• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Panická porucha a pôrod. Ako ste to zvládli?

2. mája 2016 
renka dula odpis mi na IP
26. okt 2008 o 12:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ja som zacala 9tt a uspesne bez zachvatu. Uvidime dokedy. Len ked mam ist k lekarovi tak trosku sa to zhorsi ale uplny zachvat neprepukne. Som objednana na EKG a to si myslim, ze bude SILA!!!! no uvidime ako zvladnem. Strach z porodu ma stale skrie no napisala som renke snad pomoze.
Etnicka dik za tip!!!!!!
26. okt 2008 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby mozte mi vsvet.co je ta Panická porucha ako sa prejavuje dakujem
26. okt 2008 o 12:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj lulu19

no je to druch psychickej poruchy, ale nie choroby, ktora sa prejavuje neadekvatnym strachom alebo zvysenou funkciou nervoveho systemu. Vela ludi hovori mam strach neuveritelne sa bojim ale to naozaj nema s tym pravym panickym strachom nic spolocne aj ja by som sa chcela len tak normalne bat :grinning: No priznaky: Strach, ze umriem, ze odpadnem, ze sa mi nieco stane a ked sa zacnes takto bat Tvoje telo zblbne a zacne Ti strasne rychlo bit srdce, niekedy nestihas dychat a bojis, sa ze sa dusis, ze mas infarkt, pride Ti na odpadnutie popripade odpadnes, zacnes sa potit a triast. Podotykam, ze fakt to nema nic spolocne s klasickym strachom kedy Ti trochu rychlejsie bije srdce a viac sa potis. Je to situacia, ktoru sama nezvladas. Teda ja to nemam az take silne ale tiez mi to staci teda.
26. okt 2008 o 12:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
dakujem
26. okt 2008 o 12:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte asi sem patrim aj ja. mala som že vraj panický záchvat :slight_smile: čo už. 1x ma to zastihlo pred 3 rokmi, trvalo to pol roka a nevedeli zistiť, že z čoho..teraz sa to objavilo asi v 2 TT tak som sa zľakla a utekala k doktorke a ta ma poslala na neurologiu a tam mi povedala dr. že to bol panický záchvat ale že na babo to nijako nevplýva. a odvtedy som ho mala len raz- dva ale to len take sekundove max minuta mam vraj dýchať a nestresovať sa.. :astonished:
lieky mi nedala žiadne ani homeopatika ani nič..
26. okt 2008 o 15:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kvixa,panicka porucha sa vacsinou lieci liekmi z radu antidepresiv,takze preto ti na to nic nedali,lebo to nije vhodne uzivat v tehotenstve
ak ti to naozaj zneprijemnuje zivot,skus vyhladat homeopata(skus na boiron.sk napriklad),mozno ti pomoze.mne homeopatika pomohli a pomahaju
26. okt 2008 o 18:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
caruzo, stále si hovorím, že si nejdem nohy lámať, všetko v pohode, mám čas, aj keď nie vždy sa to dá, ale snažím sa :wink:
27. okt 2008 o 07:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky.Tak koukám,že já mám panickou poruchu také....Z každé návštěvy u dr. mám už den předem strach,v čekárně mi buší srdce,že myslím že mi snad vyletí z hrudi.Nejednou jsem proto měla i zvýšena tlak z toho stresu.Teď už jsem naštěstí u konce,ale stejně,vypadá to,že dr. ještě minimálně dvakrát navštívim(ikdyž nikdo neví) a prostě z toho mám nervy.Porodu se jako bojím hodně moc i když v tomhle stadiu si ho spíše přeji,protože už jsem úplně vyřízená,ale když mám bolesti a čekám jestli se budou stupňovat tak přemýšlím jak budu odcházet z domova,co mě bude v nemocnici čekat atd....Jde semnou manža tak to snad nějak zvládnu,ale strach mám.Už aby to bylo zamnou.
Nevím jetli tu poruchu mám,ale sem úplně vyřízená z doktorů atd. takže vím co holky s touto poruchou prožívají a mě na to teda nepomáhá nic,jen to když dr. řekne,že je vše vpořádku a vyjdu s ordinace :slight_smile:
27. okt 2008 o 07:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby :slight_smile: akurat som sa dnes zaregistrovala po precitani prispevkov o PP...PP je presne to, ako to popisuje natashkaa. Velmi dobre to poznam, par takychto zachvatov som uz zazila, takze viem o co ide...urcite sa to neda porovnat s beznym strachom, pri ktorom vam "busi srdiecko" a ochvilu to odzneje, zazit takyto panicky zachvat nie je nic prijemne, dokonca povedala by som, ze clovek ma v tu chvilu pocit ze sa zblazni, nakolko nedokaze ovladat svoje telo ani svoj strach. Ja som momentalne v 35tt a tiez sa veeeelmi bojim, co bude pri porode, uz len myslienka na neho vo mne vyvolava neskutocny strach ako to zvladnem...jednoznacne na to musim upozornit svojho porodnika...inak taketo zachvaty som mala na zaciatku tehu asi dva, ked som bola totalne vycerpana, unavena, bolo mi neskutocne zle...asi az tak ze som skoncila v nemocnici na internom, po vysetreniach mi p. doktorka povedala, ze je to predsa len vsetko moja "psychika" mala som vtedy tep asi 150/min. pichli mi magnezium, a hned som sa ukludnila....inak pri tychto stavoch velmi pomaha (nadych a vydych do sacka) a mne hlavne to sustredenie sa na dychanie, vtedy to prejde...takze drzim palce vsetkym babam, co to mavaju...tie stavy sa sice vracaju stale, ale da sa to predychat, a hlavne co je dolezite...vyhybat sa stresom :wink:
27. okt 2008 o 15:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj okmad

ani nevies ako som rada, ze si napisala to s tym tepom. Si prvy clovek ktoremu tiez namerali 150 ja som mala 153 a mne v nemocnici kricali, ze umrem, ze to este nikdy nezazili. Normalne si ma tak neuveritelne ukludnila!!!!!! Viem, ze ked dostanem tyky poriadny zachvat moze mi bit aj 170 lebo to je taka rychlovka, ze nestiham pocitat. Ale pritom ja sa uz aj vnutorne dokazem ukludnit len srdiecko busi este aspon 10 minut dalej. Je to hrozne mam pocit, ze zinfarktujem. Kam ides rodit Ty? prosim napis ako si to cele zvladla. Ja som sice len v tretom mesiaci ale uz mam pekne nahnane :-Ď neviem si predstavit, ze pri kontrakciach mi bude bit 150 to by som neudychala
27. okt 2008 o 16:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
natashkaa neboj, zvladnes to :wink: inak mne vlastne tiez hovorila kedysi doktorka, ze mam fukat do sacku a potom to vdychovat, vraj to zabranuje hyperventilacii. a este je dobre ako prevencia vela vapnika s magneziom, takze ja pijem Korytnicu :wink: a hlavne treba byt v pohode, sportovat, tancovat, spievat si... tesit sa zo zivota :grinning:
27. okt 2008 o 20:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale neviem ci vela horcika nestimuluje sval maternice
30. okt 2008 o 22:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
praveze utlmuje,treba ho mesiac pred porodom vysadit
31. okt 2008 o 07:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahaaa myslim, ze je tu taka tema idem to preluskat
31. okt 2008 o 08:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby,ja by som tiez chcela prispiet mojou skusenostou s panickou poruchou, neviem teda, ci sa jedna prave o nu, lebo vysetrenia ohladne ekg, echo su este predomnou, v pripade, ze budu negativne, zacnem uvazovat aj o PP. Ja som mala velky zachvat asi pred troma mesiacmi, vsetky priznaky, ktore PP zahrna, som pocitovala, u mna je to hlavne búsenie srdca bez priciny, tep si radsej nemeriam, asi by ma rovno trafilo, ale ked poviem, ze je urcite aj 130, neprehanam. Som vtedy velmi nervózna, je mi zima na ruky, ťažko sa mi dýcha. Boli dni, ked som sa na búšenie srdca a rýchly tep budila hocikedy aj v noci, musela som otvárať okná, dýchať zhlboka,prechádzať sa po izbe. Tieto stavy budenia sa v noci už nemávam, teraz to u mň prichádza hlavne ráno, tak neviem, ci je to normálne, ked ráno vstanem uz nekluldna, spavam dobre. Nabudúci rok planujeme babatko, neviem si predstavit, keby ma tento stav navstivil aj v obdobi tehotenstva.
12. nov 2008 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ďakujem veľmi pekne za vaše príspevky. Som rada, ale len v úvodzovkách, že nemám také problémy s PP sama. Ja už tiež veľmi túžim po dieťatku, ale veľmi sa obávam toho, ako by som prežila tehotenstvo a hlavne pôrod. Že sa mi bude zle dýchať, že sa nebudem môcť nadýchnuť, že mi bude tak biť srdce a budem mať rýchly tep /mávam vysoký tep/, že sa mi niečo stane a pod. obavy. Už mi začínajú biť biologické hodiny, mala by som sa začať snažiť o dieťa, ale PP ma ovláda a bráni mi sa odhodlať k tomu mať dieťa.
Tie čo máte PP a ste už tehotné, poradili ste sa o tom so svojim lekárom a pod., že máte obavy s pôrodom?!
Ako sa dokážete utíšiť, keď máte nejaký záchvat a rýchly pulz?! Vďaka
14. nov 2008 o 11:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj holky,právě jsem otevřela naše stránky a vidím, že nejsem sama, kdo trpí PP. já jí mám už skoro 3 roky,
zjistili mi ji když se mi při chůzi zvrtla noha a já si udělala otřes mozku a výron na levé noze.
Brala jsem na to Miabene a Citu asi tak 4 měsíce, poté se to na chvíli uklidnilo a opět dokola s Apocitalopramem.
Panická porucha je doživotní časovaná bomba. Teď mě už 3 týden otravuje opět život. Jenomže plánujeme
miminko, tak mám strach jít k lékaři, aby mi opět nepředepsal léky, to bychom to museli zase kvůli práškům
odložit a to už si nemohu dovolit, je mi 33 a hodiny uz bijí že je nejvyšší čas na mimi.
Mám záchvaty strachu, podceňování se, pláče a spánku, strašné, někdy si připadám k nepotřebě, nejsem schopná něco doma udělat, nevydržím u toho nebo nevím jak do toho.
14. nov 2008 o 17:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jhoj baby, pp poznam doverne, ale poznam aj pricinu u mna bola vyvolana autonehodou a teda sest rokou som nevstupila na cestu bez toho, aby okolo mna nebolo aspon 5 ludi, ktori by mohli byt prejdeni miesto mna, aj ked som pri prechode stala 20' bolo mi to jedno, par krat som vosla na cestu a skoncilo to tak, ze ak sa v dialke zjavilo auto tak som skamenela na ceste, a auta ma obchadzali, brrr dostala ma z toho jedna dobra psychologicka-detska a z lucenca, dochadzala som k nej z prievidze, ale nastastie uz to mam za sebou. ten pocit uz zazit nechcem :stuck_out_tongue_closed_eyes:
20. nov 2008 o 14:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enee a jablcko, ak mate taky velky strach, myslim, ze je vhodne ist za psychologom. Mna z toho dostala joga, moj psik a manzel. Na lieky sa nespoliehajte. Prekonat to musite samy z vlastnej vole a ak na to nie ste dost silne, nehambite sa vyhladat pomoc. Na tom nic nie je a stoji to za to. Ja sa na porod velmi tesim :wink: a tak by to malo byt.
29. nov 2008 o 19:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pozeral som teraz večer na Spektrum, dokument Záhadná diagnóza. Bol tam aj príbeh ženy, ktorá od 20 do 42 rokov trpela neustálou únavou a bolo jej špatne. Stav sa jej upravil len počas tehotenstva. Hneď po pôrode upadla do choroby. Lekári nič nezistili. Muž sa s ňou kvôli tomu rozviedol, nikto jej neveril, že je chorá, podozrievali ju z lenivosti, a bola pred samovraždou. V noci sa jej prisnil sen, kedy videla torzo svojho tela, v ňom zvýraznené srdce, a hlas, ktorý jej hovoril, že v srdci je problém. Na to sa prebrala, sen si zapísala a išla sa dať vyšetriť kardiológom. Našla takého, ktorý sa jej dostatočne venoval a zistil, že má MVP. Čo to je, a aké sú príznaky tohoto ochorenia si môžete prečítať tu. Je to v angličtine. http://www.mvprolapse.com/symptoms_testing.html .Po nasadení správnej liečby sa jej stav blekovo normalizoval. Všimnite si súvis s panickou poruchou.
13. jan 2009 o 23:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Nikto nemá viac takúto skúsenosť s panickou poruchou?!
19. jan 2009 o 11:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hm,porucha,zaklad panickej poruchy spociva v tom,ze sa clovek boji ze ma nejaku vaznu chorobu,tak si nam teraz dodal optimizmu :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:
20. jan 2009 o 15:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
panicka porucha sa da prekonat, treba len chciet a verit si :wink:
20. jan 2009 o 20:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte ja tiež trpím PP. Som 4,5 mesiaca po pôrode a prešla som tým. Ale u mna to bolo skôr spôsobené
hormonmy. Najprv som tým trpela po vysadení antikoncepcie začala PP a depky. Najhoršie to bolo v tehu
okolo 6 mesiaca. Proste dostala som do seba vysoku hladinu hormonov a potom prišiel pôrod a náhly pokles hormonov - popôrodná depka. Strašne ťažko som to niesla. Bola som u psychošky a dostala som najnižšiu
liečbu. Som rada sama za seba že to zvládam aj s malinkým a doktorka mi veľmi pomohla a pracujem na sebe.
Treba to riešiť najprv liekmi a potom sami na sebe.V tehu je človek akýsi precitlivelí a malý problém sa mu zrazu zdá ako obrovský problém. Radím vám, ak máte takýto problém treba ísť za psychiatrom nehanbiť sa.
1. feb 2009 o 16:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Najlepšie na panickú poruchu je vyhýbať sa situáciám, v ktorých sa vám to stáva. Treba sa zamestnať teda myseľ zamestnať, športovať aby sa vyplavovali endorfíny, pohyb, veľa čítať, vzdelávať sa. Tešiť sa zo svojho šťastia. Ak potrebujete pomôcť rada vyhoviem a pokecám o tom, mám dosť informácií aj vlastné skúsenosti.
1. feb 2009 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ahojte tak panicka porucha mi zneprijemnuje pekne zivot uz asi siesty rok :sweat_smile: no zatial som nebola u odbornika..po prvom porode to bolo zlé ale casom sa to upravilo.po druhom porode je to katastrofa,ale stale kojim tak sa dopujem homeopatikami a cakam co sa bude diat.mam aj odporucanie k psichoske a aak to nepojde inak tak idem za nou.lebo niekedy je tazke z niecim takim bojovat len tak bez pomoci odbornika...
a najnovsie som pocula ze sa neda vyliecit,len sa s nou clovek musi naucit zit??je to pravda? :unamused:
1. feb 2009 o 16:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
timotej napis viac ako si to zvladla. Ja ked mam take stavy depresie a nespavosti najma si vycitam to, ze tym strasne ublizujem babetku, ze citi moje negativne pocity a potom, aby som si stresom nevyvolala predcasny porod. Prenasleduju ma katastroficke myslienky a cele je to takto dookola. Liecila som sa AD, no chceli sme babetko tak som lieky vysadila, nejak to slo, aj ide, ale niekedy je to straaaaaneee!
1. feb 2009 o 16:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zvládala som to ťažko počas tehotenstva ma to prepadlo v 6.mesiaci ani presne neviem čo to vyvolalo. Proste
bola to depka. Zvládla som to tak, že som chodila k psychoške na sedenia a to ma dosť držalo. A po pôrode
som sa dala na najjemnejšiu liečbu. Psychologička je osoba, ktorá vám len poradí, vypočuje, zhodnotí ale na
prekvapenie objavíte v sebe dosť vecí, rieši sa všetko od malička, všetky situácie ste nútení premýšlať nad
vecami aj doma.. Ona vás navádza na riešenia aby ste si sami dokázali pomôcť. Psychiatrička s vami nejako navyše nedebatuje, tá usúdi liečbu podľa príznakov. Ako som sa dočítala na koníkovi tak depka môže trvať
až do 8.mesiaca po pôrode, takže teraz plne chápem moje pocity. Ale u mna je to čisto hormonálne, prišli
sme na to so psycholog. ale aj u mnohých z vás. Len ked s tým nič nerobíte, tak to nevyliečite. Verte mi,
že málokto si sám pomôže, teda pomôže ale nezbaví sa toho.. Zuzky1104 neboj na dieťa to nevplýva. Ja som
strašne často revávala potrebovala som sa stále objímať aby ma niekto podržal, mama mi povedala, že ak
s tým neprestanem tak budem mať urevané dieťa. Moje dieťa je veľmi dobré a usmievavé. AD nasad až po
pôrode, ak nebudeš dlho kojiť neva hlavne aby si sa z toho dostala. Dosť dlho to trvá. Mna to ešte niekedy
chytá ale už viem presne čo sa deje, hormony sa rozkolíšu a trvá dva týždne kým sa dostanú namiesto. Vtedy ked sa rozkolíšu som strašne precitlivelá, revem pre nič za nič, potím sa, stále som smädná, nič ma nebaví,
iba sa venovať malému, je mi zaťažko niečo navyše. Ak budete mať problém rada pomôžem ak môžem. Pá
1. feb 2009 o 18:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
timotej no ved mna to vzdy drapi po porode tiez si myslim ze je to hlavne hormonmi :unamused: len teraz ma pochytil akisy strach ze sa toho nezbavim....mam ist jk tej psichoske???akosi na nu nemam ani cas....
1. feb 2009 o 18:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok