Ako oznámiť nečakané tehotenstvo rodičom?

Milé mamičky.
Ospravedlňujem sa vopred za dĺžku správy, ale som naozaj zo všetkého už zúfalá...
Vzťah s mojim partnerom bol zo začiatku krásny, dokonalý, každé ráno som sa budila s pocitom, že som neskonale milovaná a že nadovšetko milujem... Plánovali sme rodinu, život, spolu zostarnúť. On vzdelaný pracujúci vyspelý muž, ja pracujúca študentka so zmyslom pre rodinu a harmóniu domova. Postupom času sa ale všetko zmenilo. Prišlo jedno klamstvo, druhé, tretie, štvrté, už ich všetky ani nezrátam. Trvalo mi dlhú dobu, kým som sa z toho spamätala a začala som sa vyrovnávať s tým, že to zrejme už inak nebude. Že človek, ktorého som spoznala už neexistuje a že sa nemôžem nechať kŕmiť ďalej jeho klamstvami. Keď som sa ako tak pozviechala, prišiel zase on. S veľkým plačom a prosením, nech mu všetko odpustím, že on bezo mňa nedokáže byť a že vie, že urobil veľa chýb, ktoré si ale uvedomil a už sa to nestane. Neviem či som tomu verila alebo len chcela veriť, no dovolila som mu, aby zase vstúpil do môjho života... Spočiatku sa javilo všetko také krásne, mala som nádej, že sa to opäť môže vrátiť do starých koľají. Ale zase to isté dookola. Rozhodla som sa teda nadobro ukončiť toto trápenie. Že prečo som to neskončila už skôr? Ťažko to vysvetliť. Sama sa pýtam to isté... No nakoniec som to zvládla. Dala zbohom starému životu a začala nový. Prihlásila som sa na rôzne kurzy, venovala sa škole, vyplnila si všetok čas, ktorý som predtým trávila s ním.. Netrvalo to dlho... Pár týždňov po rozchode (kde sme ale aj počas toho boli v kontakte, lebo nedokázal prijať, že je koniec) som zistila, že som tehotná. Nemohla som veriť tomu, čo vidím. Naše vytúžené bábätko... No teraz. V tomto období? To snáď nemôže byť pravda... Keď som mu to oznámila, bol v šoku, no šťastný. Začal ma objímať a bozkávať. Vraj sme dostali novú šancu. Viac menej som rozhodnutá, že tomu dám ešte poslednú nádej, aj keď mám obavy. Ľúbi nás, ale je neskutočne žiarlivý, nedokáže ovládať svoje emócie, keď mu niečo sadne na nos, tak sa z minúty na minúty otočí a vyvolá neskutočnú hádku. Upodozrieva ma z nevery, hoci som mu nikdy nedala na také niečo dôvod. Posledné dni sú síce pekné, stará sa, je ukážkový, len dokedy...
Mojim rodičom som to ešte neoznámila, aj keď to už viac nemôžem odkladať. Ani nie samotné tehotenstvo, ale človek, s ktorým dieťa čakám.... Po všetkých tých klamstvách z minulosti ho nemôžu ani cítiť... Viem, že si za celú situáciu môžem sama a že je neskoro nariekať, len je to pre mňa strašne náročné. S našimi mám naozaj pekný vzťah a bojím sa ich reakcie a prípadného sklamania... aj keď koniec koncov viem, že sa na dieťatko budú tešiť, tak isto ako ja. Partner to chce oznámiť so mnou, ale neviem či je to v tejto situácii dobrý nápad...
Prosím, ak by niekto vedel niečo poradiť, prípadne ako odľahčiť situáciu, bola by som vďačná 😒
Ďakujem.