Som v 24. týždni a musím sa vzdať bábätka
Ahojte vsetci. Potrebujem sa vyrozpravat zo svojho zialu. Mojmu malickemu zistili vrodenu srdcovu vadu a tiez z vysetreni na genetike mentalne postihnutie na 98%. S partneron sme sa rozhodli pre potrat som v 24 tyzdni a velmi sa bojim a som nestastna. Je tu nejaka zena co mala taky podobny pripad ako ja?
@0silvia0
Rozumiem ti, ale chapem, ze ked sa da vyhnut utrpeniu, tak sa clovek aj tak nastavi a bude konat aby sa mu vyhol. Nie sme dokonali ludia, robime chyby...ale zodpovednost si nesieme prave priamo pred Bohom, nie pred ludmi, ktori nevidia do nasich zivotov, srdc..
Vezmi si napr. taky priklad, dievca si vezme chlapca z ktoreho sa vykluje alkoholik a grobian..mohla by cely zivot ostat v tomto zvazku, trpiet, mat strateny zivot... urcite by sa niektorym ludom aj tu "zapacila" ☹ ale moze tu vec zmenit, odist od takeho cloveka, rozviest sa a zit zivot, ktory chce zit. A tak je to aj u inych druhoch utrpenia, ked clovek ma moznost to zvratit, prečo nie? prečo by mal dobrovolne ist do utrpenia, ked nechce? nemalo by byt utrepenie dobrovolnou volbou?
každá, čo píše, že je to zabitie dieťatka a vražda a pod. každá z vás máte doma zdravé dieťa, ktoré tak malo najviac chrípku, či kiahne..ona prešla najvyššími testami, ktoré jej tie vývojové vady potvrdili, určite to nie je pre ňu ľahké rozhodnutie..každá žena je iná, nie každá je stavaná na to aby s vedomím porodila tak choré dieťatko, a snažila sa ho vychovávať ako najlepšie vie, sú ženy, ktoré dajú život a bojujú s ním, sú ženy, ktoré utrpenie ukončia predčasným pôrodom..tak isto aj tu v diskusii, sú dve skupiny žien..moja kamarátka porodila mŕtve dieťatko, obrovský šok a smútok..v ten deň na izbu jej prišli povedať, že dieťatko malo jasné znaky DS a silne poškodené srdiečko..o dva dni som ju bola pozrieť, smútila áno, ale na druhej strane bola akoby spokojná, že sa tak stalo, priznala, že nemala by silu vychovávať, trápiť sa a bojovať..teraz je maminkou troch zdravých detí. Želám ti to najsprávnejšie rozhodnutie, nedaj na rady, konaj, ako ti povie srdce, do budúcna kopec radosti zo zdravých detičiek.
@fidka79 - to kde som pisala ze by som nechala mrtvy plod v tele matky, sa aj citas co pises? Ty mas asi zjavne problem s veriacimi lebo keby si nevedela ze som veriaca tak tu neutocis na moju osobu. Ani slovkom som neutocila na autorku temy, ak moralizujem tak jedine nad prispevkami ktore utvrdzuju autorku ze ma ist na potrat. Autorka je v zlom psychickom rozpolozeni, vtedy clovek nekona racionalne tak preco si neprecitat aj odlisny nazor, nikto predsa nenapisal ze je vrahyna ani jej inak nenadaval, ani ja nie.
@silvia002 pôvodne som nechcela prispievať...
v prvom rade - urob, ako cítiš, resp. ako to cítite obaja s partnerom.... je to len a len vaše rozhodnutie a nik nemá právo súdiť ťa (vás) zaň... akokoľvek sa rozhodnete
sú tu rôzne názory.... ja pridám ešte svoj pohľad... nie každy človek je natoľko silný a duševne pripravený donosiť ťažko choré dieťatko, ktoré bude po celý život postihnuté alebo pár minút po pôrode zomrie...
a nikto by tiež nemal očakávať, že to, čo zvláda on, zvládne každý....
ak sa na to necítiš, nik nemá právo kritizovať a hodnotiť tvoje rozhodnutie
priznám sa, ja sama neviem, ako by som v takej situácii reagovala...
ešte k tým "fanatičkám" a pod.; tiež mám známu, silno veriacu, ktorá vlani riešila s manželom úplne rovnaký problém... napriek tomu, že každý by zrejme predpokladal, že v ich prípade "nie je čo riešiť", zvolili predsa len radikálne riešenie... nezvládali to.... nikto, ale skutočne nikto z okolia, si jej po tom všetkom prežitom nedovolí povedať, že je vrahyňa a pod. .... tak ako sa to deje v týchto diskusiách ☹
@mima4 už som sa tu vyjadrila, že nemáme právo súdiť rozhodnutie iného. Každé rozhodnutie v danej chvíli je správne už len kvôli tomu, že v momente rozhodovania sme v takom životnom rozpoložení, v akom sme. Ak raz urobíme svoje rozhodnutie a ak je to rozhodnutie skutočne zásadné, musíme si byť vedomí, že v niektorých prípadoch je skutočne nezvratné.
Ak chceš odo mňa môj súkromný názor na konkrétnu situáciu, žena od grobiana môže odísť, aj keď sa raz rozhodla s ním žiť, tým odchodom mu nijako fyzicky neublíži (môže akurát tak uraziť jeho ješitnosť alebo ego). Tu nevidím dôvod vystavovať sa utrpeniu. Ale rozhodnúť za inú bytosť a definitívne a nezvratne, to by som si ja osobne nedovolila v tejto mojej situácii a v tejto mojej etape žitia a poznania. Možno keby si sa ma to opýtala pred pár rokmi, odpoviem inak a ak by som pred pár rokmi urobila nezvratné rozhodnutie, sama si za neho budem niesť následky.
V živote robíme dobré a zlé rozhodnutia, je to len a len naša voľba a potom je tu Boh, ktorý napriek všetkým našim zlým rozhodnutiam na nás čaká, kým sa od toho zlého očistíme. On má čas, čas tu nehrá žiadnu úlohu, on vie, že iná cesta ako cesta k Bohu nevedie. Len nie sme na túto cestu prichystaní všetci rovnako. Niekto pochopí skôr, niekto neskôr a niekto oveľa neskôr. A presne toto je tu v tejto diskusii veľmi cítiť a vidieť.
@silvia002 .....moj syn ma svalovu dystrofiu...zakerne ochorenie svalov....mozno sa nedozije 20 rokov (liek uz vynasli a ak sa k nemu dostaneme je moj syn zachraneny).......ale aj ked by som ho teraz nedala za nic na svete,keby mu tuto chorobu zistili este pred jeho narodenim a odporucili potrat,tak by som ho podstupila........ta predstava,ze ti dieta umiera pred ocami je hrozna.....bojim sa ,ze ta liecba nezaberie......bojim sa dna kedy budem musiet mat usmev na tvari a pritom budem umierat od zialu,pri pohlade na to ako sa moj syn trapi......takze nepocuvaj ziadne panbozkarky a moralistky......
drzim palce....urcite to nie je lahke rozhodnutie
ahojte chcem prispiet vzdy to bude rozhodnutie len na silvii a jej manzelovi nam sa stalo ani nie pred mesiacom podobne nieco mala bola chora lenze dochtpri to zistili az bola vo mne mrtva musela som ju porodit v 23 tt a poviem vam aj keby bola chora a nezomrela vomne urcite by zomrela po porode a myslim si ze keby ju vidim ako umiera asi by som zomrela aj ja od zialu nic nie je ťažšie ako vidiet svoje dieta zomriet
ja by som sa z vlastnej skusenosti na lekarov moc nespoliehala...nam hovorili, ze mala bude mat tak 50:50 DS a bude potrebovat operaciu srdca, ktoru pokial sa narodi predcasne neprezije a mala sa narodila, na srdiecku nasli len selest a aj ten po roku zmizol, DS nema a je to uplne normalne zdrave dieta. Kamaratka cakala dvojicky a jedno sa narodilo s par mechanickymi vadami, o ktorych vedeli, ale mysleli si, ze nebudu zlucitelne so zivotom...dvojicky oslavili 20 rokov a obe su zdrave. Ja by som po skusenostiach ake mam asi cakala, co sa z toho vykluje, nez aby som sa rozhodla hned na zaklade testov...niekomu vyjdu super a az po narodeni lekari zistia problemy, niekomu zle a deti sa narodia zdrave...
ahoj aj ja prispejem aj ked je to troska iny pribeh,je to znama bola tehotna cele tehotenstvo si uzivala vysledky jej vychadzali v poriadku a az na sone v 30tt zistili,ze mala sa uz dlhu dobu nevyvija,ze je malicka. Buducu mamicku poslali do nemocnice s tym,ze maju rozhodnut oni. Na dalsi den sa rozhodi urobit sekciu mamicku uspali,dievcatko sa narodilo navonok zdrave malo 5 prstekov na kazdej rucicke aj na nozickach,bola krasna zial vnutorne organy sa prestali vyvijat. Dievcatko bolo napojene na roznych hadickach a cakali na rozhodnutie rodicov.Manzel cakal kym zenu zobudia nechcel byt on sam co sa mal rozhodnut ako dalej,mamicke po prebudeni dovolili ist pozriet malu s tym,ze vobec netusila co je s malou ked ju uvidela bola stastna az kym nespozorovala to mnozstvo hadiciek na ktorych bola malicka napojena,kedze dr. vedeli,ze nevedia ani den ani hodinu kedy malicka umrie dovolili jej si ju privinut v tej chvili bola stastna ze konecne moze malicku objat. Hodinu na to prisiel doktor za nou aj jej manzelom do izby so spravou,ze mala dodychala. V tej chvili sa jej zrutil cely svet aj ked vedela,ze mala dlho nebude s nimi netusila,ze ju uz zivu nebude moct drzat v naruci. Po pohrebe z domu nevychadzala navstevovala psychiatra uz je tomu 5 rokov a dodnes nechce pocut o tom,ze by mala byt tehotna nakolko im zistili,ze je pravdepodobnost ze aj dalsie dietatko by bolo chore ☹ mne trhalo srdce uz len to co vsetko to s nou urobilo, vela z vas pise nechaj ho dodychat,chyt ho do narucia ale ani jedna netusi aku ma psychiku a ci sa z toho niekedy dostane,ano kazdy ma pravo zit,ale co je zivot? Kazdy ma pravo rozhodnut sa a preto nesudte,nikto netusi co sa mu v zivote prihodi a preto sa modlite za to ze mate zdrave deticky ,celu rodinu a nemusite sa rozhodovat ako prave Silvia,ktora to naozaj nema lahke. Drzim palce nech sa rozhodnete akokolvek,sami musite vediet ako to citite
@mima4 niektoré pomenovania a výklady ľudia pomenovali tak, ako vedeli, nie všetko sa dá dokonale pomenovať ľudskou rečou a ľudským vnímaním.
Ja sama z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sama som bola sklamaním pre svojich rodičov čo sa zdravotnej stránky týka. Veľa si prežili oni, veľa som si prežila ja. Veľa vecí som zle znášala a tie bremená na pleciach boli pre mňa niekedy dosť ťažké. Ale dnes neľutujem ani jedno jediné bremeno, ktoré som musela na svojich pleciach niesť, jednu jedinú ťažkú chvíľu. Dnes ďakujem Bohu za to, že som mohla prežiť všetko tak, ako som to prežila. Keby nebolo tých bremien, dnes nie som tam, kde som. A ja som za svoj stav duše skutočne vďačná. Veľa som pochopila, veľa som sa naučila, veľa ešte nechápem a veľa ešte neviem, ale verím, že stále nie som na konci ľudského poznania.
@anatalia77 ja som pisala elienke, lebo ona tvrdí, že matky, ktoré tvrdia, že im postihnuté dieťa dalo zmysel života, to hovoria len preto, lebo sa to už neda zmeniť. Či tak nejako v tom znení
Ja si myslim ze v situacii v akej sa autorka ocitla, neexistuje riesenie ktore by viedlo k stastnemu koncu ale ked ten koniec pride tak by si aspon mohla povedat uz je po vsetkom uz je dobre a to bez toho aby priviedla dieta nasvet predcasne v case ked bez lekarskej pomoci nema sancu prezit, mne to pride proste krute. Predstavim si to kopkajuce babo v maternici ktore netusi ze o par minut uz nebude aj ked mohlo este byt. ☹ Ja by som s tym zit nemohla. Ked vidim postihnute dieta, som rada ze mam doma zdrave nebudem sa tvarit ze by som bola stastim bez seba na autorkinom mieste ale zivot by som mu vziat nedokazala, s tym by som sa nezmierila.
@mima4 pýtala si sa na môj súkromný názor vo svojom príspevku a ten som vyjadrila. V mojich predchádzajúcich príspevkoch som tvrdila, že nikdy nebudem nikoho súdiť za jeho rozhodnutie. Nikdy. Takže ja ani nič nehodnotím, nemám na to právo. Len som pochopila, že sa pýtaš na môj súkromný názor. A nikde netvrdím, že je správny a jedinečný.
A nemám potrebu sa dohadovať ani nikoho presviedčať iného o svojej pravde. Každý máme svoju pravdu, pretože ako som už napísala, každá sme vo svojom vývoji poznania niekde inde. A niekedy sa navzájom ťažko chápeme, ale to neznamená, že by sme sa nemali pokúsiť o vzájomnú toleranciu.
@silvia002 Situácia v ktorej si je ťažká a asi si tu nepísala preto aby ťa niekto odsudzoval ale aby ti napísali ženy s podobnými skúsenosťami.....
Svoju dcérku som po mnohých rokoch čakala keď som mala už po 40. narodeninách. Plánovali sme ju 5 rokov skôr ale nechala na seba čakať.....
Samozrejme ,že som bola poslaná na genetiku a tlačili ma do odberu plodovej vody....No je som vedela ,že by to nemalo význam ,lebo na potrat by som nešla.....
Svojím synom som vysvetlila, že nemôžme predsa rozhodovať čo si od života želáme. Či dieťa chlapca alebo dievča, blonďavé alebo onaké.....
Veď ak sa narodí zdravé dieťa kto nám zaručí ,že bude také navždy????
Stačí choroba alebo nešťastná náhoda a dieťa môže byť na vozíčku alebo ležiace....Aj také by bolo moje.....
Aj moji dospelí chalani môžu prežiť úraz alebo chorobu , ktorá zanechá následky ale stále budú moje deti....
Aj môj manžel môže jedného dňa zostať na pomoc odkázaný a verím ,že ani keby sa to stalo mne neprestane ma milovať....
GARANCIA NEEXISTUJE....
Toľko môj pohľad na môj život ☹ Ty musíš prežiť svoj ale skús sa dívať ne veci aj tak ,že osud sa niekedy nedá obabrať....Ak je pre teba prichystaná skúška skús ju spraviť na najlepšiu známku ako môžeš.... Zhodnoť svoje možnosti a ver si....
Viem ,že keď som bola mladšia uvažovala som asi inak ale roky ma už čosi naučili.... Držím ti palce aby si našla veľa síl.
co sa tyka mna ja by som si take dieta nenechala a dala by som ho urcite prec ! aj napriek tomu,ze by som uz dalsie nemohla mat...priviest do tejto spolocnosti postihnute dieta je podla mna nerozumne! .... ...nebudeme tu vecne a ked ho potom strcia do ustavu aj tak sa nikto o neho nepostara lepsie ako vlastna mama...hovorte si co chcete ,,,ja osobne by som sa nedokazala o take dieta postarat ! a uprimne mi je takych deti velmi luto ☹ , tazko to nesiem,,ved z toho zivota nic nemaju...ale to je vec nazoru......
Ja jednoducho neverím všetkým tým rečiam o tom ako im postihnuté dieťa dalo zmysel života a ako ich to obohacuje. Je to utrpenie a nikdy ma nikto nepresvedčí že nie.
Musi to byt pre teba nesmierne tazke rozbodnutie. Netusim, ako by som sa zachovala ja,ale uprimne ti zelam vela sil... nech je toto tazke obdobie cim skor za vami a zasa vam vyjde slniecko. Aj ked je mi jasne, ze to potrva, kym sa rany zahoja... Drz sa...
@mateson dobre robis ze neveris,ja som sa naarodila ako postihnuta,a dala by somjednu ladvinu za to,aby som bola ako iny ludia.
@silvia002 verim, ze to musi byt hrozne, ale ja by som si vrazdu dietata nikdy neodpustila... kamaratka cakala dievcatko, ktoremu sa vobec nevyvinul mozog.... jednoducho ho nemalo.. aj tak sa rozhodla, ze ho donosi a zomrelo ihned po porode, ale bola matkou- skutocnou, lebo velmi milovala a dala zivot- aj ked na par sekund... ja neviem, ja by som ho nedokazala zabit- je moje- nech je akekolvek... drziim palce a verim, ze prijmete to, co je teraz a aj to, co bude nasledovat...
@lusaka viete nezažili ste nemôžte pochopiť pred 6 rokmy keby mi nieketo povedal že moja dcerka bude postihnuta myslela by som si že si roby zo mňa dobry deň žiaľ stalo sa to pred pôrodom a žiaľ len preto že lekar bol lajdak a odsudil nielen mna ale aj moju dcerku na smrť ked sa po mojom pôrode v bezvedomi po ktorom som sa prebrala po 8 dnoch sa nadomnou lekar sklonil a povedal mi že vaša dcerka bojuje o svoj život a že čakaju ako sa tie dni vyvinu či vôbec prežije tak že nieje to jednoduche ale verte mi nieje to na každu povahu
@anatalia77 to iba primitivny a hlupy ľudia sa smeju s postihnutych ľudi či postihnuty nieje taky ako zdravy nechapem ako sa niekto zdravy môže vysmievať choremu boli aj pripady kedy sa z uplne zdraveho stal ťažko chory Natalia ľudia su zly aj zla doba ale ja ti fandim a strašneee držim prsty a bojuj určite maš pre koho žiť a určite su ľudia ktory žiju pre teba..
JA som porodila v 24. tyzdni pred rokom...dcerka je vdaka Bohu zdrava, ale aj tak chodime po mnohych vysetreniach a stretame postihnute deti, ktore rozdavaju len radost...ja by som si ho NECHALA....zivot je DAR...pochopis, ked uvidis svoje dietatko, pre niekoho ODPAD....ja som videla Terezku 1x v inkubatore, mala 750 gramov a 30 cm...predpokladali jej mnohe postihnutia, ale je uplne ZDRAVA, za co vdacim len Bohu.....Kazdy den dakujem ze je tu...naucila ma vazit si kazdy moment v mojom zivote 🤐