Používame cookies. Viac informácií tu. OK
halienka
18. mar 2012

@janula1077 Ahoj, je mi ľúto, čo si prežila, presne chápem, ako ti je ťažko, zažila som to isté. Ja som bola na vyvolávanom potrate v 24tt, tiež pre vývojové chyby nezlučiteľné zo životom. Bola to hrôza 😢 ale nejako som sa z toho postupne dostala, a aj keď som to vtedajšie otehotnenie pokladala za zázrak, pretože prdtým sme sa 10 rokov pokúšali a nič, dokonca ani umelé nevyšlo, až potom zrazu spontánne...som si myslela, že to bol zázrak, ktorý ale dopadol strašne zle a už som ani nerátala s tým, že sa mi znovu podarí otehotnieť, a ono sa mi to naozaj po 2 rokoch podarilo a teraz mám krásnu zdravú dcérku 2 a 1/4 roka 🙂 Preto nezúfaj, my sme tu boli taká skupinka báb, čo niečím podobným prešli, niektoré dokonca tesne pred pôrodom prišli o dieťatko, no nakoniec sme všetky do jednej otehotneli a máme zdravé detičky 😉 🙂 Ono to samozrejme nešlo hneď, akoby sa každej musela zahojiť dušička, a to chce čas, odsmútiť si, odplakať ten žiaľ, predsa len to dieťatko, aj keď je už v nebi, ti navždy zostane v srdci... Daj tomu čas a ono to určite príde. Neviem ako je to dávno, čo sa ti to stalo, ale prajem ti rýchle zotavenie.

janula1077
autor
18. mar 2012

Halienka,vdaka za povzbudive slova.Stalo sa mi to tento tyzden.Moc sme sa na babo tesili,lebo uz mame 34 rokov a hrozne sme ho chceli. Je to cerstve a viem,ze cas rany zahoji,ale aj tak. Ale clovek je rad,ze sa ma komu vyrozpravat,podelit sa o bolest,aj ked moj partner je hrozne fajn aje mi velkou oporou. Dufam,ze aj my sa raz budeme tesit zo zdraveho dietatka.

janula1077
autor
19. mar 2012

caka ma snad to najhorsie - odlozit vecicky pre maleho a dufat,ze sa ma v nebicku dobre a skoro nam posle zdraveho anjelika. ...... prebdene noci a potoky slz nemaju konca

halienka
19. mar 2012

@janula1077 Janulka, ja viem, mne veľmi pomáhalo sa vyrozprávať, bohužiaľ ten žiaľ bol tak silný, že zo začiatku som tie myšlienyk ani akosi nevedela vytlačiť z krku, jedine mužovi som sa dokázala vyplakať a vyrozprávať, aj to horko ťažko, no chvalabohu že ho mám, bol mi obrovskou oporou a veľmi mi pomohol. A tiež mi pomohlo, že som tu na Koníku našla podobne trpiace baby, ktoré presne chápali tie pocity, ktoré som mala, bo v tomto prípade naozaj platí, že pochopí len ten, čo to prežil. Mňa neustále napadali myšlienky, že prečo, prečo práve mne sa toto stalo? Nešlo mi to do hlavy a stále som hľadala vysvetlenie...no pravda je, že vysvetlenie sa nedá nájsť, je to proste hlúpa náhoda, ktorá si proste sadla zrovna na nás ☹ Zrejme to inak berie žena, ktorá nejaké to dieťa už doma má, no určiet ina žena, ktorá sa už určitú dobu snaží a nakoniec to takto dopadne ☹ Keďže som určitým spôsobom aj veriaca, tak ma to dosť ničilo aj z tejto stránky, no nakoniec mi asi najviac pomohol pohľad môjho muža - ateistu - ktorý mi povedal, že aj keď to my nejako nevidíme a nesledujeme, takéto veci sa v prírode bežne stávajú, rôzne mutácie a chyby vo vývoji, je to proste príroda a my sa s tým musíme zmieriť a veriť, že nabudúce sa to už nestane. Neviem ako u vás, u nás potom všetko išlo ešte aj na genetiku a ukázalo sa, že my sme úplne v poriadku po tejto stránke a vôbec nič nebráni tomu aby sme počali zdravé dieťa. Tak verím, že aj u vás je to tak. Tie vecičky veru rýchlo odlož a akonáhle ťa to najhoršie prejde, tak sa pokús ísť von, niekde medzi ľudí, niekde kde by si odpútala myšlienky, možno sa orientovať na nejaké koníčky, niečo čo ťa baví...to všetko pomáha

janula1077
autor
20. mar 2012

halienka,aj ja mam pri sebe takeho skveleho partnera. Snazim sa chodit medzi ludi a s lutostou pozeram po kazdom kociku s babom ☹ Som uplne mimo. Ale odchadzam za muzom,ktory bol v tom case,ked sa to nestastie stalo pracovne velmi daleko. Tak bude zas o trochu lepsie,ked budem mat pri sebe (fyzicky) milujuceho a chapajuceho partnera.

halienka
20. mar 2012

@janula1077 janulka a možno ti aj tá zmena prostredia pomôže 🙂

dvojbottka
21. mar 2012

@janula1077 Ahoj, veľmi dobre viem, čo prežívaš, keď čítam čo píšeš, ako keby som čítala o mojom smútku. Ja som otehotnela po 5tich rokoch a v 8tt som potratila, po roku som otehotnela znovu a v 20tt pre Edwardsov syndróm, ktorý je nezlučiteľný so životom sme sa museli s našou dcérkou rozlúčiť. Je to už pol roka, ale stále, keď si na ňu spomeniem, mám v očiach slzy. Hoci mám dve dospelé dcéry z prvého manželstva, veľmi sme túžili s manželom po našom spoločnom dieťatku. Ako sa vraví, čas všetko prebolí, je to pravda, ale zabudnúť, to sa nedá. Budem ti veľmi držať prsty, nech sa vám, čo najskôr podarí mať krásne bábo.... 🙂

janula1077
autor
28. mar 2012

Vdaka obom za povzbudive slova. Zmena prostredia mi dost pomohla.Hlavne,ze som s chapavym a milujucim partnerom. Ale zabudnut sa neda a hned ako to bude mozne sa budeme snazit o babo.

nataly1402
1. sep 2012

Ahojte,ja mam podobnu skusenosť a chcem sa konečne vyrozpravat.Mne robili potrat v 24tt,bolo to hrozne,podarilo sa im ho vyvolať na druhy pokus,bola to neskutočna bolesť ako na tele tak aj v duši a v srdci ☹ ...Bolo to pred to pred piatimi rokmi a zistili mojmu malemu Dawnov syndrom....Pri potrate som to aj potvrdilo,po roku som zas otehotnela ale v 9 tt prestal rasť a odišlo mi druhe babo....Prestala som už veriť a po dalsich 2 rokoch som zas otehotnela a modlila sa každy boží den aby bolo všetko ok a našťastie bolo a tešim sa z krasneho zdraveho 2 a pol ročneho syna 🙂 Mam v nebičku už 2 detičky a každy den na nich myslim a aj si poplačem...Tak Janulka držim palce,určite vám to vyjde 🙂

ghanam
7. sep 2017

Dobrý deň,
volám sa Alžbeta Demeková a pracujem ako pôrodná asistentka. Momentálne píšem svoju rigoróznu prácu na tému Skúsenosti žien po indukovanom potrate v II. trimestri tehotenstva. Chcela by som Vás preto poprosiť o Vašu pomoc, pretože aj Vaša reálna skúsenosť môže prispieť ku skvalitneniu každodennej práce pôrodných asistentiek. Rovnako tak môžu Vaše odpovede pomôcť ďalším ženám, ktoré sa jedného dňa ocitnú v podobnej situácii. Link na dotazník (dotazník je anonymný) https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfagv9...

Tu začni písať odpoveď...

Odošli