ale ten dennodenny strach ze mozem predcasne porodit mimuz prerasta cez hlavu ☹ ta bezmocnost je strasna o synceka sa stara moj manzel je velmi obetavy ale uz vidim ze je too nanho vela jednoducho chlap . teraz mi do toho ochorala mama ktora zije sama a nemozem jej ist pomoct ☹ snazim sa pozitivne mysliet ale naozaj je to niekedy velmimtazke kedze travim cas iba v polohe leziacej max ist na wc a sprcha. drzte sa vsetky kocky ktore takymto niecim prechadzate .

srdiecko9
12. feb 2013

@rena28 viem presne ako ti je..zazila som, tiez..mala som sice aj ine problemy, ale tu serklaz a lezanie a ta hrozba predcasneho porodu..no da to zabrat. Drzim ti velmi palce 🙂
Inak mne pomahalo, ze som si vytvorila taky stereotyp s opornymi bodami pocas dna. Tie body predstavovali nieco, na co som sa tesila a robilo mi radost. Tak napriklad doobeda som sa tesila na kapucinko po obede. Cize vzdy ked mi priniesli obed (lezala som v nemocnici), tak ja som sa uz nevedla dockat, ako si urobim pohodicku pri kapucine s cokoladkou 😀 (aj ked po leziacky 😀) alebo vecer som si vsetko pekne prichystala na spanie a tesila sa, aky filmik si pozriem..a strasne veeeela som citala..cize aj to ma bavilo, som sa tesila na knihu..take ritualy som si vytvorila..aby cas ubiehal..