Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Budem matkou a vôbec sa neteším

maminkynafazulka
2. dec 2015

Ahojte. Mam taky mensi problemik.. Odkedy som tehu prvy trimester som sa vlastne skoro vobec netesila. Celych 14tt bolo vacsinou len o placi,strese atd.. Zacal druhy trimester a ako tak som sa zacala tesit a uzivat si tehu.. Teraz som v 18tt+2 a znovu to na mna prislo.. Neviem sa vobec tesit na to ze budem matkou.. Pridem si zase v depresii.. :( vacsinu len preplacem alebo mi tlaci slzy do oci.. Z druhej strany mam zase strach ze pridem o mimi a ten pocit ma zabija.. :( ale nech to poviem hockomu nikto mi nerozumie a pozera po mne ako po placlivke co reve pre vsetko.. Niekedy musim predstierat za ma boli hlava aby som sa vyhla zbytocnym otazkam kt.ma dokazu len vytocit :( a predstava ze mam kupovat decku vybavicku? :( vobec sa na to netesim.. Nie raz padne veta v obchode naco mi bude tolko prkotin..:( ale miminko sme chceli len teraz sa mi riadne miesaju pocity :( co mam robit? Uz som z toho zufala... :( dakujem..

sissy27
2. dec 2015

@maminkynafazulka no hormóny 🙂 ale ak ťa to poteší, ja som sa celé tehotenstvo nijak extra netešila... nebola som nešťastná, ale ani v žiadnej eufórii ako to často vídam okolo seba... nemala som potrebu sledovať sa a nechať sa sledovať viac ako bolo nutné, výbavičku som riešila prakticky a účelovo... a ani som nevešala každému na nos, že som tehotná, necítila som sa nejako výnimočne... proste to bol aktuálny stav 🙂 a teda keď už bruško vykuklo a prišli tie stupídne otázky 54x denne, od niektorých aj opakovane, že "jééééééj a tešíš sa? a už vieš čo to bude? a aké mená máš vybraté? a kočík už máš?" tak sa mi chcelo rozdávať facky hneď ako niekto otvoril ústa...
samozrejme bola som rada, keď lekár pri kontrole povedal, že je všetko v poriadku, po pôrode sa spustil vodopád sĺz šťastia a dcéru milujem tak ako každá mama miluje svoje dieťa, ale ja to proste neviem prežívať tak verejne a nahlas ako tu často vídam aj tu 😅 je to moje osobné šťastie, netreba mi k tomu divadlo pre cudzích 🙂

nasta55
2. dec 2015

Tak to je dost blbe, ze sa netesis. Nepochopim.

ammellia
2. dec 2015

Je to normálne. ;)

alizabka
2. dec 2015

Hlavu hore, to co prezivas je normalne. Miesaju sa ti v tele hormony. Na kazdeho taketo vykyvy vplyvaju inak, ty si viac smutna a rozladena, urcite to nie je nic prijemne, ale stava sa to. To ze sa teraz netesis, neznamena, ze si zla, alebo divna a uz vôbec nie, ze by si nemala byt dobrou matkou a pod.
Ja som sa pocas môjho tehu tiez nevznasala na ruzovych oblacikoch. Bola som rada, jasne, ale pocity stastia a euforie som nezazivala. Cele tehu som brala skor pragmaticky. Boli momenty, ked som sa aj ja sama seba pytala, ci je to normalne. Pamatam si, ako som sa pocas ultrazvuku prichytila ako uvazujem nad tym, ze sa divam na svoje dieta a necitim nic zvlastne, ziadne slzy stastia, alebo dojatie. Skor som sa citila asi tak, ze wau, to je fakt moje dieta? Vzdy ked mi lekar povedal, ze je vsetko ok, som si vydychla a sla spokojne domov. A na to ze budem matkou, som sa tiez netesila. Nevedela som vlastne na co sa tesit, vedela som, co ma caka, ale brala som to tak, ze vsteko to casom pride, spolu s bábätkom. Dokonca ani po porode ma nezaliali slzy stastia. To prislo az doma, postupne. Teraz svojho syna milujem najviac na svete.
Ale inak na svoje tehu spominam rada, ako na velmi pekne obdobie. Ja som sa vtedy snazila potlacit vsetok stres mimo a byt v pohode. So mnou takto hormony nemavali, takze mne sa to celkom darilo a mala som pohodove tehu. Snazila som sa si to uzivat.
Neviem, ci to dokazes aj ty, ale snaz sa naozaj byt v pohode, kvôli sebe, aj kvôli babatku. Nestresuj sa tym, co si mysli okolie, ak ti je smutno a chces si poplakat, tak si poplac. Ak nemas chut riesit vybavicku, tak si daj este chilku cas, este ho mate dost. Skus si najst nieco co ta bavi, alebo ti robi radost. Venuj sa sama sebe a ostatne neries. Tvoje babatko potrebuje pohodovu maminku. O chvilu budes citit pohyby, naozaj poriadne a uz to budes mozno citit trosku inak. Vsetko bude fajn, uvidis. Ty sama tomu mozes aspon trosku dopomoct, chce to len klud. Drzim ti palce, tebe aj babatku 🙂

gviera
3. dec 2015

@maminkynafazulka
Ahoj, napíšem ti teraz z vlastnej skúsenosti. Tiež som pred pár rokmi prežívala podobnú situáciu. Tvoje tehotenstvo zdá sa po fyzickej stránke prebieha OK a to je fajn. Ale to čo píšeš vôbec nemusia byť "len tehotenské hormóny". Okrem tehotenstva prežívame aj ďalší život a práve tam môže byť problém. Tak ako beží ten život? Neriešiš vo svojom vnútri zároveň nejaký problém? Koľko máš rokov? Pracuješ alebo si doma? Máš partnera? Máš zázemie? Máš si s kým pokecať o tom, čo prežívaš, ako sa cítiš? Trpíš depresiou, netešíš sa a tvoje okolie ti nerozumie, dokonca to pred nimi možno aj skrývaš. Ak takýto stav pretrváva mesiac - dva, treba to začať riešiť, lebo ak to nie sú "tehotenské hormóny" - samo to neodíde. Prešla som si tým. Je potrebné vyhľadať odbornú pomoc, treba sa zdôveriť gynekológovi alebo všeobecného lekára požiadať o doporučenku ku psychológovi /aby si to mala cez zdravotné poistenie/. Dobrý psychológ ti môže pomôcť, môžete spolu nájsť príčiny tohto tvojho stavu, hľadať riešenia ako ti pomôcť. Často pomôže terapia. V takomto prípade je nevyhnutná spolupráca gynekológa a psychológa. Pretrvávajúce depresívne stavy treba liečiť, tvoje dieťatko ťa bude po pôrode potrebovať, a ty predsa chceš byť v poriadku. Nie je žiadna hanba vyhľadať takúto pomoc, veď sme v 21. storočí, nech si každý myslí čo chce. Ja som absolvovala terapiu asi 4 mesiace v tehotenstve a ďalší polrok po pôrode. Tiež som si vyčítala, že tým čo cítim ubližujem bábätku....podobne ako píšeš. Pomohol mi odborník.
Verím, že som ťa svojou odpoveďou neurazila, rada by som ti pomohla, a zo srdca ti prajem, aby si sa dala doporiadku. Uvidíš, že sa to zlepší. Nič si nevyčítaj, nemôžeš za to, ale rob s tým niečo. Držím palce. Napíš. Viera 🙂 😉 🙂

bosoriak
3. dec 2015

@maminkynafazulka MAs vycitky svedomia z toho, ze sa netesis na svoje dieta. Len preto, lebo v nasej spolocnosti je akoby "predpisane", ze od dvoch ciarok na teste mas byt v euforii, stastna a janeviemcoeste. Ja som si pri kazdom tehotenstve zila a aj teraz si zijem svoj normalny zivot, bez euforistickych pocitov. Iba co chodim casto na zachod a boli ma chrbat 🙂 Svoje deti milujem najviac na svete, ale preco by som mala byt v extaze aj v tehotenstve, to veru nepochopim.

Klud a hlavne, vela z nalad, ktore teraz mas, su sposobene hormonami, takze im naozaj netreba prikladat nejaku extra vahu.

monhla
3. dec 2015

Ja som sa z tretieho tehu tešila max. 4 dni. Potom mi bývalo zle - schudla som - potom obava, či to chudnutie "v mojom veku 35 rokov" bábu neublížilo /milé starosti rodiny a polovice dediny 😝 / a tak som sa síce tešila na bábenko, no nie z tehotenstva.

Našťastie, keď mi bolo lepšie, tak sa zlepšila postupne aj psychika. Teraz je maličká na svete a nadovšetko ju ľúbim, no na toto tehotenstvo stále nespomínam najlepšie.

P.S. Kupovanie detskej výbavičky sa Ti časom zapáči - možno až po pôrode. A ver mi - raz sa budeš musieť krotiť, aby si nevykúpila polku obchodu 😀 😀 😀

wieruska1
3. dec 2015

Aj ked ti baby pisu ze je to normelne tak to normalne nie je. Tak ako existuje poorodna depresia ktora moze mat velmi zle nasledky existuje aj depresia tehotenska. Si dospela zena co dieta chcela, preto ak si racionalne nevies pomoct to kontrolovat, je nacase navstivit odbornika. Nepodcenuj to

gviera
3. dec 2015

@maminkynafazulka
aj keď ti mamičky píšu, že je to len prechodné a normálne, ešte raz ťa prosím - v tvojom vlastnom záujme, ak to pretrváva viac ako mesiac - dva, cítiš, že to je vážne, nevieš sa sústrediť na ostatný život a byť v pohode, treba vyhľadať odborníka. Je to tehotenská depresia, ale tá keď sa nerieši, často sa stáva, že príde popôrodná depresia, to je už oveľa vážnejšie. Zmeny nálad a výkyv hormómov sú v tehotenstve bežné, ale dlhotrvajúce depresívne stavy treba riešiť s odborníkom. Skús o tom popremýšlať. Skús sa zamyslieť, či si schopná sa ovládať a sama zvládať svoje citové rozpoloženia, alebo je to už na teba priveľa a cítiš, že sama si nepomôžeš.

jarka901
13. dec 2015

Ahojte ja mám podobný problém. .dlho sme sa snazili o bábätko podarili sa dvojicky som v 20tt ale neustale plačem som v stresr mam depresie každým sa hádam a mám strach ze ublizujem dvojickam ...neviem co mám robiť nikto ma nechápe ...

romaniela
13. dec 2015

Mozno teraz sa netesis ale ked sa mimi narodi budes najstastnejsia na svete. Uvidis. A na vybavicku mas este kopec casu a vobec nemusis kupovat kopu prkotin. Potom by si aj tak zistila ze polovicu veci ani nepouzijes. Budes dobra matka. Som si ista 🙂 drz sa.

jarka901
26. dec 2015

Dakujem je mi lepsie

monilika
26. dec 2015

Rada by som sa aj ja podelila so svojimi skúsenosťami, mám dve deti ( dcérku narodenú v máji) , rodila som už dávnejšie, ale na začiatku každého tehotenstva som prežívala hrozný strach, trvalo to našťastie len prvý trimester a potom to samo od seba prešlo. Tiež si myslím, že to nie sú len tehotenské hormóny, a preto keď to trvá dlhšie je dobré sa s tým niekomu zdôveriť, nemusí to byť depresia ale úzkosť alebo strach. Po druhom dieťati som mala aj popôrodnú depresiu, istý čas som bola aj na antidepresívach, ale teraz to už nejako zvládam. Nechcem tým nikoho strašiť, ale určite je to lepšie riešiť skôr ako keď to prerastie do väčšieho problému 🙂 🙂 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli