Ako sa vyrovna s interupciou?
Ahojte baby. kedze je to chulostiva situacia, tak som si vytvorila novy nic. Som vydata a s muzikom mame 8 mesacnu dcerku. Teraz som zistila ze som tehotna. S mm sme uvazovali no ani keby sme si poriadne utiahli opasky asi by sme to nezvladli. Teraz som bola u lekara a su to dvojicky. Rozhodli sme sa pre intterupciu, kedze si ich financne nemozeme dovolit a nema mi kto ani pomoct, to by som mala tri malinke deti. Moji rodicia byvaju strasne daleko stale pracuju.Podotykam ze sme sa s muzom chcranili a fakt neviem ako sa to stalo. Neprisla som si pre odudenie, samej mi je to strasne luto a nemyslela som si ze niekedy budem musiet urobit toto rozhodnutie. Zazili ste si to niektora? Ako ste sa s tym vyrovnali?
@holly31 Ahoj, nejdem ťa odsudzovať, ale tiež sa ťa pokúsim odhovoriť. Nie kvôli náboženskému presvedčeniu, ale kvôli tomu, že TY si pokazíš život. Nevyzeráš ako osoba, ktorá to rozchodí a bude s týmto rozhodnutím žiť. Možno budeš mať pohodlnejší život, čo sa času a financií týka, ale vnútorne ťa to odrovná.
Tento rok som neplánovane otehotnela, mám dve deti a tretie sme už neplánovali. Prvý rok s dvomi deťmi bol pre mňa peklo, syn ťažko znášal príchod sestričky, bol stále chorý, malá mala reflux, nespala, veľa plakala, doteraz je veľmi náročná, ale predsa sme sa konečne ako tak stabilizovali, našli si spôsob, ako fungovať v pohodke, konečne som začala mať trochu času aj na seba, na svoje koníčky, tešila som sa pomaly na návrat do práce, proste konečne sme si začali život užívať ako štvorčlenná rodina. Do toho prišlo tretie tehotenstvo. Nevedeli sme nájsť jediné pozitívum, prvé dva dni som ja preplakala a manžel premlčal. Rozprávali sme o všetkých možnostiach, ale zhodli sme sa, že ani jeden z nás by s rozhodnutím o potrate nevedel žiť. Po dvoch dňoch sme sa dali dokopy, začali sme sa pripravovať, postupne prišla aj radosť a očakávanie, ktoré skončili na prvej poradni, keďže sa plod nevyvíjal. Skončilo to zamlknutým potratom. Nie, neteším sa, že to "príroda vyriešila za nás", ako nám to rodina a priatelia v domienke, že to sú to slová útechy, hovorili. Bolelo to, obaja máme výčitky, či sme tomu nejako duchovne neprispeli našim prvotným postojom k tehotenstvu. Neviem si ozaj predstaviť, ako by to bolelo, keby sme vedome išli na interrupciu.
Vie, čo mi chodilo po rozume a po duši, keď som si predstavila, že pôjdem na potrat? Že sa nikdy nebudem môcť pozrieť svojim deťom do očí bez myšlienky, že mohli mať ešte jedného súrodenca. Že čo keby nebol môj milovaný syn prvý, ale tretí...a so isté s dcérkou. Že to nie je fér niektorému dieťaťu dovoliť narodiť sa a dať mu lásku a inému nie. Že je to voľba medzi ľudským životom a mojim vlastným pohodlím. Že by som všetko zlé, čo sa nám v budúcnosti prihodí brala ako trest za to rozhodnutie a výčitiek by som sa nikdy nezbavila. Nepíšem to preto, aby som ťa zdeptala. Tie myšlienky by totiž prišli aj u teba, ale možno až potom, keď nebudeš mať možnosť to rozhodnutie zmeniť, teraz ešte máš. Mám v okolí niekoľko žien, ktoré na potrate boli. Každá jeda si to vyčíta, či je to 5 či 30 rokov, hoci mali ďalšie deti a majú dobrý a šťasný život. Ani jedna by to rozhodnutie nezopakovala. Áno, určite sú ženy, ktoré s tým žijú a nemajú samy so sebou problém, ale podľa toho, čo píšeš, mám pocit, že si veľmi citlivá a nebudeš k týmto "šťastnejším" patriť.
@holly30 prides po radu a nakoniec ta sprdnu.... :(((
vies co kasli na ne 🙂
rob tak ako ty a tvoj manzel uznate za vhodne !!!!!!
ak na to nemate tak nemate....
lahko je tu napisat ze materialne veci... kedze dotycne nikdy neboli v takej situacii...
vy viete v akej ste proste..... fakt.... bud silna a bude dobre !!!!!!!!!!!!
mas pravo sa rozhodnut,a nikto nema pravo ta odsudzovat, len velmi dobre tuto vec zvaz, pretoze budes si ju niest cely zivot pred sebou ako tazky balvan. Pokial ste neplanovali deti, teda tvoj manzel urcite uz nie, mal on postupit vazektomiu... takto vsetko preniesol na teba a dovolim si povedat, ze bezcitne a nelutostne... az do takehoto strasneho rozhodovania sa...
Nemam realnu skusenost s tymto, ale myslim si, ze s takymito vecami sa neda vyrovnat, to by si musela byt bez citov.
Taktiez podla mna niktora zena sa ti tu nezdovery, ze bola na potrate, aj ked je ich tu podla mna dost... ale napisat na MK pod svojim nickom ze "absolovavala som interupciu" znamena virtualnu samovradzu 😀
Moja znama je sestricka u gynekologa a povedala mi, ze by som bola sokovana, a veeelmi sokovana z toho, kolko zien chodi na interupcie.. a neraz su to tie najvzornejsie dedinske zeny, slusne, mile, veduce kostolnych besiedok pre deticky, same maju 2-3 deti... proste hotove stelesnenia laskavych mamiciek...
@pragmaticka prajes mi to, no nevadi kazdy ma pravo na nazor. je lahke povedat si ho ked si pri peniazoch. moja mala nenosi znackove veci. myslim materialno ako chodit na kruzky, dovolenku na sk kazdy druhy rok. to je to co by sme si teraz mohli dovolit. zvysil by sa mi najom o ďalších dvoch ľudí, smetí, plienky pre tri deti, kocik, postielky. spotreba vody, energií. ja riešim tieto veci. budem rada ak sa mi za osemnásť rokov podarí nasetrit dcére na výšku a nie nejaké dovolenky po svete. ked nezazivas, nesud.
@mima4 presne tak mnoho ludi si mysli ze na interupciu idu najcastejsie mlade dievcata .... to ale nie je tak ... najcastejsie su to zeny okolo 30 s dvomi detmi zijuce v manzelstve....
lezala som na pooperacnom so zenami po UPT, ja som bola po laparke kvoli neplodnosti, a bolo mi ich velmi luto velmi dufam ze raz najdu svoj pokoj ... a odpustenie
@holly31 uz v prvom prispevku som pisala ze som v takej situacii vyrastala!! a boli sme piati!!! Ze nam velakrat vypli vodu a chodili sme sa sprchovat potajomky do druzstva, ci sme mali neustale vypnuty telefon bo nasi nemali na zaplatenie uctu- nakoniec sme nemali ziadny telefon. Takze ja tu situaciu (mozno este horsiu!) velmi dobre poznam!!!!!
Ja sa uz pol roka neviem vyrovnat so spontannym potratom...S interupciou by som sa nikdy nevyrovnala... ale by som o nej nikdy ani neuvazovala. Ale podla mna, uz iba to, ze si napisala sem do fora znamena, ze s tym nie si vyrovnana a pochybujes. Drzim palce, aby si sa rozhodla spravne 🙂
@pragmaticka ja taku situaciu pre svoju rodinu nechcem
@monika15 trosku zabrdnem na tie prachy 😉
Zivot je plny paradoxov..mozete mat s manzelom krasnu karieru, pekne peniazky, slusny zivot... a v jednom momente moze nastat zvrat... smrt partnera, invalidita, tazka a zakerna choroba vas alebo deticiek... autonehoda...manzel si najde milenku a opusti zenu s troma detmi... a x dalsich situacii, ktore sa nedaju predvidat... co potom? urobime kratky proces s detmi, lebo situacia sa zhorsila ci skor riadne pokazila?
@holly31 a ja ti tvrdim ze to tvoje deti len posilni charakter a budu v zivote ctiziadostivejsie. Ci mi veris, ci nie. Ved sa poz
@holly31 mam z tvojch prispevkov pocit, ze to, co teraz robis, je racionalizacia rozhodnutia, ktore tvoje srdce odmieta. Otazkou je, ci taketo rozhodnutie robit rozumom alebo srdcom. Zelam ti vela sily, akokolvek sa rozhodnes, budes ju potrebovat.
@holly30 necitala som vsetky prispevky, takze reagujem na tvoj uvodny prispevok. Sama som na interupcii nebola, aj ked som k tomu bola blizko, ale u nas to bolo zo zdravotnych dovodou ☹ . V rodine vsak mame dve interupcie a myslim ze ani po desatrociach s tym nezmierili, skor to potalcili do minulosti a nechali to spat....
Mas moju podporu....za svoju zodpovednost.
Ja skor odsudzujem matky, ktore maju kopec deti a ziju z ruky do ust. Pokial sa o ne nemozem plnohodnotne postarat tak do toho nejdem.....
Je to moj nazor a viem, ze sa zosype kopec kritiky 😒 😒 😒
@holly31. Nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Viem, že sa na to teraz pozeráš ako na neriešiteľný problém, ale ide o ľudský život. Sú ženy, ktoré by urobili všetko preto, aby mohli mať aspoň jedno dieťa, aby vobec otehotneli.
Verím, že prvotný šok spolu s manželom prekonáte a nakoniec sa budete tešiť a budete vďační za svoje deti... 🙂 Držím Ti palce, rozhodni sa podľa srdca
@holly31 a ja ti tvrdim ze to tvoje deti len posilni charakter a budu v zivote ctiziadostivejsie. Ci mi veris, ci nie. Ved sa pozri na to , mas dve moznosti na vyber:
1. das si to zobrat, budes trpiet neznesitelnymi depresiami, manzel ti prestane rozumiet, dieta ti tym bude trpiet, pojdes ku psychoske, predpise ti nieco na ukludnenie, no nocne mory neprestanu, vas vztah sa tym pomalicky rozpadne, bohvie co vyrastie z dcerky pri takejto labilnej matke
alebo
2. nechas si tie deti, bude to na zaciatku tazke, budete sa musiet uskromnit, ale budes mat nadherne dvojicky, dcerka sa ti na ne bude tesit, budete pekna velka rodina, vyrastu ti , tym ze maju surodencov budu v zivote ovela priebojnesie, budu drzat spolu a ked vy zostarnete a budete cele dni sami, tym ze budete mat tri deti budu castejsie chodit (raz pride jedna, raz druha), viac vnucatiek-viac radosti
ja ti fakt chcem len dobre....
@zeleny_cajik čítala som už viac tvojich príspevkov v rôznych fórach. si múdra žena ktora neodsudzuje a nekritizuje aj ked viem že tvoj názor je iný ako moje rozhodnutie. áno aj v tomto máš pravdu. uprednostnila som rozum pred srdcom.
@cecil36 myslim, ze kazda z tych, co tu radia adopciu by nikdy svoje este nenarodene deti nezabila! Ide len o to, co je mensie zlo! A (krasne) gesto @luk25 nie je myslim hodne tvojich dalsich doplnujucich otazok typu, ci bude financovat studia tych deti! Jasne, ze nevyriesi financnu situaciu holly, ale ponuknut uplne cudzej zene, s ktorej zivotnym postojom dokonca ani nesuhlasi aspon malu pomoc ... to je pre mna ze "klobuk dolu"!
@holly31 keby sa moja matka pri mne (ako pri stvrtom dietati) rozhodla ze stacilo, ze ma uz koli peniazom nechce, nikdy by neuvidela more - pretoze ja som bola ta, ktora jej tu dovolenku zaplatila a zobrala ju prvykrat v zivote v jej 52. rokoch k moru!!! Inak by si to doteraz nikdy nemohla dovolit! A to uz ani nehovorim o ostatnyoch veciach kt. som jej kupila ako autmaticka pracka ci novy LCD televizor a pod..Keby mala len mojho najstarrsieho surodenca ( sktorym si prave extra velmi nerozumie a sktorym sa navstevuju max. dvakrat do roka), neviem ci by bola taka stastna ako je teraz, ci ked prvykrat so mnou letela v lietadle,ked sa prvykrat kupala v mori. Tolko radosit v ociach - ako u maleho dietata. Keby si ma dala zobrat, nikdy by to nezazila!!! Telefonujem jej kazdy druhy den, druhy surodenec raz za stvrtrok!! Tak zvaz!! Prepac ze tolko materialneho ale ty si na tom zakladas a tym argumentujes!!!
Prepac, ja viem akurat z pocutia, ze s interupciou sa neda vyrovnat. V tom ti nepomozem. Mozno by som vedela pomoct materialne a financne, ak by si si ich nechala. Podporujeme s muzom viacere deti a rodiny, plus sme zorganizovali na pomoc aj dalsich priatelov. Tak by sa nasla pomoc aj pre vas. Ale myslim ze kedze tvojmu muzovi vadi aj to ze deti placu, tak by to problem nevyriesilo. Ak by si dala deti na adopciu, tak by to bolo najlepsie riesenie. Pretoze im zachranis zivot, sebe s muzom status quo na ktorom ste sa dohodli a vyrovnat sa s potratom je urcite horsie ako s danim deti na adopciu. Ja uz mam dve deti ale kludne by som tie tvoje prijala, aj ked myslim ze su tu maminky ktore by dali za ne vsetko, aby mohli byt ich mamami. Ak sa vnutorne nastavis tak ze ich vynosis, das im zivot, ale to ostatne uz im da niekto iny, tak to zvladnes. Drz sa.
zlatino ja ta odsudzovat ani sudit nebudem, každý má právo na svoje rozhodnutie a musí zan niest dôsledky, napíšem ti o sebe možno ti to pomôže, mám velký problém so štítnou, lekár mi povedal, že detičky už nebudem mat /vtedy som mala 2 chlapcov 5 a 3 roky/ mala som antikoncepciu, dávali sme si pozor, bola som po krámoch a čuduj sa svete zostala som tehotná, čakala som 3. dietatko /to som si myslela/ velmi tažké rozhodovanie, máme sa celkom fajn, aj ked kopec uverov, mladší tažká porucha imunity, no skrátka som chcela aby som im mohla dat to najlepšie, nedokázala som íst na potrat niečo mi to nedovolilo, hoc som sa celé 3 mesiace modlila za to, aby sa to ,,vyriešilo,, samo , manžel sa velmi hneval, že nech myslím na tie deti čo máme doma, že kde skončíme,... 3 mesiace plaču a výčitiek, a nechali sme si ho, začali sme sa aj celkom tešit, že možno dievčatko, aj ked to nebolo také krásne očakávanie ako pri chlapcoch, tak velmi som chcela íst konečne medzi ludí, nie len doma deti nedostatok penazí....
Vyšli mi trošku zlé tripple testy tak som na svoje žiadanie šla ku inému lekárovi, boli sme objednaní na jednu hodinu do BB, tak sme šli po obchodoch vyberat kočík, že ked povie čo to bude kupime..
Stále som však mala strach čo povie, také zlé tušenie ako sa povie, a vieš čo sa stalo? Prešiel mi sondou po bruchu a hovorí, ved čakáte dve detičky,, najväčší hrozný šok v mojom živ,
ote, celé sono som preplakala povedal nám že sú to dve princezničky.. doma další mesiac plaču čo som to urobila, ako som zničila život mojim chlapcom, ako môj tvrdo pracujúci manžel bude musiet robi ešte viac, lebo už sa nedalo nič robit bola som v 22 tt. ,
nejako som prežila tehotnost a v 32 tt. som bola hospitalizovaná, rozbehnutý pôrod, ani to ma nepresvedčilo o tom ako velmi tie drobčeky vo mne lubim, až ked viezli prístroje na oživovanie pre moje žabky, preplakala som celú noc aká som to mater, naslovo som počúvla lekárov, a donosila som ich do konca 35tt.
Dnes už majú takmer rok, nepoviem ti, že je to jednoduché živit 4 deti, aby nielen jedlo, pekné oblečenie, ale aj výlety...
ale to že sú je to najkrajšie a najsprávnejšie rozhodnutie v mojom živote, teraz sa za to nenávidím, ako som mohla čo i len pomysliet, vtedy som nevidela aké velké štastie ma postihlo, je to zvláštne asi si ma na tom obláčiku vyhliadli asi vedeli ako velmi tužim po princeznej, že mi ich daroval aj ked neplánovane hned dve, lebo to že 3 týždne niekde vo mne putovali, že mi lekár urobil 8 ultrazvukov a nezistil že sú dve, /asi sa schovali/ je to môj najkrajší zázrak v živote, nemá mi kto pomôct, manžel má dve roboty občas ma chytia nervy, ale nevieš si predstavit akí sú chlapci zrazu zodpovední, vedia čo sú peniaze, aj ked im absolútne nič nechýba, majú aj značkové veci aj drahé hračky, počítač... ale sú iní, my všetci sme iní ovela lepší, lebo vieme čo je to milovat a byt milovaní a moje princezné mi všetku svoju lásku dávajú každý den najavo svojim usmevom, a uslintaným božtekom,
rozhodni sa ako chceš, chápem ta, ja som bola na tom tak isto, možno by bolo jednoduchšie žit bez nich, ale či krajšie a či by nezostalo po nich prázdne miesto neviem...držím ti palce, aby to už bolo za tebou, nech sa rozhodneš akokolvek, nie si zlý človek, ani zlá mama, keby ta to netrápilo nepísala by si tu, prajem ti všetko len najlešie🙂
@holly31 Je mi smutno za teba. Ak je to rozhodnutie definitvne, asi nema zmysel na teba viac tlacit, avsak ak dovolis, pokial to nebude nemenne, budem potichu sama pre seba a pre teba dufat a modlit sa, aby si to rozhodnutie zmenila, hoci v poslednej chvili, ale vcas. Drz sa 😔
@holly31 a este moja mala statistika z okolia, dve kocky co podstupili interupciu to lutovali a do roka boli tehu opät. Zvysne baby (a nebolo ich malo) to nikdy nelutovali, jedna bola mlada a deti este mala, dalsie boli 30-tnicky a deti uz nechceli. Takze velmi nezdielam nazor, ze budes po intreupcii trpiet. Ale ono to zalezi od jednej veci- Ako si s tymto krokom vysporiadana vo svojom vnutri respektive ci definitivne rozhodnuta a nezvazujes inu moznost, nikto ta do toho nenuti a podobne. Proste vnutorny pocit, ze ano toto je to najspravnejsie rozhodnutie pre mna v momentalnej situacii. Ano, zivotne podmienky sa mozu menit, ale ty sa rozhodujes tu a teraz, nie v buducnosti. Mozno sa zmenia, mozno nie a mozno sa zhorsia....
@holly30 no ja hlavne nechapem , cim je zivot tvojej uz narodenej dcery hodnotnejsi , ako tych nenarodenych....ja mam za sebou 2 IVF, nastastie teraz uz mame babatko.....ta nespravodlivost na svete je obrovska, kolke by cokolvek dali za zdrave babatko...a ti co ich mozu mat, a teda vlastne uz maju.......ich zabiju....peniaze, majetok...to vsetko su len vyhovorky...vo vojne penazi nebolo a deti sa rodili ....to nie je o peniazoch ,ale o pohodlnosti....cirkev a podobne veci su mo ukradnte, ale toto je zabitie v pravom zmysle slova, pretoze uz ide o zijuce bytosti, ak ked este malinke...
@holly31 vieš čo, daj si ešte týžden a urob pokus...na ten týžden príijmi to že im dovolíš sa narodiť a predstavuje si ich. Zároven si predstavuj ako riešiš živ. situáciu: oblečká?-charita, príp. tu je plno žien ktoré ti oblečenie darujú možno aj dovezú.Postielky? kočíky? Tiež sa dá získat dariom, resp. za bagatel.Ak budeš kojiť máš to zadarmo...
plienky? no bože budeš látkovať je to moderné.
A raz ked už bude dcerka velká a bude to chápat jej môžeš s pýchou povedať že najlepší darček ktorý si jej do života dala sú jej dvaja súrodenci ktorí tu s nou budú ked už ty s mužom nie.
Dovol si takto zmýšlat týžden...ak ta to nepresvedčí tak urob to čo chceš.
@holly31 je mi zle z toho co si napisala!! Ze pre svoje dieta chces materialne veci a koli tomu si das teraz tie dvojicky zobrat!!!! Hrozne, nechapem ako moze niekto takto uvazovat. Vysrat sa na vsetky nepodstatne materialne znackove veci!!!! Taketo spatne priority v zivote, to je uz fakt cele zle!!!! a nechcem ani vediet co s takymito nazormi vyrastie raz z tvojej dcery. Namiesto skromnosti a lasky k bliznym sa z nej stane povrchny clovek kt. si bude vazit nadovsetko len peniaze, ci ludi co ich maju. Ja som pri peniazoch, mam sa dobre, mozem chodit po dovolenkach po celom svete, bezne chodime aj 3-4krat do roka, ale aj tak mam najkrajsi cas, ked som so svojimi dalsimi 4 surodencami!! To je to najkrajsie!! Mam priatela jedinacika a poviem ti uprimne, ked vidi ako si rozumieme, ako si neustale telefonujeme, podporujeme sa a doverujeme si, zavidi mi. Uz velakrat to priznal, ako mu je luto ze on nikoho takeho nema. Kamarat sa totiz NIKDY nevyrovna SURODENCOVI!!! Jeho matka si ale jeho brata /ci sestricku nedala zobrat, ona bola vobec rada ze sa jej narodilo jedno, druhe sa uz nepodarilo.. si nevdacna a bohuzial vsetko zle sa ti v zivote vrati, tak ked si das tie dve neviniatka zobrat, uz teraz sa mozes pripravit na to , ako budes v zivote trpiet... ☹ ja ti to neprajem, ale v zivote to tak chodi...!!