Ako zmierniť stres z potratu?
Som momentálne v 5tt, v minulosti som už bola tehotná a presne v takúto dobu to skončilo. Teraz neviem z hlavy vyhnať strach, že sa aj toto skončí. Neviem sa ani tešiť, pretože sa bojím, že keby to náhodou nevyjde, bude ma to ešte viacej bolieť… viem, že mám zlý postoj, ale kto to prezil ma možno pochopí. Rada by som tento blok odstránila, ale neviem ako… je tu žena, čo toto tiež cítila a vedela sa toho pocitu zbaviť?
@anonym_autor Nemas zly postoj, je to prirodzene, aj ja som to tak mala. Po zlej skusenosti sa uz malokto nejako bezbreho tesi. Ja som sa tesila vzdy po sone, potom sa to zase utlmilo a pripustala som vsetky moznosti. Ked uz boli pohyby, bolo to lepsie. Neboj sa, babatku neublizi, ak sa nebudes permanentne radovat.
@anonym_autor Nemas zly postoj, je to prirodzene, aj ja som to tak mala. Po zlej skusenosti sa uz malokto nejako bezbreho tesi. Ja som sa tesila vzdy po sone, potom sa to zase utlmilo a pripustala som vsetky moznosti. Ked uz boli pohyby, bolo to lepsie. Neboj sa, babatku neublizi, ak sa nebudes permanentne radovat.
@marianarem áno , dieťa vníma matku aj keď je ešte v bruchu ale nie tak prehnane ako sa to v dnešnej dobe prezentuje. Strach a smútok sú rovnaké emócie ako radosť. A dieťa nebude rozhodne žiť v dobe kde sa bude môcť radovať každý deň. Život neni len o pozitivite.
Ahoj, prisla som o male v 13.tyzdni. Kazda poradna, do dnes, je strach... prve tyzdne boli okrem radosti aj plne obav. Je to podla mna prirodzene. Zelam ti nech je to cim skor uz len ta radost, nech ma malicke v brusku co najviac kludu♥️
@anonym_autor ja som dvakrát potratila v druhom trimestri a raz v prvom. Potom sa nám dva roky nedarilo , až zase napokon som ostala tehotná. Práve tu vedľa mňa spinká dvojmesačný synček
Strach alebo stres
Je rozdiel a veľký
O prvé babo som prišla kvôli stresu 17tt,pri druhom som mala strach snáď cele tehu ale dopadlo to dobre🙂
@anonym_autor úzkosti sú bežné pri prvých mesiacoch tehotenstva, skús vyššie dávky magnézia, elektrolyty pre tehotné... samozrejme výživnú stravu.
Ahoj. Ja som uz 8. Mesiaci. Vsetko prebieha v poriadku a tiez sa po sono velmi tesim, ale tie obavy aj napriek vsetkemu su...ze co ak( take podvedome ma cosi brzdi v uplnom prezivani radosti). V kazdom pripade gratulujem ti a prajem zdravie a nech ide vsetko hladko.
@anonym_autor ja som bola tehotna dva x a cely cas som sa stresovala a prehnane kontrolovala. Co uz…je to aj v povahe a osobnosti. Niekto to dokaze a niekto proste nie. Ale stres opadaval ked som mohla doplerom pocut doma srdiecko a nemusela som cakat mesiac do dalsej kontroly a najviac pomohlo citit uz pohyby babatka.
Ja som sa napr vobec nebala porodu, bola som totalne vklude cely cas..tak mozno budes aj ty tento pripad;) drzim palce 🍀
ja som sice prvy raz tehotna ale mam rovnake pocity hlavne preto ze je to po prvy raz a citala som vela zbytocnych veci o tom co vsetko moze byt zle aj ked sa zda byt vsetko ok 🙄 uz som v 9tt a cim blizsie ku koncu 1.trimestra tym stres nejako prirodzene opadava resp je v navaloch raz sa citim uz v pohode potom pride stres... Akurat pred chvilou mi skoncili depky z toho, ze co ak to nevyjde. Najviac mi pomaha zamestnat hlavu aby som nato nemala cas mysliet.
Absolútne ti rozumiem a tieto pocity sú úplne prirodzené. Každá z nás je iná, čo sa týka mňa, tak nie, neprešlo to rýchlo. Ako tak som sa začala cítiť lepšie keď prešla hranica, kedy som o bábätko prišla najneskôr, čiže u mňa to bol ten 13tt. Bola som tehotná 5x a dieťa mam 1.
Je to prirodzená obranná reakcia vašej psychiky. Blokovaním radosti sa snažíte vytvoriť iluzórny štít, ktorý by Vás v prípade ďalšej straty ochránil pred bolesťou. Vaša myseľ verí logike: „Ak sa nebudem tešiť, nebude to neskôr tak bolieť.“ Je to však pasca a mechanizmus, ktorý nefunguje. Ak by k strate (nedajbože) došlo, predchádzajúca askéza od radosti vašu bolesť nezmenší ani o milimeter. Jediné, čo týmto vzorcom dosahujete, je, že prichádzate o prítomný moment a trestáte sa úzkosťou za minulosť, ktorú už nezmeníte, a za budúcnosť, ktorú ešte nemáte v rukách. Snažiť sa tento strach silou-mocou „vyhnať z hlavy“ alebo ho „odstrániť ako blok“ je nerealistický cieľ, ktorý vytvára len ďalší tlak. Strach tu s vami momentálne bude, pretože vaša skúsenosť bola reálna a boľavá. Otázkou nie je, ako ho nemať, ale ako s ním koexistovať bez toho, aby ovládol celé vaše prežívanie. Mnohí ľudia po strate urobia nevedome to isté. Začnú žiť v neustálom monitorovaní hrozieb. Každý pocit, každé pichnutie, každý deň sa stáva testom bezpečia. Problém je, že mozog potom nehľadá dôkazy, že je všetko v poriadku. Hľadá dôkazy, že sa má čoho báť. Skúste sa nesnažiť zbaviť strachu. To často vedie len k tomu, že je ešte silnejší. Namiesto toho mu môžete dať miesto vedľa seba. Pred čím presne sa pokúšate ochrániť tým, že si odopierate radosť z prítomného momentu, ak viete, že bolesť zo prípadnej straty sa vopred odsmútiť nedá? Niekedy totiž nie je najväčším problémom strach zo straty. Niekedy je ním presvedčenie, že musíme byť neustále v strehu, aby sme boli v bezpečí. A to sú dve veľmi odlišné veci.
@anonym_autor ja som to nezažila, ale myslím že sa trošku ukludnite po 1 trimestri a úplne si vydýchnete pôrodom. Lenže tam zas prídu iné strachy a potom ďalšie a potom ďalšie aj v prípade že bude úplne zdravé. Jediné čo vám poviem a to je fakt , že triliony žien bežne potratia v tomto období a nasledujúce tehotenstvá sú úplne zdravé. Ale podvedomie je silné, ten materinský strach je veľmi silný a musíte proste počkať aby ste uverili že je to v pohode a začali sa tešiť. A nie nepomôžu reči typu čo majú povedať rodičia čo nemôžu mať deti , čo majú choré deti a čo môžu to a to. Máte strach oprávnene, nepominie vďaka žiadnej rade.
Čo ale môžte urobiť je , začať viac myslieť na seba. Robte veci čo máte rada a buďte s ľuďmi čo máte rada, robte si primerané celodenné aktivity aby ste boli s ľuďmi alebo činnosti kde nebudete mať čas premýšľať. Ja vám držím palce a takmer s istotou viem že za pár mesiacov budete na sále vysmiata ako lečo. A to že to viem , je fakt tiež.