Ako sa vyrovnať s neplánovaným tehotenstvom?
Ahojte, som tehotna v 7tt, neplánovane, mam 39 rokov a 8 rocnu dcerku. Neviem sa s tymto tehotenstvom vobec vyrovnat. Je mi veľmi zle, vobec neviem fungovat, dcerka sa o mna boji, nechape co sa deje. Popravde najradsej by som to tehotenstvo vzdala, ale nemam na to srdce. Na druhej strane, vobec necitim ziadny vztah k tomu plodu, hnevam sa na partnera, ze mi toto sposobil a obavam sa, ci vobec budem schopna to dieta prijat. Je to pre mna obeta, nie radost. Prosim nelinčujte ma za tieto pocity, naozaj za to nemozem, kazde rano ked sa zobudim a uvedomim si ze som tehotna zacne mi byt zle fyzicky aj psychicky, uz mam pocit ze miestami to hranici s depresiou. Som bezradna, neviem co robit ale viem ze takto nechcem fungovat, zaroven ako som napisala nedokazem to ukoncit. Som v kruhu a neviem ako z toho von.
Tak je to pre teba sok,obzvlast ak si uz nechcela dalsie dieta,ale budes mat pekny vekovy rozdiel.Dcere to vysvetli,ze bude velka sestra,bude ti hrdo pomahat.Len tie zaciatky tehu pre niektore zeny su tazsie.
@anonym_autor hneváš sa na partnera lebo to spravil bez tvojho vedomia? Pokiaľ áno máte vážne problémy aj bez tehotenstva. Dcére povedz pravdu keď sa rozhodneš či to ukončíš.
Nechápem prečo obviňuješ partnera ? Ty si čo spravila preto, aby si sa nedostala do tohto stavu, však existuje kondóm, existuje antikoncepcia, existuje teliesko, tak prečo to hádžeš len na neho ?? Ste v tom dvaja, tak si aj Ty zodpovedná za to, že to takto dopadlo, tak sa pozbieraj vyhľadaj psychológa možno Ti to pomôže, dcéra je už veľká práveže môže byť rada, že neostane jedináčik a láska sa určite k tomu malému dostaví, chce to len čas ...
@anonym_autor svagrina nevedela tiez ako fungovat mala vtedy 7 rocnu dceru a otehotnela tiez neplanovali... Nemala az depky ale tiez jej bolo psychicky zle ale ona sa vlastne bala o to ako to zvladne . Preco obvinujes partnera? Ved si bola pri tom aj ty ci myslis ze to bolo naschval? To babatko je jedine co za to nemoze ... A ked budes takto nastavena neprospieva to aj jemu ... Ale spat k mojej svagrinej dnes je znovu stastna a po tom tehotenstve otehotnela znovu 😁 dcera to pochopila a pomahala jej a ked sa maly narodil tak bola prave ze rada ze jej vtedy 7 rocna dcera tak dokaze pomoct ked ze jej manzel bol v práci... Je normalne ze mas strach ale podla mna zbytocny drzim ti palce aby si sa z toho malickeho tesila a dcerka je dost stara na to aby to pochopila a ver ze ak jej povies ze bude velka sestra tak sa bude velmi tesit a to bude za mna ukludnovat aj teba ... Prajem vela sil a snad na toto budes len spominat ze si sa bala a zbytocne
@anonym_autor Ak nechceš dieťa, choď čím skôr na potrat a nerieš hlúpe pocity. Ber to ako problém, ktorý treba vyriešiť a bodka. A hlavne to tu nerozoberaj, pretože tú sú všetky za rodenie, tu pochopenie nenájdeš.
Akokoľvek sa rozhodneš - bude to tvoje rozhodnutie , nikto nemá právo - hlavne tu na MK Ti radiť . Držím palce ❤
@anonym_autor si emočne závislá na tvojej dcérke a preto nevieš prijať ďalšie dieťa. Začala si o nej písať, pritom je to úplne nepodstatné a priateľa ani nespomenies. Ako sa k tomu on stavia?
Nechápem prečo obviňuješ partnera ? Ty si čo spravila preto, aby si sa nedostala do tohto stavu, však existuje kondóm, existuje antikoncepcia, existuje teliesko, tak prečo to hádžeš len na neho ?? Ste v tom dvaja, tak si aj Ty zodpovedná za to, že to takto dopadlo, tak sa pozbieraj vyhľadaj psychológa možno Ti to pomôže, dcéra je už veľká práveže môže byť rada, že neostane jedináčik a láska sa určite k tomu malému dostaví, chce to len čas ...
@anonym_d19cce Na to ze onvinujem partnera mam konkretny dôvod, ktory to nebudem opisovat, a ano urobil to vedome bez mojho suhlasu.
Sam partner ti nic neurobil, k tomu treba dvoch. S vynimkou znasilnenia tam sa vieme bavit, ze je to vysledok konania jednej strany. Alebo este druha moznost ked zlyha ochrana ale tam tiez sa jedna o (ne)zodpovednost oboch partnerov nie len muza. To len k tomu, ze tie vycitky a hnev voci partnerovi je uplne zbytocny ak uz zlyhali ste obaja v zodpovednosti nie len on, pokial sa nejednalo o vyssie spominane znasilnenie. Co sa tyka toho, ze ti je zle zial, niektore zeny to tak maju a niektore to maju az do konca tehotenstva takze s tym ta nepotesim. Ja by som sa rozhodla racionalne mam dostatok financii sa o dieta postarat? Bude mat dieta dobre zazemie? Dokazem mu byt dobrou matkou? Co nato hovori otec dietata? Ak to s partnerom nevyjde, viem dietatu dopriat plnohodnotny zivot? Tieto otazky by pre mna boli zakladnym taziskom v rozhodovani.
@anonym_d19cce Na to ze onvinujem partnera mam konkretny dôvod, ktory to nebudem opisovat, a ano urobil to vedome bez mojho suhlasu.
@anonym_autor co ta priviazal a na pustil? Sak chod na potrat kým sa dá keď to nechceš..
@anonym_autor popros gyndoša o Xonveu, vecer si das 1 tbl a na druhy den sa ani nebudes citit tehu. Je to na nevolnosti. Pomoze Ti prezit zaciatky.
@anonym_d19cce Na to ze onvinujem partnera mam konkretny dôvod, ktory to nebudem opisovat, a ano urobil to vedome bez mojho suhlasu.
@anonym_autor V nefungujúcom vzťahu nemá význam hrať sa na obetavú hrdinku, hlavne v dnešnej dobe. Mysli racionálne, nie pod vplyvom hormónov a nejakých kampaní.
@anonym_autor hneváš sa na partnera lebo to spravil bez tvojho vedomia? Pokiaľ áno máte vážne problémy aj bez tehotenstva. Dcére povedz pravdu keď sa rozhodneš či to ukončíš.
@januska12323 ma to hovorit 8 rocnemu dietatu?! To nemyslis vazne.
Damy ked pisem ze som nahnevana na partnera mam na to konkretny dovod, ziadna z vas pri tom nebola a ano, urobil to naschval. Nebudem sa k tomu viac vyjadrovat. Postujem v skupine "Moje pocity v tehotenstve" takze som.skor cakala skusenosti, ako to mali zeny a ci tieto pocity casom presli a z materstba sa tesia alebo lutuju, ze to nevyriesili kym sa dalo. Dakujem
@anonym_d19cce Na to ze onvinujem partnera mam konkretny dôvod, ktory to nebudem opisovat, a ano urobil to vedome bez mojho suhlasu.
@anonym_autor tak ho v prvom rade premenuj na ex, udaj na polícii a ukonči tehotenstvo ak to zvládneš.
@januska12323 ma to hovorit 8 rocnemu dietatu?! To nemyslis vazne.
@simsalabim áno, keď sa rozhodne, že si dieťa nechá. Prečo by nemala?
@anonym_autor hneváš sa na partnera lebo to spravil bez tvojho vedomia? Pokiaľ áno máte vážne problémy aj bez tehotenstva. Dcére povedz pravdu keď sa rozhodneš či to ukončíš.
@januska12323 akože 8 ročná dcéra pochopí čo je potrat?🤦.a na čo by hej to vedľa na nos,však asi ani nevie, že je tehotná
@simsalabim áno, keď sa rozhodne, že si dieťa nechá. Prečo by nemala?
@januska12323 pretoze to nie je vhodna tema pre 8 rocne dieta - hovorim o situacii, ak si ho nenecha - tak to vyplynulo z toho, co si napisala - citujem Dcére povedz pravdu keď sa rozhodneš či to ukončíš. Pretoze to nie je vhodna tema pre vacsinu ludi. Je to vysoko intimna tema ku ktorej sa najviac vie vyjadrit dana zena. Moze sa popytat inych na nazor a skusenosti, moze sa sama podelit so svojimi skusenostami, ale opat - rozhodne sa nebude o tom rozpravat s kazdym. Hovorit o tom s 8 rocnym dietatom mi pride rovnako nevhodne ako s nim riesit svoj sexualny zivot. Mozno pride cas, ked sa s dcerou o tom bude chciet porozpravat - ale to by ta dcera musela mat o dost vyssi vek, aby to bolo akceptovatelne.
@januska12323 akože 8 ročná dcéra pochopí čo je potrat?🤦.a na čo by hej to vedľa na nos,však asi ani nevie, že je tehotná
@anonym_3198c8 Však jej nemá hovoriť o potrate, ale o súrodencovi, ak sa rozhodne, že ho porodí. Ženské, vy fakt nechápete písaný text.
@anonym_autor úplne chápem ake máš pocity. Ja som otehotnela v 40ke, 8 rokov nič ,behačky po vyšetreniach. Mali sme len minimálnu šancu,brala som kadejaké lieky. V 35rokoch som sa na to vykašľala a užívala si život. A zrazu som bola tehotná vo vyššom veku. Čiže šok..
@anonym_autor úplne chápem ake máš pocity. Ja som otehotnela v 40ke, 8 rokov nič ,behačky po vyšetreniach. Mali sme len minimálnu šancu,brala som kadejaké lieky. V 35rokoch som sa na to vykašľala a užívala si život. A zrazu som bola tehotná vo vyššom veku. Čiže šok..
@anonym_1bc03a Ale to je úplne iná situácia.
@anonym_3198c8 Však jej nemá hovoriť o potrate, ale o súrodencovi, ak sa rozhodne, že ho porodí. Ženské, vy fakt nechápete písaný text.
@valria no tak si prečítaj po sebe čo si napísala
@anonym_3198c8 Ja píšem jasne. Ak tomu nerozumiete, chyba je vo vedení alebo prijímači.
@valria ty nevieš normálne sformulovať vetu,ale blbe sme my lebo nechápeme pisamnemu textu🤦
@anonym_3198c8 Čo je na mojej formulácii nesprávne a nepochopiteľné?
@valria ach,nechaj tak.nemam čas s tebou strácať čas.aj tak by si nepochopila,lebo máš svoju pravdu
Ale veď keď to spravil naschval chod ty naschval na potrat
Poviem ti svoju skúsenosť, aj keď moje okolnosti sú dosť iné. No možno ti to dodá nádej.
My sme sa o bábätko snažili dlhé roky a nedarilo sa, neuniesla som to sklamanie každý mesiac, až som dospela k záveru, že svoj život musím zmeniť a neupínať sa tak na túžbu po dieťati - v podstate som sa zmierila so životom bez neho. Budovala som iné záľuby, vypracovala sa v kariére, venovala sa športu, dobrovoľníctvu a pod, kým som sa znovu nenaučila byť šťastná.
Zase prešlo pár rokov a môj muž začal opäť túžiť po bábätku. Ja nie, ale presvedčil ma, že nech raz ešte skúsime, kvôli nemu. Ja som pristala, lebo som aj tak neverila, že sa to podarí.
No a podarilo sa.
Keď som to zistila, mala som otrasné pocity. Akože "čo som to dopustila", bála som sa ako to zvládnem, bála som sa o zdravie dieťaťa aj svoje, lebo vyšší vek rodičky je vyšši vek rodičky, tomu nepomôžem. Bála som sa ako budeme ja a muž psychicky zvládať rodičovstvo, predsa sme už mali zabehnutý život, ja som vedela, že sa mnohých vecí budem musieť vzdať. Okrem toho úplne iracionálne myšlienky, cítila som sa zneužitá, že ten plod používa moje telo, nemala som chuť do života, pripadalo mi to, že v tomto stave tomu dieťaťu viac ublížim, ak ho vôbec porodím, lebo bude musieť žiť s matkou, ktorá ho nenávidí...
Kvôli mužovi som sa premáhala, hovorila som si, že keď už som raz zmenila svoj postoj, dokážem to znovu, a ono ako prešiel prvý trimester, tak sa všetko zmenilo. To dieťa už nebola len hypotetická vec, ktorá mi zničí život, ktorý som si vybudovala, ale niečo čo som mohla vidieť na ultrazvuku, sledovať ako mu bliká/bije srdiečko. Zároveň som mala čas vyrovnať sa s tým šokom, naozaj si urovnať priority a jedného dňa som si uvedomila, že sa na to bábätko nesmierne teším.
Podľa mňa za moje prvotné pocity mohli hlavne hormóny a to, že som nebola pripravená na možnosť tehotenstva. Šok, že sa to vôbec stalo, urobil tiež veľa.
Týmto chcem len povedať, že 7tt je príliš skoro, tvoje pocity sa môžu ešte meniť, keď to lepšie spracuješ. Teraz ťa to zaskočilo a ja ťa chápem, všetko sa zmení, cítiš sa bezmocne, hneváš sa. Ale chcem ťa povzbudiť, podľa mňa potrebuješ hlavne čas, aby si si to urovnala. Niekedy je východisko aj ukončenie tehotenstva, ale keďže si sama napísala, že to by si neuniesla, chcem ťa podporiť v tom, aby si vydržala, aby si pracovala na svojich pocitoch, vyhľadala pomoc, ak sa dá.
Ale tu neexistuje správna odpoveď. musíš sa sama rozhodnúť. Všetko pre čo sa rozhodneš bude správne.
Ja by som v tehu pokračovala, cestu si k malinkému určite nájdeš . Len skôr pozeraj nato v akom stave je vaše partnerstvo, či vydrží najbližších 20 rokov, čo na teh. vraví partner, ako ste na tom po fin. stránke .